Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010603
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119010603.12

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a
prísediacich Ing. Miroslava Začka a Mgr. Petra Kovářa na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 08.
októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

U. G., nar. XX.XX.XXXX v S.,
trvale bytom S., Z. XX,
t. č. v Ústave na výkon väzby Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

Obžalovaný U. G.

odzačiatkuroku2017do15.05.2018sipravidelnezadovažovaloddoteraznezistenýchosôbanajneskôr
od júna roku 2017 od v samostatnom konaní už skôr odsúdeného A. J. metamfetamín minimálne pre
svoju potrebu, pričom

a/ dňa 14.05.2018 Košiciach na ulici Lomnickej v osobnom motorovom vozidle zn. L. B. T. X.X O. bielej

farby evidenčného čísla J prechovával v 3 plastových vreckách béžový kryštalický materiál s celkovou
hmotnosťou 2043 mg, s priemernou koncentráciou 46,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci
958 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 24 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote
122,58 €,

b/ dňa 15.05.2018 v Košiciach - Sever, na ulici P., v garáži súpisného čísla XXXX prechovával na komode

pri gauči v priesvitnom plastovom vrecku biely kryštalický materiál s hmotnosťou 33 mg, s priemernou
koncentráciou 63,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 21 mg absolútneho metamfetamínu,
čo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávky drogy,
v plastovej dóze biely kryštalický materiál s hmotnosťou 58 mg, s priemernou koncentráciou 35,4 %
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 21 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 1 bežnej
jednotlivej dávky drogy, v priesvitnom plastom vrecku biely kryštalický materiál s hmotnosťou 764 mg,

s priemernou koncentráciou 47,5 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 363 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 9 bežným jednotlivým dávkam drogy, teda v celkovom množstve 0,855
g v hodnote 51,30 €.

Metamfetamín je v zmysle Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a
psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení zaradený do II. skupiny psychotropných látok.teda

obžalovaný U. G.

neoprávnene predal, zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku

čím spáchal

obžalovaný U. G.

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona

a za sa odsudzuje:

obžalovaný U. G.

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, (aplikujúc zásadu in dubio pro reo) podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona a nezistiac okolnosti § 37 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 05.03.2019 pod sp. zn.
Kv 60/18/2200-162 obžalobu na obž. U. G., nar. XX.XX.XXXX (stíhaného v tomto samostatnom

konaní v dôsledku vylúčenia veci tohto obžalovaného na samostatné konanie) pre skutok právne
posúdený ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/,
odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona
na skutkovom základe, že

(pôvodne obvinený) U. G.

od začiatku roku 2017 do 15.05.2018 si pravidelne zadovažoval od doteraz nezistených osôb a od júna
roku 2017 od obvineného A. J. metamfetamín pre svoju potrebu a neskôr tiež za účelom jeho ďalšieho

predaja, pričom

a/ dňa 14.05.2018 Košiciach na ulici Lomnickej v osobnom motorovom vozidle zn. L. B. T. X.X O. bielej
farby evidenčného čísla J prechovával v 3 plastových vreckách béžový kryštalický materiál s celkovou
hmotnosťou 2043 mg, s priemernou koncentráciou 46,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci

958 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 24 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote
122,58 €,

b/ dňa 15.05.2018 v Košiciach - Sever, na ulici Lomnickej, v garáži súpisného čísla 2416 prechovával
na komode pri gauči

v priesvitnom plastovom vrecku biely kryštalický materiál s hmotnosťou 33 mg, s priemernou
koncentráciou 63,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 21 mg absolútneho metamfetamínu,
čo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávky drogy,
v plastovej dóze biely kryštalický materiál s hmotnosťou 58 mg, s priemernou koncentráciou 35,4 %
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 21 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 1 bežnej

jednotlivej dávky drogy,v priesvitnom plastom vrecku biely kryštalický materiál s hmotnosťou 764 mg, s priemernou
koncentráciou 47,5 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 363 mg absolútneho metamfetamínu,
čo zodpovedá 9 bežným jednotlivým dávkam drogy,

teda v celkovom množstve 0,855 g v hodnote 51,30 €.

Metamfetamín je v zmysle Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a
psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Skutok bol v obžalobe KP právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písmeno b/ Trestného zákona.

Obžalovaný U. G. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava

sp. zn. 34Tp/35/2018 zo dňa 18.05.2018 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
3Tpo/49/2018 zo dňa 19.06.2018) z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného poriadku.
Väzba sa obžalovanému započítava odo dňa obmedzenia osobnej slobody (t.j. 14.05.2018).

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 03.12.2018, sp. zn. 34Tp/67/2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.12.2018, sp. zn. 3Tpo/101/2018 bola lehota trvania väzby u
obžalovaného predlžená do 14.03.2019.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.02.2019, sp. zn. 34Tp/6/2019 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.02.2019, sp. zn. 6Tpo/9/2019 bola lehota trvania väzby u

obžalovaného predlžená do 14.04.2019.

Okrem uvedeného bolo pred podaním obžaloby rozhodované o žiadosti obžalovaného U. G. o
prepustenie z väzby na slobodu, a to tak, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 26.09.2018,
sp. zn.: 34Tp/52/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.11.2018 sp. zn.:

6Tpo/69/2018 bola táto jeho žiadosť ako nedôvodná zamietnutá, pričom rovnako bola zamietnutá
žiadosť o nahradenie väzby.

Následne uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 14.03.2019, sp. zn.: 4T/3/2019 rozhodol súd o
ponechaní obžalovaného vo väzbe aj po podaní obžaloby, vzhľadom na pretrvanie väzobných dôvodov.

*** Výrok o vine ***

Po prednese obžaloby prokurátorom KP na hlavnom pojednávaní vyhlásil obžalovaný G., že sa cíti byť
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora KP nevinný, pričom ostatní spoluobžalovaní

podali vyhlásenie o ich vine, pričom po vykonaní výsluchu spoluobžalovaných došlo k vylúčeniu veci
spoluobžalovaných na samostatné konanie uznesením Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 4T/3/2019
zo dňa 23.04.2019, pričom toto konanie bolo vedené a riadne skončené na OS Trnava odsúdením
spoluobžalovaných pod sp. zn.: 4T/28/2019. Keďže obžalovaný G. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 23.04.2019 vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný zo

spáchania skutku, uvedeného vo vyššie uvedenej obžalobe, súd vykonal vo veci riadne dokazovanie.

Pri rozhodovaní o vine obžalovaného G. súd bral do úvahy všetky zákonne získané a príslušným
spôsobom vykonané dôkazy, z ktorých je potrebné uviesť predovšetkým výsluchy obžalovaného,

pôvodne spoluobžalovaných, svedkov, znalca a listinné dôkazy v zmysle ďalej uvedeného.

Obžalovaný U. G. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2019 uviedol, že sa cíti byť zo
spáchania skutku nevinný, pričom spáchanie drogového trestného činu v princípe nepoprel (možno
konštatovať, že spáchanie drogového trestného činu priznal), avšak zásadne namietal naplnenie

kvalifikačných kritérií - spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania, konkrétne po dlhší čas.
Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že si zabezpečoval drogy cca rok a pol (kedy mal s požívaním
drog začať), avšak iba pre vlastnú potrebu a to metamfetamín vo forme fajčenia, pričom ale nie je
pravda, že by drogy počas tohto obdobia užíval pravidelne, t.j. denno-denne - teda uviedol, že drogyužíval príležitostne, najmä keď opravoval autá. Drogy užíval, keď potreboval byť počas celého víkendu
na nohách a keď bol na nočnej (najmä zo začiatku), následne potom požíval drogy dva-tri týždne a
potom si dal mesiac prestávku, teda neužíval drogy pravidelne. Keď bral drogy, stalo sa, že ich bral

aj 3 dni v týždni, pretože potreboval rekonštruovať autá resp. meniť náhradné diely na autách a teda
potreboval byť na nohách 24 hodín denne, keďže mal zákazky. Pri požívaní mal za to, že frekvencia
užívania metamfetamínu nestupňovala, keďže metamfetamín len fajčil, ani ho neužíval do nosa (zrejme
šnupaním - pozn. súdu), ani intravenózne, pričom zrejme z tohto dôvodu malo užívanie na obžalovaného
iný efekt a dokázal aj spávať po požití drogy. Vzhľadom na skutočnosť, že drogu aplikoval len fajčením,

mal vyššiu obvykle jednorazovú dávku, ktorá závisela aj od jeho aktuálneho stavu, pričom za svoju
jednorazovú dávku považoval 1,5-2 gramy za 24 hodín. Obžalovaný uviedol, že za drogy viac-menej ani
neplatil, dostával ich za protislužby alebo darom, nakoľko opravoval autá a vedel zohnať aj náhradné
diely pomerne lacno. Drogy neskrýval mal, ich pre osobný potrebu a neobchodoval s nimi, mal ich voľne
položené v garáži, kam vstupoval len on, mal tam svoje osobné veci, opravy vozidiel vykonával vonku,
kde sa nachádzal aj počas svojho zadržania.

