Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119255156
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:6119255156.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 31 340 890, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, v konaní zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: D. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. 23XX/XX, M., občan SR, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom
Pavla Mudroňa 11191/5, Žilina, o zaplatenie 5 142,20 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 567,28 Eur úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 2
567,28 Eur od 16.3.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu istiny vo výške 4095,97 Eur, dlžného úroku z istiny vo výške 376,40 Eur do vyhlásenia
splatnosti, zákonným úrokom z omeškania vo výške 630,18 Eur a zákonný úrok 5,05 % ročne zo sumy
4095,97 Eur od 16.3.2019 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil skutkovým tvrdením, že
so žalovanou dňa 12.3.2015 jeho právny predchodca Poštová Banka a.s. uzatvoril úverovú zmluvu č.

1481086140 (zmluvou o postúpení zo dňa 6.5.2019 nadobudol pohľadávku od Poštovej banky a.s. vo
výške 7955,80 Eur), na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5000,- Eur. Tento
sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 94 Eur počas 120 mesiacov.
Keďže po čerpaní úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas
nesplácala, ku dňu 27.6.2016 vyhlásil právny predchodca žalobcu poskytnutý úver za predčasne splatný
vo výške 5313,75 Eur. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny
vo výške 4897,70 Eur, úroku vo výške 376,40 Eur, poplatkov za upomienky vo výške 39,65 Eur.

2. Dňa 16.4.2019 bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 14Up/365/2019 v upomínacom konaní, ktorým bolo
žalobe v celom rozsahu vyhovené. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor s tým,
že má za to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkovej
čiastke spojenej so zaplatením úveru vo výške 11 182,57 Eur, keď malo byť uvedené 94 x 120= 11 280
Eur, taktiež obsahovala nesprávny údaj o výške RPMN 16,16%. K nemu žalobca uviedol, že interný
výpočtový systém banky - veriteľa umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy výpočet jednotlivých splátok

anuitylenvcelýchhodnotáchbezdesatinnéhočísla,pretosamohlostať,ževýškaposlednejsplátkybola
v nulovej výške, resp. v nižšej než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa spotrebiteľovi
vráti na základe všeobecných obchodných podmienok. Podľa neho sú údaje uvedené v zmluve správne.
K údaju priemernej RPMN vo výške 16,16% poukázal na to, že úver bol dohodnutý na 120 mesiacov,teda so zmluvnou splatnosťou do 10 rokov, v uvedenom prípade je teda údaj v súlade s tabuľkou, ktorú
predložil ako dôkaz.

3. Právny zástupca žalovanej sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, a nežiadal
pojednávanie odročiť. Právny zástupca žalobcu na podanej žalobe v celom rozsahu trval.
4. Súd po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to
zmluvouoúvere,obchodnýmipodmienkami,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,výzvounaúhradu

spolusdoručenkou,výpisomzúverovéhoúčtu,ostatnýmilistinnýmidôkazmiustálilnasledovnýskutkový
a právny stav veci:

5. Dňa 12.3.2015 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 1481086140. Na základe tejto zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 5000 Eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala
splácať v 120-tich mesačných splátkach po 94 Eur v období od 25.4.2015 do 25.3.2025. Úroková

sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 18,90 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo
výške 20,62 % pri priemernej RPMN vo výške 16,16 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola
11182,57 Eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 25.3.2025. Žalovaná zmluvné
povinnosti vyplývajúce jej z úverovej zmluvy riadne neplnila, preto právny predchodca žalobcu využil
svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o obchodných podmienok a ku dňu 27.6.2016 vyhlásil svoju

pohľadávku titulom úveru za splatnú (list zo dňa 27.6.2016, ktorú listinu vychádzajúc z predloženej
kópie doručenky žalovaná si prevzala dňa 30.6.2016). Právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku
ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vyčíslil na sumu vo výške 5313,75 Eur, ktorá pozostávala z
dlžnej istiny vo výške 4897,70 Eur, úroku vo výške 376,40 Eur a poplatkov za upomienky vo výške 39,65
Eur. Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy určil na 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaná dlžnú

sumu titulom predčasne zosplatneného úveru neuhradila. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal
súd preukázané realizované transakcie na tomto účte.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

10. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná
zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka) predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitnýzmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

11. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého
žalovanou mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzavreli dňa 12.3.2015 úverovú zmluvu. Nakoľko žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej
úverovej zmluvy neplnila, úver riadne a včas nesplácala, ku dňu 27.6.2016 bol predčasne zosplatnený
úver a žalovaná bola vyzvaná na úhradu sumy zosplatneného úveru. Súd považoval za dôvodnú žalobu

iba v časti istiny 2567,28 Eur, pretože mal za to, že úver bol bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa
vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.
Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky, ktoré žalovaná

ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí
zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávne údaje o celkovej
čiastke, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, keď v zmluve bola uvedená čiastka 11182,57 Eur
hoci správne mala byť uvedená čiastka 11 280 Eur (120 x 94 Eur). Ročná percentuálna miera nákladov

(RPMN) je uvedená v zmluve vo výške 20,62 % hoci správne malo byť uvedené 20,99 %. Nakoľko
je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalobca vystupuje ako
dodávateľvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostiažalovanáakospotrebiteľka,ktoránekonávrámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu
(vrátane všeobecných obchodných podmienok - úverových zmluvných podmienok), do ktorej textu

nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto neobsahovala zákonom predpísané náležitosti,
resp. tieto údaje boli uvedené nesprávne alebo nejasne, súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z., považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

12. Keďžežalovanejbolposkytnutýspotrebiteľskýúvervovýške5000Eurpričomžalovanávychádzajúc

zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad titulom úveru uhradila sumu 1630,99 Eur
(15x94Eur+sumu220,99Euruvedenúvstaveúveru),taktiežposplatnostiúveruuhradilasumu801,73
Eur, takto spolu uhradila sumu 2432,72 Eur. Súd preto žalovanú zaviazal zaplatiť len rozdiel medzi
poskytnutým úverom 5000 Eur a uhradenou sumou 2432,72 Eur, a teda sumu 2567,28 Eur. Taktiež súd
priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2567,28 Eur od 16.3.2019 do zaplatenia.

Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a keďže obe strany sporu
mali vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.