Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 9, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208285
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119208285.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I o návrhu žalobkyne: Q., adresa na doručovanie Sofijská 5, 040 13 Košice,
zastúpená: Advokátska kancelária Juristi, s. r. o., Popradská 66, 040 11 Košice, IČO: 51 941 244 proti
žalovanému: H. na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Nepriznáva stranám náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 24.7.2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
v ktorom by súd uložil žalovanému, aby strpel užívanie spoločnej nehnuteľnosti: bytu číslo 16 na 8.
poschodí vo vchode číslo 24, obytného domu na ulici L. súpisné číslo XXXX stojaceho na parcele reg.
„. pre k. ú. V. žalobkyňou a súčasne zakázal žalovanému vstupovať do uvedeného bytu číslo 16 až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej o vyporiadanie BSM.

2.Návrhodôvodnilatým,žesožalovanýmbolirozsudkomOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.11P/65/2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť 10.4.2019 rozvedení, čím zároveň zaniklo ich BSM. Počas trvania
manželstva nadobudli byt číslo 16 na 8. poschodí vo vchode číslo 24, obytného domu na L. súpisné číslo
XXXX stojaceho na parcele reg. „. vedený na K. pre katastrálne územie V., vrátane spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku prináležiacich k bytu. O
nadobudnutie predmetného bytu sa viac pričinila žalobkyňa, ktorej matka na kúpu bytu požičala sumu
61 000 EUR. Byt je moderne zrekonštruovaný a kompletne zariadený.

3. Žalobkyňa spolu s dvoma maloletými deťmi X., nar. XX.X.XXX2 a L. odišla zo spoločnej domácnosti
v marci 2018, keď vzájomné konflikty s bývalým manželom vyvrcholili tak, že ďalšie spolužitie už nebolo

možné. Žalovaný ostal v ich spoločnom byte, tento užíva sám.

4. Žalobkyňa je v súčasnosti na materskej dovolenke. Jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku
vo výške 220,70 EUR a výživného na maloleté deti vo výške 250 EUR. Nízky príjem jej neumožňuje
zabezpečiť si primerané bývanie v štandarde, ako jej poskytoval byt patriaci do BSM a bola nútená
odsťahovať s k svojej matke, kde s maloletými deťmi býva aj v súčasnosti. Žalobkyňa akceptovala

dočasné užívanie bytu výlučne žalovaným a to v domnienke, že byt bude žalovaný riadne užívať
a po rozvode dodrží deklarovanú ochotu o rýchle vyporiadanie BSM, kde boli dohodnutý na predaji
predmetného bytu.

5. Žalobkyňa sa nedávno dozvedela, že žalovaný od októbra 2018 neplatí zálohové mesačné platby
súvisiace s užívaním bytu, pričom toho času je na Okresnom súde Košice I vedené konanie pod sp. zn.

40Csp/29/2019. Po tom, ako jej bol doručený platobný rozkaz vydaný v tomto konaní, podľa ktorého sú
sporové strany povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť 853 EUR s príslušenstvom, sa bola žalobkyňainformovať u správcu bytového domu, pričom dlh sa v súčasnosti vyšplhal na sumu 1 220,33 EUR v
istine, t. j. zo strany žalovaného nejde o riadne užívanie bytu.

6. Zdôraznila, že v súčasnosti hrozí, ak dlh na istine presiahne sumu 2 000 EUR, správca bytového
domu môže nariadiť výkon záložného práva. Žalobkyňa sa nariadením neodkladného opatrenia snaží
zabrániť situácii, že dlh na istine presiahne sumu 2 000 EUR a ešte pred vyporiadaním BSM prídu o
spoločnú nehnuteľnosť. Uviedla, že dlh neustále narastá.

7. Žalobkyňa sa obáva, že žalovaný sa svojim konaním snaží znižovať hodnotu ich spoločne
nadobudnutého majetku. Žalovaný tiež sám bez vedomia žalobkyne odpredal tretej osobe automobil
značky Opel, ktorý taktiež patril do BSM.

8. Aj keď so žalovaným začala rokovať o uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM, z vyjadrení žalovaného
je možné odôvodnene sa domnievať, že v dohľadnej dobe ukončené nebudú. Žalobkyňa preto podala

žalobu o vyporiadanie BSM na súd.

9. Vydaním neodkladného opatrenia sleduje zabezpečenie ochrany svojho porušeného práva, kedy jej
zo strany žalovaného bolo znemožnené užívať spoločný majetok patriaci do BSM. Výrok neodkladného
opatrenia má zároveň zamedziť tomu, aby sa zhoršila právna pozícia žalobkyne. K tomu poukazuje na

skutočnosť, že od odchodu zo spoločnej domácnosti spoločný majetok užíval výhradne žalovaný, pričom
bez vedomia žalobkyne znižuje hodnotu spoločného majetku. Nariadením neodkladného opatrenia by
zároveň došlo k odvráteniu rizika a to výkonu záložného práva nakoľko, ak by spoločnú nehnuteľnosť
mohla užívať, riadne by uhrádzala zálohové platby a dlh na istine by ďalej nenarastal. Žalobkyňa ale
uvádza, že nie je schopná uhrádzať platby za dve domácnosti.

