Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118235508
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6118235508.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov:
Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: Slovenská komora zubných lekárov,
so sídlom Fibichova 1877/14, Bratislava, IČO: 17 639 646, právne zastúpený Mgr. Peter Arendacký,
advokát, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 50 876 686, proti žalovanému: MUDr. U. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, B., o zaplatenie 1.125,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 8Csp/82/2018-101 zo dňa 10. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa domáhal
na žalovanom zaplatenia sumy 1.125 eur, ktorá suma predstavuje nezaplatené členské príspevky,
aktualizačné poplatky za roky 2015, 2016, 2017 a poplatok za hodnotenie sústavného vzdelávania

vykonávaného v roku 2015 a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške
100 %, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 34, § 488, § 489, § 494 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku, čl. 1, čl. 5 § 6 ods. 1, 2, § 6 ods. 2 písm. f) Štatútu Slovenskej komory
zubných lekárov. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca je samosprávnou
stavovskou a profesijnou organizáciou pôsobiacou na území SR zriadenou zákonom č. 578/2004 Z.z.

Žalobca k spisovému materiálu pripojil evidenčný list člena Slovenskej komory zubných lekárov. Na
tomto evidenčnom liste sa nachádza pečiatka a podpis žalovaného. Na listine sa nachádza dátum
25.9.2002. Na listine chýba dátum registrácie v Slovenskej komore zubných lekárov a tiež evidenčné
čísla. Evidenčný list člena obsahuje údaje o adrese žalovaného, jeho telefónne čísla, povolenie
na vykonávanie súkromnej praxe, identifikáciu miesta, kde vykonáva súkromnú prax, absolvované
vzdelania, osvedčenie o etickej a odbornej spôsobilosti. Z rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho

kraja, sp. zn. Ni: CS 3117/2015, CZ 7599/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.3.2015 vyplýva že
dňom 31.3.2015 sa ruší rozhodnutie č. NI: CS 2350/2008 zo dňa 16.5.2008, ktorým bolo žalovanému
povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore stomatológia. Rozhodnutie bolo okrem
účastníkov konania doručené aj iným subjektom a tiež Slovenskej lekárskej komore. Doručené však
malo byť Slovenskej komore zubných lekárov. Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa
použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet

osobitnej úpravy. Záväzkovo právny vzťah vzniká predovšetkým na základe právnych úkonov, s ktorými
spájaprávneúčinkyvpodobezáväzkovéhovzťahu.Právnaúpravaumožňujevznikzáväzkovéhovzťahu
na základe právnych úkonov. Záväzkovo právny vzťah v právnych úkonov môže vzniknúť vtedy, ak ide
o platný právny úkon v zmysle §-u 34 Obč. zákonníka. Žalovaný uviedol, že súkromnú prax zubného
lekára začal prevádzkovať v roku 1996, teda za účinnosti zákona č. 13/1992 Zb. podľa §-u 5 tohto
zákona členstvo v komore vzniká zápisom do zoznamu a je povinné pre uchádzačov a pracovníkov v

neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Tento zákon bol zrušený zákonom č. 216/2002 Z.z.. Zo štatútu
Slovenskej komory zubných lekárov jednoznačne vyplýva, že zubný lekár sa môže stať členom komory,ak požiada o zápis do zoznamu členov (čl. 2 ods. 3). Členstvo v komore je dobrovoľné a vzniká zápisom
do zoznamu členov ( čl. 5 § 6 ods. 1). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný písomne
požiadal o vstup do komory. Žalobca o právnom úkone, ktorým by žalovaný vstúpil do komory nepredložil

