Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3T/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010242
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920010242.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného U. I.,

U.. XX.XX.XXXX H. A. E., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U. I. A. É. R. Y. V. Q. , nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvale bytom H. H. XXX, okres A.
E., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici,

sa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, č.k. 1Pv/97/20/6609-38 zo dňa

21.05.2020, v ktorej mu je kladené za vinu, že

v bode 2/
dňa 24.02.2020 v presne nezistenom čase okolo 13.00 h pod vplyvom alkoholu, vstúpil do kuchyne
rodinného domu č. XXX v obci H. H., okres A. E., s bejzbalovou pálkou v ruke, s ktorou pred svojou
matkou Y. I., U.. XX.XX.XXXX H. A. E., F. R. H. H. XXX, O. A. E., buchol po stoličke, ktorá sa po tomto
údere rozbila a svojej matke Y. I. povedal, že ak mu nedá 50 eur, tak jej ublíži a ublíži aj svojmu otcovi a

bratovitým,žeimpodrežekrk,kdepotýchtovyhrážkachmuY.I.zostrachudalasumu50eurvhotovosti,

v bode 3/
dňa 24.02.2020 v presne nezistenom čase okolo 13.00 h pod vplyvom alkoholu v kuchyni rodinného
domu č. XXX v obci H. H., okres A. E., po tom čo mu jeho matka Y. I. U.. XX.XX.XXXX H. A. E., F. R.
H. H. XXX, O. A. E., pod hrozbou násilia vydala finančnú hotovosť 50 eur, mu oznámila, že zavolá na
políciu, na čo sa jej vysmial a povedal jej, že ak políciu zavolá, tak ich všetkých podreže,

v bode 4/
od presne nezisteného mesiaca a dňa koncom roka 2019 do 13.00 h dňa 24.02.2020 v rodinnom dome
č. XXX, v obci H. H., okres A. E., pod vplyvom alkoholu opakovane najskôr jedenkrát do mesiaca, v
posledných troch mesiacoch aj štyrikrát za mesiac vulgárne nadával svojej matke Y. I. U.. XX.XX.XXXX
H. A. E., F. R. H. H. XXX, O. A. E., do kuriev, vyhrážal sa jej zabitím, opakovane si od nej pod hrozbou
vyhrážok pýtal peniaze, vyhrážal sa jej, že ju podreže a aj svojho otca Q. I., čo aj pred ňou naznačoval
rukou, čím u nej opakovane vyvolával strach o svoj život a zdravie a spôsoboval jej aj psychickú traumu,

t e d a

v bode 2/
- proti inému mal použiť hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin
mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou a na chránenej osobe, t.j. na blízkej osobe,
v bode 3/

- iného mal hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal alebo trpel a uvedený čin mal spáchať závažnejším
spôsobom konania, t.j. so zbraňou a na chránenej osobe, t.j. na blízkej osobe,v bode 4/
- blízkej osobe, t.j. príbuznému v priamom pokolení, mal spôsobiť fyzické utrpenie a psychické utrpenie
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým

vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie, alebo obmedzilo jej
bezpečnosť,

t ý m m a l s p á c h a ť

v bode 2/
- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona,
v bode 3/
- zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona,
v bode 4/
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre
ktoré je obžalovaný v bodoch 2/, 3/ a 4/ stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 21.05.2020 pod sp. zn. 1Pv 97/20/6609-38
podala obžalobu na U. I. na tých skutkových základoch, že:

- dňa 24.02.2020 v čase okolo 13.00 h v kuchyni rodinného domu č. XXX v obci H. H., okres A. E., pod
vplyvom alkoholu vulgárne nadával a následne kričal svojej matke Y. I., U.. XX.XX.XXXX H. A. E., F. R.
H. H. Č.. XXX, O. A. E., že ju podreže, pri čom brúsil kuchynský nôž, následne z rodinného domu vyšiel
von a po chvíli prišiel nazad do kuchyne aj s bejzbalovou drevenou palicou, ktorú držal v ruke, ktorou
buchol po stoličke, ktorá stolička sa zlomila, pri čom sa vyhrážal svojej matke, že ju zabije, na čo ona mu

dala 50 eur aby išiel preč, čo U. I. aj urobil, po nejakom čase prišiel nazad do kuchyne, kde sa vyhrážal
opäť svojej matke Y. I. a chcel fyzicky napadnúť tam prítomného svojho otca Q. I., U.. XX.XX.XXXX H.
A. E., F. R. H. H. Č.. XXX, O. A. E., pri čom sa opäť vyhrážal, že podreže svoju matku i svojho otca a
takto sa vyhrážal svojím rodičom nepretržite po dobu jedného roka, že ich podreže, alebo, že ich zabije,
ktorým svojím konaním zbudil u poškodenej Y. I. a poškodeného Q. I. obavu o svoj život a zdravie,

