Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32Csp/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216144
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5118216144.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej

veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 38 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
IČO: 37 927 795, proti žalovanému: I. Q., rod. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., právne
zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350
026, o zaplatenie 473,36,- Eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie sumy 160,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 80,-
Eur od 11.10.2018 do 28.12.2018 a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 160,-Eur od

29.12.2018 do zaplatenia, súd konanie z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28.11.2018, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 473,36 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od
05.03.2016 do zaplatenia.

2.Žalobužalobcaskutkovoodôvodniltým,žežalobcaažalovanýuzatvorilispoludňa16.04.2015zmluvu
o pôžičke evid. č. 6201272, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3000
Eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných
60 mesačných splátkach v sume 90,33 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5419,8 Eur.
Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3152,52 Eur. Vzhľadom na
to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky

riadne a včas ,t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia, dňa 10.12.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných
splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade
dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.02.2016 úver zosplatnil, o
čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 28.02.2016 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu

predstavuje sumu 473,36 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od
šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo
zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a
úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 167,53 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podaniažalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 3625,88 Eur (označené v Prehľade splátok a úhrad ako
stĺpec „Splátka“). Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 3152,52 Eur, ktoré sú
riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad

evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti
s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur (označené na
konci výpisu ako stĺpec „MP3“). V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom
pohľadávkyajnákladyspojenésjejuplatnením,t.j.vpredmetnejvecisútýmitonákladminákladyspojené
s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu

podania návrhu tvorí: Istina + Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma 3625,88 Eur +
0 Eur - 3152,52 Eur = 473,36 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /(stĺpec
„Zostatok“) zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 167,53 Eur (stĺpec „Pokuta“), ktorú si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje : zostatok - pokuta = Žalovaná suma, t.j. 640,89 Eur - 167,53 Eur = 473,36 Eur.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 32Csp/62/2018-34 zo dňa 15.01.2019, ktorým žalobe v plnom

rozsahu vyhovel.

4. Proti uzneseniu č.k. 32Csp/62/2018-34 zo dňa 15.01.2019 podal žalovaný v zákonnej lehote odpor,
v ktorom uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 601272 zo dňa 16.04.2015 neobsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti, a preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Z obsahu zmluvy nie je zrejmé, že dlžník môže aj odmietnuť uzavretie poistnej zmluvy na poistenie
schopnosti splácať úver, pretože takáto možnosť z obsahu zmluvy nevyplýva. Zmluva obsahuje len
možnosť voľby základného a komplexného súboru poistenia, bez akéhokoľvek poučenia o tom, že
uzavretie poistnej zmluvy nie je nevyhnutné pre poskytnutie úveru za daných podmienok. Ak má byť
poistenie vyňaté zo započítania do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so zaplatením úveru

v zmysle § 2 písm. g zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí byť úplne zrejmé
bez akýchkoľvek pochybností, že touto službou nie je podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúknutých podmienok. Z obsahu samotnej zmluvy o pôžičke nevyplýva,
že by poistenie malo byť vyňaté z jeho zahrnutia do celkovej sumy nákladov dlžníka spojených s
úverom a vyňaté z výpočtu RPMN. Keďže poistné plnenie nebolo zahrnuté do nákladov pre výpočet

RPMN, je možné aj bez výpočtu konštatovať, že výška RPMN bola uvedená v neprospech spotrebiteľa
(nakoľko suma nákladov priamoúmerne zvyšuje výšku RPMN). V predžalobnej upomienke zo dňa
10.1.22015, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca
upozorňuje žalovaného, že je v omeškaní so splátkou zročnou dňa 20.10.2015, premlčacia doba
žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 21.10.2015 a uplynula

dňa 10.1.02018, z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania, pretože žaloba bola
doručená súdu až po uplynuté trojročnej premlčacej doby.