10. Uviedla, že je vylúčené, aby spoločnú nehnuteľnosť užívala spoločne so žalovaným, preto je
nevyhnutné, aby súd v neodkladnom opatrení zakázal vstup žalovanému do bytu. Aj z odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/65/2018 vyplýva, že spolužitie manželov v jednej
domácnosti možné nie je. Žalobkyňa poukázala na predchádzajúce fyzické konflikty medzi sporovými

stranami, ktoré žalovaný v rozvodovom konaní výslovne nepoprel, pričom v minulosti sa za týmto účelom
viedli rôzne konania.

11. Žalobkyňa ako listinné dôkazy do spisu predložila čiastočný výpis z K., ktorým preukázala, že do
BSM patrí byt číslo 16 nachádzajúci sa na 8. poschodí obytného domu na L., katastrálne územie Nové

Ťahanovce. K tomu pripojila platobný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 40Csp/29/2019 zo dňa
5.3.2019, ktorým bolo uložené stranám sporu zaplatiť spoločne a nerozdielne Stavebnému bytovému
družstvu I, Košice sumu 853 EUR s prísl. Pripojila aj opis karty bytu zo T. z ktorého vyplýva, že za byt
nie sú zaplatené mesačné zálohové platby od októbra 2018, pričom za rok 2018 boli mesačné zálohové
platby vo výške 142,81 EUR, za rok 2019 sú vo výške 170,60 EUR.

12. Predložila aj faktúru číslo XXXXXXXXX, ktorou preukázala zaplatenie kúpnej ceny 24 224 EUR
za osobné motorové vozidlo Toyota AURIS, čím preukázala nadobudnutie uvedeného motorového
vozidla do BSM. Ďalej predložila do spisu kúpnu zmluvu na predaj motorového vozidla Opel ASTRA
s nečitateľným dátumom uzavretia zmluvy, ktorým preukázala, že žalovaný predal uvedený osobný

automobil, ktorý patril do BSM tretej osobe. Predložila aj návrh zo dňa 12.6.2019 adresovaný
žalovanému na uzatvorenie Dohody o vyporiadanie BSM a pripojila aj mailovú komunikáciu medzi
jej právnym zástupcom a právnym zástupcom žalovaného zo dňa 27.6.2019 vo veci mimosúdneho
vyporiadania BSM.

13. Predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 3.6.2019 o poberaní
rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa, podľa ktorého mesačne poberá 220,70 EUR. K tomu
pripojila rodný list mal. X. ako aj rodný list mal. L.6, ktorým potvrdila, že strany sporu sú rodičmi
uvedených detí.

14. V spise sa nachádza aj rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/65/2018 zo dňa 6.3.2019,
ktorým súd rozviedol manželstvo strán sporu, zároveň na čas po rozvode schválil dohodu rodičov v
znení, že mal. deti X. súd zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať
ich majetok. Žalovaného ako otca zaviazal prispievať na výživu mal. X. sumou 150 EUR mesačne a navýživu mal. Vandy sumou 100 EUR mesačne. Rodičia sa zároveň dohodli aj na úprave styku otca s mal.
deťmi na čas po rozvode.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/23/2019 súd zistil, že žalobkyňa podala
dňa 24.7.2019 návrh na vyporiadanie BSM a z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.
37C/22/2019 súd zistil, že dňa 12.7.2019 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému, aby vydal žalobkyni automobil značky Toyota AURIS až do vyporiadania
BSM alebo rozhodnutia súdu o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM a zakázal žalovanému

akokoľvek obmedzovať užívanie uvedeného automobilu žalobkyňou.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

23. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

24. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

25. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325

ods. 1 inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

26. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

28. Životné situácie si niekedy vyžadujú, aby v záujme právnej istoty fyzických alebo právnických osôb
sa pre ne zabezpečila okamžitá, hoci dočasná procesná ochrana, ktorú by vzhľadom na bezprostredne
hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným
spôsobom.29. Zákon preto musel pamätať aj na tieto prípady. Robí tak tým, že súdom umožňuje, aby ešte prv,
než posúdia vec z právneho hľadiska a vo veci rozhodnú, urobili opatrenia, ktoré budú predstavovať