- dňa 24.02.2020 v presne nezistenom čase okolo 13.00 h pod vplyvom alkoholu, vstúpil do kuchyne
rodinného domu č. XXX v obci H. H., okres A. E., s bejzbalovou pálkou v ruke, s ktorou pred svojou
matkou Y. I., U.. XX.XX.XXXX H. A. E., F. R. H. H. Č.. XXX, O. A. E., buchol po stoličke, ktorá sa po
tomto údere rozbila a svojej matke Y. I. povedal, že ak mu nedá 50 eur, tak jej ublíži a ublíži aj svojmu
otcovi a bratovi tým, že im podreže krk, kde po týchto vyhrážkach mu Y. I.R. zo strachu dala sumu 50

eur v hotovosti,
- dňa 24.02.2020 v presne nezistenom čase okolo 13.00 h pod vplyvom alkoholu v kuchyni rodinného
domu č. XXX v obci H. H., okres A. E., po tom čo mu jeho matka Y. I.R. U.. XX.XX.XXXX H. A. E., F. R.
H. H. Č.. XXX, O. A. E., pod hrozbou násilia vydala finančnú hotovosť 50 eur, mu oznámila, že zavolá
na políciu, na čo sa jej vysmial a povedal jej, že ak políciu zavolá, tak ich všetkých podreže,

- od presne nezisteného mesiaca a dňa koncom roku 2019 do 13.00 h dňa 24.02.2020 v rodinnom dome
č. XXX, v obci H. H., okres A. E., pod vplyvom alkoholu opakovane najskôr jedenkrát do mesiaca, v
posledných troch mesiacoch aj štyrikrát za mesiac vulgárne nadával svojej matke Y. I. U.. XX.XX.XXXX
H. A. E., F. R. H. H. Č.. XXX, O. A. E., do kuriev, vyhrážal sa jej zabitím, opakovane si od nej pod hrozbou
vyhrážok pýtal peniaze, vyhrážal sa jej, že ju podreže a aj svojho otca Q. I., čo aj pred ňou naznačoval

rukou, čím u nej opakovane vyvolával strach svoj život a zdravie, ako jej aj spôsoboval psychickú traumu.

Jednotlivé skutky uvedené v obžalobe (podľa poradia, tak ako sú v obžalobe uvedené) prokurátorka
právne kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona, ďalší skutok ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 127 ods.4 Tr. zákona, ďalší skutok ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 127 ods. 4 Tr. zákona, a posledný skutok
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona s poukazom

na ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona.

Tiež je potrebné na úvod uviesť, že predmetná obžaloba bola podaná pre štyri skutky, z ktorých každý
je odlišne právne kvalifikovaný, preto samosudca kvôli väčšej prehľadnosti a zrozumiteľnosti jednotlivé

skutky očísloval s tým, že poradie týchto skutkov zostalo zachované, tak ako je to v obžalobe uvedené,
len boli označené číslami.

Okresný súd Rimavská Sobota na hlavnom pojednávaní dňa 23.07.2020 o predmetnej obžalobe
prokurátorky po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že obžalovaného za skutok v bode 1/ uznal
vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona

s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona a za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s
prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a uložil mu
trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil aj trest prepadnutia vecí a podľa § 73 ods. 2 písm. b/, ods.

4 Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Naproti tomu obžalovaného U. I. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Rimavská Sobota, sp.zn. 1Pv/97/20/6609 zo dňa 21.05.2020 zo skutkov v bodoch 2/, 3/ a
4/, ktoré boli právne kvalifikované ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr.

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 127 ods. 4 Tr. zákona (skutok v
bode 2/), ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 127 ods. 4 Tr. zákona (skutok v bode 3/), a ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §
127 ods. 4 Tr. zákona (skutok v bode 4/), oslobodil, pretože nebolo dokázané, že za stali skutky, pre

ktoré je obžalovaný v bodoch 2/, 3/ a 4/ stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota priamo na hlavnom
pojednávaní odvolanie, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 19.08.2020, a to proti
výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v bodoch 2/, 3/ a 4/ a proti výroku o treste, uloženom

mu za trestný čin v bode 1/.

Na uvedenom základe Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp.zn 5To/89/2020(3To) zo dňa
10.09.2020 podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a

rozhodol.

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajský súd okresnému súdu vytkol, že po zmene zákonného
sudcu, za stavu, keď obžalovaný so zmenou súhlasil a nový samosudca nevykonal hlavné pojednávanie
znovu, nebolo možné umožniť obžalovanému urobiť znova vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1

Tr. poriadku a z tohto dôvodu bol procesný postup samosudcu na odročenom hlavnom pojednávaní dňa
23.07.2020 v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.

V ďalšom krajský súd okresnému súdu vytkol nezákonné vykonanie výsluchu svedka a zároveň
poškodeného Q. I., a to na hlavnom pojednávaní dňa 11.06.2020, lebo tento výsluch bol vykonaný aj

napriek nesúhlasu prokurátorky, keďže tak obžalovaný, ako ani prokurátorka nemali zachovanú lehotu
troch pracovných dní na prípravu k takémuto výsluchu.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd uviedol, že povinnosťou okresného súdu bude predovšetkým
nariadiť a vykonať nové hlavné pojednávanie, vrátane vykonania dokazovania, najmä zákonným

vypočutím svedka - poškodeného Q. I., eventuálne vykonať aj ďalšie dôkazy, ak to bude považovať za
potrebné, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.Po zrušení a vrátení veci sa okresný súd dôsledne riadil vyššie uvedenými pokynmi krajského súdu a
vo veci nariadil a vykonal nové hlavné pojednávanie dňa 22.10.2020, pričom prokurátorke bolo spolu s
predvolaním oznámené, že na hlavnom pojednávaní bude vypočutý aj svedok - poškodený Q. I.. Toto

oznámenie bolo Okresnej prokuratúre Rimavská Sobota doručené dňa 05.10.2020.