Ohľadom drog, ktoré boli zaistené pri prehliadke garáže, obžalovaný uviedol, že tieto dostal od (pôvodne
spoluobžalovaného po vylúčení veci aktuálne už aj odsúdeného) A. J., za to, že mu robil osobného
šoféra v máji 2018. Tanečka mu vtedy dal sáčok s drogou, koľko presne nevie, ale mohlo to byť do 2
gramov, z tohto množstva následne aj užil cez fajku, pri ktorej sa sáčok našiel. Kedy presne drogy dostal,

obžalovaný nevedel uviesť, ale mohli to byť cca 2 dni. Obžalovaného J. pozná od augusta 2017, kedy
sa zoznámili na základe toho, že obžalovaný bol po Košiciach známy, keďže robil 12 rokov ochrankára,
preto ak niekto potreboval doprovod alebo usporiadateľa a nebol miestny, vedel vybaviť autá, hotely,
oboznámiť s mestom, resp. ak potreboval niekto služby fyzickej ochrany, takto mu bol dohodený aj
kontakt na A. J., ktorému odporučil miesta a sprostredkoval požičanie auta z požičovne, pričom ako

protislužbu dostal ten sáčok a aj nejaké financie, dostal tiež od J. jeho auto L. B. na prepravu náhradných
dielov (aj pri zaistení vozidla v ňom boli náhradné diely), keďže jeho vlastné bolo nabúrané a vybavil
J. I. X-X z požičovne. J. tiež viezol k Košíc do Trnavy, prvýkrát dávnejšie, nevedel presne uviesť kedy
J. potreboval vybaviť auto, prišiel na pokazenom W. T. do Košíc, následne J. odviezol späť do Trnavy
s tým, že následne prevezme od J. L. B.. J. G. následne požiadal, aby ho odviezol do Košíc, kde mu

tento dohodil BMW X-6 z požičovne; čo bolo hneď na druhý deň, po tomto mu J. sprístupnil jeho L. B..
Druhýkrát J. viezol, v iný deň, nevie presne kedy, bol to večer cca 23:00, keď sa mu ozval a prosil ho, že
potrebuje ísť do Trnavy na otočku a je dosť unavený, či mu neodšoféruje auto. Obžalovaný protislužbu
nežiadal, ale J. mu ako protislužbu dal v prvom prípade Fiat Doblo a v druhom prípade ten sáčik. Počas
kontaktu s osobou A. J., tento bol aj v garáži obžalovaného. Obžalovaný tiež uviedol, že počas toho,

ako doviezol nadránom J. do Trnavy, obžalovaný vystúpil a išiel do potravín a následne čakal na J. pred
potravinami a keď sa J. vrátil a chcel ísť do svojho bytu, chcel obžalovaný počkať v aute, avšak tento ho
presvedčil, že sa môže hore osprchovať. Následne išli hore, bol tam jeden človek, o ktorom sa následne
dozvedel, že tento je (pôvodne spoluobžalovaný) A. D., ktorého predtým nepoznal. Obžalovaný išiel
hore, umyl sa, pozdravil sa a následne D. odišiel; následne sa J. vrátil a odišli spolu do Košíc. S osobou

A. D. sa obžalovaný stretol len raz.
K veciam nájdených pri prehliadke garáže obžalovaného tento uviedol, že sáčky s tlakovým uzáverom a
digitálne váhy dostal do zábezpeky, keď chodieval von, chodieval aj von na kávu počas dňa, pričom tieto
mu založili aj za 10 €. Jednu z váh obžalovaný použil aj na to, aby nebol oklamaný s metamfetamínom,
ale inak boli váhy hodené v špine a neporiadku. Ohľadom osôb, od ktorých váhy dostal - obžalovaný

uviedol,žetam,kdechodilnakávubolaajčasťherne,chodievalitamajnarkomaniavedelodnichzobrať
a kúpiť aj za lacné peniaze náradie, ktoré potreboval. S týmito osobami sa ďalej nestretával, ale občas
veci ponúkli jemu ako aj iným, občas tieto veci od nich vzal, pričom mená týchto osôb nepozná. Ohľadom
plastových sáčkov, tieto boli rôznej veľkosti - tieto obžalovaný používal a rekonštrukciu a repasovanie
náhradných dielov, čiže keď rozoberal niektoré časti, napr. striekacie čerpadlo - išlo o súčasti auta, ktoré

obžalovaný rekonštruoval. A na sáčky obžalovaný písal 1,2,3 aby som sa nepomýlil. Určite nepredával
metamfetamín a ani ho nechcel predávať pre A. J., s týmto chcel spolupracovať ohľadom iných vecí,
čo sa týka áut a iných dielov, keďže sa mu zdal ako normálny človek, prezentoval sa ako finančne
zabezpečený a vedel o tom, že obžalovaný vie zarobiť peniaze na autách a tak mu dával ponuky, že
vie odkúpiť aj havarované auto, zreštaurovať a následne predať, keďže J. obdivoval, že za aké dobré

ceny vie obžalovaný tie autá zohnať. Ohľadom drog sa nebavili, bavili sa len ohľadom áut. Obžalovaný
sa viac nepýtal, nakoľko ani viac vedieť nechcel, s J. sa stretol spolu asi 10-krát.
Ohľadom vlastnej zárobkovej činnosti (okrem opráv motorových vozidiel), obžalovaný uviedol, že
ako bývalý kulturista je známy, niekoľkokrát robil ochranku aj viacerým celebritám, týmto poskytovalslužby ,,kvázi SBS“ za finančnú odmenu, jedine J. mu za dané služby dal drogy. Záverom obžalovaný
dodal, že sa nikdy z drogovej závislosti neliečil a necíti sa byť drogovo závislý.
Pôvodne spoluobvinený (neskôr v samostatnom konaní odsúdený) A. D. na hlavnom pojednávaní

dňa 23.04.2019 uviedol, že sa z obžalovaným stretol dvakrát, osobne s ním o drogách nerozprával a
nespomína si presne kedy to bolo. Prvé stretnutie bolo vtedy, keď obžalovaný preberal od J. auto a
druhýkrát v J. byte na K., W. č. XX (J.). Nie je si istý, ale zrejme od J. počul, že obžalovaný by mal byť
užívateľom drog.
Pôvodne spoluobvinený (neskôr v samostatnom konaní odsúdený) A. J. uviedol, že s obžalovaným

G. sa pozná od konca roku 2016 alebo začiatku roka 2017 (na túto skutočnosť, si J. spomenul až v
konaní pred súdom, keďže na základe vedomosti o vykonávaných dôkazoch resp. ich chronológií, zistil,
že obžalovaného pozná dlhšie, ako pôvodne uviedol), kedy sa stretli v Košiciach, za účelom predaja
pervitínu, kedy mu bol doporučený jednou známou, z jeho známych ako odberateľ pervitínu pre vlastnú
spotrebu, pričom o jeho ďalšom predaji nemal vedomosť, lebo také stretnutie som s ním neabsolvoval.
Od toho času, čo sa spoznali, sa s obžalovaným stretávali pravidelne, keďže sám J. chodil do Košíc 2-3

týždenne, s obž. G. sa stretávali asi 1-krát za týždeň, pričom pri týchto stretnutiach riešili rôznu inú ako
trestnú činnosť, nakoľko J. obchodoval s autami a s náhradnými dielmi, pričom aj G. mu zaobstarával
autá na odkúpenie, pričom za to dostával pervitín. Pervitín mu dával častejšie, nie po každom stretnutí,
ale po väčšine stretnutí áno. J. priznal, že G. dával od 5-10 gramov pri každej takejto odovzdávke.
J. nemal vedomosť o tom, že by G. drogy predával, ani mu neuviedol, že by chcel pre J. pracovať.

Obžalovaného naposledy stretol 14.05.2018 ráno, kedy mu dal aj pervitín. S obžalovaným sa stretávali v
priestoroch garáží, ktoré mal obžalovaný prenajaté, potom sa stretávali mimo garáže v rámci A. Košice,
niekedy aj mimo Košíc. Okrem obchodovania zo súčiastkami bolo dôvodom ich stretnutia aj odovzdanie
pervitínu, za ktorý obžalovaný platil, prevažne oneskorene; pôvodne spoluobžalovaný netrval na tom,
aby obžalovaný platil včas, nakoľko vedel, že sa spolu v budúcnosti stretnú. J. priznal, že niekedy dal

pervitín obžalovanému aj za nejakú protislužbu, napríklad za odvod z Košíc do Trnavy a späť a za
sprostredkovanie prenájmu auta (BMW X6) v Košiciach.
Časť výpovede spoluobžalovaného J. (resp. postup podľa § 264 ods. 1 a nasl. Trestného
poriadku, obsahom ktorého bolo odstraňovanie rozporov medzi výpoveďou spoluobžalovaného ako
spoluobvineného v prípravnom konaní a výpoveďou na hlavnom pojednávaní), bola napadnutá

námietkou obhajcu obžalovaného G., s ktorou sa súd vysporiadal na inom mieste. A. J. uviedol, že
obžalovaný mal záujem pre neho pracovať, ale nedostali sa k tomu, v akej oblasti, nakoľko ho J. odmietol
s odôvodnením, že pracuje samostatne (na tomto mieste myslel obchod s drogami).
A. J. záverom na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný užíval drogy cez sklenenú fajku fajčením,
čo osobne aj videl, nevidel ho šnupať drogu alebo túto injekčne vpichovať.

S. N. X. v prípravnom konaní uviedol (č.l. 449-452, pričom zápisnica o jeho výpovedi v prípravnom
konaní bola počas hlavného pojednávania vykonaná postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku)
uviedol, že je vlastníkom spoločnosti YRIS, s.r.o. Humenné, ktorá má prevádzku na adrese Z.,
Košice, pričom spoločnosť sa zaoberá prenájmom motorových vozidiel. Obžalovaného G. a pôvodne
spoluobžalovaného J. pozná, nakoľko na prelome mesiacov marec-apríl 2018 ho oslovil obž. G., že

potrebuje nejaké vozidlo do prenájmu na dlhšiu dobu a tiež povedal, že vozidlo nepotrebuje pre seba, ale
pre kamaráta. Vozidlo I. X6 evidenčného čísla D bolo prenajaté osobe A. J., tohto viedol až pri podpise
nájomnej zmluvy dňa 26.04.2018, pričom vozidlo bolo J. prenajaté na mesiac (svedok do vyšetrovacieho
spisu predložil aj kópiu nájomnej zmluvy).
Svedok O. D. v prípravnom konaní uviedol (č.l. 440-444, pričom zápisnica o jeho výpovedi v prípravnom

konaní bola počas hlavného pojednávania vykonaná postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku),
že niekedy v 2017 na portáli Bazoš uverejnil inzerát, že prenajme garáž na ulici Z. v D.. Na inzerát
sa ozval obž. U. G., s ktorým sa nikdy osobne nestretol, zmluvu o nájme obžalovanému zaniesol na
podpis jeho zamestnanec. Garáž bola prenajatá za sumu 50 € mesačne, na dobu neurčitú počnúc
dňom 01.06.2017. Svedok následne počul, že G. v tejto garáži býval a opravoval autá (svedok do

vyšetrovacieho spisu predložil aj kópiu nájomnej zmluvy).
Znalec A.. A. S. na hlavnom pojednávaní 08.10.2019 uviedol, že obžalovaného osobne vyšetril v
podmienkachÚVVazisťoval,čibolobžalovanýniekedypsychiatrickyalebopsychologickyvyšetrovanýv
súvislosti s užívaním návykových látok - v oboch prípadoch s negatívnym výsledkom. Znalec odkázal na
vypracovaný posudok a podotkol, že obžalovaný bol užívateľom psychostimulancií - metamfetamínov,

