Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010191
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819010191.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2019 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému O. C.

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. C., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom J. - B., Y. XX, t. č. vo výkone trestu
v Hrnčiarovciach nad Parnou,
je vinný, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť stará sa o výživu svojich detí I. C., nar. XX.XX.XXXX a D.
C., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P 83/2010 zo dňa 20.10.2010,
ktorej nadobudol právoplatnosť dňa 20.10. 2010, mu bola určená s účinnosťou od 01.09.2010 suma
na výživné na syna I. vo výške 130,- euro a na syna D. vo výške 100,- euro, ktoré výživné je povinný
platiť do rúk matky detí I. C., nar. XX.XX.XXXX, mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v
mesiaci, v období od 01.01.2011 do 03.06.2019 v Kamenci pod Vtáčnikom, okres Prievidza, v Bratislave,
ako aj všade tam, kde sa zdržiaval, sa plneniu vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbal tým, že nemal

vážny záujem o prácu, pokiaľ bol zamestnaný, tak vyživovaciu povinnosť zamestnávateľom nenahlásil,
v čase, keď bol nezamestnaný, sa nezaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nepožiadal
o sprostredkovanie práce, vo väzbe, ani v ústave na výkon trestu odňatia slobody vyživovaciu povinnosť
nenahlásil, čím zostal dlhovať svedkyni - poškodenej I. C. za obdobie od 01.01.2011 do 23.09.2016
sumu vo výške 7.030,- euro, synovi I. C. za obdobie od 14.01.2011 do 31.08.2012 a od 01.09.2013 do
03.06.2019 sumu vo výške 11.440,- euro a synovi D. C. za obdobie od 23. 09. 2016 do 31. 08. 2018

sumu vo výške 2.300,- euro,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
tým spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák. a za to sa

odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať)
mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu C.; podľa § 269 Trestného poriadku

oboznámil zápisnicu číslo listu 1 - 4, rozsudky číslo listu 97, 98, 101 - 107, uznesenie číslo listu 99 -
100, rodné listy číslo listu 108, 109, potvrdenie o návšteve školy číslo listu 110 - 114, správy číslo listu129 - 160, 161 - 192, 197 - 200, 201 - 219, 220 - 234, 315 - 356, rozsudky číslo listu 246 - 296, výpis z
evidencie priestupkov číslo listu 357, registra trestov číslo listu 358 - 361.
Obžalovanýnahlavnompojednávaní,okreminéhouviedol,žedoapríla2011bolvovýkoneväzby,potom

bol prepustený na slobodu. Odvtedy sa snažil zabezpečiť si pracovný pomer. Aj keď si zabezpečil nejakú
prácu, bola snaha zo strany NAKA a UBOK-u pripraviť ho o prácu. Podľa jeho názoru sa nevyhýbal
práci, bol sa prihlásiť aj na úrade práce. Bolo to v Bratislave 4. Síce ho zaevidovali, neposkytli mu však
žiadnu finančnú pomoc, hoci tvrdil, že má aj iné vyživovacie povinnosti. Je pravdou, že potom ušiel do
zahraničia, bol na neho vydaný zatykač. Boli na neho viaceré zatykače, celkom 6, dobrovoľne sa prihlásil

potom na polícii. Potom začal pracovať. V práci, kde bol zarobil len minimum. Boli na neho exekúcie.
Potom opätovne utiekol za hranice. Nechce sa nejako obhajovať, niekedy prišiel za poškodenou a dal jej
nejaké finančné prostriedky. Synom nakúpil čo potrebovali, chodievali spolu na dovolenky. Priznáva si,
že za určité obdobie dlhuje finančné prostriedky. Nesúhlasí s tým, že nechcel platiť finančné prostriedky,
že nechcel pracovať. Podľa jeho názoru dlžná suma nie je taká ako má byť. Na otázku prokurátora
uviedol, že výživné platil rôznymi spôsobmi. Buď to zaplatil oficiálne, alebo prišiel za synmi a niekde

ich zobral. Bol aj prípad, že dal synom finančné prostriedky a títo to zatajili pred matkou. Matke platil
výživné šekom alebo do vlastných rúk. V každej práci, kde sa zamestnal nahlasoval, že má vyživovaciu
povinnosť. Nejako nepremýšľal nad tým, že má povinnosť výživné platiť aj v prípade dospelého syna,
ktorý chodí do školy. Výživné na synov riešil tak, že im nakúpil oblečenie a ďalšie potrebné veci. Má
vedomosť, že v tejto trestnej veci je trestne stíhaný od roku 2010. Na otázku, prečo, teda nepredložil

doklady, šeky, ktoré by preukázali uhradenie výživného uviedol, že jeho osoba bola diskriminovaná zo
strany polície.
Svedkyňa C., okrem iného uviedla, že skutočnosti uvedené v obžalobe sú pravdivé. Obžalovaný od nej
odišiel, keď bola tehotná. Musela požiadať o určenie vyživovacej povinnosti. Spočiatku to bolo tak, že
platil 1.000 korún na I. a 600 korún na D.. Potom požiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti. Odvtedy