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2020 bol oboznámený podstatný obsah zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Obžalovaný po zákonnom poučení uviedol, že mu porozumel a že vypovedať k veci nebude.

Ďalej bol vo veci vypočutý svedok - poškodený Q. I. - otec obžalovaného, svedkyňa - poškodená Y. I.
- matka obžalovaného po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje zákonné právo a odmieta vo
veci vypovedať.

V ďalšom bol podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítaný podstatný obsah záverov znaleckých posudkov
č. 49/2020 vyhotovený G.. C.U. H., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie), sexuológia a č. 6/2020 vyhotovený G.. K. F., znalkyňou z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, pričom obžalovaný nemal žiadne pripomienky.

Ďalej samosudca podľa § 269 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o vydaní veci z čl. 132, zápisy o dychovej
skúške z čl. 133 až 135, laboratórne výsledky z čl. 138, posudok Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica z čl. 141, správu o priestupkoch z čl. 143 až 144,
odpis registra trestov z čl. 145 a správu o povesti z čl. 147 a ani voči týmto listinným dôkazom nemal
obžalovaný pripomienky.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol k veci vypovedať,
boli podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítané zápisnice o jeho výsluchu v prípravnom konaní zo dňa
25.02.2020 a 26.02.2020.

Najprv je potrebné uviesť, že trestná vec obžalovaného U. I. ohľadom skutku v bode 1/ obžaloby bola
samostatným uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/47/2020 zo dňa 22.10.2020
podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej
Sobote ako priestupok. Z tohto dôvodu je odôvodnenie vo vzťahu ku skutku v bode 1/ predmetom
uvedeného uznesenia.

V ďalšej časti obžaloby kládla prokurátorka obžalovanému za vinu, že v skutku popísanom pod bodom
2/ sa dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona, ďalej v skutku
popísanom pod bodom 3/ zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona,
a skutku popísanom pod bodom 4/ zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania boli na hlavnom pojednávaní zistené nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný U. I. odmietol k veci vypovedať a z čítaných zápisníc z prípravného konania bolo zistené,
že svoje zákonné právo nevypovedať využil aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa Y. I., poškodená a matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 11.06.2020 okrem iného

uviedla, že kritického dňa sa nič také nestalo. Syn mal vypité, mal len „veľké ústa“. Tvrdila, že sa trošku
pohádali, pretože sa mu nepáčilo čo navarila. Povedal jej, že to čo navarila nie je dobré, že je to hovno.

Na doplňujúce otázky prokurátorky uviedla, že syn jej vulgárne nenadával, nepamätala sa konkrétne čo
jej syn povedal, bol však verbálne agresívny. Tvrdila, že sa jej nevyhrážal. Nedala mu 50 eur len dve

5 eurové bankovky, pričom jej obžalovaný ani nehovoril, že ju podreže a tiež poprela, že by jej manžel
s obžalovaným zápasili.Na hlavnom pojednávaní dňa 23.07.2020 boli podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku odstraňované rozpory
vo výpovedi tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní s jej výpoveďou z prípravného konania zo dňa
25.02.2020, pričom bol samosudcom prečítaný podstatný obsah zápisnice tejto svedkyne z prípravného

konania.

Svedkyňa vysvetlila a trvala na tom, že veci sa neodohrali u nich doma tak, ako je to vo výpovedi z
prípravného konania. Aj na tomto hlavnom pojednávaní zopakovala, že syn sa jej nevyhrážal v súvislosti
s tým, že ak mu nedá peniaze, tak sa jej niečo stane. Poprela, že by syn povedal, že ak políciu

zavolá, tak ich všetkých podreže. Na doplňujúce otázky uviedla, že ona dala synovi v kritickom čase
peniaze dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku z jeho strany. Podľa svedkyni syn nerozbil stoličku v
kuchyni, tak ako mu je to kladené za vinu v obžalobe v súvislosti s peniazmi, ktoré pýtal, ale bolo to
úplne kvôli niečomu inému. Svedkyňa povedala, že nie je pravda ani to, že by syn zápasil s otcom,
pričom pokiaľ v prípravnom konaní hovorila o „zápasení“ mala na mysli, že si slovne vymieňali názory.
Pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že syn dal otcovi dve facky, tak to nie je pravda, žiadne facky mu

nedal. Rozpory vo výpovediach vysvetľovala svedkyňa tým, že o určitých skutočnostiach pri výsluchu
v prípravnom konaní klamala a nie o všetkom povedala pravdu. Vysvetlila a tvrdila, že to urobila len z
toho dôvodu aby sa syn konečne zľakol a začal sa ku nej správať normálne. Svedkyňa tiež uviedla, že
sa syna nebojí, nemá z neho strach a že jej nikdy fyzicky neublížil.

