Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010679
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010679.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému A. C., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom
mestoN.,okresM.,t.č.vovýkoneväzbyvÚstavenavýkonväzbyIlava,prepokustrestnéhočinuzločinu
ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom
v Trenčíne dňa 19. marca 2020 prejednal odvolania obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry

Trenčín v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. januára 2020
pod sp. zn. 2T/114/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovaného A. C. z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. januára 2020 pod sp. zn. 2T/114/2019, na podklade

podanej obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 24. októbra 2019 pod č. k.
1Kv 58/19/3300-37 bol obžalovaný A. C., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania pokusu
trestného činu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

obžalovaný A. C. dňa 24.05.2019 okolo 16.00 hod. v záhradnej chatke bez popisného čísla pri čerpacej

stanici O. v N. pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom konflikte s poškodenou K. O. túto najprv
fyzicky napadol tak, že ju päsťou udieral po celom tele i do hlavy nad ľavé oko, následne z kuchyne
zobral kuchynský nôž s bielou rúčkou dĺžky čepele 30 cm a opätovne na poškodenú, ktorá ležala na
posteli týmto nožom zaútočil tak, že ju jedenkrát bodol do prednej časti krku so slovami „ja ťa raz zabijem,
najprv zabijem teba a potom seba“, čím jej spôsobil bodno-reznú ranu v oblasti prednej časti krku dĺžky
4 cm a odreninu v oblasti očnice vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali dĺžku liečenia 10 dní.

Za tento trestný čin bol obžalovaný A. C. odsúdený podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona za použitia
§ 38 odsek 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa §
48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 73 odsek 2 písm. b) Tr. zákona okresný
súd uložil obžalovanému aj ochranné ambulantné psychiatrické liečenie. V adhéznom konaní, t. j. v

konaní o náhrade škody okresný súd podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku rozhodol tak, že obžalovanému
uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom 851 04 Bratislava
- mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO:35 937 874 škodu v sume -559,65,- Eur.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. januára
2020 v zákonnej lehote 15 dní podali odvolania obžalovaný čo do výrokov o vine a trestu a prokurátor

Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného čo do výrokov o treste a určenom spôsobe
jeho výkonu.Prokurátor Krajskej prokuratúry v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa s dôvodmi
prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k uloženiu trestu odňatia slobody v napadnutom rozsudku

nestotožňuje, pretože trest obžalovanému je uložený v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4
Tr. zákona. Trestná sadzba v osobitnej časti Trestného zákona podľa § 155 odsek 1 je stanovená na 4
až 10 rokov a s použitím § 38 odsek 5 Tr. zákona sa dolná hranica u obžalovaného zvýšila
na 7 rokov. Uložený trest obžalovanému však nezodpovedá zákonným požiadavkám proporcionality
primeranosti a spravodlivosti, dostatočne neodrádza potencionálnych páchateľov od páchania trestnej

činnosti a u ostatných členov spoločnosti neposilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti a preto
nemôže plniť v dostatočnej miere funkciu generálnej i individuálnej prevencie. Okresný súd pri ukladaní
trestu neprihliadol ani k závažnosti konania obžalovaného, na jeho osobu, ktorá bola doposiaľ 12-
krát súdne trestaná pre spáchanie majetkovej i násilnej trestnej činnosti. Nedostatočne tiež vzal do
úvahy závery znaleckého posudku znalca B.. R., podľa ktorého je obžalovaný závislým na požívaní
alkoholu, pod vplyvom ktorého má výrazne narušenú sebakontrolu, chová sa agresívne, čo sa prejavuje

silnými afektmi zlosti a hnevu aj z minimálnych podnetov. Toto zistenie znalca v podstate korešponduje
s priebehom skutkových okolností, ktoré popísala vo svedeckej výpovedi poškodená. Obžalovaný
má nedostatočne vyvinuté vyššie city a je necitlivý voči potrebám iných. Závažnosť činu či stupeň
spoločenskej nebezpečnosti trestného činu je určovaný aj významom chráneného záujmu, ktorý bol
činom páchateľa dotknutý, spôsobom vykonania činu, jeho okolnosťami, následkami, mierou zavinenia

páchateľa a jeho pohnútkou. V rámci týchto hľadísk je potrebné mať na zreteli najmä to, že ľudský život
je jednou z najvýznamnejších spoločenských hodnôt a preto sú úmyselné útoky naň prísne postihované
v zmysle trestnoprávnej ochrany. Motív konania obžalovaného spočíval v konfliktoch medzi ním a
poškodenou, pod vplyvom požitia alkoholu a tiež aj z jeho osobnostnej štruktúry, keď ho dokázala
banálna situácia nahnevať tak, že proti poškodenej použil nôž, čo je nesporne spôsobilá vec urobiť