ako bolo zvýšené výživné, nedostala vôbec nič. V súvislosti s tým poberala náhradné výživné. Syn
I. v súčasnej dobe študuje, má štátnice. V súčasnosti študuje na vysokej škole. Študuje na dennom
štúdiu. Syn D. už pracuje. Na otázku či má nejaké informácie, že by obžalovaný synom dával nejaké
peniaze uviedla, že určite nie. Synom dokázala zabezpečiť výživu, nemala však dostatok finančných
prostriedkov. Synovia netrpeli núdzou. Na otázku obhajcu uviedla, že od 01.01. 2011 nedostala žiadne

finančné prostriedky od obžalovaného na výživné. Nedostala nič ani v hotovosti. Potom, čo bola
prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že dostala sumu 301,44 euro, bolo
poukázané na rozpory vo výpovediach; svedkyňa uviedla, že to, čo uviedla v prípravnom konaní je
pravda. Žiadne ďalšie finančné prostriedky nedostala. Ak kúpil synom nejaké veci, bolo to ešte pred
rokom 2010. Na otázku samosudcu uviedla, že suma 301,44 euro bola jediná suma, ktorú obdržala od

obžalovaného od roku 2010 doteraz. Na ďalšiu otázku uviedla, že syn D. ukončil školu v roku 2018.
Na čísle listu 138 sa nachádza správa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava 1 zo dňa
13.08.2014. Podľa správy obžalovaný bol v evidencii od 10.04.2003 do 17.06.2003 a v období od
14.04.2012 do 25.04.2012, kedy nespĺňal podmienku zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a).
Na čísle listu 142 sa nachádza správa úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava 1 zo dňa

09.11.2017, z ktorej vyplýva, že v období po 01.09.2010 bol obžalovaný evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie v období od 14.04.2012 do 25.04.2012.
Na čísle listu 205 sa nachádza správa firmy PANDA s.r.o. Bratislava zo 14.08.2014. Podľa správy
obžalovaný bol zamestnaný od 01.07.2013 ako čašník, neskôr ako prevádzkar na dohodu o vykonaní
práce. Po zistení, že menovaný si neplní pracovné úlohy a po zistení, že chýbajú finančné prostriedky

uložené v trezore, ukončili s ním 12.08.2013 dohodu o vykonaní práce a podali trestné oznámenie. Pri
nástupe do zamestnania uviedol, že má jednu vyživovaciu povinnosť so súčasnou manželkou.
Na čísle listu 206 sa nachádza správa ALVENA SK a.s. Bratislava zo dňa 25.07.2014, z ktorej vyplýva,
že obžalovaný pracoval v uvedenej spoločnosti ako čašník na základe dohody o pracovnej činnosti od
01.06.2012 do 20.08.2012. Pri nástupe do zamestnania nenahlásil vyživovaciu povinnosť.

Na čísle listu 210 sa nachádza správa od spoločnosti X WEAR BETA s.r.o. Bratislava zo dňa 11.04.2016,
z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti od 05.11. 2015 do 29.11.2015 na trvalý
pracovný pomer. Tento bol zrušený podľa § 72 zákonníka práce v skúšobnej dobe zo strany organizácie.
Na čísle listu 212 sa nachádza správa DAZUN s.r.o. Bratislava zo dňa 21.03.2016, podľa ktorej
obžalovaný u nich pracoval od 06.11.2015 do 01.12.2015 na dohodu o pracovnej činnosti. Táto bola

uzavretá na dobu určitú a bola ukončená k 01.12.2015.
Na čísle listu 316 sa nachádza správa z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Bratislava 1 zo dňa 02.05.2014, z ktorej vyplýva, že obžalovaný pri nástupe do výkonu väzby nahlásilvyživovaciu povinnosť na dieťa S. C., nar. XX.XX. XXXX, keďže však nebol k 13.04.2012 pracovne
zaradený, nebolo možné vykonávať zrážky z pracovnej odmeny.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykoná na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že

bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou

poškodenej I. C. na hlavnom pojednávaní a oboznámenými listinnými dôkazmi zabezpečenými vo
vyšetrovacom spise, je preukázané, že obžalovaný v období od 01.01.2011 do 03.06.2019 sa úmyselne
vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti na deti poškodenej I. C.. Za uvedené obdobie zaplatil len sumu
301,44 euro. Poškodenej I. C. za obdobie od XX.XX.XXXX do 23.09.2016 zostal dlhovať výživné 7.030
euro, synovi D.ovi C. za obdobie od 23.09.2016, kedy dovŕšil 18 rokov do 31.08.2018, kedy ukončil
školu zostal dlhovať na výživnom 2.300 euro, synovi I.ovi C. za obdobie od 14.01.2011, kedy dovŕšil