V súvislosti s výpoveďami tejto svedkyne či už v prípravnom konaní a rovnako tak aj na hlavnom
pojednávaníjepotrebnéuviesť,žesosvedkyňousaveľmiťažkokomunikovalo.Vzápisniciojejvýpovedi
z prípravného konania zo dňa 25.02.2020 vyšetrovateľ na konci tejto zápisnice poznamenal, že sa s
ňou veľmi ťažko komunikuje, počas výsluchu plakala, odskakovala od témy a riadne neodpovedala na
otázky. Z tejto zápisnice je tiež zrejmé, že svedkyňa nerozumie čo znamená pojem vyhrážať sa, pretože

na otázku obhajcu čo si pod tým predstavuje opisovala vlastné pocity a to, že mala stres, bojí sa o
svoje zdravie. Neuviedla však žiadne konkrétne konanie obžalovaného syna, ktoré by u nej takéto pocity
vyvolávalo. Svedkyňa tiež nejednoznačne odpovedala na otázku vyšetrovateľa ...„ včera pri výsluchu
ste uvádzali, že prišiel U. do kuchyne vášho domu, kde palicou rozbil stoličku, potom ako ju rozbil mal
povedať, že ak mu nedáte 50 eur, tak vám ublíži ako i vášmu manželovi a synovi“ ... s tým, aby sa k

tomu vyjadrila. Jej odpoveď znela „je to pravda, tak to povedal, povedal, že uvidím čo bude, keď mu
nedám peniaze, potom prišiel manžel domov a vtedy zas začal, syn povedal na čo sme volali policajtov,
aj tak ho nezoberú, ja som mu povedala, my ti chceme len dobre, aby nebol väčší problém...“. Svedkyňa
teda zároveň v odpovedi uviedla, že je pravda, že syn to povedal tak ako sa jej spýtal vyšetrovateľ, na
druhej strane však zároveň podľa svedkyne syn povedal len to, že „uvidí“ čo bude, keď mu peniaze

nedá. Svedkyňa teda v odpovedi na otázku neuvádza žiadne konkrétne násilné konanie zo strany syna,
ktorým by sa jej mal vyhrážať resp. ktoré mal aj reálne uskutočniť.

O ťažkej a zložitej komunikácii s touto svedkyňou svedčí aj skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní
23.07.2020 svedkyňa nevedela vysvetliť čo znamená vyhrážka „podrezať“, aj napriek opakovanej snahe

tlmočníčky jej to preložiť do maďarčiny.

Na tomto mieste je tiež potrebné pre úplnosť uviesť, že svedkyňa Y. I. v rámci prípravného konania
vypovedala aj dňa 28.04.2020, zápisnica o jej výsluchu z tohto dňa na hlavnom pojednávaní však nebola
čítaná, pretože podstatný obsah jej výpovede bol totožný s tým čo svedkyňa vypovedala na hlavnom

pojednávaní v dňoch 11.06.2020 a 23.07.2020. Teda aj v rámci tohto výsluchu v prípravnom konaní
uviedla, že nie je pravda, že by im bol syn niekedy fyzicky ublížil, pokiaľ buchol po stoličke, tak to nebolo
v súvislosti s peniazmi. Tiež uviedla, že keď žiadala od syna, aby bol kľudný a nesprával sa k nej zle,
lebo na neho zavolá políciu, tak jej odpovedal len to, že môže volať, že ho aj tak nezoberú, pričom to
mal povedať kľudným spôsobom a bez vyhrážok.

Z výsluchu svedka - poškodeného Q. I., otca obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní dňa
22.10.2020 zistené, že v predmetný deň prišiel domov z práce, syn prevrátil na stole fazuľovú polievku a
na tomto sa pohádali. Svedok ani po opakovaných doplňujúcich otázkach zo strany samosudcu nevedel
konkrétnejšie vysvetliť v čom spočívala hádka medzi ním a synom, svedok stále opakoval len to, že

synovi nechutila polievka, preto prevrátil aj jeho tanier s polievkou a pri tom si niečo „šomral“. Keďže sa
svedok so synom nechcel hádať, odišiel z domu von.Na ďalšie doplňujúce otázky prokurátorky, aby konkretizoval čo hovoril syn, keď „šomral“, svedok
zopakoval znovu len to, že si ho nevšímal a odišiel von a že sa nič nestalo.

Na ďalšie doplňujúce otázky svedok uviedol, že keď sa vrátil z práce domov, tak sa syn s poškodenou
manželkou nehádali, len manželka bola nahnevaná, že syn prevrátil polievku a v tejto súvislosti mu
povedala, aby už také veci nerobil. Tvrdil, že sa nehádali, že syn nemal nič v ruke, že sa syn manželke
ani jemu nevyhrážal a že sa im nevyhrážal ani v minulosti.

Na otázku, či mal syn do februára 2020 problémy s alkoholom a či si niekedy od neho a manželky pýtal
peniaze, uviedol, že syn mal samostatný vchod do domu a vracia sa domov, keď on už väčšinou spí,
preto sa k tomu vyjadriť nevedel a že keď syna videl, že bol pod vplyvom alkoholu, tak sa syn nijako
zvláštne nesprával, zvykol si vypýtať jesť. Peniaze synovi niekedy dal, napr. na kúpu ošatenia, avšak
nikdy nekontroloval na čo syn peniaze minul.

