Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200620
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2318200620.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti

súdu maloleté dieťa: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: T. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y.. E. XXX/XXX, J., a otca: R. X., nar. XX.X.XXXX, H.M. - J. XX, toho času M. XX,
U., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa sumou 120,- Eur mesačne, počnúc od 19.1.2018,
kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého
dieťaťa.

III. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 19.1.2018 do 14.1.2020 vo výške 2.814,18 Eur súd povoľuje otcovi

zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 78,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným k
rukám matky maloletého dieťaťa, pod hrozbou straty výhod splátok.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.1.2018 domáhala úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedla, že potom, čo si otec maloletého dieťaťa našiel novú
známosť, matka spolu s maloletým dieťaťom opustila spoločnú domácnosť. Dňa 30.8.2017 spísali
dohodu o úprave pomerov maloletého dieťaťa, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej

starostlivosti matky, styk otca s maloletým dieťaťom sa ponecháva na dohodu medzi rodičmi a otec je
povinný prispievať na výživné mesačne vo výške 150,- Eur, vždy do 10-teho dňa v mesiaci. Vzhľadom
na skutočnosť, že otec neprispieval na výživu maloletého dieťaťa podľa dohody, o maloleté dieťa prestal
prejavovať záujem matka bola nútená túto situácia riešiť prostredníctvom súdu.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.2.2018, v rámci ktorého matka maloletého dieťaťa
zotrvávala na návrhu, nakoľko podľa jej vyjadrenia jej otec neprispieva na výživu maloletého dieťaťa

od roku 2018, a to napriek existujúcej dohody medzi nimi. Navrhla, aby súd určil výšku výživného na
maloleté dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, ktorá suma je splatná vždy
do 10. toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Odo dňa podania návrhu, teda od 19.1.2018 jej
otec prispel dvakrát sumou 150,- Eur, neskôr prispieval sumou 50,- Eur a následne prestal prispievaťúplne. Styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala určiť, nakoľko nemieni brániť otcovi stýkať sa s
maloletým dieťaťom. V čase pojednávania malo maloleté dieťa 3 roky a 4 mesiace, bolo zdravé, iba
s bežnými ochoreniami, navštevovalo materskú školu v Močenku, jej výdavky boli veku primerané.

Matka bola zamestnaná u zamestnávateľa PHAM KHAC VINH Šaľa, ako upratovačka a pomocná sila
v reštaurácii, s priemerným čistým mesačným príjmom 403,57 Eur. Vyjadrila sa, že zamestnávateľ jej
vypláca sumu 600,- Eur. S maloletým dieťaťom žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, invalidnou
dôchodkyňa, jej bratom, tiež invalidným dôchodcom a svojím plnoletým bratom v rodinnom dome, ktorý
je vo vlastníctve starej matky maloletého dieťaťa z matkinej strany. Jej mesačné výdavky pozostávali zo

sumy 100,- Eur ako príspevku do domácnosti, zrážkami z exekúcie v rozmedzí 10,- Eur až 20,- Eur a
sumy 30,- Eur za pohľadávku v spoločnosti Orange.

3. Otec maloletého dieťaťa, vypočutý cestou dožiadaného súdu, sa dňa v rámci výsluchu dňa 11.6.2019
vyjadril, že s matkou maloletého dieťaťa mali dohodu, v zmysle ktorej mal prispievať za určitých
podmienok na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa otcovi

neumožnila jeho styku s maloletým dieťaťom, kedy ich prišiel navštíviť, s odôvodnením, že maloleté
dieťa je choré, ktorú skutočnosť si otec overil u ošetrujúcej lekárky maloletého dieťaťa v Močenku, ktorá
mu potvrdila, že maloleté dieťa je len prechladnuté. Následne matka prestala s otcom komunikovať,
zablokovala si ho na sociálnych sieťach, jediná komunikácia z jej strany bola ohľadom výživného.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť otec prestal matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Vyjadril

sa, že je slobodný, má ukončené základné vzdelanie bez maturity, žije so svojou partnerkou J. M.,
nar. XX.X.XXXX v jej domácnosti, je zdravý, nezamestnaný, privyrába si brigádami na stavbe, v rámci
ktorých dosahuje podľa vlastného vyjadrenia mesačný príjem v rozmedzí 10.000 Kč až 15.000 Kč, t. j.
po prepočte na Eur (400,- až 600,- Eur). Je vlastníkom rodinného domu, ktorý je zaťažený exekúciou,
okrem toho iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem maloletej Veroniky inú vyživovaciu nemá, je

zdravý. Navrhol výsluch svojej matky H. X., nar. XX.X.XXXX, pričom nešpecifikoval k čomu, resp. čo
ním mienil preukázať. Vyjadril, že sa nechce zúčastniť pojednávania na tunajšom súde.