18 rokov do 31. 08. 2012 a za obdobie od 01. 09. 2013 do 03. 06. 2019 zostal dlhovať na výživnom
sumu 11.440 euro. Syn I. C. ku dňu vyhlásenia rozsudku 03.06. 2019 ešte neukončil vysokoškolské
štúdium, z toho dôvodu v čase vyhlásenia rozsudku voči tomuto synovi ešte trvala vyživovacia povinnosť
obžalovaného. Je potrebné konštatovať, že obrana obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola
vyvrátená vykonaným dokazovaním. Výpoveďou poškodenej I. C., oboznámenými správami Úradu

práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava 1, správami bývalých zamestnávateľov obžalovaného je
preukázané, že obžalovaný sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej vyživovacej povinnosti voči synom
poškodenej I. C.. Nie je pravdivé jeho tvrdenie, že pri nástupe do zamestnaní uvádzal túto vyživovaciu
povinnosť, zo správ bývalých zamestnávateľov vyplýva, že v prípade, že vyživovaciu povinnosť nahlásil
jednalo sa o vyživovaciu povinnosť voči súčasnej manželke a jednému dieťaťu. Poškodená I. C. po

zákonnom poučení ako svedkyňa a zložení prísahy svedka jednoznačne potvrdila, že obžalovaný
s výnimkou sumy 301,44 euro žiadne iné výživné na dvoch synov za obdobie od XX.XX.XXXX až do
03.06.2019 nezaplatil a zostal tak dlhovať sumy uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V
prípade oboch synov vyživovacia povinnosť trvala aj po dosiahnutí plnoletosti, kým títo ukončili prípravu
na zamestnanie, štúdiom. V prípade D. tomu tak bolo k 31.08.2018 a v prípade I. vyživovacia povinnosť

v čase vyhlásenia rozsudku ešte trvala. V prípade I. bola výška dlžného výživného upravená, na rozdiel
od podanej obžaloby, ktorá uvádzala k 25.02.2019 výšku dlžného výživného 11.050 euro, na sumu
11.440 euro ku dňu 03.06.2019. Výpoveďou poškodenej I. C. bola vyvrátená obrana obžalovaného
z hlavného pojednávania, kde tento uvádzal, že plnil vyživovaciu povinnosť voči obom synom iným
spôsobom a to jednorazovými nákupmi rôznych vecí synom a tým, že týchto zobral na jednorazové

výlety. Poškodená I. C. uviedla, že ak aj boli nejaké takéto aktivity voči synom zo strany obžalovaného
bolo to pred skutkom, pred XX.XX.XXXX. Táto doba nebola predmetom konania v tejto trestnej veci.
Zo správ bývalých zamestnávateľov obžalovaného počas žalovaného obdobia vyplýva, že vo všetkých
prípadoch sa jednalo o doslova niekoľkotýždňové, nanajvýš niekoľkomesačné zamestnania, pričom
napríklad zo správy firmy PANDA s.r.o. Bratislava vyplýva, že pracovný pomer voči obžalovanému bol

ukončený v súvislosti s podozrením zo sprenevery finančných prostriedkov firmy. Z uvedeného vyplýva,
že obžalovaný nemal záujem o dlhodobé zamestnanie, nemal teda úmysel zabezpečiť si dlhodobejší
zdroj príjmov, ktorý by mu umožňoval plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči poškodenej I. C.. Je
zrejmé, že aj keď mal krátkodobé zamestnanie, mal určité finančné prostriedky, tieto ani sčasti nepoužil
na plnenie vyživovacej povinnosti na synov poškodenej I. C. a je zrejmé, že finančné prostriedky použil

na iné účely. Taktiež treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný bol opakovane šetrený políciou,
boli na neho vydané viaceré príkazy na zatknutie, vrátane európskych zatýkacích rozkazov. Všetky hore
uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že uznal obžalovaného vinným zo žalovanej trestnej činnosti.
Podľa názoru súdu všetky zhromaždené dôkazy, s výnimkou obrany obžalovaného, tvoria ucelenú
sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti.

Na základe týchto skutočností súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona
na tom skutkom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 11 krát súdne trestaný, v období posledných
desiatich rokov bol 5 krát odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská

Bystrica č. 2T 68/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 3To 113/2017, právoplatným
dňa 05.12.2017 za trestné činy podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu v trvaní 3 roky v ústave na výkontrestu s minimálnym stupňom stráženia. V priestupkovom konaní postihnutý nebol. Správa z výkonu
trestu neuvádza bližšie skutočnosti po obžalovanom.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce a dôležité pre určenie druhu trestu
a jeho výmery súd zistil, že v prípade obžalovaného existuje jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Vzhľadom na túto skutočnosť, s prihliadnutím

na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona bola trestná sadzba upravená na 28 mesiacov odňatia
slobody až 5 rokov. Súd potom berúc do úvahy skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa jedná po
viackrát trestaného recidivistu, ktorý bol odsúdený v relatívne krátkej dobe späť k nepodmienečnému
trestu; uložil mu trest odňatia slobody nepodmienečný pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v
trvaní 30 mesiacov. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť

konania obžalovaného, ktorú súd vidí najmä v tom, že obžalovaný úmyselne, vedome v období
od XX.XX.XXXX až do 03.06.2019, čo je podľa ustálenej súdnej praxe spáchanie trestnej činnosti
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas; sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného.

Poučenie:

Proti tomto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.