žiaden dôkaz. Za dôkaz o vstupe do komory zubných lekárov nemožno považovať evidenčný list člena.
NatomtoevidenčnomlistechýbadátumregistrácievSKZLakoajevidenčnéčíslo.Keďževsporenebolo
preukázané, že žalovaný by vstúpil do komory právne relevantným spôsobom, nie je možné od neho ani
požadovať členské príspevky, registračné príspevky, keďže nie je, ani nebol členom Komory zubných
lekárov a teda žiaden záväzkovo právny vzťah medzi sporovým stranami nevznikol.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Svoje odvolanie
odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že musí konštatovať, že záver
súdu je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním a postup, akým k nemu súd dospel zase v príkrom
rozpore s ustanoveniami CSP. Poukázal na § 185 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 CSP. V prejednávanej veci
obe sporové strany zhodne tvrdili, že žalovaný v rozhodnom období bol členom žalobcu. Z rozhodnutia

súdu nie je zrejmé, prečo súd pri hodnotení dôkazov, medzi ktoré patrí aj hodnotenie zhodných tvrdení
sporových strán, nerešpektoval svoju povinnosť uloženú mu ust. § 186 ods. 2 CSP a zo zhodného
tvrdenia strán nevychádzal. Súd nekonštatuje, že by existovala akákoľvek dôvodná pochybnosť o
pravdivosti uvedeného zhodného tvrdenia sporových strán a už vôbec súd neuvádza, v čom by táto
pochybnosť mala spočívať a ako bola preukázaná jej dôvodnosť. V tomto smere je súdne rozhodnutie

prinajmenšom nepreskúmateľné a pri uprednostnení predpokladu riadneho a úplného odôvodnenia
rozhodnutia, je potom nezákonné, pretože súd posúdil otázku členstva žalovaného u žalobcu v rozpore
so zhodnými tvrdeniami sporových strán bez existencie dôvodnej pochybnosti o ich správnosti, a teda
v rozpore s § 186 ods. 2 CSP. Už z vyššie uvedeného je nepochybné, že súd bol povinný posúdiť
otázku členstva žalovaného u žalobcu tak, že žalovaný bol v rozhodnom období členom žalobcu. Pre

úplnosťvšakžalobcadopĺňa,ženavýslovnú(protiprávnu)výzvusúdu,predložilsúduajpísomnúžiadosť
žalovaného o členstvo u žalobcu. Vzhľadom na zjednodušenie administrácie žiadostí jednotlivých
členov, žalobca pripravil pre žiadateľov formulár označený ako evidenčný list, ktorého vyplnením a
podpisom žiadatelia celkom nepochybne prejavili vôľu stať sa členom žalobcu. Záujemcom vyplnený
a podpísaný formulár po jeho doručení žalobcovi predstavoval žiadosť o zápis medzi členov komory.

V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na to, že súd síce uvedený dokument posudzoval, avšak
vôbec nie z pohľadu, že išlo o prihlášku za člena Slovenskej komory zubných lekárov, hoci žalobca
jednoznačne na pojednávaní dňa 10.1.2019 túto skutočnosť súdu oznámil. Súd posudzoval dokument
iba ako určitú formu evidenčnej pomôcky, a preto mu vytkol, že neobsahuje údaj o dátume registrácie a
evidenčné číslo. Keďže však ide o prihlášku za člena, je iba logické, že nemôže tieto údaje obsahovať

(samotný formulár výslovne vyzýva záujemcu na nevyplnenie týchto údajov - viď pokyn „vyplňte len biele
plochy!“), pretože záujemca tieto údaje nemôže v čase podávania prihlášky poznať. Samotný doklad
preto iba podporuje zhodné tvrdenia sporových strán o vzniku členstva žalovaného u žalobcu. Poukázal
na rozhodnutie sp.zn. I.ÚS 640/2014. Žalovaný doplnil, že hoci od roku 1992 platilo viacero zákonov
upravujúcich členstvo v lekárskych komorách, vrátane žalobcu (resp. jeho právnych predchodcov), v

súlade s prechodnými ustanoveniami týchto právnych predpisov sa členstvo vzniknuté počas platnosti
predchádzajúcich predpisov vždy automaticky ďalej považovalo za členstvo podľa novej právnej úpravy.
Poukázal na § 30 ods. 3, § 45 ods. 1 zákona č. 219/2002 Z.z., § 95 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z.. Súd
prvej inštancie prehliadol a neaplikoval platné a účinné prechodné ustanovenia v zákone č. 578/2004
Z.z. a následne na základe absolútne nesprávnej právnej interpretácie spochybnil samotnú existenciu

