Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Er/473/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211206700
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4211206700.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: Ľ. A., E.. X.X.XXXX, I. A. XXX/XX, Y. F., o vymoženie 1138,87 eur
s príslušenstvom a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému PhD. trovy exekúcie
vo výške 39,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinnému súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.3.2011 domáhal vykonania exekúcie na
vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 1138,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na
základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 10.2.2011, sp. zn. SR 13416/10.

2. Súd za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie preskúmal listiny predložené

oprávneným spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, ktoré preukazujú nárok priznaný rozhodcovským
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp.zn. SR
13416/10 zo dňa 10.2.2011, ktorý v danom prípade predstavuje exekučný titul. Exekučný súd je totiž
oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy,
nielen pred samotným udelením poverenia, ale kedykoľvek počas exekučného konania.

3. Z oprávneným predložených listín súd zistil, že strany dňa 30.3.2010 uzavreli zmluvu o úvere.
Podľa bodu 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy
„všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, (...) budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35
922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným

rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskoudoložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.“

4. Oprávneným predložená zmluva o úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným, ktorý
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako
dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a
povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

5. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) na konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení

účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v
exekučnom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné rozhodcovskú doložku považovať za platne
uzavretú.Formuláciapredloženejrozhodcovskejdoložkytotižspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je

v danom prípade odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď
oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z listín
predložených oprávneným nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by
s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu

priestor na rozhodnutie a voľbu. Povinný zjavne nebol kvalifikovane poučený o závažných dôsledkoch
rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva

uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko
tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú

individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.7. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a

nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon
rozhodnutia. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP.

8. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

9. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, nakoľko
k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 24.3.2011 žiadal vykonať exekúciu
na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý. Súd preskúmal súdnym
exekútorom vyčíslené trovy a dospel k záveru, že súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil v súlade s

vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do
31.3.2017.Vsúladescitovanouvyhláškoupretosúdsúdnemuexekútorovipriznalnáhradutrovexekúcie
vo výške 39,83 eur, ktorá suma pozostáva 1/ z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 eur v súlade
s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, 2/ z náhrady 20% DPH vo výške 6,64 eur v súlade s § 196 veta druhá
EP. Povinnému súd náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnému nárok na náhradu trov

exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 veta tretia EP ani nevznikol.

Poučenie:

Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd
v Nitre.

Proti 2. a 3. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.