užíval ich inhalačne a pri vyšetrení neboli zistené známky fyzickej, či psychickej závislosti a hoci
obžalovaný bol už niekoľko mesiacov v ÚVV, neprejavil sa uňho absenčný stav a ani craving (tzv. túžba
po droge), čo sú základné exkluzívne kritéria pre stanovenie látkovej závislosti. Na základe znalcových
poznatkov o spôsobe užívania drogy u obžalovaného znalec v posudku len uviedol podozrenie z možnejpsychickej závislosti u obžalovaného z hľadiska psychiatrického, pričom obžalovaný na slobode nie je
nebezpečný, nie je potrebná žiadna jeho psychiatrická liečba, pričom pri vyšetrení neboli zistené žiadne
príznaky inej forenzne významnej duševnej choroby, či poruchy, ktorá by indikovala potrebu ďalšieho

znaleckého skúmania duševného stavu obžalovaného.
Ohľadom verifikácie pravdivosti výpovede obžalovaného (t.j. ak by obž. počas celého obdobia od
začiatku roka 2017 až po vzatie do väzby [máj 2018] sústavne bral metamfetamín, či je možné, že
by sa u neho nevyvinul syndróm látkovej závislosti) znalec uviedol, že je to možné, nakoľko vznik
látkovej závislosti (a vlastnej akejkoľvek) závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od biochemicko-

fyziologického štrukturálneho profilu receptorov - miest na bunkách mozgu, cez ktoré droga pôsobí. U
niekoho pri pôsobení drogy vznikne závislosť, u niekoho vzniknúť závislosť nemusí. Povedané ľudovo,
nie každý, napr. kto pije alkohol pravidelne sa stane závislým na alkohole, podobne je to aj s drogami.
Každý jedinec má daný tzv. biochemický profil, pri ktorom užívanie jednej látka môže spôsobiť závislosť
a užívanie inej látky nemusí spôsobiť závislosť. Ďalšími faktormi sú napr. biologické faktory, hmotnosť,
fyzická kondícia, pohlavie, vek. Prítomnosť rôznych iných telesných alebo aj duševných ochorení. Je

to aj socioekonomický status. Ak niekto chodí do roboty, živí rodinu, nebude mať čas užívať drogy.
Ďalej je to aj o osobnosti - či je niekto napr. vysokoškolsky vzdelaný a pod. Vylúčiť nemožno ani
verziu, že obžalovaný bol schopný za 24 hodín vyfajčiť 1,5g-2 gramy metamfetamínu nakoľko závisí od
koncentrácie účinnej látky. Pri metamfetamíne nevzniká fyzická závislosť, zvyčajne vzniká len psychická
závislosť, ale hlavné kritérium pri určení závislosti, je tzv. odvykací stav, ktorý vzniká po niekoľkých

dňoch od prestania užívania drogy. Ak by to u obžalovaného vzniklo, tak by v ústave na výkon väzby
bol záznam v dokumentácii, že bol u psychiatra a dali by mu lieky. Čo sa týka tzv. cravingu - to je
túžba po droge, snívanie o droge, predstavy - situácie, kedy bola droga užitá, vrátane zážitkov, ktoré
vyvolala užívateľovi. Obžalovaný G. to takto nepopisoval. Rovnako nie je možné urobiť presný záver o
dĺžke užívania drogy, táto skutočnosť sa prioritne zisťuje len z informácií od vyšetrovaného a to ani v

prípade ak by bolo zistené napríklad, koľko pacient užíval drogy za 24 hodín. Znalecky nie je možné ani
vylúčiť verziu obžalovaného, že metamfetamín užíval prioritne za účelom zvýšenia pracovného výkonu a
metamfetamín užíval s prestávkami, pričom bol schopný aj dlhšej absencie, napr. 3 týždne - až mesiac,
nakoľko skupina amfetamínov sú psychostimulanciá, boli aj historicky používané na zvýšenie bdelosti,
potlačenie únavy, vyšší pracovný výkon. Ak prestane užívať a nie je tak psychická závislosť, dokáže

abstinovať rok, mesiac a podobne, ale uvedené úvahy znalec považoval skôr za teoretické.
Okrem výsluchov (spoluobžalovaných a znalca) súd vykonal nasledovné listinné dôkazy (
v prípade znaleckých posudkov, tieto vykonal so súhlasom strán, nakoľko o ich správnosti a úplnosti
nemal pochyby) :
- Prepisy vykonaných informačnotechnických prostriedkov hovor č. 72479 zo dňa 01.05.2018, č. 72504

zo dňa 01.05.2018, č. 90646 zo dňa 09.05.2018,
- Vecné stopy podľa ZP č. 5 a č. 6,
- Poznámkové bloky - diár, obsahujúci mená, tel. čísla a hodnoty, stopa č.l. 18, súdneho spisu č.l. 2914
- 2929,
- Príkaz na sledovanie osôb č.l. 2616,

- Odborné vyjadrenie k hodnote zaistených drog č.l. 692 a nasl.,
- - Sprievodný list - prepis auta č.l. 2624, zo dňa 12.05.2018,
- Podnet - návrh a príkaz na vykonanie domovej prehliadky č.l. 1341,
- Príkaz na domovú prehliadku č.l. 1351 zo dňa 14.05.2018,
- Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov č.l. 1376,

- Príkaz na vykonanie prehliadky motorového vozidla L. B. T. zo dňa 04.05.2018,
- Zápisnica o vykonaní prehliadky motorového vozidla zo dňa 14.05.2018,
- Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov č.l. 1402,
- Zápisnice o prehliadke tela č.l. 1482,
- Zápisnica o prehliadke tela č.l. 1487,

- Znalecký posudok č. PPZ- KEÚ-BA-5996 zo dňa 03.09.2018 č.l. 670,
- Znalecký posudok č. PPZ- KEU-BA-EXP-2018/5996 č.l. 736,
- Prepis použitia ITP č.l. 2218 zo dňa 01.05.2018,
- Prepis použitia ITP č.l. 2236 zo dňa 03.05.2018,
- Prepis použitia ITP č.l. 2258 zo dňa 09.05.2018,

- Vecné stopy podľa ZP - stopa č. 11
Resp. dôkazy vykonané prioritne v súvislosti v výrokom o treste, ktoré súd uvádza v časti ,,Výrok o
treste“.V rámci úvahy musel konajúci súd prihliadnuť aj na argumenty prezentované stranami, resp. uvedené
prokurátorom KP, obhajcom a obžalovaným.
Prokurátor KP poukázal na rozpory vo výpovediach obžalovaného a A. J., ktorý uviedol, že sa s

obžalovaným poznajú od začiatku roku 2017, kedy mu bol obžalovaný odporučený ako odberať pervitínu
pre vlastnú potrebu. Stretávali sa v Košiciach asi 1krát do týždňa, pričom pri každom stretnutí dal
obžalovanému 5-10 g drogy. Obžalovaný musel vedieť o J. obchode s drogami a chcel pre J. pracovať,
čo tento odmietol. Prokurátor považuje výpoveď J. za pravdivú, pričom s jeho výpoveďou korešponduje
ajobsahjehozápisníka,doktoréhosizapisovalúdajetýkajúcesapredajadrog(meno,dátum,množstvo,

cenu). V zápisníku sa opakovane uvádza meno U. z D., ktoré je uvedené aj na predposlednej zapísanej
strane s dátum 14.05., množstvom 10 g a cenou 400 €. Obžalovaný U. G. teda 14.05.2018 ráno u
seba prechovával 10 g metamfetamínu, no toho istého dňa pri prehliadke osobného motorového vozidla
používaného obžalovaným U. G. a pri následnej prehliadke garáže, ktorú obýval, boli nájdené len
cca 3 g pervitínu. Aj keby sme vychádzali z vyjadrenia obžalovaného, že za 24 hodín spotreboval 2
g pervitínu, stále chýba 5 gramov pervitínu. Táto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že obžalovaný mal

záujem predávať pre A. J. drogy, že pri prehliadke garáže, ktorú obžalovaný obýval, boli nájdené malé
sáčiky s tlakovým uzáverom a dve digitálne váhy, jasne preukazujú, že obžalovaný U. G. sa zaoberal aj
predajom drog. Jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že váhy dostal do zábezpeky, je účelová, obžalovaný
nevedel povedať, kto mu váhy založil. Rovnako výpoveď A. D., z ktorej vyplýva, že minimálne od J.
počul, že obžalovaný obchoduje s drogami. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal KP za to, že

žalovaná trestná činnosť bola obžalovanému U. G. dostatočne preukázaná a preto navrhol, aby bol obž.
uznaný za vinného zo žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe a bol mu
uložený podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením
pre výkon trestu do ústavy na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného uviedol nasledovné skutočnosti (vzhľadom na rozsah prednesu, sa súd zameral

iba na podstatné aspekty právnej a skutkovej argumentácie):
-Nedostatočnévymedzeniečasuspáchaniaskutku(odzačiatkuroka2017dozadržaniaobžalovaného),
pričom sporný je najmä začiatok páchania trestnej činnosti a obžalovaný môže byť súdený len za čas
vymedzený v obžalobe.
- Obžalovaný sa k zadovažovaniu a držbe drogy priznal. Obžalovaný G. sa skutku dopustil a tento ľutuje.

Jediná skutočnosť, ktorá bránila obžalovanému pristúpiť k vyhláseniu o vine, bol nesúhlas s právnou
kvalifikáciou skutku vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti „po dlhší čas“.
- Obžalovaný uvádza, že v čase cca rok a pol pred zadržaním s užívaním drogy začal, avšak drogu
neužíval pravidelne. Uvádza, že užíval možno dva - tri týždne, potom mal mesiac pauzu potom opäť
mesiac, potom som mal pauzu. Uvádza, že metamfetamín si aplikoval kvôli jeho povzbudzujúcim

účinkom najmä kvôli práci - keď rekonštruoval autá alebo menil náhradné diely.
- Obžalovaný uvádza, že s J. sa pozná od leta 2017, približne od augusta a že počas obdobia do
zadržania sa s ním stretol približne desaťkrát. K tomu, akú obvyklú dávku drogy od J. dostával sa
nevyjadruje, avšak uvádza, že naposledy od J. dostal približne 2 gramy - nevie presne, pretože to bolo
v sáčku.

-Jadroargumentácieobhajcuspočívavpoukazenaabsenciukvalifikačnéhokritéria,,závažnejšíspôsob
konania - po dlhší čas“. Jediný, kto mal vedomosť o skutočnom rozsahu drogovej trestnej činnosti
obžalovaného bol (aktuálne) odsúdený A. J., ktorý uvádza, že nemal vedomosť o tom, že by si G.
zadovažoval drogy pre iný účel než pre vlastnú potrebu. Tvrdenie (aktuálne) odsúdeného D., že o danej
skutočnosti počul od J. je svedectvom nepriamym tzv. z druhej ruky.

