Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200246
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720200246.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcov: 1/ Ž. D. N., R.. XX.XX.XXXX, D. F. XXXXX/XX, XXX XX K., 2/
T. D., R.. XX.XX.XXXX, D. F. XXXXX/XX, XXX XX K., proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s.
so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti právnych úkonov, v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobcov 1/ - 2/ vedených Okresným úradom K., katastrálny odbor pre V. K., obec K.,
katastrálne územie N. na LV č. XXXX a to rodinný dom súp. č. XXXXX postavený na pozemku registra
C parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXXX pozemky registra C parcela č.
XXXX/X záhrada o výmere 293 m2, parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2,
parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194 m2, parcela č. XXXX/X zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 3 m2, parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parcela č.
XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 19 m2 , parcela č. XXXX/XX záhrada o výmere 26 m2 a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

II. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonávania úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/ - 2/ vedených Okresným úradom K., katastrálny odbor pre okres
K.,obecK.,katastrálneúzemieN.naLVč.XXXXatorodinnýdomsúp.č.XXXXXpostavenýnapozemku
registra C parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXXX pozemky registra C parcela
č. XXXX/X záhrada o výmere 293 m2, parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134
m2, parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194 m2, parcela č. XXXX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 3 m2, parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2,
parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 19 m2 , parcela č. XXXX/XX záhrada o výmere 26 m2 a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcov 1/ - 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2020 sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti právnych
úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva, ktoré vyplýva zo zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXX/XXXX/XXSU uzatvorenej
medzi žalobcami a žalovaným 1/, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bližšie
špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia. Zároveň sa domáhajú aj určenia neplatnosti právnych

úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby na uvedené nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnili
tým, že právne úkony veriteľa smerujúce k výkonu záložného práva boli v rozpore so zákonom apriečia sa dobrým mravom. Žalobcovia uviedli, že veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti slúžiacej im na bývanie, kde majú evidovaný aj trvalý pobyt spolu
s ich maloletým synom, pričom iný spôsob uspokojenia svojej pohľadávky napríklad formou exekúcie

neuplatnil, napriek tomu, že tento spôsob výkonu záložného práva (formou dobrovoľnej dražby) má
byť až krajným a posledným riešením pri uspokojení pohľadávky. Ďalej namietali, že veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalobcami ako dlžníkmi, keď neskúmal ich
bonitu a schopnosť splácať poskytnutý úver. Uviedli tiež, že zmluva o splátkovom úvere, ktorej súčasťou
je aj záložná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán. Žalobcovia ako spotrebitelia považujú výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby ich obydlia bez prieskumu úverovej ako aj záložnej zmluvy súdom za neprípustný a
protiústavný. Tiež namietali, že veriteľ nepreukázal pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky. Z uvedených
dôvodov žiadajú, aby zmluvy uzavreté medzi stranami sporu ako aj úkony žalovaného 1/ smerujúce k
výkonu záložného práva boli podrobené súdnej kontrole z hľadiska ich súladu so zákonom, najmä s
ustanoveniami poskytujúcimi ochranu spotrebiteľom.

2. Spolu so žalobou vo veci samej podali žalobcovia aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhali, aby súd žalovaným 1/ - 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
zriadeného na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia a zdržať
sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na tieto nehnuteľnosti a to všetko až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný 1/ pristúpil k
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby ich nehnuteľností a žalobcovia majú obavu, že k jej
predaju dôjde skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti úkonov smerujúcich k dražbe a bude voči žalobcom
postupovať nezákonne. Nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom dražby užívajú žalobcovia spolu so
svojím maloletým synom a v dôsledku prípadného predaja nehnuteľnosti na dražbe by tak stratili svoje

obydlie.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
nevykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

8. Vychádzajúc z citovaných ustanovení o neodkladnom opatrení, súd ho môže nariadiť v prípade,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia
bude ohrozená. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by bol povinný zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Nárok (prípadne právo)

nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Nariadením neodkladného opatrenia
súd neprejudikuje konečný výsledok sporu, len ním zaisťuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam. Je teda procesným zabezpečovacím prostriedkom dočasného a provizórneho
charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej
ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej.

Súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí brať do úvahy, aby
dôsledkom jeho nariadenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, nakoľko nariadením neodkladného
opatrenia súdom možno iného obmedziť pri výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme
sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia, rešpektujúce vymedzené zákonné a ústavné limity.

9. Súd po vyhodnotení tvrdení a skutočností uvedených v žalobe a v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili dôvodnosť
potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že zo strany
žalovaného 1/ prebieha realizácia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ -2/ špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia a to formou dobrovoľnej dražby, ktorej vykonaním
bol poverený žalovaný 2/. Žalobcovia teda preukázali, že obaja žalovaní vykonali úkony smerujúce k
realizáciidobrovoľnejdražbynanehnuteľnýmajetokžalobcovprespornúpohľadávkuažeimvykonaním

dražby reálne hrozí, že o svoje nehnuteľnosti prídu skôr, ako sa vo veci samej uskutoční súdna kontrola
uzavretých spotrebiteľských zmlúv a právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, na
základe ktorých sa má dražba realizovať. Súd mal teda osvedčené, že práva žalobcov, konkrétne
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ale aj nemenej významné právo na obydlie, sú zo
strany žalovaných bezprostredne ohrozené.

10. Vzhľadom na vznesené námietky žalobcami v žalobe a v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj na úradnú povinnosť súdu vykonať kontrolu neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, súd považuje nariadenie neodkladného opatrenia za efektívny
prostriedok ochrany do času, kým súd nevykoná kontrolu uzavretých zmlúv ako aj vykonaných úkonov
zo strany žalovaného 1/ smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby z pohľadu ich súladu so zákonnými

ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľov. Dobrovoľná dražba je totiž typická tým, že ju
nesprevádza žiadna preventívna súdna kontrola.

11. Nariadené neodkladného opatrenia má dočasný charakter a platí len do rozhodnutia súdu vo veci
samej a preto obmedzenia žalovaných, ku ktorým dôjde v dôsledku jeho nariadenia, súd považuje za

primerané.

12. S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov
1/ - 2/ špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia a zároveň uložil žalovanému 2/, dražobníkovi,

povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby uvedených
nehnuteľností, pričom platnosť takto nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

13. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcov 1/ - 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Žalobcovia sa totiž domáhali uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva ako aj zdržať sa
úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby tak voči žalovanému 1/ (veriteľ) ako aj voči
žalovanému 2/ (dražobník). Žalovanému 1/ ako veriteľovi zo zmluvy o úvere a záložnému veriteľovi bola
vo výroku I uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, čo mu zamedzuje aj vykonanie úkonov
smerujúcichkuskutočneniudražby,pretoukladanietakejtopovinnostijenadbytočné.Žalovanému2/ako

dražobníkovi, ktorý fakticky vykonáva dražbu nie je možné uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva, nakoľko nie je záložným veriteľom. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobcov 1/ a 2/ v tejto časti zamietol.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrh v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

16. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie bolo podané spolu so žalobou vo veci samej, o ktorej
súd ďalej bude konať, o trovách neodkladného opatrenia osobitne nerozhodoval, nakoľko o nich bude
rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal (§ 357 písm. d) CSP)

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.