Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114220696
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4114220696.8

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,

a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ V. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX L. S., 2/ Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX
X., 3/ Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX L. S., o zaplatenie sumy 10.347,30 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Výrok rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 17C/256/2015-64, zo dňa 14.11.2016 sa dopĺňa o výrok
č. III. a IV. nasledovne:

III. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku uplatneného nároku a to úroku z úveru vo výške 7,49 % ročne zo
sumy 8.886,73 eur počnúc od 02.01.2014 až do zaplatenia zamieta.

IV. Žalovaným v 1. v 2. a v 3. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške
10.347,30 eur, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom
sporení č,XX.XX.XXXX,bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č.
XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 05.05.2006, v súlade s ktorou poskytol

žalobca žalovaným v 1. a v 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 13.277,57 EUR.
Žalovaní v I. a II. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
7,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 82,89 EUR a do nasporenia 40 % cieľovej sumy
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 66,39 EUR. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v I. a II. zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,7 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 116,18 EUR.
Žalovaný III. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaný

I. a II. rade.
Žalovaní v I. a II. porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať.
Listom zo dňa 25.11.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v I. a II. rade, aby
v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní v I. a II. peňažné prostriedky nevrátili. O odstúpení od
zmluvy bol upovedomený aj žalovaný v III. rade.
Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 10.347,30 EUR pozostáva z istiny
8.886,73 EUR, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od

zmluvy v celkovej výške 1.460,57 EUR.

2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 17C/256/2015- 64, zo dňa 4.11.2016,
ktorým žalovaných v 1., 2. a v 3. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.347,30 eur spolus 5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 2.1.2014 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných a trovách rozhodol tak, že žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

3./ Žalobca prípisom došlého súdu dňa 10.07.2017 podala návrh v zmysle § 225 CSP na vydanie
dopĺňacieho rozsudku, ktorým bude rozhodnuté aj o tej časti uplatneného nároku žalobcu o, ktorej súd
nerozhodol a to po zaplatení 7,49 % úroku ročne za úver zo sumy 8.886,73 eur, pričom od tejto časti
žalobcom uplatneného nároku nebolo rozhodnuté .

4./ Súd v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania za účelom vydania dopĺňacieho rozsudku

5./ Podľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

6./ Podľa odseku 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý
sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku,
návrh zamietne.

7./ Podľa odseku 3 vyššie cit. zák. ustanovenia, návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani
vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

8./Žalobcasanapojednávanienedostavil,doručeniepredvolaniamalriadnevykázané,pričomsúhlasils
tým,abysúdvpredmetnejvecirozhodolvjehoneprítomnostiapretosúdvzmysle§180CSPpredmetnú

vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu .

9./ Žalovaný v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na platenie úrokov z omeškania
zo sumy 8.886,73 eur, pričom predmetný úver riadne splácal .

10./ Žalovaná v 2. rade uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bola zaviazaná na platenie úrokov z omeškania
zo sumy 8.886,73 eur, predmetný úver riadne spláca .

11./ Žalovaný v 3. rade uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na platenie úrokov z omeškania
zo sumy 8.886,73 eur, má vedomosť o tom, že predmetný úver sa v súčasnej dobe riadne spláca.

12./ Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o úroku z úveru, ktorý si
žalobca v konaní uplatňoval a to vo výške 7,49 % ročne zo sumy 8.886,73 eur počnúc od 02.01.2014
až do zaplatenia .

13./ Súd uvádza, že predmetom sporu zostalo rozhodnúť o tom, či žalobca má nárok na uplatnenie si
úroku z úveru vo výške 7,49 % ročne zo sumy 8.886,73 eur počnúc od 02.01.2014 až do zaplatenia ,
pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo odstúpením od zmluvy a to z dôvodu,
že žalovaný v 1. a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas
splácať .

14./ Súd z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku z hľadiska
jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok žalobcu ne je dôvodný.

15./ Súd uvádza, že odstúpením od zmluvy zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných

dojednaní i tých, čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy.
Súd prvého stupňa sa nestotožnil so stanoviskom žalobcu, že má nárok na uplatnenie si úroku z úveru
a to z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo ohraničená do splatenia splátok a po
tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal.
Splatnosť predmetného úveru nastala ku dňu odstúpenia od zmluvy, od splatnosti je dlžník v omeškaní

a musí platiť úroky z omeškania.
Ďalej súd uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, súd prvej
inštancie v tejto súvislosti poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov za úver
po splatnosti, a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách, tieto žalobcovi patria, už zaoberala.Najvyšší súd SR vo veci 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto
záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Uvedené rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K
záveru súdov, že: „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie
úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru“ ústavný súd nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského
súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s
podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil
rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí
sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.
Pokiaľ žalobca vyhlásil splatnosť, ktorá nastala ku dňu odstúpenia od zmluvy zostatku úveru s

príslušenstvom s účinnosťou k 01.01.2014, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne
zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe
príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za
užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením
istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku
uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí,
t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru v dispozícii a nemôže
s ňou nakladať a produkovať zisk.

Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so
splátkami úveru.
V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe
jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu,
vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny

úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo
získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať.
Tým teda stráca nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu,
v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné

prostriedky u seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť
celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju
povinnosť vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku
(úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je
povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania.

V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol
vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy.
Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Podľa názoru súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a teda do

mimoriadneho zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a po
zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá už nárok na zmluvne
dojednaný úrok.
Súd prvej inštancie preto poukazuje na rozhodnutie NS SR R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, resp. do

predčasnej splatnosti; následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už len úroky z
omeškania. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98.
Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn.
5 Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 22. 02. 2017 sp. zn. 5Co/407/2016, Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.03.2018

sp. zn. 9Co/225/2017, sp. zn 25Co/180/2017 zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 25Co/180/2017, sp. zn.
7Co/1014/2015, 5Co/64/2018 zo dňa 06.02.2019, 5Co/90/18 zo dňa 30.08.2018, 6Co/191/2018 zo dňa
20.02.2019, 6Co/191/2019 zo dňa 20.02.2019.16./ Súd vzhľadom na vyslovený právny názor rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
A zamietol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,49 % ročne zo sumy
8.886,73 eur.

17./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko žalovaní síce boli v tejto časti uplatneného nároku úspešní vznikol im nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, ale z dôvodu, že im žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že
žalovaným v 1. v 2. a v 3. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch

vyhotoveniach, pričom lehota podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 27.3.2020
do 30. apríla 2020 neplynie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.