útok voči telu poškodenej dôraznejším. Obžalovaný útočil na poškodenú, ktorá bola tiež pod vplyvom
alkoholu. Vedel, že má problémy s nohami, poškodená fakticky ležala na posteli a preto sa jeho
útoku ani nemohla účinne brániť. Účel trestu u obžalovaného A. C. je možné dosiahnuť iba trestom
uloženým v hornej polovici upravenej trestnej sadzby, pretože obžalovaný aj napriek predtým uloženým
nepodmienečným trestom spáchal opätovne násilný trestný čin, keď už u neho dochádza k podstatnej

gradácii. Z ďalšieho znaleckého posudku vyplynulo, že jeho konaním mohlo dôjsť k poraneniu životne
dôležitých orgánov, ktoré by viedli k fatálnym následkom u poškodenej. Všetky tieto skutočnosti podľa
názoru okresný súd opomenul pri ukladaní trestu a aj napriek tomu obžalovanému uložil trest odňatia
slobodyibanadolnejhraniciupravenejzvýšenejtrestnejsadzby,čímjetentotrestneprimeranemiernym.
Preto prokurátor navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm.

e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo
výmere od 8 a pol roka do 10 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Obžalovaný A. C. v písomnom odôvodnení odvolania sám i prostredníctvom ustanoveného obhajcu
uviedol, že sa nestotožňuje jednak s výmerou trestu, ktorú považuje za privysokú a trest uložený v
napadnutom rozsudku okresného súdu je preto neprimeraný, pretože sa skutok nestal tak, ako je
popísaný v skutkovej časti tohto rozsudku, ako ho popísali samotné orgány činné v trestnom konaní.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že tak on ako aj poškodená dlhodobo požívali alkoholické nápoje,

čoho následkom boli neustále konflikty medzi nimi. On však žalovaný skutok nespáchal. Ďalej uviedol,
že je potrebné poukázať na dôležitú skutočnosť, ktorá spočíva v tom, že je v hlbokom psychickom
rozpoložení, z ktorého vyplývajú jeho nepredvídateľné reakcie, čím si plne ani neuvedomuje svoje
vyjadrenia. Samotné jeho priznanie na počiatku bolo zapríčinené jeho obavami z prísnejšieho trestu
z dôvodu, že nevie preukázať svoju nevinu. Táto jeho obava sa prebiehajúcim trestným stíhaním

zvyšovala. Uvedené viedlo k tomu, že v prípravnom konaní sa k spáchaniu stíhaného skutku priznával,
čo mu však sťažilo neskôr dokazovanie jeho neviny. Aj svedok B. vo svojej výpovedi potvrdil, že samotná
poškodená sa neustále vyhrážala, že obžalovaného dostane do väzenia. Pritom ani jeden vypočutý
svedok nebol svedkom skutkových okolností. Jediným jeho motívom k priznaniu sa v prípravnom konaní
bol jeho strach z uloženia vysokého trestu. Uvedomuje si, že už bol niekoľkokrát trestne stíhaný, čoho

následkom je, že mu potom nikto neverí. Je jednoduchým človekom, ktorý sa nedokáže kvalifikovane
brániť. V konaní pred súdom prehlásil, že sa cíti byť nevinným. Poškodená si vzniknuté zranenia mohla
spôsobiť v inkriminovanom čase aj sama z dôvodu, aby sa mu pomstila, čomu jej mohlo dopomôcť
požitie väčšieho množstva alkoholu a potom prestala myslieť racionálne a začala reagovať pudovo bezuvedomenia si, ako mu tým uškodí. Má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
žalovaný skutok spáchal on. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o
vine a treste a aby ho sám podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

K písomným odôvodneniam odvolaní sa ani prokurátor ani obžalovaný vzájomne už písomne do konania
verejného zasadnutia odvolacieho súdu nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu

uviedla, že zotrváva na ich podanom odvolaní a na dôvodoch písomne uvedených a navrhla rozhodnúť
tam spôsobom uvedeným s tým, aby odvolanie obžalovaného bolo podľa § 319 Tr. poriadku ako
nedôvodné zamietnuté.