len dočasnú úpravu riešenej otázky. Procesnú ochranu tu súdy poskytujú v osobitnej forme tzv.
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Takýmto rozhodnutím môžu súdy podľa
zákona:
a) upraviť dočasne a pritom rýchlo pomery strán sporu a tak odstrániť nežiaduci stav alebo neistotu,
ktorá by trvala až do rozhodnutia vo veci samej, alebo

b) predbežne zabezpečiť výkon exekúcie.
30. Predtým, než súd nariadi neodkladné opatrenie musí najprv vždy starostlivo preskúmať otázku jeho
prípustnosti a dôvodnosti. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného
dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa CSP ním je:
a) taký stav právnych ( nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje
dočasnú a rýchlu súdnu úpravu i keď táto úprava svojím obsahom nemusí byť ani zabezpečením

nárokov, o ktorých sa ešte len bude konať, ani zabezpečením budúceho rozhodnutia, alebo
b) existencia prisúdeného nároku, ktorého realizácia a to aj prostredníctvom exekúcie je ohrozená.

31. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vždy musí uviesť aj právny dôvod ohrozeného
nároku, prípadne aj jeho výška. Zároveň sa musia ponúknuť dôkazné prostriedky na osvedčenie

ohrozeného nároku.

32.Žalobkyňasapodanýmnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniavpodstatedomáhauloženia
dvoch povinností pre žalovaného a to 1/ aby strpel, že ona bude výlučne užívať ich byt číslo 18, ktorý
patrí do BSM a ktorý v súčasnej dobe užíva len žalovaný a 2/ aby súd zároveň zakázal žalovanému

vstupovať do tohto bytu. Tieto povinnosti pre žalovaného navrhla časovo obmedziť do právoplatného
skončenia konania vo veci vyporiadania ich BSM.

33. Čo sa týka uloženia prvej povinnosti pre žalovaného, a to strpenie užívania predmetného
bytu výlučne žalobkyňou, žalobkyňa tento návrh odôvodnila tým, že potom, ako odišla zo spoločnej

domácnosti spolu s deťmi, v byte zostal bývať iba žalovaný, ktorý zároveň sám užíva ich spoločný
majetok. Ako to žalobkyňa preukázala opisom karty správcu bytu, žalovaný prestal platiť mesačné
zálohové platby za ich byt od októbra 2018. Na byte vzniká dlh a žalobkyňa sa obáva, že správca si
uplatní záložné právo voči stranám sporu ako vlastníkom bytu.

34. Podľa § 10 ods. 1 Zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so
zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,
a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku,
údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv
podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa

§ 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa
zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri
určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových
priestorov.

35. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré
s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu,
spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

36. Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je
nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.37. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný si neplní svoje povinnosti voči správcovi bytu. Byt patrí
do BSM. Podľa vyššie citovaného § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. poukazovať mesačné preddavky

správcovi bytu sú povinní vlastníci bytov, čiže tak žalobkyňa ako aj žalovaný, a to bez ohľadu na to, či
v tomto byte vlastník býva alebo nebýva. Čiže zákonnú povinnosť platiť správcovi bytu preddavky majú
obe strany sporu, nie len tá strana sporu, ktorá v byte býva. Ak jedna zo strán platí preddavky aj za
druhú stranu sporu, môže si potom túto položku uplatniť v rámci vyporiadania BSM.

38. Predmetný byt stále patrí do BSM, čiže jeho vlastníkmi sú obe strany sporu. Ako to vyplýva z
vyššie citovaných ustanovení § 12 a 13 citovaného zákona, obe strany majú právo tento byt užívať.
Toto právo užívania bytu doteraz obmedzené nebolo. Obmedziť užívacie právo pre žalovaného žiada až
týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa, ktorá zároveň aj žiada zakázať vstup
žalovanému do tohto bytu.

39. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

40. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia

alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

41. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť súdu riešiť
problematiku BSM v prípade, ak jeden z bezpodielových spoluvlastníkov fyzicky alebo psychicky týra
druhého manžela. Ide o možnosť domáhať sa, aby súd na návrh jedného z manželov (aj rozvedených)
obmedzil užívacie právo druhého manžela k bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

42. Manžel, ktorý podá návrh na súd však musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému
násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon stanovil podmienku, že konanie
jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome či byte
druhému manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne
užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatých členov domácnosti. Súd

môže právo užívať dom alebo byt druhému manželovi obmedziť alebo ho môže z užívania úplne vylúčiť.
Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý manžel, a teda aj spoluvlastník,
nemôže užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu. Ide o pomerne veľký zásah do práv
spoluvlastníka. Avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako
aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte.

43. V tomto prípade žalobkyňa žiada zakázať vstup do bytu žalovanému z dôvodu, že je vylúčené,
aby byt užívala spoločne so žalovaným, pričom poukázala na predchádzajúce fyzické konflikty medzi
stranami sporu, ktoré žalovaný v konaní o rozvod výslovne nepoprel.