členstva žalovaného u žalobcu, ktorá nie je a ani nikdy nebola medzi sporovými stranami sporná.
Autonómia vôle registrovaného zubného lekára sa mohla prejaviť vo forme právneho úkonu podľa §
34 zákona č. 40/1964 Zb., ktorým mohol jednostranne za podmienok uvedených v § 51 ods. 2 písm.
a) zákona č. 578/2004 Z.z. o zrušenie členstva požiadať. Uvedené vykonal žalovaný až na základe
žiadostiozrušeniečlenstvadoručenejžalobcovidňa9.7.2018.Právehrubýmzanedbanímanezáujmom

zo strany žalovaného nastala vzniknutá situácia. Práve z dôvodu, že zo strany žalovaného nedošlo
k doloženiu žiadneho dokladu preukazujúceho nárok na zľavnené členské, nebolo možné zo strany
žalobcu o zľave rozhodnúť. Navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalobe vyhovie, alebo aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne žiadal odvolací súd, aby žalobcovi priznal voči žalovanému

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3.Vyjadreniekodvolaniupodalžalovaný.Uviedol,žetotosprávaniesažalobcupokladázademonštráciu
sily a nadradenosti orgánu voči občanovi obyčajnému radovému človekovi, k ľudskému jedincovi.Posledných päť rokov praxe ešte pred definitívnym ukončením už trpel duševnou vyčerpanosťou,
telesnýmapsychickýmvyčerpaním,dospeldoštádiatotálnehovyhorenia,prestávaladekvátnereagovať
na dianie okolo neho, nič ho v podstate nezaujímalo, nemal dosť sily zaoberať sa s nimi. Vzhľadom

na vyššie uvedenom popise jeho komplexného stavu aj celé týždne a mesiace nereagoval a nečítal
žiadne maily, nič neriešil. A keď aj náhodou v zlepšenejšom stave po dlhom čase aj niečo prečítal,
výsledkom bola zábudlivosť, výpadok z pamäte, keď nepristúpil k riešeniu hneď, ale nato nemal silu.
Poberá dôchodok zhruba 480,- eur, presnejšie suma činí 476,40 eur. Z tejto sumy spláca pôžičku pre
E. O. vo výške 17.125,- eur, mesačne po 250,- eur. Pre B. O. spláca cez spoločnosť Intrum Slovakia

s.r.o. sumu 10 eur mesačne a pre Y. O. spláca 25,- eur mesačne cez spoločnosť MCGA Legal s.r.o.
s výhľadom doby splatenia zhruba ešte štyri roky. E. O. bude splácať sedem a pol roka. Po spočítaní
a odpočítaní mu zostane suma 191,40 eur, čo je mierne pod hranicou životného minima. Z tejto sumy
mu chce ešte zobrať žalobca? Z tohto mála si šetrí na rakvu a pohrebné výdavky. Žalobcovi chýba
komplexný morálny kódex človeka. Vlastne ani nie je, lebo je inštitúcia. Žiadal súd, aby opätovne v plnom
rozsahu aj s požiadavkou o náhradu súdnych trov zamietol žalobu, pretože v nej nejde o nič iné, ako

dokazovanie právnej sily a nároku na získanie finančného zisku na jeho úkor.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací postupoval podľa ustanovení CSP a takto po zistení, že
odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a
§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.