5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.02.2019, v ktorom uviedol,
že žalobca je toho názoru, že úroková sadzba je v zmluve zreteľne vyjadrená, pričom k jej údajnej

neprimeranosti uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu vo výške 27,88 %, na ktorú
protistrana poukazuje, treba zdôrazniť, že úrokovú sadzbu ako aj zmluvu treba posudzovať podľa
právneho predpisu platného a účinného v čase podpisu zmluvy. Posledná zmena pred prijatím zákona
č. 106/2014 Z.z., ktorým sa od 1. júna 2014 nanovo upravila výška odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov bola vykonaná v súvislosti s novelou zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S účinnosťou
od 1.6.2010 novela zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov zmenila aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý po novele uvádzal: „Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečeniajehozáväzku,objemposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovalehotusplatnosti.“Dôvodová
správa k zákonu č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov k § 53 ods. 6 uvádza: „Do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek
6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných

prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery
v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok
zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam
pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatnéhoprevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%.“ V čase podpisu zmluvy sa úroková sadzba bánk a pobočiek
zahraničných bánk, za ktorú poskytovali finančné prostriedky pohybovala na úrovni 10,00 %, úroková
sadzba v zmysle zmluvy o pôžičke bola vo výške 27,88 %, žalobca má za to, že nejde o uplatňovanie

úrokovej sadzby v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu nepovažuje dohodnutú výšku úrokov
v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný podpisom zmluvy zároveň prehlásil, že s
navrhovanými parametrami zmluvy súhlasí, pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil.
Žalobca je toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci
plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti,

že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi, nemožno
počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je
splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Uvedenému svedčí aj právny názor JUDr.
F. Sedlačka Phd. podľa ktorého: "V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej
pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok
dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý

zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke
začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok." Žalobca si v
tejto súvislosti dovoľuje odcitovať ustanovenia zmluvy ako aj právnych predpisov, ktoré majú dopad na
právne posúdenie prejednávaného sporu. V prvom rade žalobca poukazuje na ustanovenie zmluvných
podmienok, kde sa v čl. 12 bod 12.2 uvádza: „Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného

nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane
okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky
alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok
ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“ Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že platné
právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu

splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca
má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ
má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej
ktorú si sám určí. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak nie

je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť
premlčacia doba podľa § 103 veta druhá OZ, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Žalobca
na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na aktuálne Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, ktorý uvádza, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky
po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej

pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. K dátumu
zosplatnenia žalobca z predpísaných 9 splátok evidoval úhradu necelých 7 splátok, teda žalovaný sa
dostal do omeškania s 7. splátkou splatnou dňa 20.11.2015. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených
v čl. 12 bod 12.2 Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas
doby dlhšej ako 3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke

splatnej 20.01.2016, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.01.2019. Nakoľko
žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Žalobca musel v zmysle
zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok, a preto v dôsledku plnenia zákonného
predpokladu sa javí ako nedôvodné, aby uvedené splátky podliehali premlčaniu. V prípade ak by sa súd
nestotožnil s danými tvrdeniami je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke, ktorá sa stala splatnou

jednotlivo. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou
poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej
bolžalovanýupozornenýnamožnosťzosplatneniadlhuvprípadeneuhradeniadlžnýchsplátok.Kotázke
zosplatnenia však uvádzame, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením
podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky

spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Vo vzťahu k overovaniu bonity
žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym
spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy
prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé.
Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli

mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou
uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto
nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný zároveň z titulu
zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu. Žalovaný jednak uviedol výšku jeho mesačnýchpríjmov a na druhej strane uviedol aj výšku jeho mesačných výdavkov. Zmluvne stanovená výška
mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný
spočiatku riadne hradil predpísané splátky, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise

zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť.
Žalobca taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o
zmene finančných pomerom, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru.
Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky,
ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Vo vzťahu k poisteniu

žalobca uvádza, že v zmluve je výslovne uvedené, že poistenie nie je povinné. Na základe uvedeného
si tak dlžník mohol, ale nemusel zvoliť žiadne poistenie. Žalobca uvádza, že uzatvorená zmluva aj s
poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok
odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je
jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo

vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odkazujeme
okresný súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15,
kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010

Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza
v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Vo vzťahu k existencii náležitosti
podľa§9ods.písm.f)zákonaospotrebiteľskýchúverochžalobcapoukazujenavýrokrozsudkuSúdneho
dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí

byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené
písomnealebonainomtrvalomnosiči.Niejenevyhnutné,abyzmluvaoúvereuvádzalasplatnosťsplátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ V tejto súvislosti poukazujeme na tú skutočnosť,
že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve pričom v spojení so zmluvnými

podmienkami, s ktorými sa žalovaný oboznámil sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň uvádzame, že
splátky sú splatné v zmysle čl. III Zmluvy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6
bod 6.2 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ
nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že
termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60 mesiacov pripadal na dátum 20.04.2020. Vo vzťahu

k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého
úverujedobatrvaniazmluvy60mesiacovpripadajúcichnariadnepredpísanézmluvnésplátky.Žalovaný
bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť
o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na
znenie ustanovenia Občianskeho zákonníka § 122 ods. 2, kde sa uvádza, že koniec lehoty určenej

podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s
dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom
má absentovať deň v mesiaci premietneme do daného ustanovenia, žalovaný musel mať vedomosť
o tom, že splátka je splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný
so žiadnym iným dňom v mesiaci. Vo vzťahu k výpočtu hodnoty RPMN žalobca poukazuje na bod 7

Zmluvných podmienok. Podľa názoru žalobcu je hodnota RPMN v zmluve riadne uvedená aj s uvedením
nevyhnutných predpokladov pre jej výpočet.

6. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.03.2019, v ktorom uviedol,
že rozhodnutie vydané vo veci C-42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je

spolu s výkladom alebo s posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre
vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci
o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie
je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri
jeho aplikácii.

Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica
zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementáciismernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie
vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať
ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto

smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec
smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho
právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Požiadavkasmernicekotázkečleneniasplátokjetakjasnáazreteľná,žezoslovnéhospojeniasmernice

„výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť
požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných
poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/2015 správne rozhodol, že smernica
takéto členenie nepožaduje. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Niet žiadnych
pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie

tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel
vyjadriť to isté, čo požaduje smernica , ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je
zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto
terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu
tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami

Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok
istiny,splátokúrokovasplátokpoplatkov,inaksazmluvaospotrebiteľskomúverepovažujezabezúročnú
a bez poplatkov. Uvedené právne názory sú uvedené v konštantnej judikatúre Krajského súdu Prešov,
a to napr. rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 15.01.2019 sp. zn. 10Co/80/2018.

7. Súd uznesením č.k. 32Csp/62/2018-98 zo dňa 02.07.2019 rozhodol o zmene strany sporu na strane
žalobcu z pôvodného žalobcu na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia.

8. Podaním doručeným súdu dňa 15.01.2020 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy

160eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy80eurod11.10.2018do28.12.2018
a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 160 eur od 29.1.2018 do zaplatenia.

9. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 21.01.2020, na ktorom sa nezúčastnil
žalobca ani žalovaný. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa

15.01.2020 a žalovaný svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa
12.11.2019.

10. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových tvrdení produkovaných stranami sporu a z
priložených listinných dôkazoch a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.04.2015 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril právny
predchodca žalobcu a žalovaný. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného
úver vo výške 3000 eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 90,33 eur. Úrok vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 27,88%

ročne. RPMN bola 27,88%, celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená na sumu 5266,80 eur, priemerná
hodnota RPMN bola uvedená vo výške 18,34%.

12. Listom zo dňa 28.02.2016 žalobca informoval žalovaného, že žalobca úver dňa 19.02.2016
zosplatnil, nakoľko nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej

lehote.

13. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa §15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa§ 16u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa §13 ods.3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods.2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r), a y).