44. Ako súd uviedol vyššie, obmedzenie užívania bytu žalovaným a zakázanie vstupu žalovaného do
bytu je pomerne veľkým zásahom do jeho spoluvlastníctva. Preto ten, kto podáva takýto návrh, musí
preukázať, že došlo k psychického alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v
budúcnosti. Žalobkyňa však k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila žiaden dôkaz,
ktorý by psychické alebo fyzické násilie zo strany žalovaného preukazoval. V pripojenom rozsudku

Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/65/2018 zo dňa 6.3.2019, ktorým bolo manželstvo strán sporu
rozvedené, je síce uvedené, že žalovaný žalobkyňu psychicky vydieral a aj ju fyzicky napadol, avšak
toto bolo len tvrdenie žalobkyne, pričom žalovaný poprel akékoľvek fyzické napadnutie.

45. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že zo strany žalovaného došlo voči nej k psychickému alebo fyzickému

násiliu, mala by to v zmysle ustanovenia § 326 v spojení s ustanovením § 132 CSP preukázať. Zo
strany žalobkyne však žiaden takýto dôkaz predložený nebol. Súd teda nemal zákonný dôvod zakázať
žalovanému vstup do predmetného bytu.46. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že neodkladným opatrením
sleduje zabezpečenie ochrany svojho porušeného práva, kedy jej zo strany žalovaného bolo
znemožnené užívať spoločný majetok patriaci do BSM. Na druhej strane však uvádza, že zo spoločnej

domácnosti odišla v marci 2018, keď vzájomné konflikty s bývalým manželom vyvrcholili tak, že ďalšie
spolužitieneboloužmožné.Čižeztohovyplýva,žeonasamasarozhodlaopustiťspoločnýbytanechala
ho v užívaní žalovanému. Skutočnosť, že žalovaný jej znemožnil užívať ich spoločný majetok ( teda aj
byt ) súdu ničím nepreukázala.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na článok 8 základných princípov CSP, podľa ktorého strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

48. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložila žiaden relevantný
dôkazpreukazujúcipsychickéalebofyzickénásiliezostranyžalovanéhoanepredložilaanižiadendôkaz

preukazujúci, že by jej žalovaný znemožnil užívať ich spoločný majetok, v tomto prípade byt.

49. Ako to vyplýva z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie sa použije v takom prípade,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu, ktoré by nebolo
možné dosiahnuť v potrebnom čase obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom. Žalobkyňa podala

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, lebo zistila, že žalovaný, ktorý býva v ich spoločnom byte,
prestal platiť mesačné zálohové platby za tento byt. Ako už bolo súdom konštatované vyššie, žalobkyňa
nepreukázala zákonný dôvod na zákaz vstupu žalovaného do bytu a nepredložila ani žiaden dôkaz k
tomu, aby bol žalovaný vylúčený z užívania ich bytu. Súdu preukázala tú skutočnosť, že z dôvodu, že
žalovaný prestal za byt platiť, voči správcovi bytu vznikol na byte nedoplatok, avšak platiť mesačné

preddavky za byt správcovi je zákonnou povinnosťou každého vlastníka bytu, čiže tak žalovaného ako
aj žalobkyne.

50. Skutočnosť, že žalobkyňa v byte nebýva ju nezbavuje povinnosti za predmetný byt správcovi
uhrádzať preddavky. Ak na predmetnom byte vznikol nedoplatok, pričom je tu hrozba výkonu záložného

práva správcom bytu, žalobkyňa vie túto hroziacu ujmu odstrániť zaplatením dlhu a to aj bez toho,
aby muselo byť nariadené ňou navrhnuté neodkladné opatrenie. Samotným nariadením neodkladného
opatrenia by dlh voči správcovi bytu nezanikol.

51. Vzhľadom k tomu, že súd nezistil zákonný dôvod na zákaz vstupu žalovaného do predmetného

bytu, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu neboli predložené dôkazy na vylúčenie žalovaného z užívania
predmetného bytu a najmä preto, že sledovaný cieľ odvrátenia bezprostredne hroziacej ujmy sa dá
dosiahnuť aj iným spôsobom ako navrhovaným neodkladným opatrením, súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný samostatne, bez konania vo veci
samej. Konanie o vyporiadanie BSM sa vedie pod inou spisovou značkou. Preto súd musel zároveň

rozhodnúť aj o trovách konania o neodkladnom opatrení.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Pretože súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, žalobkyni ako neúspešnej strane

nevznikolnároknanáhradutrovkonania.Žalovanémužiadnetrovykonanianevznikli.Súdpretostranám
nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné ( § 357 písm. d) C.s.p. )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktoréhorozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 362 ods. 1 C.s.p. )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). ( § 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods.1 C.s.p. )

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. ( § 367 ods.1
C.s.p. )