4. Súd pojednával dňa 14.1.2020 v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý
doručenie predvolania mal vykázané v zmysle ustanovenia § 116 v spojení s § 111 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal
o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a pred dožiadaným súd uviedol, že sa pojednávania
nechce zúčastniť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, potvrdeniami a správami

ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Maloletá D. X., nar. XX.XX.XXXX pochádza z druhovského vzťahu rodičov, ktorí od mája 2017 nežijú
v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 11.2.2019 vyplýva, že kolízny
opatrovník dňa 4.2.2019 vykonal šetrenie na strane matky maloletého dieťaťa. Matka spolu s maloletým
dieťaťom, so svojou matkou, jej bratom a svojím plnoletým bratom žije v trojizbovom rodinnom dome s
kuchyňou, chodbou a príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve matkinej matky. Matka spolu s maloletým

dieťaťom má v dome k dispozícii jednu izbu, ktorá je štandardne zariadená, maloleté dieťa má v dome
vytvorený priestor pre pokojný spánok. V čase šetrenia bola hygiena a čistota priestorov na dobrej
úrovni. Matka maloletého dieťaťa sa v rámci pohovoru vyjadrila, že je slobodná, má ukončené základné
vzdelanie, od októbra 2018 je zamestnaná v spoločnosti Thajská reštaurácia Šaľa, kde dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem v sume cca 600,- Eur. Poberá prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur

mesačne. Okrem toho iný príjem nemá. Nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného
majetku. Maloleté dieťa navštevuje materskú školu v Močenku, je v starostlivosti pediatričky MUDr.
Marty Kertésovej v Močenku. Podľa matkinho vyjadrenia je zdravotný stav dieťaťa dobrý, v prípade
ochorenia rešpektuje pokynu lekára. Výdavky súvisiaci s maloletým dieťaťom označila za bežné, veku
primerané. Matka uviedla, že maloleté dieťa nie je v osobnom kontakte so svojim otcom, ktorý ich

kontaktuje sporadicky, aj to len telefonicky, pričom maloleté dieťa s ním odmieta komunikovať.

8. Na pojednávaní súdu konanom dňa 14.1.2020, sa matka maloletého dieťaťa pridržiavala svojho
návrhu. Poukázala, že na jej strane nastala zmena jej pomerov, keďže od 14.5.2019 pracuje na skrátenýúväzok u zamestnávateľa MS Gastro, s.r.o. Veľký Lapáš, v pracovnej pozícii pomocná sila v kuchyni, v
rámci čoho dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 225,- Eur a zároveň 100,- Eur mimo oficiálny
príjem. Naďalej poberá rodičovský príspevok na maloleté dieťa v sume 24,34 Eur mesačne, iný príjem

nemá, nakoľko otec maloletého dieťaťa jej žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletého dieťaťa
a o maloleté dieťa neprejavuje žiadny záujem. Uviedla, že maloleté dieťa má toho času 4 roky a 3
mesiace, je zdravé a naďalej navštevuje materskú školu v Močenku. Od posledného šetrenia pomerov
kolíznym opatrovníkom sa podľa jej vyjadrenia pomery ohľadne majetku, resp. bývania nezmenili.

9. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, styk otca s
maloletým ponechať neobmedzený a určiť výšku výživného sumou 150,- Eur od podania návrhu, keďže
to je záujme maloletého dieťaťa a v možnostiach otca.

10. Podľa § 2 ods. 1) Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v
budúcnostisplatnédávkyaleboplátkymožnonazákladežalobyzmeniť,aksapodstatnezmenilipomery,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého
dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.20. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

25. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

26. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá Veronika, pochádza z druhovského

vzťahu rodičov, ktorí od mája 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli. Maloletá Veronika má toho času 4 roky a 3 mesiace, je
zdravá, navštevuje materskú školu v Močenku, výdavky spojené s jej výživou sú bežné, veku primerané.
Matka maloletého je slobodná, okrem maloletej Veroniky, o ktorú v konaní ide, ďalšiu inú vyživovaciu
povinnosť nemá, je zamestnaná u zamestnávateľa MS Gastro, s.r.o., Veľký Lapáš na skrátený úväzok,

v rámci čoho dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume cca 335 Eur, je poberateľkou prídavku
na jedno maloletého dieťa vo výške 24,34 Eur mesačne. Spolu s maloletým dieťaťom a svojím bratom,
matkou a jej bratom býva v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej matky rodičov. Otec
maloletej je slobodný, má ukončené základné vzdelanie bez maturity, žije so svojou partnerkou J. M.,
nar. XX.X.XXXX v jej domácnosti. Toho času je nezamestnaný, privyrába si brigádami na stavbe, v rámci

ktorých dosahuje podľa vlastného vyjadrenia príjem v rozmedzí 400,- až 600,- Eur po prepočte na Eur.
Je vlastníkom rodinného domu, ktorý je zaťažený exekúciou, okrem toho iný majetok väčšej hodnoty
nevlastní. Okrem maloletej Veroniky inú vyživovaciu nemá, je zdravý.

28. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a

povinností rodičov k maloletému dieťaťu je dôvodný a je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti
k maloletému dieťaťu.

29. Rešpektujúc potreby maloletého dieťaťa a vychádzajúc zo skutočnosti, že sa o maloleté dieťa
od mája 2017 stará výlučne matka, v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky, súd v súlade

s návrhom matky, odporúčaním kolízneho opatrovníka maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti
matky. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok.

30. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého

dieťaťa, ktoré sú podľa názoru súdu bežné a veku dieťaťa primerané, a jednak z možností, schopností
a majetkových pomerov rodičov. Vzhľadom na uvedené tak výživné zo strany otca maloletého dieťaťa
určil vo výške 120,- Eur, teda nie v súlade s návrhom matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka,
ktorá výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Začiatok vyživovacej
povinnosti súd určil v súlade s návrhom matky a odporúčaním kolízneho opatrovníka, t. j. odo dňa

podania návrhu, teda od 19.1.2018. V danom prípade súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal
z možností, schopností a z potenciality príjmu otca. Otec v rámci konania neuviedol, že by trpel
ochorením v dôsledku ktorého by sa nemohol uplatniť na trhu práce. Práve naopak, súd má za
preukázané, že hoci otec je dobrovoľne zamestnaný, v rámci brigád dosiahnuť príjem, z ktorého jeschopný podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa v rozsahu určenom súdom. Skutočnosť, že otec
maloletého dieťaťa je nezamestnaný podľa názoru súdu nie je podstatnou pre rozhodovanie o výške
výživnom, nakoľko je v možnostiach a schopnostiach otca, aby sa uplatnil na trhu práce v pracovnej

pozícii s vyšším príjmom, prípadne sa uplatniť v inom regióne a mať tak možnosť dosahovať vyšší
príjem, z ktorého bude schopný prispievať na výživu maloletého v súdom určenej výške bez väčších
problémov.Pokiaľotecprispejenavýživumaloletéhodieťaťamesačnesumou120,-Euramatkaprispeje
polovicou, t. j. sumou 60,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté
dieťa, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom rodičovského príspevku vo a prídavku na maloleté

dieťa, tak na strane maloletého dieťaťa vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 204,04 Eur
mesačne (120 + 60 + 24,34), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných
potriebmaloletéhodieťaťa.Taktoustálenávýškavýživnéhopodľanázorusúdu,korešpondujeaktuálnym
potrebám maloletej a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.

31. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 19.1.2018 do 14.1.2020 vo výške 2.814,18

Eur (alikvótna časť výživného za mesiac január 2018 predstavuje 120,- Eur : 31 dní v mesiaci = 3,87 Eur /
deň, teda 14 dni x 3,225 Eur = 54,18 Eur + 120,- Eur / mes. x 23 mesiacov (2/2018 až 1/2020) = 2.760,-
Eur (spolu 2.814,80 Eur), súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP vzhľadom na výšku dlhu
povolil zaplatiť v splátkach po 78,- Eur mesačne, až do zaplatenia spolu s bežným výživným k rukám
matky maloletého dieťaťa, pod hrozbou straty výhod splátok, tak aby bolo dlžné výživné zaplatené do

3 rokov, keďže sa jedná o výživné na maloleté dieťa.

32. Súd styk otca s maloletým dieťaťom, v súlade s návrhom matky a kolízneho opatrovníka, ponechal
neobmedzený. Súd ďalej poznamenáva, že matka v priebehu konania verbalizovala, že nemieni brániť
v styku otca s maloletým dieťaťom.

33. Pre úplnosť súd uvádza, že na otcov návrh vypočuť jeho matku súd neprihliadol, keďže otec
nešpecifikoval dôvod výsluchu, resp. čo mienil výpoveďou svojej matky preukázať, resp. ani súd
nepovažoval jej výsluch za potrebný.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie matky a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto svojho
práva účastníci konania v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení

rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú

schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.