Ustanovený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
uviedol, že i on a obžalovaný zotrvávajú na podanom odvolaní a dôvodoch odvolania uvedených v ich

písomných podaniach a navrhuje rozhodnúť spôsobom tam uvedeným a odvolanie prokurátorky, aby
bolo podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa právom konečného návrhu sám nevyjadril.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1
Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal z podnetu oboch podaných odvolaní, ktoré boli podané
oprávnenými osobami a včas, napadnutý rozsudok v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku a tak zistil,
že vo vzťahu k rozhodovaniu o vine, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci prvostupňový
súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odseku 12 Tr. poriadku,
a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym
záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne v
napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení

napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani
odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov prvostupňového
okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného. Obžalovaný aj napriek tomu,
v konaní pred súdom od hlavného pojednávania popiera spáchanie žalovaného skutku, keď pri tom
však jeho spáchanie v prípravnom konaní priznával, právne posúdeného ako žalovaný pokus zločinu,

je usvedčovaný zo spáchania žalovaného skutku nielen svedeckou výpoveďou poškodenej K. O., ale
podporne svedeckou výpoveďou príslušníka PZ B.. L., odbornými závermi oboch znaleckých posudkov
a všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, o ktorých vierohodnosti nie sú žiadne pochybnosti ani
podľa názoru odvolacieho súdu a tieto dôkazy tvoria ucelený a logický reťazec, ktorý bez relevantných,
resp. rozumových pochybností usvedčuje obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Z výpovede

samotnej poškodenej z prípravného konania, ktorú bolo možné po vznesení obvinenia obžalovanému
v prípravnom konaní, ešte počas jej života vypočuť, bez relevantných rozporov vplynulo, že to bol
obžalovaný, ktorý ju fyzicky napadol takým spôsobom, ako sa konštatuje v skutkovej časti napadnutého
rozsudku. S prihliadnutím na to, že poškodenú, ktorú už na hlavnom pojednávaní nebolo možné osobne
vypočuť ako svedka, pretože ešte počas prípravného konania zomrela, nie však ako vyplýva zo záverov

znaleckého dokazovania v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, už nebolo možné skonfrontovať
s verziou obžalovaného a svedka B. o spôsobe vzniknutého zranenia u nej v inkriminovanom čase,
ktoré si mala spôsobiť ona sama a ktorú neskôr v konaní na hlavnom pojednávaní začal prezentovať
obžalovaný a podporoval ju mali výpoveďami i svedkovia B. a A. (ide o súrodencov) i odvolací súd tejto
verzii tak, ako i prvostupňový súd nemohol uveriť, s prihliadnutím na to, že obžalovaný sa v prípravnom

konaní sám spontánne priznal k spáchaniu stíhaného skutku a k usvedčeniu obžalovaného prispeli aj
relevantné závery znaleckého skúmania vo vzťahu k osobe obžalovaného a o jeho osobnostnom profile,
keď obžalovaný je závislý na požívaní alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých nekontrolovateľného
požívania je agresívny, bez zábran, so stúpajúcou tendenciou agresie a je vznetlivý aj na hocijakýbanálny podnet. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výpovedi svedka B. o tom, že zranenia si mala
spôsobiť sama poškodená v inkriminovanom čase uveriť nie je možné tiež z dôvodu, že svedok
je istým spôsobom viazaný na chatku obžalovaného a nemenej zaujímavým je tiež fakt, že tento