- A. J. uvádza, že sa s G. pozná od roku 2016 resp. od začiatku roku 2017, čo je v rozpore s tvrdením
z prípravného konania, pričom ako pravdivú označil J. verziu uvedenú na hlavnom pojednávaní (týmto
spôsobom vyhodnotil argumenty J. a obhajcu obžalovaného konajúci súd - pozn.),
- Osoba A. J. je takmer profesionálny „kajúcnik“. Zo spisu je zrejmé, že J. spolupracoval s políciou
na usvedčení páchateľov v minimálne 10 prípadoch a aj jeho výpoveď na hlavnom pojednávanie sa

oproti výpovedi z prípravného konania líši práve v tých drobných detailoch, ktoré smerujú k usvedčeniu
G. z kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, obhajoba túto zmenu nepovažuje
za dôveryhodnú, pričom J. vo svojej výpovede uvádza, že sa s G. stretával cca jedenkrát týždenne. J.
následne vylučuje, že by mu pervitín odovzdával pri každej príležitosti, kedy sa stretli, pričom pri každom

stretnutí mal dať obžalovanému od 5 do 10 gramov, čo je opäť v rozpore s tvrdením z prípravného
konania v neprospech obžalovaného (v prípravnom konaní J. priznal 1-2 kubíky (t.j. cca 0,6-1,2 g);
keďže J. uvádza, že naposledy pred zadržaním odovzdal drogy G. dňa 14. mája 2018 ráno - čiže v deň,
kedy bol G. o 13:50 hod. zadržaný, a vzhľadom na to, že u G. sa pri zadržaní našli celkovo približne 2gramy pervitínu, konkrétne 0,958 g a 0,855 g a to len niekoľko hodín odvtedy, kedy mu ich mal J. drogu
odovzdať, toto množstvo vylučuje tvrdenie J. o tom, že mu odovzdával 5 -10 gramov pri každom stretnutí
(obhajca rovnako poukazuje na judikatúru k postaveniu svedka - tzv. kajúcnika a na potrebu analogickej

aplikácie tohto inštitútu na postavenie pôvodne spoluobvineného J. - napr. Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2016, sp. zn: 4To 10/2015); obhajoba rovnako poukázala na zistenia
získané použitím informačnotechnických prostriedkov (odpočúvaním J.), pri ktorých nebolo zistené, že
by sa J. a G. spolu bavili o drogách, pričom spolu realizovali len 3 telefonické rozhovory, pričom ale
odpočúvanie J. trvalo dlhý čas a obžalovaný G. s týmto aj s poukazom na uvedené komunikoval iba

minimálne,
- vo vzťahu k páchaniu tzv. drogovej činnosti po dlhší čas obhajoba poukazuje (čiastočne zmätočne - ako
konajúci súd vysvetlí na inom mieste) na judikát R 13/2012 Zbierky stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR, obhajca poukázal, že v znaleckom posudku A.. S. je u obžalovaného prítomná suspektná
psychická abdikcia (závislosť) na psychostimuláciách, metamfetamínoch.
- V prípade listinného dôkazu - zápisníka stopa č. 11 - tento obsahuje záznam IVO a IVO KE, avšak nikdy

nebolo preukázané vlastníctvo zápisníka (t.j. či tento patril J.), nebolo zistené, či tieto sumy sa vzťahujú
na obžalovaného G. a tieto dôkazy neboli podopreté ďalším dôkazom, keďže hovoria o stretnutiach
obžalovaného s J., tento ale bol sledovaný orgánmi PZ a takýto dôkaz nebol ani navrhnutý ani vykonaný;
aj v prípade ak by išlo o sumy získané z predaja drog, nie je zrejmé, či išlo o sumy za drogy, alebo o dlžné
sumy osôb za predchádzajúce nezistené obdobie (obhajoba poukázala aj na technické nezrovnalosti

záznamov, ktoré sa týkali ostatných zápisov v denníku), aj v prípade akceptácie dôkazu, tento mohol
usvedčiť obžalovaného len s páchania drogovej trestnej činnosti po obdobie 9 dní (t.j. nie po dlhší čas),
- obhajoba teda sumárne poukazuje na fakt, že výmera trestu v rozmedzí 10-15 rokov sa zdá byť pre
osobu obžalovaného neprimerane prísna, pretože ide u obžalovaného o jediný drogový delikt, pričom
dávka drogy, ktorá bola u obžalovaného nájdená - t.j. približne 2 gramy drogy, pravdepodobne (podľa

názoru obhajoby) veľmi tesne koliduje s dávkou drogy na osobnú spotrebu,
Obžalovaný pri záverečnej reči poukázal, že od začiatku priznáva, že je konzumentom pervitínu, nikdy
nepredával drogy iným osobám, čo priznal aj A. J.. Obžalovaný poukázal na fakt, že drogy užíval
prioritne za účelom zvýšenia vlastného pracovného výkonu. Poukázal na vlastnú pracovnú minulosť
a pracovnú kvalifikáciu, vrátane vzdelania, ktoré preukazujú jeho schopnosť vedenia samostatného a

riadneho života, pričom nie je ani bezdomovec, ani človek bez rodiny. Hroziacu výmeru trestu považuje
za neprimeranú, rozhodne sa nevenoval páchaniu drogovej trestnej činnosti po dlhší čas, ako je mu
kladené za vinu. Obžalovaný sa cítiť byť vinný z toho, že fetoval drogu, ale nie tak, ako mu je kladené
za vinu. Obžalovaný spáchanie skutku ľutuje a sľubuje, že bude viesť riadny život a drogám sa bude
v budúcnosti vyhýbať.

V predmetnej veci mal súd za nepochybné, že obžalovaný mal v držbe drogy zaistené :
1) v D. na ulici P. v osobnom motorovom vozidle zn. L. B. T. X.X O. - t.j. 3 plastové vrecká s celkovou
hmotnosťou 2043 mg, s priemernou koncentráciou 46,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci
958 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 24 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote
122,58 €,

2) v D., na ulici P., v garáži súpisného čísla 2416, vrecko kryštalického materiálu s hmotnosťou 33
mg, s priemernou koncentráciou 63,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 21 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávky drogy s kryštalický materiál s hmotnosťou 58
mg, s priemernou koncentráciou 35,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 21 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávky drogy, v priesvitnom plastom vrecku

biely kryštalický materiál s hmotnosťou 764 mg, s priemernou koncentráciou 47,5 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúci 363 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 9 bežným jednotlivým
dávkam drogy, teda v celkovom množstve 0,855 g v hodnote 51,30 €,
pričom tieto drogy nelegálne držal. V predmetnej veci je vylúčená aplikácia privilegovanej skutkovej
podstaty v zmysle § 171 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného zákona, keďže množstvo drogy presahuje 3 resp.

10 obvykle jednorazových dávok drogy. Aj pri akceptácií stanoviska rozdielnosti obvykle jednorazových
dávok, je potrebné pripomenúť, že KR PZ v posudku uzavrel množstvo dávky v rozsahu minimálne 35
obvyklých jednorazových dávok, pričom súd len informatívne dodáva, že z aktuálnej judikatúry vyplýva
tendencia neprihliadať na zvýšenú potrebu drogy v dôsledku jej tolerancie ľudským organizmom na
drogu zvyknutým v dôsledku jej nelegálneho užívania a len obmedzene reflektuje prípadné fyziologické

vlastnosti užívateľa drog, ako sú váha, výška, zdravotný a fyzický stav a pod.
K drogovej judikatúre a k hmotnostným kritériám súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR Tpj 29/2019 - 5 (rozhodnutie NS SR, sp. zn.: 3 Tdo 83/2018).,,Obvykle jednorazová dávka na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ako nie indi-
viduálny, ale bežný konzumný priemer*) sa, na základe poznatkov o užívateľskej praxi, určuje ako bež-
ne jednorazovo používané množstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom aplikovateľného koneč-

ným užívateľom - teda nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom materiáli.
Množstvo účinnej látky má vplyv na splnenie kvalitatívnych kritérií posudzovaného materiálu podľa §
130 ods. 5 Trestného zákona a v nadväznosti na to podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (zjednoduše-
ne: vplyv na psychiku a sociálne správanie v určitej intenzite**), ako aj v prípade uvedenom v bode II.

II. Ak ide o materiál určený na ďalšiu úpravu (riedením inou, nenávykovou látkou) do podoby obvyk-
lým spôsobom aplikovateľnej konečným užívateľom, je potrebné v skutkovej rovine dokazovaním zis-
tiť, koľko obvykle jednorazových dávok podľa kritérií prvého odseku bodu I. by bolo možné z posudzo-
vaného materiálu pripraviť, zohľadniac (v prospech páchateľa) možné maximum účinnej látky pre ob-
vykle jednorazovú dávku.
III. Na základe ceny obvykle jednorazovej dávky drogy na použitie na nelegálnom trhu (pri predaji kon-

covému užívateľovi v určitom čase a regióne***), zohľadniac (v prospech páchateľa) zistenú dolnú hra-
nicu cenového rozpätia pre dotknutú drogu, sa násobkom, podľa počtu obvykle jednorazových dávok
predpripravených z posudzovaného materiálu (tzv. diely, skladačky), alebo pripraviteľných z posudzo-
vaného materiálu (bod II.), určuje kvalifikačný moment rozsahu činu v zmysle § 125 ods. 1 Trestného
zákona, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 172 ods. 2 písm. e)