Z čítaných záverov znaleckého posudku č. 6/2020 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých, týkajúci sa psychologického vyšetrenia poškodenej Y. I.R. bolo
zistené, že jej osobnosť je mentálne priemerná, skôr introvertná, prispôsobivá, nekoná neuvážene,
agresivita nie je jej dominantnou črtou. Má sklon k prežívaniu úzkosti, napätia a neistoty. Znaleckým
vyšetrením u poškodenej neboli zistené psychopatologické zmeny, ktoré by chorobne ovplyvňovali jej

vnímanie a kognitívne schopnosti, vrátane pamäťových schopností. Poškodená dokáže na základe
svojich schopností primerane vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti.
Možno predpokladať určité nepresnosti pri reprodukovaní s odstupom času udalostí, k významným
nepresnostiam by však nemalo dochádzať. Menovaná v situáciách záťaže a stresu je ambivalentná,
nerozhodná, neistá, prejavuje sa u nej sklon k vyhýbaniu sa jednoznačným výrokom a možnému

zakrývaniu. Vzhľadom na diskrepancie medzi jednotlivými výpoveďami a reprodukciou predmetnej
udalosti pri znaleckej explorácii u menovanej nemožno vylúčiť sklon ku skresľovaniu výpovede. V
čase podania trestného oznámenia, pravdepodobne prežívala situáciu so synom ako neúnosnú,
nevládala znášať konflikty, potencované jeho alkoholizovaním, preto sa z tej situácie snažila vymaniť
aj za cenu udania syna. Momentálne sa u nej do popredia dostáva snaha o prepustenie syna z

väzby, nemožno u nej vylúčiť eventuálne skresľovanie výpovedí. Chorobný podklad ku skresľovaniu
výpovede však zistený nebol. Nebol u nej zistený sklon ku konfabulácií, nemá sklon k vedomej
nepravde a fantazijnému spracovaniu skutočnosti, skôr sa u nej jedná o sklon ku skresľovaniu, resp.
zakrývaniu. Všeobecnú vierohodnosť u menovanej možno potvrdiť v rámci posudzovania špecifickej
vierohodnosti sú prítomné diskrepancie medzi jednotlivými výpoveďami a reprodukciou predmetnej

udalosti pri znaleckej explorácii, na základe čoho je jednoznačné potvrdenie špecifickej vierohodnosti jej
výpovedí problematické. Vo vzťahu k vyšetrovanej veci, môžu byť jej výpovede skresľované. Znaleckým
vyšetrením u poškodenej neboli zistené známky psychotraumatizácie v súvislosti s vyšetrovanou
udalosťou. Poškodená protiprávne konanie obvineného nepociťovala ako utrpenie. Neboli u nej zistené
príznaky syndrómu týranej osoby, nemá príznaky psychickej poruchy, ani psychické ťažkosti. Znalkyňa

pripúšťa priamy kontakt poškodenej s obvineným pri úkonoch trestného konania.

Zo záverov znaleckého posudku č. 49/2020 znalca G.. C. je zrejmé, že úroveň kognitívnych
schopností u obvineného U. I. nie je defektná. Znalec nezistil pri vyšetrení obvineného výraznejšie
narušenie jeho pamäťových ani mnestických funkcií, nezistil ani poruchy myslenia a vnímania v

zmysle psychotickej poruchy v pravom zmysle slova, t. j. psychózy. U U. I.É. teda nezistil duševného
ochorenie v pravom zmysle slova, t. j. psychózu. Znalec zistil ale abnormne štrukturovanú osobnosť,
hlavne s rysmi impulzitity, čo je považované z forenzného aj z psychiatrického hľadiska za trvalú
poruchu osobnosti, neznižujúcu vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti, nevyžadujúcu
liečbu. Súčasne u obvineného zistil závislosť od alkoholu, habituálny, návykový alkoholizmus. V

čase aktuálne posudzovanej trestnej činnosti zistil znalec u obvineného aj kombinovanie intoxikácie
alkoholom s kanabinoidmi, ktoré viedli k podstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností, pričom
jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Znalec odporúča obvinenému U. I.R. uložiť ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou a odporúča mu uložiť zákaz požívania omamných a
psychotropných látok. Znalec tiež zistil, symptomatický abúzus kanabinoidov (marihuany), bez

stabilizovaného stereotypu, teda len predstupeň závislosti. Obvinený chápe zmysel trestného konania.
Motivácia konania obvineného U. I. vychádzala z osobnostných rysov obvineného, ako aj od zistenej
závislosti od alkoholu, kombinovanej intoxikácie alkoholom a kanabinoidmi, zistenej u neho v čase činu.
Znalec u neho taktiež nevylučuje riziko budúcej recidívy.Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.

Bez akýchkoľvek pochýb bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 24.02.2020 sa v čase
okolo 13.00 hod. odohral v kuchyni rodinného domu č. XXX v obci H. H. konflikt medzi poškodenou Y. I.
a jej synom obžalovaným U. I., ktorý vznikol kvôli jedlu navareného poškodenou a ktoré obžalovanému
nechutilo. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede oboch poškodených.