svedok bol poškodenou osobou v predchádzajúcej trestnej veci obžalovaného, v ktorej bol obžalovaným
fyzicky napadnutý a boli mu spôsobené zranenia. Nie je možné akceptovať ani odvolacie námietky
obžalovanéhootom,žejehopriznaniekspáchaniustíhaného ažalovanéhoskutkumalobyťmotivované
strachom z uloženia vyššieho trestu, čo obžalovaný musel vnímať, keďže bol už v prípravnom konaní
poučovaný o takejto skutočnosti, navyše, keď už od samého počiatku trestného stíhania mal k dispozícii

odbornú pomoc - obhajcu. Rovnako tak musel vnímať a uvedomovať si, že ak prejaví sebareflexiu a
na svojom priznaní zotrvá, vytvorí si relevantné predpoklady pre miernejšie uloženie trestu. Na druhej
strane obžalovaný nebol a nie je povinný preukazovať svoju nevinu, teda môže byť i pasívny, pretože
dôkazné bremeno o vine zaťažuje orgány činné v trestnom konaní a po podaní obžaloby prokurátora.
Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s odvolacími námietkami obžalovaného v tom, že je v hlbokom
psychickom rozpoložení, že jeho rekcie sú nepredvídateľné a neuvedomuje si svoje vyjadrenia. Túto

skutočnosťvšakjednoznačnevyvraciazáverznaleckéhodokazovania,zktoréhovyplýva,žeobžalovaný
chápe zmysel trestného konania bez obmedzenia. Navyše u obžalovaného ako osoba, ktorá už bola
viackrát súdne trestaná, sa v postavení obvineného a neskôr obžalovaného nemôže cítiť tak, ako
osoba, ktorá čelí trestnému stíhaniu po prvýkrát. Odvolaciemu súdu neunikla pozornosti tiež okolnosť, že
jedine obžalovaný bola tá osoba, ktorá musela priniesť predmetný nôž, keďže poškodená, s pohybovými

problémami musela ležať v posteli. Preto odvolacie námietky obžalovaného v celom rozsahu odvolací
súd nepovažoval za dôvodné a akceptovateľné. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti
a úplnosti skutkových zistení prvostupňového súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením
vykonaných dôkazov tak, ako to vyjadril prvostupňový súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku,
pričom odvolací súd v celom rozsahu odkazuje v ďalších podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého

rozsudku prvostupňového súdu. Skutočnosť, že okresný súd vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní
vyhodnotil v diametrálnom rozpore s ich hodnotením podľa obžalovaného, nie je pochybením, pretože
prvostupňovýsúdvšetkydôkazy,ktorébolinímvykonanénahlavnompojednávanízákonnýmspôsobom
tieto vyhodnotil presvedčivo, bez relevantného rozporu s ustanovením § 2 odsek 10, odsek 12 Tr.
poriadku a v princípe taktiež bez akýchkoľvek rozumových pochybností.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného aj tu súd prvého stupňa taktiež postupoval v
súlade so zákonom, keď jeho konanie po právnej stránke správne posúdil ako pokus zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný svojim konaním kumulatívne
naplnil všetky štyri potrebné formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu zločinu, vyjmúc

následku - spôsobeniu ťažkej ujmy, ku ktorej vzniku konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo a
tesne sa priblížilo. Obžalovaný z hľadiska veku spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti jednoznačne
ako dospelý páchateľ trestného činu a v konaní neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase nepríčetným, či konal v stave zmenšenej
príčetnosti. Naplnený bol aj objekt útoku tohto zločinu - ochrana zdravia a života iného pred útokom

páchateľa a naplnená bola aj jeho subjektívna stránka, t. j. priamy úmysel (dolus directus). Z obsahu
žalovaného skutku tak, ako je popísaný v skutkovej časti napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva
aj naplnenie objektívnej stránky predmetného zločinu.

Pri ukladaní trestu prvostupňový súd tiež správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34

odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. Prvostupňový súd nepochybil, keď dospel k záveru o neexistencii poľahčujúcich (§
36 Tr. zákona) ale ani priťažujúcich (§ 37 Tr. zákona) okolností a správne pritom prihliadol aj
na ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona, aj keď pri správnom postupe mal toto ustanovenie

uviesť vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, čo však odvolací súd nepokladal za také pochybenie,
ktoré by malo viesť k náprave. Súd prvého stupňa tiež správne aplikoval u obžalovaného ustanovenie
§ 38 odsek 5 Tr. zákona tak, ako to v podrobnostiach rozviedol, pretože je nepochybné, že obžalovaný
sa dopustil opätovného spáchania zločinu, čo viedlo u neho k zvýšeniu základnej trestnej sadzby zo 4
rokov až 10 rokov na 7 až 10 rokov, v rámci ktorej mal byť obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody.

Správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že u obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky
a neexistujú u neho žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu
podľa 39 Tr. zákona. Obžalovaný tým, že nevyužil možnosť uznania viny v celom rozsahu, ktorá by
bola aj súdom prvého stupňa prijatá, si nevytvoril ani elementárne predpoklady pre prípadné mimoriadnezníženie trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam, ktoré na
základe už konštantnej judikatúry je reálne možné. Okolnosti, na ktoré prokurátor v rámci odvolacích
námietok poukazoval vo vzťahu k ukladaniu trestu u obžalovaného za takéhoto stavu v posudzovanej

trestnej veci preto odôvodňuje uloženie trestu odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 7 rokov
do 10 rokov. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom prokurátora v tom, že na obžalovaného
je v posudzovanom prípade nutné pôsobiť trestom minimálne od 8 a pol roka, pretože do úvahy je
potrebné v rámci všetkých zákonných kritérií pre ukladanie trestu páchateľovi vziať aj skutočnosti, ktoré
svedčili naopak v prospech obžalovaného, z nich najmä skutočnosť, že obžalovaný spáchal iba pokus

predmetného zločinu a tohto sa dopustil tak, ako to vyplýva aj zo znaleckého dokazovania v stave,
do ktorého sa síce privodil sám, majúc skúsenosti ako na neho pôsobí požitie alkoholu, ale s určitou
zníženou mierou rozpoznávacích a ovládacích schopností, čo ho však v konečnom dôsledku ani podľa
názoru odvolacieho súdu nezbavilo trestnej zodpovednosti. V neposlednom rade do určitej miery v
prospechobžalovanéhopôsobíiurčitáparticipáciasamotnejpoškodenejnavznikkonfliktu,ktorýviedolk
protiprávnemu konaniu obžalovaného. Odvolací súd tak dospel k záveru, že primeraným a spravodlivým

trestom pre obžalovaného, so zreteľom na druhej strane so všetkými okolnosťami svedčiacimi v
neprospech obžalovaného tak, ako to podrobne a správne vyjadril prvostupňový súd v napadnutom
rozsudku, je trest odňatia slobody na samej dolnej zvýšenej a upravenej hranici trestnej sadzby - vo
výmere 7 rokov. Správne potom obžalovanému súd prvého stupňa takýto trest obžalovanému aj uložil
a na výkon tohto trestu ho potom tiež správne a zákonne zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona, pretože obžalovaný
bol v ostatných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody a iné, miernejšie či prísnejšie jeho
zaradenie podľa 48 odsek 4 Tr. zákona ani odvolací súd nepokladal za nevyhnutné. Správne tiež súd
prvého stupňa obžalovanému uložil ochranné opatrenie, ktorého podklad má jednoznačne v záveroch
príslušného znaleckého skúmania. Takto uložené trestnoprávne sankcie okresným súdom aj odvolací

súd považuje za plne konformné s očakávaným účelom trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona,
t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho účinku a tieto
trestnoprávne sankcie, ktoré boli obžalovanému uložené vyjadrujú v dostatočnej miere tiež morálne
odsúdenie konania obžalovaného v posudzovanom prípade spoločnosťou.

Pokiaľ ide o výrok spojeného adhézneho konania, t. j. výrok o náhrade škody, prvostupňový súd,
vzhľadom na uznanie viny obžalovaného a zákonným spôsobom (riadne a včas) uplatnený
regresný nárok poškodenou zdravotnou poisťovňou, správne a zákonne rozhodol o uložení povinnosti
obžalovanému nahradiť tejto zdravotnej poisťovni škodu tak, ako si túto uplatnila.

Vzhľadomnauvedenéiskutočnosť,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny,presvedčivý,nevykazujúci
prvky arbitrárnosti a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného i prokurátora nie je
nedôvodné, odvolací súd rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. poriadku ich odvolania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.