(väčší rozsah), ods. 3 písm. c) (značný rozsah) a ods. 4 písm. c) (veľký rozsah) Trestného zákona.
Ak ide o látku, ktorá sa koncovému užívateľovi predáva na nelegálnom trhu podľa jej hmotnosti (sušina
konope na prípravu cigariet), rozsah činu sa určuje násobkom dolnej hranice zisteného cenového roz-
pätia drogy za hmotnostnú jednotku, podľa množstva (gramáže) posudzovaného materiálu.“
K uvedenému súd dodáva, že ani parciálna zmena v náhľade na skúmanú problematiku nepriniesla

zmenu v prospech aplikácie privilegovanej skutkovej podstaty § 171 ods. 1 a 2 Trestného zákona, keď
súd vzhliadol aj na judikatúrne vymedzenie obvykle jednorazovej dávky pervitínu pri celkovej hmotnosti
drogy (nie hmotnosti účinnej látky), pričom sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave,
v zmysle ktorého sa za obvykle jednorazovú dávku pervitínu pri takomto pohľade rozumie množstvo 100
mg (uznesenie KS v Bratislave, sp. zn.: sp. zn. 4To/44/2016 zo dňa 05.05.2016), z ktorého súd uvádza

len skrátené ,,ratio decidendi“
,,Za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetanímu je potrebné pova-
žovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne
10 mg. Od celkovej hmotnosti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky dro-
gy uvedené v ustanovení § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom

posudzuje vo svojej celistvosti a je bez významu, či páchateľ mal prechovávané množstvo drogy rozde-
lené na viacero častí (napríklad rozdelené do tzv. skladačiek).“
Súd opakovane poukazuje na fakt, že bolo v danom prípade splnené aj kritériu nevyhnutného množstva
účinnej látky.
*** K kvalifikačnému kritériu Závažnejší spôsob konania - po dlhší čas ***

Z hľadiska dokazovania a aj z hľadiska aplikácie hmotnoprávnych ustanovení na zistený skutkový stav je
nepochybne najťažšou otázkou - otázka naplnenia kvalifikačného kritéria závažnejším spôsob konania
v zmysle § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, resp. § 138 písm. b) Trestného zákona. Pojem ,,
po dlhší čas“ zákon nedefinuje a závisí preto od okolností konkrétneho prípadu, za rešpektovania
záverovrelatívneustálenejjudikatúrysúdovvyššíchinštancií,ktorýchignoráciabyznamenalaporušenie

ústavného princípu právnej istoty v kombinácii s opakovane judikovaným princípom tzv. legitímneho
očakávania.Ktomutojepotrebnépodčiarknuť,žesúdnapraxvymedzujeadefinujepojem„dlhšíčas“ako
časovýúsek,ktoréhodĺžkajeovplyvnená„intenzitou“trestnéhočinu,toznamenázávažnosťoutrestného
činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Všeobecne však pre všetky prípady
nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou

sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší, než pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podľa ustálenej
súdnej praxe sa za „dlhší čas“ všeobecne považuje doba šiestich mesiacov, avšak pre naplnenie tohto
zákonného znaku možno po formálnej stránke považovať aj čas kratší ako šesť mesiacov (k tomu viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7. 2. 2012, sp. zn. 4 Tdo 6/2012). Na uvedený stav nie je v plnej
miere aplikovateľný (obžalovaný poprel závislosť na pervitíne, pričom znalec pribratý do konania v etape

prípravného konania vo svojom posudku podporeným výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní, toto
tvrdenie potvrdil ako pravdivé a to aj napriek poukazu obhajoby, že takúto závislosť možno predpokladať
aj preto, že ju znalec výslovne nevylúčil) záver Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2009, sp. zn.23To 121/2009, publikovaný aj v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2012 - Stanoviská a rozhodnutia
vo veciach trestných č. 1/2012, ktorý dospel k nasledovnému záveru:
Doba páchania trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo pre-

kurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obžalovaným, kto-
rý je sám závislým užívateľom drogy, nepresahujúca jeden rok, spravidla nemôže byť považovaná za
závažnejší spôsob konania v dôsledku páchania trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b/
Tr. zák., pretože neprekračuje obvyklú dobu páchania takéhoto činu závislou osobou. Z odôvodnenia
rozhodnutiaďalejvyplynulaajkomplexnáúvahaodvolaciehosúdu,prioritnevovzťahukukvalifikačnému

kritériu po dlhší čas :

V ďalšom sa súd zaoberal právnou kvalifikáciou podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pričom konanie ob-
žalovaného podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák. bolo preukázané, pretože obžalovaný neoprávnene
vyrobil a prechovával omamnú a psychotropnú látku. Je možné prisvedčiť názoru obhajcu, že doposiaľ
u tohto drogového trestného činu nebola súdnou praxou ustálená doba, ktorá zodpovedá pojmu „dlhší

čas" podľa § 138 písm. b/ Tr. zák. tak, aby išlo o závažnejší spôsob konania. Už z názvu tohto osobitné-
ho kvalifikačného pojmu však vyplýva, že musí ísť o tak dlhý čas ktorý, jednak prekračuje inak obvyklý
čas páchania konkrétnej trestnej činnosti - kvantitatívna stránka , a jednak prekračuje obvyklý čas tak,
že použitie základnej skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu by dostatočne nevystihovalo zá-
važnosť spôsobu konania obžalovaného -kvalitatívna stránka. Pokiaľ ide o obvyklý čas páchania pred-

metného trestného činu, tu musel senát odvolacieho súdu zohľadniť, že obžalovaný sám je závislý na
drogách a z tejto závislosti sa musí liečiť. Je všeobecne známe, že zbaviť sa takejto závislosti bez le-
kárskej pomoci je prakticky nemožné a čas liečenia sa tiež pohybuje v rozpätí niekoľko desiatok mesia-
cov. Takáto osoba, potom pácha drogovú trestnú činnosti aj niekoľko desiatok mesiacov. Samozrejme,
iná situácia by bola, pokiaľ by sa trestnej činnosti podľa § 172 dopúšťala osoba, ktorá sama drogu neu-

žíva a protiprávnu činnosť vykonáva, len ako „dealer" (k tomu bližšie pre potvrdenie správnosti daného
právneho názoru viď sp. zn. 2 Tdo/35/2014 zo dňa 8. júla 2014 - pozn. konajúceho súdu).
Pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku tohto osobitného kvalifikačného pojmu, tu je dôležitým kritériom to,
či prekročenie inak obvyklého času páchania konkrétneho trestného činu, vyžaduje použitie prísnejšej
trestnej sadzby takejto kvalifikovanej skutkovej podstaty. V konkrétnom prípade, je potrebné uviesť, že

predmetný trestný čin podľa § 172 Tr. zák. je v základnej skutkovej podstate zločinom so sadzbou tres-
tu odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov a v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 2 zločinom
obzvlášť závažným so sadzbou trestu odňatia slobody na 10 rokov až 15 rokov. Horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody základnej skutkovej podstaty sa teda stáva dolnou hranicou trestnej sadzby od-
ňatia slobody v kvalifikovanej skutkovej podstate.

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že doba páchania trestnej činnosti
obžalovaným, nepresahujúca 1 rok, nemôže byť považovaná za dlhší čas podľa § 138 písm. b/ Tr.
zák., pretože jednak neprekračuje obvyklú dobu páchania a nejde ani o takú závažnosť konania, kto-
rá by vyžadovala použitie trestnej sadzby podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. - odňatie slobody 10 rokov
až 15 rokov. (obmedzená aplikovateľnosť tohto rozhodnutia pramení so skutočnosti, že obžalovaný

G., preukázateľne nie je a ani nebol drogovo závislý, v prípade osoby obžalovaného rovnako nebola
patrične zistená a hlavne dokázaná aktivita smerujúca k predaju drog iným osobám a to aj napriek
tomu, že tento druh aktivít v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní predpokladali, ale
dostatočným spôsobom neobjasňovali resp. neobjasnili a o takýchto skutočnostiach sa vo vyšetrovacom
spisu nenachádzajú patričné dôkazy, z čoho nemožno vyvodiť (v zmysle zásady in dubio pro reo) nič

iné, ako nepochybný záver, že obžalovaný sa nevenoval obchodu z drogami, a tieto aplikoval výhradne
pre vlastnú potrebu (na tomto mieste je ale dôvodné poznamenať, že aj v prípade, ak obžalovaný drží
drogy pre vlastnú potrebu a nie sú splnené predpoklady pre aplikáciu privilegovanej skutkovej podstaty
podľa § 171 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, prichádza do úvaha trestná zodpovednosť v zmysle §
172 ods. 1 Trestného zákona resp. aplikácia kvalifikovanej skutkovej podstaty (inými slovami aplikácia

§ 172 Trestného zákona je namieste nielen v prípade osôb, ktoré drogy držia nie pre vlastnú potrebu
[tzv. dealeri], ale aj v prípade konzumentov drog [aj tých, čo nevykazujú známky drogovej závislosti],
ktorí držia drogy hoci aj pre vlastnú potrebu, ale nie v rozsahu potrebnom pre aplikáciu § 171 ods. 1 a
ods. 2 Trestného zákona).
Splnenie zákonnej podmienky „po dlhší čas“ však samo osobe ešte pre záver o spáchaní trestného

činu nepostačuje. Pre vyvodenie takého záveru je tiež potrebné, aby v tomto časovom období obvinený
konal určitou intenzitou, ktorej objasnenie a následné ustálenie v skutkovej vete je nevyhnutné. Táto
podmienka vyplýva aj zo samotného pojmu „po dlhší čas“, pretože je zrejmé, že v tomto časovom
období musí byť páchaná pokračovacia, opakovacia alebo trvajúca Trestným zákonom vymedzenáprotispoločenská činnosť. Vymedzenie tohto pojmu v zmysle § 138 Tr. zák. vyžaduje, aby počet jednotlivých útokov bol ustálený spôsobom,
ktorý nevzbudzuje pochybnosti. Nemožno vychádzať z počtu útokov vyjadrených slovom „približne“

ani „asi“, ale ak sa nedá zistiť presný počet týchto útokov musí sa ustáliť počtom „najmenej“, ktorých
počet sa nepochybne preukázal. Len tak možno v súlade so zákonom posúdiť intenzitu konania
páchateľa v súlade so zákonným znakom „po dlhší čas“ odôvodňujúcim použitie prísnejšej trestnej
sadzby. (Uznesenie NS SR sp.zn.: 4Tdo 6/2012 zo dňa 07. 02. 2012) .

K vyššie uvedenému je potrebné dodať, že zdanlivo protichodný názor vyslovil Krajský súd v Nitre
v rozsudku sp. zn.: 2To/98/2014 zo dňa 11. 02. 2015, keď uviedol : ,,Pokiaľ ide právnu kvalifikáciu
konania obžalovaného súd I. stupňa jeho konanie kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. V odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že na rozdiel od obžaloby jeho konanie nekvalifikoval aj podľa ods.

