Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 14, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Cpr/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115235762
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115235762.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIvkonanípredsudcomMgr.MilošomGregušomvpracovnoprávnomsporežalobcu:

H.. Q. Y., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpený na základe plnej moci
V. Y., K.. XX.X.XXXX, I. O. W. XXXX/XX, XXX XX S., toho času B. XXX, V. X, Č. Y., proti žalovanej:
Mestská časť Košice - Sever, Festivalové námestie 2, 040 01 Košice, IČO 00 690 929, o náhrade mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 6 541,56 EUR s 8,75
%-ným úrokom z omeškania od 1.8.2012 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.12.2011 a jej upresnením zo dňa 2.2.2015 domáhal určenia, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi dňa 21.10.2011 je neplatné. Taktiež sa
domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi dňa 26.10.2011 je
neplatné. Zároveň žiadal rozhodnúť aj o náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.

2. Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 12Cpr/2/2011 - 182 zo dňa 12.6.2015 určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru udelené žalovanou žalobcovi dňa 26.10.2011 je neplatné. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 1.8.2015.

3. Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 12Cpr/6/2015 - 149 zo dňa 13.4.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoPr/9/2018 - 189 zo dňa 20.6.2019 určil, že výpoveď žalovanej daná

žalobcovi dňa 21.10.2011 je neplatná. Zároveň súd rozhodol o tom, že o nároku žalobcu na náhradu
mzdyvsúvislostisneplatnýmskončenímpracovnéhopomeru,akoajotrováchkonaniabuderozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.7.2019.

4. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru za
obdobie deviatich mesiacov po 27.10.2011 vo výške 6 541,56 EUR spolu s 9,5%-ným ročným úrokom
z omeškania od 28.10.2011 až do zaplatenia.

5. Žalovaná vypočítanú náhradu mzdy vo výške 6 541,56 EUR nerozporovala. Namietala však, že
žalobcovi nepatrí úrok z omeškania, keďže tento nie je upravený v Zákonníku práca a nie je upravený
ani vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, na ktorú Zákonník práce odkazuje. Zároveň vznieslanámietku premlčania v časti uplatneného úroku z omeškania, keďže tento si žalobca uplatnil až podaním
zo dňa 2.2.2015.

6. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
na nesporné.

7. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 30.11.2011 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe

a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

8. Podľa § 79 ods. 2 citovaného zákona ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.

9. Podľa § 134 ods. 1 citovaného zákona priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej

len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

10. Podľa § 134 ods. 2 citovaného zákona rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

11.Podľa§134ods.4citovanéhozákonapriemernýzároboksazisťujeakopriemernýhodinovýzárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

12. Žalobca dostal od žalovanej dňa 21.10.2011 výpoveď z pracovného pomeru. Dňa 26.10.2011

dala žalovaná žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňa 27.10.2011 žalobca oznámil
žalovanej, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho
zamestnávateľ naďalej zamestnával. Zároveň dňa 27.10.2011 žalobca oznámil žalovanej, že výpoveď
zo dňa 21.10.2011 považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával.

13. Súd právoplatne rozhodol o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ako aj výpoveď daná
žalobcovi sú neplatné. Keďže žalobca oznámil žalovanej, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávala,
žalovaná ako zamestnávateľ je povinná žalobcovi poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. od 27.10.2011.
Keďže celkový čas, za ktorý by sa mala žalobcovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 9 mesiacov,

patrí žalobcovi náhrada mzdy za čas 9 mesiacov ( § 79 ods. 2 Zákonníka práce). Na výške náhrady
mzdy sa strany sporu zhodli, žalobca si uplatnil náhradu mzdy vo výške 6 541,56 EUR, žalovaná túto
sumu nerozporovala. Preto súd považoval vypočítanú náhradu mzdy za súladnú s ustanovením § 134
Zákonníka práce a zaviazal žalovanú k zaplateniu náhrady mzdy vo výške 6 514,56 EUR.