Ďalšie skutkové okolnosti tvrdené prokurátorkou v bodoch 2/ a 3/ podanej obžaloby sa však vykonaným
dokazovaním nepreukázali a to konkrétne, že obžalovaný mal povedať svojej matke Y. I., že ak mu nedá
50 eur, tak jej ublíži a ublíži aj svojmu otcovi a bratovi tým, že im podreže krk, kde po týchto vyhrážkach
mu poškodená Y. I. dala sumu 50 eur v hotovosti (konanie obžalovaného popísané v bode 2/). Tiež sa
nepreukázalo, že keď mu poškodená pod hrozbou násilia vydala finančnú hotovosť 50 eur a oznámila

mu, že zavolá na políciu na čo sa jej mal obžalovaný vysmiať a povedať jej, že ak políciu zavolá, tak ich
všetkých podreže (konanie obžalovaného popísané v bode 3/). Ďalej sa vo vzťahu ku skutku pod bodom
4/ vôbec nepreukázalo, že obžalovaný mal od presne nezisteného mesiaca a dňa koncom roka 2019
do 13.00 h dňa 24.02.2020 v rodinnom dome č. XXX, v obci H. H., okres A. E., pod vplyvom alkoholu
opakovane najskôr jedenkrát do mesiaca, v posledných troch mesiacoch aj štyrikrát za mesiac vulgárne

nadával svojej matke Y. I. U.. XX.XX.XXXX H. A. E., F. R. H. H. XXX, O. A. E., do kuriev, vyhrážal sa
jej zabitím, opakovane si od nej pod hrozbou vyhrážok pýtal peniaze, vyhrážal sa jej, že ju podreže a aj
svojho otca Q. I., čo aj pred ňou naznačoval rukou, čím u nej opakovane vyvolával strach o svoj život
a zdravie a spôsoboval jej aj psychickú traumu.

Prokurátorkesanepodarilopredsúdompreukázať,žebysaobžalovanýdopustilnapoškodenýchtakého
násilného konania, ktoré by odôvodňovalo jeho odsúdenie pre žalované zločiny v bodoch 2/, 3/ a 4/
rozsudku.

V tejto súvislosti je vo vzťahu k týmto skutkom potrebné uviesť, že všetky sa mali stať v spoločnej

domácnosti obžalovaného a poškodených a tak tu existuje len obmedzené množstvo priamych dôkazov,
pričom ide najmä o výsluchy samotných poškodených.

Obaja poškodení, však ako priami svedkovia na súde zhodne uviedli, že obžalovaný sa voči nim
nedopustil žiadneho násilného konania. Pripustili len to, že ich obžalovaný syn sa v poslednom období

a to najmä pod vplyvom alkoholu, niekedy aj vulgárne správal a to najmä vo vzťahu k svojej matke.
Ani jeden z týchto poškodených však nepotvrdil skutočnosti uvádzané v skutkových vetách obžaloby
týkajúcich sa násilného konania obžalovaného. Ani jeden z poškodených rodičov sa obžalovaného syna
nebojí, ani jednému z nich sa podľa ich výpovedí (na hlavnom pojednávaní) syn nevyhrážal zabitím,
ďalej, že ich podreže, fyzicky nikdy na nich nezaútočil. Poškodená tiež uviedla, že syn si od nej nikdy

peniaze nepýtal pod hrozbou vyhrážok, podľa jej výpovedi mu peniaze dávala dobrovoľne.

Tiež nebolo z vykonaného dokazovania preukázané, že by obžalovaný opakovane u poškodenej
vyvolával strach o jej život a zdravie a spôsoboval jej psychickú traumu. Tieto skutočnosti sú okrem
výsluchu poškodených preukázané aj znaleckým dokazovaním znalkyne z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia dospelých. Táto znalkyňa v záveroch svojho znaleckého posudku okrem iného
uviedla, že znaleckým vyšetrením u poškodenej neboli zistené známky psychotraumatizácie v súvislosti
s vyšetrovanou udalosťou a tiež, že poškodená konanie obvineného nepociťovala ako utrpenie, neboli
u nej zistené príznaky syndrómu týranej osoby a znalkyňa pripustila aj priamy kontakt poškodenej s
obvineným pri úkonoch predmetného trestného konania.

Ako z hodnotenia vykonaných priamych dôkazov vyplýva, ani jeden z nich nepodporuje tvrdenia
prokurátorky v podanej obžalobe vo vzťahu k skutkovým okolnostiam v bodoch 2/ a 3/. Zároveň tieto
priame dôkazy nepreukazujú ani skutkové okolnosti v bode 4/, kde naviac známky psychotraumatizácie
poškodenej vyvracia aj znalecké dokazovanie ako nepriamy dôkaz.

Na záver je vo vzťahu k vykonaným dôkazom ešte potrebné zdôrazniť, že vážne rozpory do jednotlivých
skutkových dejov vniesla samotná poškodená Y. I. a to svojimi rozdielnymi výpoveďami počas tohto
trestného konania, ktorá len v prvej výpovedi v rámci prípravného konania usvedčovala obžalovanéhoz trestnej činnosti kladenej mu za vinu, avšak v druhej výpovedi v prípravnom konaní a v dvoch
výpovediach na hlavnom pojednávaní už vypovedala značne odlišne, pretože nepotvrdzovala jeho
fyzické útoky voči nej a aj voči poškodenému manželovi. Svedkyňa však bola opakovane poučovaná o

trestných následkoch krivej výpovede a v ďalšom bude už len vecou dozorujúcej prokurátorky ako bude
konať vo vzťahu k tejto svedkyni pre jej rôzne výpovede v rámci tohto trestného konania.