2 písm. c/ uvedeného paragrafu, pretože i keď po formálnej stránke naplnil znaky skutku „po dlhší
čas“ avšak samotná intenzita, resp. frekvencia akou sa mal obžalovaný skutku dopustiť nie je v takom
rozsahu, aby dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný po celý tento čas túto trestnú
činnosť páchal, aby naplnila znaky po dlhší čas. Podľa jeho názoru nemožno vychádzať z počtu útokov
vyjadrených neurčito tak, ako to bolo v tomto prípade a intenzita konania obžalovaného je ustálená

len približne. S poukazom na tieto skutočnosti dospel potom k záveru, že nemožno hovoriť o naplnení
zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu. S takýmto názorom súdu I. stupňa sa však odvolací
súd nestotožňuje. Podľa § 138 ods. 1 písm. b/ Tr. por. závažnejším spôsobom konania sa rozumie
páchanie trestného činu po dlhší čas. Aby išlo o páchanie trestného činu po dlhší čas, musí ísť o ten
istý čin a nemôže ísť o viac opakovaných trestných činov. Trestný čin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi patrí medzi trváce
trestné činy.

Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu
(to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, že ak pôjde
o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší ako pri trestnom čine s nižšou trestnou
sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť alebo trestnú činnosť krátkeho trvania.
Páchanie trestných činov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich (§ 122
ods. 12 Tr. zák.) ak páchateľ udržiava protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než stačí k dokonaniu

trestného činu. Je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní a v konečnom dôsledku súdu, aby
určil v tej ktorej veci, kedy páchateľ už konal tak, že naplnil pojmový znak skutkovej podstaty trestného
činu v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák. a teda kedy konal „po dlhší čas“. Podľa názoru krajského súdu
vzhľadom na dobu páchania trestnej činnosti a najmä na závažnosť trestného činu v danom prípade,
i keď jeho páchanie nebolo preukázané, že sa tak dialo „so železnou pravidelnosťou“ tento trestný čin

bol páchaný po dobu najmenej dva roky u obžalovaného vo forme pomoci hlavnému páchateľovi tejto
trestnej činnosti J. S., ide o páchanie trestného činu po dlhší čas, pretože počas tohto obdobia porušoval
záujem spoločnosti na ochrane obyvateľstva pred šírením a nedovoleným používaním omamných a
psychotropných látok.“ V predmetnej veci išlo o páchanie trestnej činnosti s prestávkami, prioritne
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom k páchaniu skutku prichádzalo

opakovanie, pričom uvedené konanie bolo de facto nepravidelné resp. s dlhšími prestávkami, čím ide
o podobný stav, s porovnávanou trestnou vecou. Pre úplnosť je potrebné dodať, že odvolací súd síce
stav subsumoval pod ustanovenie podľa § 21 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona k § 172 odsek
1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písmeno b/ Trestného zákona, ale zároveň uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako dôvod (resp. jeden z

hlavných dôvodov) pre použitie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Doktrinálny výklad kvalifikačného pojmu po dlhší čas je v tomto smere ešte menej jednoznačný, keďže
napríklad ,,aby sme mohli povedať, že pri trvácom trestnom čine bol naplnený znak závažnejší spôsob

konania po dlhší čas podľa § 138 písm. b) TZ, musí ísť o čas tak dlhý, ktorý zjavne trvá príliš dlho,
omnoho dlhšie, ako je pri takomto trestnom čine v priemere bežné. Pritom treba prihliadnuť i na význam
chráneného záujmu, teda objektu trestného činu.“ (BURDA, E. - ČENTÉŠ, J. - KOLESÁR, J. - ZÁHORA,
J. et al.: Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel; 1. vydanie, Praha: C. H. BECK, 2010, s.1035.), resp. v inom prípade : ,,pojmom páchanie trestného činu po dlhší čas rozumie pokračovanie
v trestnej činnosti po dobu viacerých mesiacov. Súdna prax akceptuje časové obdobie spravidla šesť
mesiacov, a to s tým, že čím je intenzita útoku nižšia, tým dlhšie časové obdobie sa vyžaduje, čo platí

aj naopak. Zohľadniť by sa však mala napríklad aj fáza prípravy na úspešné spáchanie trestnej činnosti
alebo jej charakter, čo uvedené obdobie môže predĺžiť.“ (ČENTÉŠ, J. et al.: Trestný zákon - Veľký
komentár; Bratislava: EUROKÓDEX, 2013, s. 255. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 1. 2012,
sp. zn. 6 Tdo 69/2012.)
Súdna prax vymedzuje a definuje pojem „dlhší čas“ ako časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená

„intenzitou“ trestného činu, to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Všeobecne však pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa
považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“
kratší, než pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za „dlhší
čas“ všeobecne považuje doba šiestich mesiacov, avšak pre naplnenie tohto zákonného znaku možno
po formálnej stránke považovať aj čas kratší ako šesť mesiacov. ( uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 7. 2. 2012, sp. zn. 4 Tdo 6/2012 a SAMAŠ, O. - STIFFEL, H. - TOMAN, P.: Trestný zákon.
Stručný komentár; Bratislava: IURA EDITION, 2006, s. 296 - 297). V tejto súvislosti je potrebné dodať,
že splnenie zákonnej podmienky „po dlhší čas“ samo osebe nepostačuje pre záver o spáchaní trestného
činu. Pre vyvodenie takého záveru je predovšetkým potrebné, aby v tomto časovom období konal
obvinenýsurčitouintenzitou,ktorejobjasnenieanáslednéustáleniejevskutkovejvetenevyhnutné.Táto

doktrinálna podmienka vyplýva aj zo samotného gramatického výkladu pojmu „po dlhší čas“, nakoľko je
zrejmé,ževtomtočasovomobdobímusíbyťpáchanápokračovacia,hromadnáalebotrvajúca,Trestným
zákonom vymedzená protispoločenská činnosť.
Predmetné východiská predstavujú v zásade právnu rovinu, ktorú je potrebné aplikovať na predmetnú
trestnú vec, teda na trestné konanie, vedené na Okresnom súde Trnava, proti obžalovanému U. G..

V zmysle obžaloby KP Trnava, tomuto je kladené za vinu spáchanie skutku v zmysle vyššie uvedenej
skutkovej vety, ktoré bolo v texte obžaloby KP sp. zn. Kv 60/18/2200-162 kvalifikované ako obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno
e/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona. Obžalovaný

spáchanie skutku vyhlásením v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku poprel, avšak namietal
prioritneaplikáciukvalifikovanejskutkovejpodstaty-t.j.kvalifikačnékritériumzávažnejšíspôsobkonania
resp. po dlhší čas (procesná obrana týkajúca sa absencie kvalifikačného kritéria väčšieho rozsahu je
pre postup súdu nepodstatná, nakoľko k potrebe aplikovateľnosti kvalifikačného kritéria v zmysle § 172
ods. 2 písm. e) Trestného zákona na postavenie osoby obžalovaného G. nedospeli ani orgány činné

v trestnom konaní a ani konajúci súd - predbežne bola súhrnná hodnota drogy ustálená v prípravnom
konaní v hodnote 122,58 € + 51,30 €, teda nejde o naplnenie kvalifikačného kritéria ,,vo väčšom
rozsahu“ , pričom túto úvahu súd nepodopiera ďalším dokazovaním ani argumentačným rozpracovaním,
okrem iného aj preto, že je skutočnosťou svedčiacou v prospech a nie proti obžalovanému).
Jedinou spornou skutočnosťou preto ostalo naplnenie kvalifikačného kritéria dlhšieho času. Obžalovaný

pri svojom výsluchu uviedol, že je pravdou, že si zaobstarával drogy, ale len pre vlastnú potrebu.
Ohľadom času, kedy mal začať s obstarávaním drogy, tento kvantifikoval cca 1,5 roka pred vlastným
zadržaním, teda asi od začiatku roku 2017 (čo v princípe korešponduje aj s výpoveďou pôvodne
spoluobžalovaného A. J.). Obžalovaný uviedol, že drogy užíval nepravidelne, najmä podľa toho, ako
potreboval zvýšiť svoj pracovný výkon. Údajne mal dlhšie prestávky medzi tzv. drogovými epizódami,

bol schopný prestať s užívaním a užívanie drogy na jeho osoby nemalo obvyklý devastačný účinok,
naopak pomáhala mu dosiahnuť vyšší pracovný výkon. Uvedená skutočnosť je v rozpore s výpoveďou
A. J., ktorý uvádzal, že obžalovanému dodával drogy cca jedenkrát za týždeň, pričom jediným logickým
záverom (svedčiacim v prípade akceptácie J. výpovede) by potom nevyhnutne muselo byť kontinuálne
užívanie drogy obžalovaným G., t.j. prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu za účelom jej aplikácie.

K dôveryhodnosti výpovede A. J., sú poukazuje na judikatúru týkajúcu sa inštitútov spolupracujúceho
obvineného, korunného svedka alebo tzv. kajúcnika, pričom podľa názoru súdu je nevyhnutné vztiahnuť
postulát týkajúci sa svedeckých výpovedí takýchto osôb aj na stav výpovede spolupracujúceho
obvineného resp. obžalovaného (na uvedenú skutočnosť poukazuje v obmedzenie miere aj obhajca
obžalovaného).

