Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Saturday, October 19, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0T/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011410
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619011410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 19.

10. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. T. G. W. N. Á. J. , nar. XX. X. XXXX v Q. K., T. D. C. XXX, okres Q. K.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

dňa 17. 10. 2019 približne o 21.30 hodine po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol
osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Touareg Van 7/L s evidenčným číslom BB 549GO po ceste
III/2358 v obci Dovalovo v smere na Liptovskú Kokavu, okres Liptovský Mikuláš, pričom s vozidlom
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, v dôsledku čoho pri rodinnom
dome č. XXX dostal šmyk, s vozidlom zišiel mimo komunikáciu a v pretáčavom šmyku sa dostal na
miestnu komunikáciu vpravo, kde sa s vozidlom prevrátil na ľavý bok; krátko po dopravnej nehode bol
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovský Hrádok podrobený dychovej skúške prístrojom Dräger

Alcotest 7510, výr. čísla ARMF 0593, ktorým mu bolo v čase 22.01 hodine toho dňa nameraná hodnota
0,98 mg/l alkoholu v dychu, čo po prepočte predstavuje 2,04 promile alkoholu v krvi,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/, l/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere 2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný K. T. po poučení podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný odpovedal áno na otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä

o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol
radiť o spôsobe obhajoby,
podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon

ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a
podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku. Súd prijal uvedené
vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a to
zápis o dychovej skúške preukazujúci prítomnosť a množstvo alkoholu v organizme obžalovaného, ako
aj výpoveď svedkyne K.. D. P., ktorá ako člen policajnej hliadky vyzvala obžalovaného na podrobenie
sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva,

že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa obžalovaný vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň
vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplýva, že pri uvedenom procesnom úkone
bolo zaistené osobné motorové vozidlo Volkswagen Touareg Van ev. č. BB549GO.

Podľa potvrdenie spoločnosti IMPA Liptovský Mikuláš s.r.o. hodnota zaisteného motorového vozidla bola
vyčíslená sumou 6.500,- eur.

Z výpovede obžalovaného je nepochybné, že je výlučným vlastníkom zaisteného motorového vozidla,

obžalovaný je evidovaný ako vlastník tohto vozidla aj v evidenčnej karte vozidla.

Podľa evidenčnej karty vodiča obžalovaný je držiteľom vodičského preukazu od 13. 1. 2014, obžalovaný
mázaobdobieodroku2015doroku2019evidovanéštyrizáznamyopriestupkochspáchanýchnaúseku
cestnejpremávky,všetkypriestupkybolivybavenéuloženímblokovýchpokút,anijedenpriestupoknebol

spáchaný závažnejším spôsobom konania.

V evidencii priestupkov má obžalovaný naviac evidovaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
ktorého sa dopustil dňa 2. 4. 2018 a za ktorý mu bola uložená bloková pokuta.

V registri trestov doposiaľ obžalovaný nemá záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. j/, l/ Trestného zákona, t. j. vedenie riadneho života obžalovaným pred spáchaním prejednávaného
skutku a jeho priznanie sa k trestnej činnosti a úprimné oľutovanie. Priťažujúca okolnosť zistená nebola.Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby (základná sadzba je až 1 rok),
podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu z 1 roka na 8 mesiacov.

Obžalovaný do spáchania prejednávaného skutku viedol riadny život, spôsobom svojho života sa
nedostal do rozporu so zákonom, evidované priestupky nie sú vzhľadom na ich povahu a sankciu
závažné a v prevažnej miere súvisia s porušením pravidiel cestnej premávky. Vzhľadom na osobu
obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol bezúhonný život a jeho postoj ku prejednávanému skutku od
začiatku trestného konania, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie

postačujúci podmienečný trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici sadzby s určením skúšobnej
doby vymeranej v prvej polovici sadzby.

Obžalovaný spáchal skutok pri vedení motorového vozidla, z tohto dôvodu mu súd uložil aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá. Výmera trestu je úmerná osobe obžalovaného, ktorý sa už v minulosti
dopustil protiprávneho konania na úseku cestnej premávky výlučne v podobe priestupku, ako aj stavu

ovplyvnenia alkoholom.

