Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417205146
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8417205146.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: P. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX/XX, XXX XX P., o vymoženie 244,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/379/2017-23 zo dňa 26.09.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. O. F. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 44 ods. 3; 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku,

§ 73 ods. 3, 4 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, §§ 52 ods. 1, 3, 4; 53
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania z
úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekúcie. Jednou z týchto podmienok je
relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Pokiaľ exekučný titul vydal

orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky.
Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe
nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť
sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Exekučný súd musí posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzatvorená, ale aj to, či bola uzatvorená

platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe
určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny
úkon nebol nikdy uzavretý. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou rozhodcovskou zmluvou
viazaná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

4. Zmluva o úvere č. 708100803 uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 25.11.2014 ako aj
rozhodcovská doložka uzatvorená účastníkmi tohto exekučného konania predstavujú spotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase ich uzatvorenia, pretože boli uzatvorené
medzi dodávateľom (oprávneným ako právnickou osobou, ktorá pri ich uzatváraní a plnení nepochybne

konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) a spotrebiteľom (povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom, ktorý pri ich uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti) a tiež spĺňajú druhý znak spotrebiteľských zmlúv spočívajúci v tom, že ich
ustanovenia boli pre spotrebiteľa vopred pripravené.

5.Preplatnéuzatvorenierozhodcovskejzmluvysavyžadujeindividuálnerozhodnutiespotrebiteľaotom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi
oprávneným a povinným dňa 25.11.2014 nebola individuálne dojednaná, nakoľko sa jedná o vyplnené
tlačivo vopred pripravené oprávneným bez možnosti jeho zmeny, či úprav. Rozhodcovskú zmluvu si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť

sa všetkým jej ustanoveniam. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona a že by príslušný zamestnanec oprávneného s odbornou starostlivosťou najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Riešenie sporu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní dojednané

v rozhodcovskej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným spočíva na žalobcovi. Možnosť
výberu je len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu
oprávnený, pričom povinný ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ v takomto prípade
nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd prvej inštancie vzhliadol nekalú
povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy

je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu ako celok preto súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka a konštatoval, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neplatnej
rozhodcovskejzmluvy.Rozhodcovskázmluvavposudzovanomprípadenespĺňapodmienkyustanovené

právnymi predpismi, keďže je absolútne neplatná a v dôsledku toho je zároveň predložený rozhodcovský
rozsudok materiálne nevykonateľný, preto exekučný súd bez toho, aby skúmal či sú alebo nie sú splnené
ďalšie zákonné podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

7. V odvolaní namietal, že pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by
došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská
zmluva je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní. Oprávnený mal za to, že povinný v čase uzavretia zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady.
S rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel, a túto skutočnosť na
znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Povinný zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle
rozhodcovskej doložky sa oprávnený s povinným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných

zmlúv o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že oprávnený s povinným
uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá
medzi povinným a oprávneným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej

zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory
so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca má kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z
právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného
Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9
ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon
č. 129/2010 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom

úvere (čl. 24 ods. 1). Keby exekučný súd zastavil exekučné konanie, znamenalo by to znemožnenie
využitia rozhodcovského konania pre oprávneného. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské
konanie úplne, ale ho iba obmedziť. V končenom dôsledku proti rozhodcovskému rozsudku je možnépodať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od jeho doručenia. Aj v exekučnom konaní, kde titulom
pre exekúciu je rozhodcovský rozsudok je možné účinne sa proti nemu brániť, čo však povinný neurobil.
Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda

žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Súd prvej inštancie (v odvolaní chybne uvedený Okresný súd
LiptovskýMikuláš)navyšeoprávnenéhoaanipovinnéhonevyzval,abysavyjadrilikprocesuuzatvorenia
Rozhodcovskej zmluvy s cieľom zistiť či bola táto individuálne dojednaná. Postup súdu, ktorým si bez
akýchkoľvek dôkazov rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a hodnotil ju
ako neplatnú považoval oprávnený za svojvôľu, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne

právne posúdenú vec. Rozhodcovská zmluva nesplývala s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj
technicky tvorila samostatnú listinu. Aj priemerne pozornému čitateľovi by muselo byť jasné, že má pred
sebou listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Povinný po oboznámení sa so znením rozhodcovskej zmluvy
mohol a nemusel túto potvrdiť svojim podpisom, teda mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú
zmluvu,ktorámubolapredložená.Odmietnutieuzavrieťrozhodcovskúzmluvubynemalovplyvnaobsah
zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere. Pokiaľ povinný podpísal úverovú

zmluvu a zároveň podpísal aj rozhodcovskú zmluvu, nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť
aj na túto osobitnú zmluvnú podmienku. V tomto smere teda ide o individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienku. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou. Vydaný rozhodcovský rozsudok má zásadne rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, preto predložený rozhodcovský rozsudok sa z tohto pohľadu

považuje za spôsobilý exekučný titul. Oprávnený má za to, že s ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie
rozhodcovskej zmluvy povinný kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, ako to naznačil súd prvej inštancie.

8. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore

preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

13. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 a 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní“) rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase
jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúcipodmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym
rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008
(ďalej len ,,Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo
146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia

rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa
odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

19. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého
v danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská
zmluva nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom
formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu.

21. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za
podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť
exekučným titulom.

22. Rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť
rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kritériomprezáver,ženejdeoindividuálnedojednanúzmluvujenepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozíciispotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neprijať.

23. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

24. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

25. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi je v rozpore s
právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní
žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia.

28. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.