K otázke prístupu k hodnoteniu výpovedí takýchto spolupracujúcich svedkov - zvyčajne označovaní
ako „kajúcnici“ - sa najvyšší súd v rámci svoje rozhodovacej činnosti už viackrát pomerne podrobne
vyjadroval (viď napr. rozsudok z 26. novembra 2014, sp. zn. 2To 9/2014, resp. uznesenie z 2. februára
2016, sp. zn. 1 TdoV 13/2015), keď predovšetkým zdôraznil, že výpovede osôb, ktoré sa sami podieľalina prejednávanej alebo s ňou súvisiacej trestnej činnosti, nemožno a piori vylúčiť z okruhu dôkazov ako
nevierohodné len s odkazom na to, voči uvedených osobám boli použité osobitné trestnoprocesné resp.
hmotnoprávne inštitúty. Uvedená výpoveď je zákonným dôkazom (získaný legálny „benefit“ výpoveď

procesne nediskriminuje), ktorý ako taký podlieha následne rovnakému voľnému hodnoteniu v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. por. - z pohľadu vierohodnosti a závažnosti - ako každý iný dôkaz. Zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov vyplýva, že nie je zákonom predpísané, akým spôsobom (akým dôkazom, resp.
dôkazmi) musí byť určitá okolnosť dokázaná (pokiaľ ide o druh alebo počet potrebných dôkazov).
Rozhodujúca je konkrétna dôkazná situácia. Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní určitej

skutkovej okolnosti viazaný, zároveň však žiaden zo zákonne súladných dôkazov nie je v tomto
smere ako podklad pre rozhodnutie vylúčený. Na základe ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť
uznaná vina v trestnom konaní (neplatí však, že na základe určitého dôkazu alebo dôkazov vina
uznaná byť musí). V zásade teda neplatí ani téza, že na základe výpovede „kajúcnika“ nemôže byť
uznaná vina, resp. môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená
inými výpoveďami alebo inými dôkazmi. Výpoveď takej osoby (pri jej voľnom hodnotení) môže byť

(potenciálne) ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú výhodu. Na druhej strane, osoba v čase svojej
výpovede (najmä keď je vypočúvaná už v prípravnom konaní) nevie, či a s akými dôkazmi bude
táto výpoveď konfrontovaná. Jej rozhodnutie „pomôcť si“ je teda realizovateľné práve v prípade, ak
hovorí pravdu, a naopak, rizikové pre prípad, že sa ňou uvádzané okolnosti ukážu ako fiktívne, čo by
jeho osobnú pozíciu mohlo skomplikovať. Oba tieto faktory sa vo sfére hodnotenia dôkazov stretávajú

a je potrebné sa s nimi vyrovnať v konkrétnom prípade, vzhľadom na jeho okolnosti. Pokiaľ ide
potom konkrétne o posudzovanú vec, tu sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia naozaj
dôsledne zaoberal otázkou hodnovernosti jednotlivých svedeckých výpovedí, ktoré hodnotil najskôr
jednotlivo (uviedol prečo tú ktorú výpoveď považoval za dôveryhodnú, resp. naopak, keď vzal do
úvahy aj skutočnosti uvádzané obvineným, a síce existujúce rozdiely vo výpovediach, okolnosť, že sa

nejedná o bezúhonné osoby, a pod.) a neskôr v súhrne, keď v spojitosti s inými dôkazmi (listinnými,
znaleckými posudkami, záznamami získanými použitím informačno-technických prostriedkov) dospel k
takým skutkovým záverom, ako sú uvedené v úvode tohto rozhodnutia, a ktoré sú - a to je potrebné na
danom mieste opätovne zopakovať - pre dovolací súd záväzné. (uznesenie NS SR zo dňa 08.11.2017,
sp. zn.: 1TdoV/3/2016).

Na základe vyššie uvedeného súd musel poznamenať, že stav konania, tak ako vyplynul z
dokazovania, skončil v pomyselnom pomere závažných dôkazov 1:1 (výpoveď obžalovaného : výpoveď
spoluobžalovaného v pozícii spolupracujúceho), teda v pozícií tvrdenie proti tvrdeniu, pričom súd
nemal za dôvodné znižovať dôveryhodnosť výpovede A. J. (tento po vzatí do väzby spolupracoval s
OČTK v zvýšenej miere a pomohol v procese odhaľovania rozsiahlej trestnej činnosti nielen drogového

charakteru minimálne v 10 samostatných trestných konaniach (k tomu viď rozsudok OS Trnava,
sp.zn.: 4T/28/2019 zo dňa 09.05.2019), pričom ale uvedený dôkaz zostal jediným efektívne procesne
získaným dôkazom a teda stojí samostatne proti tvrdeniu obžalovaného. Dôkaz zabezpečením zápiskov
obžalovaného aj spoluobžalovaného J. iba dokumentuje resp. zosilňuje predpoklad, že obžalovaný
skutočne získal drogy od J., ale nehovorí nič o tom, že by tento proces získavania drog mal charakter

stálosti a dlhodobosti. Ani poukaz J. o skutočnosti, že mu obžalovaný bol dlžný za drogy a skutočnosť,
že dlh z posledného obdobia bol zrejme zadokumentovaný v zápiskoch odsúdeného J. nepredstavujú
dôkaz o naplnení kvalifikačného kritéria po dlhší čas.
Na tomto mieste súd uvádza, že nebolo potrebné ani rozhodovať o námietkach obhajcu voči
procesu odstraňovania rozporov na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2019, nakoľko súd považoval

za preukázané skutočnosti uvedené počas výsluchov na hlavnom pojednávaní. Ak obhajca namietal
získavanie informácií týmto spôsobom, súd poznamenáva, že ani žiadne efektívne informácie týmto
spôsobom nezískal (resp. tieto nemal za preukázané). Hoci námietka obhajcu o kolízií úkonov s
poradou s klientom je potenciálnym problémom prípravného konania, táto ale nespôsobuje procesnú
nepoužiteľnosť dôkazu v prípravnom konaní. Obhajca mal možnosť vyhodnotiť ako potrebnejšiu svoju

účasť na inom výsluchu alebo zvážiť oslovenie advokáta ochotného spolupracovať s obhajcom.
Právny názor súdu totiž nemôže byť založený na domnienkach, ale ani na skutočnostiach, ktorých
preukázanie by bolo dôvodné očakávať, keby orgány činné trestnom konaní postupovali v trestnom
konaní voči odsúdenému z rovnakou dôslednosťou ako voči iným pôvodne spoluobžalovaným. Preto
aj procesná obrana obžalovaného, ktorá sa z pohľadu nezainteresovanej osoby môže javiť ako

pomerne ,,lacná“ forma minimalizácie trestnej zodpovednosti, naberá na význame práve skutočnosťou,
že priebeh drogového skutku nebol patrične zdokladovaný a zaprotokolovaný tak, aby umožnil vykonať
súdu dokazovanie patričnej kvantity a kvality. Tento záver sa javí byť o to znepokojivejší, že príslušné
orgány PZ ešte pred vznesením obvinenia obžalovanému, minimálne v etape po začatí trestnéhostíhania vychádzali z predpokladu, že obžalovaný si zabezpečuje drogy za účelom ďalšieho predaja,
pričom túto skutočnosť neboli nielen schopné dokázať, ale podľa názoru súdu ani nevyvinuli patričnú
energiu na to, aby ju preverovali. Práve takto získané dôkazy mohli aspoň podporne svedčiť v prospech

vyššie citovaného kritéria spáchania trestného činu po dlhší čas. Konajúci súd preto nevedel o žiadnu
ďalšiu skutočnosť (s výnimkou výpovede A. J., ktorá ale ostala nepodporená žiadnym ďalším priamym
dôkazom), oprieť fakt, že obžalovaný páchal trestnú činnosť po dlhší čas. K tomu je ale potrebné dodať,
ženadruhejstraneniejeefektívnympriamymdôkazomvtrestnomkonaníprepisinformačnotechnického
prostriedku, nakoľko informuje len o tom, že obžalovaný a odsúdený J. spolu počas krátko vymedzeného

obdobia monitoringu telefonickej stanice používanej J. nehovorili o drogách, čo môže vyplývať aj z ich
súhlasných výpovedí o existencií aj iných (legálnych) spoločných záujmov - de facto podnikateľského
charakteru.

*** Výrok o treste ***

Pri rozhodovaní o výroku o treste pre obžalovaného, súd prihliadol na nasledujúce vykonané dôkazy:
- Výsluch znalca A.. A. S., pri ktorom sa znalec okrem iného odvolal aj na znalecký posudok č. 163/2018
ohľadom osoby obž. G.,
- Správa z ÚVTOS ohľadom správania obž. G.,

- Odpis Registra trestov,
- Správu ORPZ Michalovce zo dňa 17.09.2019,
- Odpis registra priestupkov,
- Lustrácia v registri GP ohľadom prebiehajúcich trestných konaní,

Z uvedených dôkazov bolo zistené nasledovné:

V prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá bola jedenkrát súdne trestaná za prečin zanedbania povinnej
výživy, pričom proces osvedčenia v skúšobnej dobe súd nezistil a ani nezisťoval, nakoľko takýto postup
nepovažoval za potrebný, vzhľadom na úplne odlišný charakter skutku, ktorý je mu (obž.) kladený za

vinu v danom konaní (keďže dané odsúdenie súd nezohľadňoval, tento postup nie je rozpore so zásadou
in dubio pro reo). V prípade záverov znaleckého dokazovania, tieto sú plne v súlade s prednesom znalca
na hlavnom pojednávaní.
Záver ÚVV ohľadom správania obžalovaného, pri tomto bolo zistené pomerne bezproblémové správania
obžalovaného (čo súd zisťoval aj v priebehu ďalšieho konania a nakoľko nezistil zmenu v správaní

odsúdeného, nežiadal od ÚVV doplnenú správu o správaní obžalovaného). Počas konania bol tunajší
súd opakovane dožadovaný príslušnými oddeleniami PZ v rôznych veciach a preto súd zisťoval, či
obžalovaný nie je trestne stíhaný aj v iných konaniach. Bolo zistené, že obžalovaný nie je trestne
stíhaný v iných konaniach, je voči jeho osobe vedené len správne konanie týkajúce sa agendy zbrojných
preukazov a držby strelných zbraní. Odpis registra priestupkov súd informoval o 18 priestupkoch

prevažne na úseku cestnej dopravy spáchaných pred vzatím obžalovaného do väzby.

Základná trestná sadzba pre obžalovaného predstavovala 3 roky až 10 rokov, pričom v prípade
obžalovaného súd konštatoval prevahu poľahčujúcich resp. poľahčujúcej okolnosti, pretože súd mal za

to, že obžalovaný od začiatku minimálnej súdnej etapy trestného konania proti jeho osobe priznával
spáchanie skutku a žiadal tento subsumovať pod ustanovenie § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného
zákona,pričomvtakomtoprípadenaznačovalzáujemovykonanievyhláseniaovinevzmysle§257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku. Preto ak v priebehu trestného konania súd napokon musel konštatovať
nepreukázania splnenia predpokladov pre aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty, bol by obžalovaný

fakticky zbavený svojho práva zlepšiť svoju právnu pozíciu v rámci trestného konania priznávajúcim
resp. kritickým postojom k trestnej činnosti, a preto aplikácia poľahčujúcej okolnosti per analogiam sa
súduzdábyťvhodnýmspôsobomsanovaniavzniknutéhoprávnehostavu.Priznanieodsúdenéhonebolo
vykonané v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, hoci obžalovaný podstatu
skutku, pre ktorý bol uznaný vinným nepopieral, popieral len aplikáciu kvalifikačného kritéria, ktorého

naplnenie súd následne nezistil. Pre úplnosť súd opakovane dodáva, že predchádzajúce odsúdenie
(za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona) súd do úvahy nebral,
keďže uvedené je úplnej inej povahy ako prejednávaná vec vôbec nemá súvis s charakterom drogovej
kriminality (a navyše je aj podstatne nižšej závažnosti), a nie je ani zrejmé, či neprišlo resp. nemaloprísť k jeho zahladeniu, avšak nemožno obžalovanému priznať ani poľahčujúcu okolnosť vedenia
riadneho života, kde je potrebné zvážiť 18 priestupkov spáchaných za posledné 2 roky. Celkový pomer
poľahčujúcich k priťažujúcim okolnostiam je preto 1:0 a výmera trestu pre obžalovaného G. v tomto

prípade vzhľadom na § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona 3 roky - 7 rokov a 8 mesiacov.