Neuniklo pozornosti súdu, že motorové vozidlo, ktoré obžalovaný použil pri páchaní trestného činu, bolo
zaistené v rámci ohliadky miesta cestnej dopravnej nehody a uvedený procesnú úkon vyústil do podania
návrhu prokurátora na uloženie trestu prepadnutia uvedenej veci. Na základe vykonaného dokazovania

súd neuložil trest prepadnutia uvedenej veci, keďže v okolnostiach danej veci nemal preukázanú jeho
opodstatnenosť. Nie sú pochybnosti o tom, že predmetné vozidlo bolo použité na spáchanie trestného
činu, pretože pomocou tejto veci obžalovaný realizoval konanie ako obligatórny znak objektívnej stránky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Ustanovenie § 60 Tr. zákona upravujúceho podmienky
pre ukladanie trestu prepadnutia veci nemožno interpretovať izolovane od iných ustanovení Tr. zákona

upravujúcichzásadyukladaniatrestov.Ust.§60ods.6písm.b/Tr.zákonaupravujepodmienkyvprípade
neuloženia trestu prepadnutia veci a teda ukladá skúmať pomer medzi hodnotou veci a závažnosť
činu. V súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia význam hodnoty motorových vozidiel použitých
na spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nemožno v žiadnom prípade
preceňovať, inými slovami je absurdná a v rozpore so zásadami logického úsudku taká interpretácia,

podľa ktorej len motorové vozidlá nižšej hodnoty budú postihnuté trestom prepadnutia a vozidlá vyššej
hodnoty nie. Nemožno tiež prehliadnuť, že závažnosť činu je vyjadrená aj hroziacou trestnou sankciou
za jeho spáchanie, t. j. v prípade trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona je horná hranica trestnej
sadzby v prípade uloženia trestu odňatia slobody stanovená na jeden rok. V záujme predchádzania
absurdných záverov v dôsledku izolovanej aplikácie § 60 Tr. zákona je potrebné skúmať naplnenie

podmienok pre uloženie trestu prepadnutia veci aj v kontexte s rešpektovaním všeobecných zásad pre
ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zákona.

V okolnostiach daného prípadu je významné, že obžalovaný nielen stojí prvýkrát pred súdom v trestnom
konaní, ale do spáchania prejednávaného skutku nebol ani v priestupkovom ani v inom konaní stíhaný

za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Súd nespochybňuje, že práve požitie alkoholu
obžalovaným sa významnou mierou podieľalo na vzniku dopravnej nehody a v žiadnom prípade nemieni
zľahčovať konanie obžalovaného. Zároveň je však potrebné dodať, že pri dopravnej nehode našťastie
nedošlo k zraneniu inej osoby ani k poškodeniu majetku inej osoby. Obžalovaný odstraňoval následky
dopravnej nehody tým, že posypal cestu rezom z dreva na olej vytečený na vozovke. Bezprostredne po

príchode policajnej hliadky na miesto činu sa k spáchaniu skutku priznal a spolupracoval pri objasňovaní
dopravnej nehody a následného trestného činu. Súčasne je potrebné pripomenúť, že za spáchaný
skutok bol obžalovaný odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá. Z uvedeného vyplýva, že nad obžalovaným „visí“ hrozba výkonom nepodmienečného
trestu odňatia slobody a súčasne mu je znemožnené dočasne vykonávať činnosť, pri ktorej sa dopustil

trestného činu. Už právoplatne uložené tresty odňatia slobody a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vytvárajú predpoklad dosiahnutia nápravy a prevýchovy obžalovaného a sú spôsobilé naplniť účel trestu
z aspektu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Uloženie trestu prepadnutia veci v okolnostiach
daného prípadu by bolo aj v rozpore s jeho účelom, ktorým je odňať páchateľovi vec, ktorá môže
slúžiť k ďalšiemu páchaniu trestného činu, prípadne sťažiť páchateľovi podmienky k ďalšej trestnej

činnosti. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný je prvýkrát stíhaný za vedenie motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu, žiadne doposiaľ zistené skutočnosti a zadovážené dôkazy nenasvedčujú tomu,
že u obžalovaného je predpoklad recidivistických prejavov v takej podobe ako sa mu v tomto konaní
kladie za vinu. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody by súčasné uloženie trestu prepadnutia vecibolo neprimerane prísne a v rozpore so zásadami ukladania trestov, preto súd neuložil obžalovanému
aj trest prepadnutia veci - zaisteného motorového vozidla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.