1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8Csp/82/2018 bolo zaplatenie

sumy1.125,-eurspríslušenstvomzprávnehodôvodu,žežalovanýakočlenSlovenskejkomoryzubných
lekárov nezaplatil členský príspevok za rok 2015 vo výške 360 eur, aktualizačný poplatok za rok 2015
vo výške 5 eur, poplatok za hodnotenie sústavného vzdelávania vykonaného v roku 2015 vo výške 10
eur, členský príspevok za rok 2016 vo výške 360 eur, aktualizačný poplatok za rok 2016 vo výške 15 eur,
členský príspevok za rok 2017 vo výške 360 eur, aktualizačný poplatok za rok 2017 vo výške 15 eur.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

7. „V sporovom konaní, ktoré je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom (princípom formálnej
pravdy) sú účastníci povinní substancovať svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy v jednotlivých
procesných úkonoch. Hovoríme o tzv. povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. V sporových
konaniach je nesplnenie povinnosti tvrdenia i dôkaznej povinnosti stíhané tzv. bremenom tvrdenia
a dôkazným bremenom. Nepriaznivý následok nedostatočného substancovania a skutkového stavu

(je jedno, či zo strany žalobcu, alebo žalovaného v sporovom konaní) sa prejaví až v nepriaznivom
meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno tvrdenia, prípadne dôkazné bremeno
neuniesol.“(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Obdo18/2014zodňa29.4.2014)

8. K odvolacej námietke žalobcu, že súd posúdil otázku členstva žalovaného u žalobcu v rozpore so

zhodnými tvrdeniami sporových strán bez existencie dôvodnej pochybnosti o ich správnosti, a teda
v rozpore s § 186 ods. 2 CSP, je na mieste uviesť, že CSP neumožňuje aplikáciu vyšetrovacieho
princípu,nakoľkocivilnésporovékonaniejeovládanéprincípomformálnejpravdy.Toznamená,žestrany
sporu majú povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. Ustanovenie § 186 ods. 2 CSP zakotvuje, že
v prípade, že strany sporu prednesú zhodné tvrdenia a zároveň neexistuje dôvodná pochybnosť o ich

pravdivosti, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán sporu. V preskúmavanom prípade ako žalobca
(č.l. 11) tak aj žalovaný (č.l. 77-list žalovaného adresovaný žalobcovi obsahujúci žiadosť o nový predpis
členských príspevkov, č.l. 84-žiadosť žalovaného o zrušenie jeho registrácie u žalobcu) zhodne tvrdili, že
žalovaný bol členom žalobcu. Nebol žiadny dôvod, aby sa súd prvej inštancie zaoberal vznikom členstva
žalovaného. Na pojednávaní zo dňa 4.10.2018 (č.l. 82) dospel súd k záveru, že ide o spotrebiteľský

vzťah,kdezvlastnejiniciatívyvykonádôkazvýsluchomprezidentazubárskejkomory,ktorémuadresoval
výzvu na predloženie na pojednávaní žiadosti žalovaného o členstvo v komore. Odvolací súd má za
to, že v danej veci nejde o spotrebiteľský vzťah a tvrdenie žalobcu o členstve žalovaného žalovanýnepoprel. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý sám zospornil nespornú skutočnosť a len na jej základe
zamietol žalobu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces.

9.Ďalšieargumentystránodvolacísúdpovažovalprerozhodnutievoveciužzanerozhodné,bezpotreby
sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami

prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

10. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťami tvrdenými žalobcom v žalobe a popretými
žalovaným ohľadne nároku a jeho výšky. Sporným je zánik členstva a nie jeho vznik, ktorému venoval
súd nedôvodne celé dokazovanie. Keďže dôvodnosti žalobného nároku na základe tvrdení žalobcu sa

súd prvej inštancie nevenoval odvolací súd nemohol posúdiť správnosť jeho rozhodnutia.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom si súd prvej inštancie vyrieši
ako prvé otázku, ktoré skutočnosti sú sporné a ktoré skutočnosti sú nesporné a sporné bude dokazovať

a následne výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, pričom
nové rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 CSP odôvodní V novom rozhodnutí rozhodne
aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).