14. Žalobca si podaním zo dňa 2.2.2015 uplatnil spolu s náhradou mzdy vo výške 6 541,56 EUR aj
9,5%-ný ročný úrok z omeškania od 28.10.2011 až do zaplatenia. Žalovaná namietala, že Zákonník
práce nepozná úrok z omeškania. Ten je upravený v Občianskom zákonníku, ale Občiansky zákonník
sa na Zákonník práce vzťahuje iba vo svojej všeobecnej časti, v ktorej však omeškanie upravené nie
je. Zároveň namietli premlčanie v časti uplatneného úroku z omeškania, keďže žalobca si uplatnil úrok

z omeškania až podaním zo dňa 2.2.2015.15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta 1. Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na

právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Je pravdou, že medzi všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka patria § 1-§ 122 Občianskeho
zákonníka. Omeškanie je upravené v ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

24. Podľa Článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom

ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

25. Článok 20 ods. 1 Ústavy SR systematicky patrí medzi základné ľudské práva a slobody upravené
v druhej hlave ústavy. Z toho dôvodu je súd viazaný aj rozhodnutím Ústavného súdu, ktorý sa týka
základných ľudských práv a slobôd. Tu súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.

ÚS 460/2017 zo dňa 4.7.2017. V tomto rozhodnutí Ústavný súd uviedol, že zamestnávateľ, ktorý sa
dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania
zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka
práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. Ústavný súd sa vo svojom rozhodnutí zároveň

aj vysporiadal so svojím skorším rozhodnutím a to uznesením II. ÚS 494/2013, na ktoré poukázala
žalovaná. Ďalej Ústavný súd konštatoval, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je
nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením
zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade,
keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo ústavne súladného

výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Viazanosť štátnych orgánov
zákonom v zmysle Článku 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.26. Na základe vyššie uvedeného teda súd vychádzal z toho, že zamestnávateľ, ktorý sa dostane do
omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné
úroky z omeškania.

27. Strany sporu zhodne konštatovali, že výplatným termínom mzdy bol posledný deň v mesiaci.
Žalovaná suma (náhrada mzdy) bola vypočítaná za obdobie od 27.10.2011 do 27.7.2012. Keďže
výplatný termín je posledný deň v mesiaci, náhrada mzdy by bola splatná ku dňu 31.7.2012. Keďže
žalobcovi nebola vyplatená, nasledujúcim dňom, t. j. od 1.8.2012, sa žalovaná dostala do omeškania s

jej vyplatením. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75
%. Jej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády číslo 87/1995 účinného od
1.1.2009 potom znamená, že výška úroku z omeškania je 8,75%.

28. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 28.10.2011 až do zaplatenia. Náhrada
mzdy, ako sankcia podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce je vypočítaná za obdobie od 27.10.2011 do

27.7.2012, teda ako celok mohla byť splatná až 31.7.2012. Súd teda nemohol priznať úrok z omeškania
už od 28.10.2011.

29. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd skúmal, či uplatnený úrok z omeškania je alebo
nie je premlčaný. Žalobca si ho uplatnil v písomnom podaní zo dňa 2.2.2015. Na uplatnený nárok

sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba. Náhrada mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru je jednorazovou sankciou za neplatné skončenie pracovného pomeru. V tomto
prípade splatnosť sankcie nastala dňa 31.7.2012. Žalobca si ju uplatnil dňa 2.2.2015. V takom prípade
by všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula, keby bola splatná do 2.2.2012. Keďže splatná bola až
31.7.2012, žalobcom bola uplatnená včas. Pretože náhrada mzdy nebola vyplatená v lehote splatnosti,

t. j. do 31.7.2012, od nasledujúceho dňa sa žalovaná dostala do omeškania, preto súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi aj zákonný 8,75%-ný ročný úrok z omeškania z náhrady mzdy vo výške 6541,56 EUR
od 1.8.2012 až do zaplatenia.

30. Keďže žalobca žiadal priznať 9,5 %-ný ročný úrok z omeškania už od 28.10.2011, súd v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím o náhrade mzdy sa končí konanie vo veci neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, ako aj vo veci neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru
súd musel rozhodnúť aj o náhrade trov konania.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu

úspešný v konaní o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, taktiež bol v plnom rozsahu
úspešný, čo do určenia neplatnosti výpovede a bol úspešný aj čo do rozhodnutia o náhrade mzdy z
dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Neúspešný bol iba v nepatrnej časti uplatneného
úroku z omeškania, preto súd priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania v plnej výške, s tým
že o samotnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.