Výpovede tejto svedkyne v tomto konkrétnom konaní však majú dôležitý význam pre rozhodnutie o vine
resp. nevine obžalovaného a tieto výpovede vniesli do tohto rozhodovania vážne pochybnosti. Uvedené

pochybnosti musel súd následne vykladať v prospech obžalovaného.

V súvislosti s poškodenou Y. I. považuje samosudca za nutné na tomto mieste ešte uviesť, že táto
osoba podľa vyšetrovacieho spisu podávala na Obvodnom oddelení PZ v A. E. dňa 24.02.2020 trestné
oznámenie,kdevzápisniciotomtotrestnomoznámení(vrámcipoučení)sauvádza,žeovládaslovenský
jazyk slovom aj písmom, a preto nežiada tlmočníka pri tomto výsluchu. Na uvedenom základe k podaniu

predmetného trestného oznámenia nebol pribratý tlmočník. Po prijatí tohto trestného oznámenia
poverený príslušník PZ dňa 24.02.2020 pod ČVS: ORP-116/RC-RS-2020 vzniesol U. I. obvinenie pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v podstate na tom
skutkovom základe ako je to uvedené aj v skutku pod bodom 1/ tohto rozsudku. Z vyšetrovacieho spisu
ďalej vyplýva, že dňa 25.02.2020 bola vec konzultovaná s riaditeľom OR PZ a následne aj dozorujúcim

prokurátorom, ktorý po objasnení skutku sa stotožnil s tým, aby vec prevzal vyšetrovateľ a konanie
prekvalifikoval na lúpež podľa § 188 ods. 1. ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona a na uvedenom
základe bol spisový materiál odstúpený vecne príslušnému vyšetrovateľovi. Z vyšetrovacieho spisu bez
akýchkoľvek pochýb vyplýva, že dňa 25.02.2020 vzniesol vyšetrovateľ PZ U. I. obvinenie za skutky
bližšie špecifikované pod bodmi 2/, 3/ a 4/ rozsudku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.

c/, písm. d/ Tr. zákona v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/
Tr. zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Toto
uznesenie vyšetrovateľa bolo U. I. vznesené bez toho, aby orgány činné v trestnom konaní zrealizovali
čo i len jeden procesný úkon a v spise tak existovalo len trestné oznámenie poškodenej. Zo spisu tiež
bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že v procesnom postavení svedkyne a zároveň poškodenej bola Y.

I. prvýkrát vypočutá až po vznesení obvinenia (pretože obe uznesenia o vznesení obvinenia boli U. I.
oznámené dňa 25.02.2020 o 13.00 hod. a výsluch Y. I. bol vyšetrovateľom realizovaný toho istého dňa
až o 16.30 hod.) Ďalej bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že predmetný výsluch Y. I. musel byť o 17.24
hod. prerušený, pretože sa s ňou ťažko komunikovalo po slovensky a výsluch bol zapokračovaný o 17.40
hod. po príchode tlmočníka.

Uvedené skutočnosti považuje samosudca potrebné zdôrazniť najmä s prihliadnutím k tomu, že podľa
súčasného Trestného poriadku sa vyžaduje od prokurátorov väčšia aktivita pri dokazovaní s tým, že
dôkazné bremeno leží výhradne na prokurátorovi a súd má byť len orgánom, ktorý rozhoduje spor
medzi prokurátorom a obvineným. Táto nová zákonná úprava konania pred súdom sa však doposiaľ

v praxi plne nevžila nakoľko prokurátori pri podávaní obžalôb a pri zastavovaní trestného stíhania v
prípravnom konaní vychádzajú naďalej zo zásad, ktorých základným východiskovým bodom je to, že
ak je vec vedená v prípravnom konaní sporná (t. j. najčastejšie, ak si zabezpečené dôkazy vzájomne
odporujú) nie je možné vec zastaviť, prípadne rozhodnúť iným spôsobom, ale je nevyhnutné podať na
obvineného obžalobu a vykonať hlavné pojednávanie.