19. Podľa ust. § 100 OZ, (1)Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na
iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /
§ 101 až110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§

565),začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

23. Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

24. K výroku I. rozsudku súd uvádza nasledovné:

25. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa ust. 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

27. Podľa ust. 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 160
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 80 eur od 11.10.2018 do 28.12.2018 a s

úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 160 eur od 29.1.2018 do zaplatenia, súd prvou vetou
výroku tohto rozsudku rozhodol o zastavení konania o žalobe žalobcu v časti zaplatenie sumy 160,- eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 80,- eur od 11.10.2018 do 28.12.2018 a s
úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 160,- eur od 29.12.2018 do zaplatenia.

29. K výroku II. rozsudku súd uvádza nasledovné:

30. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 16.04.2015, súd dospel kjednoznačnému záveru, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalovaný bol od uzavretia

zmluvy v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení dodávateľa, a preto uvedený právny vzťah je
v režime spotrebiteľského práva.

31. Žalobca preukázal, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, rovnako ako preukázal,
že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená jeho právnym predchodcom ku dňu 19.02.2016.

32. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého dochádza po vznesení námietky k
nemožnosti priznať právo veriteľovi súdnym rozhodnutím. Premlčacou dobou je časový úsek, v ktorom
musí byť právo vykonané, aby nemohli nastať účinky premlčania. Začína plynúť odo dňa, kedy sa právo
mohlo vykonať po prvý raz a v zásade (ak nejde o niektorú z osobitných premlčacích dôb) uplynie po
troch rokoch odo dňa, kedy začala plynúť prvý raz. V prípade, ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach,

začína plynúť premlčacia doba pre každú splátku odo dňa jej zročnosti osobitne.

33. Mimoriadna splatnosť úveru nastáva v prípade, ak dlžník jednostranne porušil podmienky, za ktorých
mu bol poskytnutý úver. V takomto prípade je dlžník povinný veriteľovi splatiť úver v termíne stanovenom
veriteľomvcelejvýške.Najčastejšímdôvodomnavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverujeomeškanie

so splácaním splátok úveru, alebo neschopnosť úver splácať ( tzv.de fault ). Zmyslom a dôsledkom
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (zosplatnenia úveru) je to, že splátky, ktoré boli pôvodne dohodnuté s
konkrétnou splatnosťou v budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými už skôr. Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky,
ktorých splatnosť ešte nenastala. Ustálenie, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu má

relevanciu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby.

34. V priebehu konania bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania. Premlčanie je
kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa

závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určitým spôsobom u príslušného orgánu svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,

žesaoprávnenáosobanemôžesúspechomdomáhaťnasúdesvojhopráva.Námietkupremlčaniamôže
povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Premlčanie
je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo
vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho

súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Vznesenie
námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má tie právne dôsledky, že súd oprávnenej
osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania
dlžníkom došlo k zániku nároku a súd musí žalobu veriteľa, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha,
zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.

35. Žalovaný vzniesol námietku premlčania dôvodne. V predžalobnej upomienke zo dňa 10.12.2015,
ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca upozorňuje
žalovaného, že je v omeškaní so splátkou zročnou dňa 20.10.2015, a ak žalovaný neuhradí túto
splátku do 05.02.2016, dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Premlčacia doba vo vzťahu

k celej neuspokojenej pohľadávke začala plynúť v zmysle ust. § 103 OZ, od splatnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
pre omeškanie so splátkou zročnou dňa 20.10.2015, premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku
na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 20.10.2015 a uplynula 20.10.2018. Z uvedeného
dôvodu je predmetný nárok žalobcu premlčaný. Žalobca podal žalobu na súd dňa 28.11.2018, teda

po uplynutí premlčacej doby. Skutočnosť, že na strane veriteľa došlo k zmene osoby veriteľa ako
subjektu uvedeného právneho vzťahu, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Súd má za to, že nárok
žalobcu bol v celej časti podaný po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty, je teda premlčaný
a premlčaný nárok nemožno priznať. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.36. K výroku III. rozsudku súd uvádza nasledovné:

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

38. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Nakoľko bol v konaní plne úspešnou stranou žalovaný (súd konanie v časti
zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol), súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).