Na tomto mieste je ale potrebné vysporiadať sa so skutočnosťou, ktorú bol súd nútený brať za
preukázanú, a síce že obžalovaný páchal trestnú činnosť cca od obdobia začiatku roka 2017 až do
mája 2018, teda do svojho zadržania a následného vzatia do väzby. Keďže ako bolo vyššie uvedené,

prvostupňový súd má za to, že vzhľadom na nedostatok dôkazov ohľadom kontinuálnosti samostatných
útokov tvoriacich jeden trestný čin, resp. nepreukázanú dostatočnú intenzitu páchania drogovej trestnej
činnosti, nemohol konštatovať naplnenie kvalifikačného kritéria - závažnejší spôsob konania resp.
spáchanie skutku po dlhší čas. Uvedený stav je však v zmysle názoru konajúceho súdu nevyhnutné
vyložiť na ťarchu výmery trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 172 ods. 1
Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný páchal trestnú

činnosť s prestávkami od začiatku roka 2017 až do jeho zadržania a hoci nebolo naplnené zákonné
kvalifikačné kritérium, miera závažnosti spáchania skutku je v prípade obžalovaného nepomerne vyššia
ako v prípade iných páchateľov, ktorí sú súdení za zločin podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona. Z
uvedeného dôvodu súd zvážil okolnosti, akými bol trestný čin páchaný resp. čas a trvanie páchania
trestného činu a uložil trest v strednej tretine zákonom ustanovenej trestnej sadzby (pred jej modifikáciou

v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona).
Je nepochybné, že obžalovaný dobrovoľne inkorporoval proces aplikácie a zabezpečovania si drog
do svojho každodenného života. Snaha obžalovaného o exkulpáciu respektíve zníženie vlastnej
trestnej zodpovednosti poukazom na fakt, že obžalovaný aplikoval drogu pervitín za účelom zvýšenia
pracovnéhovýkonu,pričomsúdtentoúčinokdrogyzisťovalajodznalcapočasjehovýsluchunahlavnom

pojednávaní, pričom sám znalec takýto účinok drogy pripustil, dokonca ho označil za všeobecne
známy, mala v očiach súdu aj sekundárny účinok (okrem zrejmej snahy týmto poukazom prispieť k
vylúčenie aplikácia kvalifikovanej skutkovej podstaty, t.j. spáchania skutku po dlhší čas). Obžalovaný v
dôsledku takejto aplikácie drogy ( ide o skutočnosť, pri ktorej súd uveril obžalovanému, ktorú podporil
aj znalec, pričom ak súd túto okolnosť pripustí ako okolnosť preukázanú, ktorá znižuje trestnú mieru

zodpovednosti obžalovaného, nie je možné takúto skutočnosť ignorovať ako istú formu psychologického
resp.sociologickéhofenoménuvsprávaníobžalovaného)nazvýšeniepracovnéhovýkonu,učinilzdrogy
pracovný prostriedok pre získania živobytia (nie v zmysle jej predaja), teda v prípade obžalovaného
mal súd za to, že osoba obžalovaného v takto vymedzených životných situáciách s vyššou mierou
pravdepodobnosti bude musieť (ak nie priamo chcieť) zvažovať návrat k zaobstarávaniu si resp. držaniu

a aplikácii drogy, nakoľko bude k tomuto nútená aj ekonomicky (v opačnom prípade možno očakávať
finančnú núdzu obžalovaného). Ak sám obžalovaný uvádza rôznorodý okruh záujmov, kvalifikácií a
pracovných skúseností, tak oproti tomu vystupujú v konaní preukázané a spoľahlivo zistené fakty;
obžalovaný býval, žil a pracoval v garáži, kde opravoval motorové vozidlá (sám uviedol, že v garáži
mal časť zariadenú ako byt a časť, kde mal pracovné náradie na opravy, pričom dokonca uvádzal,

že na opravy vozidiel užíval priestor pre garážou), napriek ním proklamovanými skúsenostiam žil
pomerne izolovaný, v priestoroch typických skôr pre asociálnych jedincov a to aj napriek poukazu
obžalovaného na (podľa jeho vyjadrenia) dobré osobnostné a rodinné ukotvenie. Súd takýto stav chápe
ako dôsledok dlhodobejšej (hoc aj nie pojmovo naplňujúcej znaky kvalifikačného kritéria - po dlhší
čas) sociálnej deprivácie, ktorú podčiarkuje aj styk zo závadovými osobami (tvrdenie obžalovaného,

že váhy kúpil na káve od narkomanov, ktorých nepozná, pričom od týchto mal zrejme kúpiť aj
iné veci a nielen jednorazovo), čo na dôvažok zvýrazňuje aj poukaz na fakt, že obžalovaný získal
(minimálne jednorazovo, zrejme však opakovane) pervitín aj od inej osoby ako je A. J., teda obžalovaný
nepochybne má vedomosť, ako si zaobstarať drogy aj od inej osoby ako je pôvodne spoluobžalovaný
J.. Mieru závažnosti skutku v očiach súdu tiež zvyšuje pomerne komplexná vedomosť obžalovaného o

účinkoch drogy (obžalovaný má vzdelanie v oblasti zdravotníctva - absolvoval strednú zdravotnú školu,
ďalšie kvalifikačné vzdelávanie v odbore fyzioterapia), má zbrojný preukaz a oprávnenie vykonávať
podnikateľskú činnosť v odbore ochrany osôb a majetku. Celkový profil obžalovaného, ako bývalého
športovca,navyšetakého,ktorýsaživilajpredajomzdravotnýchsuplementovprešportovcov,súdchápe
ako profil osoby, ktorá má podrobné vedomosti o účinkoch a škodlivosti drogy metamfetamín.

Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa stýkal s osobou A. J., minimálne dvakrát ho
viezoldoTrnavy,zrejmezavidinouzískaniadrogy,pričomstýmtomalzáujemobchodovať,akajprioritne
legálne (napr. s autodielmi), musel si byť vedomý, že má záujem obchodovať s tzv. drogovým dealerom a
v budúcnosti môže byť použitý na pomoc drogovej skupine, o ktorej existencii by bolo úplne alogické, akby obžalovaný nevedel alebo ktorej existenciu by aspoň nepredpokladal. Rovnako ponuku k spolupráci
s J. síce nemožno vyhodnotiť a ustáliť v zmysle zásady in dubio pro reo ako ponuku na drogovú trestnú
činnosť, ale dokresľuje to postoj obžalovaného, ktorý sa dobrovoľne vystavoval prítomnosti ľudí z tzv.

drogových skupín a s kontaktov s nim chcel benefitovať.
Celkový profil osoby obžalovaného je potom potrebné dať do kontextu s faktom, že menovaný aplikoval
drogy počas obdobia od začiatku roku 2017 až do svojho zadržania, pričom súd musel nutnej vychádzať
z toho, že nie pravidelne, za to však opakovane a po čas, ktorý keby bolo preukázané branie drog
obžalovaným patrične intenzívnym spôsobom, muselo byť chápané ako spáchanie skutku po dlhší

čas a to dokonca aj v prípade, keď by bol obžalovaný drogovo závislý počas tohto obdobia, čo však
súd nezistil, pričom ani znalec túto skutočnosť nepotvrdil nad rámec prípadného dohadu, nakoľko ide
o mimoriadne subjektívne faktory vzniku drogovej závislosti. Je preto potrebné negatívnejšie oceniť
páchateľa trestnej činnosti, ktorý pácha trestnú činnosť dlhší časový úsek, počas ktorého má možnosť
prestať a nadpriemerné vedomosti o negatívnych účinkoch drogy). Pre porovnanie práve páchanie
trestnej činnosti dlhý časový úsek bez splnenia všetkých kritérií pravidelnosti vyhodnotil Krajský súd v

Nitre v rozsudku sp. zn.: 2To/98/2014 zo dňa 11. 02. 2015 ako spáchanie skutku po dlhší čas, s tým, že
sú dané okolnosti podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona (konajúci súd aj túto možnosť zvažoval, avšak
mal za to, že zvolená aplikácia lepšie reflektuje stav veci a spôsob možnej nápravy páchateľa). Súd
preto s poukazom na vyššie uvedené rozhodol o uložení trestu na rozhraní 2 a 3 tretiny trestnej sadzby
modifikovanej v zmysle § 38 ods. 3 Trestného poriadku.

Vo všeobecnosti možno k vyššie uvedenému tiež dodať a poznamenať, že súd musel nevyhnutne
pracovať s verziou, ktorú súdu prezentoval sám obžalovaný, nakoľko tento nemá povinnosť niesť
dôkazné bremeno tak, ako prokurátor KP. Preto aj v prípade, ak spáchanie skutku spôsobom uvedeným
v obžalobe a prezentovaným prokuratúrou sa zdalo súdu ako možné alebo dokonca aj ako ,,pomerne

pravdepodobné“, avšak nie ako preukázané bez dôvodných pochybností, musel súd vychádzať zo
skutočností preukázaných nepochybne a zo skutočností pre obžalovaného priaznivejších, resp. z
vysvetlení pre obžalovaného priaznivejších. V prípade skutkových tvrdení to boli tvrdenia prezentované
obžalovaným, ktoré (aj keď sa v niektorých prípadoch javili z hľadiska logiky ako nepravdepodobné),
musel k ním súd pristupovať ako k vyvrátiteľnej domnienke, ktorá však vyvrátená nebola. V prípade

výkladu skutočností, ktoré nemajú trestnoprávny rozmer (ako sú psychologické, sociologické, resp.
socioekonomické faktory) súd tieto prevzal z tvrdením obžalovaného, keďže tieto neboli efektívne
popreté a podľa názoru súd to korešponduje s výkladom zásady in dubio pro reo.

*** Výrok o náhrade škody ***

Nakoľko riadne a včas nebol uplatnený a vyčíslený nárok na náhradu škody, súd o tomto nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.