V tomto konkrétnom prípade nebolo dokázané v rozsahu nevyhnutnom na vznesenie obvinenia to, či
sa skutok stal prípadne to, či ho spáchala podozrivá osoba a podľa názoru samosudcu len okolnosti
tvrdené poškodenou (naviac za stavu keď jej nebolo tlmočené) v rámci jej trestného oznámenia sami o
sebe nemôžu stačiť na vznesenie obvinenia v zmysle § 206 ods. 1 Tr. poriadku, pretože toto ustanovenie

na vznesenie obvinenia vyžaduje určitý vyšší stupeň pravdepodobnosti, že došlo konkrétnou osobou k
spáchaniu skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Vo vzťahu k dokazovaniu v predmetnom prípravnom konaní považuje ďalej samosudca zdôrazniť aj to,
že úlohou prokurátora a policajta nie je vykonávať výsluchy a viesť dokazovanie s tým, že ak sú vo

veci rozpory v dôkazoch tak je nutné postupovať v neprospech takejto osoby, vzniesť jej obvinenie a
následne na takúto obvinenú osobu podať obžalobu nakoľko rozpory aj naďalej pretrvávajú a musí ich
vyriešiť súd. Opätovne treba zdôrazniť, že prokurátor je viazaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov,
musí v zmysle nej postupovať, odstraňovať rozpory, ustaľovať skutkový stav veci a možného páchateľaa následne prijímať rozhodnutia a tým aj zodpovednosť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť tak, že
ju bude prenášať na súd len z dôvodov „rozporov v dôkazoch“. Orgány činné v trestnom konaní musia
dôkazy riadne hodnotiť a nemôžu len svojvoľne skonštatovať, že sú tu pochybnosti a je potrebné preto

podať obžalobu.

Konajúci samosudca sa v plnej miere stotožňuje aj so staršou trestnoprávnou literatúrou, ktorá
kládla obžalobe veľký dôraz keď uvádzala, že nepodložená, prehnaná, nesvedomitá a nedôvodná
obžaloba je vždy nebezpečenstvom pre správne a spravodlivé rozhodnutie súdu, nech je súd akokoľvek

objektívny a nestranný (Ráliš, A., Trestní řízení. Praha 1947). Prokurátor by nemal preto trpieť
„obžalovacou úchylkou“ a podávať aj celkom nepreukázané alebo alibistické obžaloby a ponechávať
vec na rozhodnutie súdu (Šámal, P., Základní zásady trestního řízení v demokratickém systému, Codex
Bohemia s.r.o., Praha 1999 s.319).

Tiež je potrebné uviesť, že prokurátorka na hlavnom pojednávaní dňa 23.07.2020 pre rozpory vo

výpovedi poškodenej navrhla, aby boli na hlavnom pojednávaní vypočutí ako svedkovia aj vyšetrovateľ
Policajného zboru L.. C.. M. Š., ktorý realizoval výsluch poškodenej dňa 25.02.2020 a tiež aj U.. O. E.,
ktorý spisoval zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 24.02.2020 a tiež navrhla na hlavnom pojednávaní
vypočuť znalcov, ktorí v prípravnom konaní vyhotovili znalecké posudky, a to G.. C. H. K. G.. K. F..

Tento návrh prokurátorky na vykonanie dokazovania bol však samosudcom zamietnutý, pretože rozpory
vo výpovedi svedkyne Y. I. boli odstraňované na hlavnom pojednávaní dňa 23.07.2020 jej opätovným
výsluchom a výsluchy znalcov boli považované za nadbytočné, keďže boli čítané ich znalecké posudky
na hlavnom pojednávaní. Naviac rozpory vo výpovedi svedkyne Y. I. sa týkali skutkových okolností a ani
jeden z navrhovaných svedkov - policajtov nebol prítomný v domácnosti obžalovaného a poškodených

v čase, keď sa skutky v bodoch 2/, 3/ a 4/ mali stať. Ďalej bol tento návrh prokurátorky zamietnutý aj z
dôvodu, že tieto rozpory boli prokurátorke známe už v prípravnom konaní, preto považuje samosudca
za potrebné uviesť ešte nasledovné. Súd nie je pomocníkom prokurátora, ktorý mu sám dotvorí alebo
doplní dokazovanie tak, aby mu mohol vyhovieť. Opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán a
súd by za prokurátora prebral dôkazné bremeno na seba a stal by sa tak ďalšou procesnou stranou.

Súd je však arbitrom, ktorý má rozhodnúť o vine (ak prokurátor uniesol dôkazné bremeno) alebo má
obžalovaného oslobodiť (ak prokurátor neuniesol dôkazné bremeno).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel samosudca po zhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že
žiaden priamy dôkaz vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2/, 3/ a 4/, ktorý by svedčil o vine obžalovaného

pre tieto skutky produkovaný nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní
netvorili vo svojom súhrne ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že
z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R38/1970, R38/1968).

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“
samosudca dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutky pre ktoré je obžalovaný súdený v bodoch
2/, 3/ a 4/ sa stali, a preto obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky
Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, sp. zn. 1Pv/97/20/6609 zo dňa 21.05.2020, kde je stíhaný pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138

písm. a/ Tr. zákona a § 127 ods. 4 Tr. zákona, ďalej pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 127 ods. 4 Tr.
zákona, a pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona s
poukazom na ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona oslobodil.
v bode 2/

- proti inému mal použiť hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin
mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou a na chránenej osobe, t.j. na blízkej osobe,
v bode 3/
- iného mal hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal alebo trpel a uvedený čin mal spáchať závažnejším
spôsobom konania, t.j. so zbraňou a na chránenej osobe, t.j. na blízkej osobe,

v bode 4/
- blízkej osobe, t.j. príbuznému v priamom pokolení, mal spôsobiť fyzické utrpenie a psychické utrpenie
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovýmvydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie, alebo obmedzilo jej
bezpečnosť,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v

prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).

Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a §
45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.