Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203915
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118203915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX
XX G., o zaplatenie 2.714,57 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
9Csp/65/2018-84 zo dňa 28.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, rozhodol, že žalobca nemá

nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozsudok
odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 2.714,57 eur s príslušenstvom
titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd uviedol, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový
z dôvodu nedostatočného skúmania bonity žalovaného. Uviedol, že žalobca skúmal bonitu žalovaného
pri poskytovaní úveru na základe žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, podľa ktorej je žalovaný
rozvedený a vyživuje jedno dieťa. Pracuje v poľnohospodárstve a jeho priemerný čistý príjem je 700
eur. Spláca úvery v rozsahu 149,18 eur mesačne a má povolené prečerpanie 700 eur. Z predloženého

Credit reportu vyplynulo, že má žalovaný úver vo výške 15.246 eur, počet splátok 171, výška splátky
121 eur, ďalej druhý úver 9.192 eur, počet splátok 88, výška splátky 45 eur a tretí úver 2.218 eur,
splátok 171, výška splátky 18 eur, spolu 184 eur. Má aj štvrtý úver, a to povolené prečerpanie 700 eur.
Z predloženého reportu Sociálnej poisťovne vyplýva, že mesačný vymeriavací základ žalovaného je
733 eur, čistá mzda pri vyživovaní jedného dieťaťa je cca 596 eur podľa internetovej kalkulačky. Súd
uviedol, že § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch treba vykladať tak, aby sa dosiahol jeho účel,
a teda aby sa zabránenilo zadlžovaniu nebonitnej časti obyvateľstva. V rámci tohto cieľa potom súd

prvej inštancie toto ustanovenie vykladal tak, že veriteľ je povinný skúmať bonitu klienta ako cez rôzne
registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity cez rôzne
registre je síce rýchle a pohodlné, ale nie komplexné. Overovanie bonity žalovaného, ktorý ako sa javí
uvádzalnepravduovýškečistejmzdyaovýškesvojichzáväzkov,bezskutočnéhoauditujehodomáceho
rozpočtu súd považuje za hrubé porušenie odbornej starostlivosti vedúcej k tomu, že poskytnutý úver
je bez úroku a bez poplatkov a bez nároku na predčasné zosplatnenie. Z toho vyplýva, že žalobca má
právo iba na vrátenie sumy, ktorú žalovanému poskytol, a to sumu 3.200 eur. Z amortizačnej tabuľky

vyplýva, že istina splatná ku dňu rozhodovania je 636,82 eur. Ak teda žalovaný zaplatil už sumu 1.666,73
eur, ku dňu rozhodovania súdu nie je nič dlžný, a preto musela byť žaloba zamietnutá. Výrok o trovách
konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 CSP.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že bonita
žalovaného bola z jeho strany overená pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to získaním informácie o príjmoch a výdavkoch a ďalších majetkových

pomeroch žiadateľa o úver v predloženej žiadosti o úvere, predložením potvrdenia o lustrácii príjmu
žiadateľa o úver v sociálnej poisťovni a predložením potvrdenia o lustrácii žiadateľa o úver v spoločnom
registri bankových informácii. Žalobca má za to, že povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona splnil. Uviedol,
že v zmysle § 11 ods. 2 sa za hrubé porušenie uvedených povinností považuje posudzovanie schopností
splácať úver veriteľom bez akýkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo

bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Je zrejmé, že táto podmienka nebola
splnená,nakoľkožalobcaneposudzovalschopnosťžalovanéhosplácaťúveranibezakýchkoľvekúdajov
o jeho príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave, ani bez nahliadnutia do príslušnej databázy. Skutočnosť,
že žalovaný uvádzal nepravdu o výške čistej mzdy a o výške svojich záväzkov, nemôže zakladať záver
súdu o hrubom porušení odbornej starostlivosti zo strany žalobcu. Žalobca si svoje zákonom vymedzené
povinnosti ohľadom overovania bonity žalovaného v celom rozsahu splnil. Žalobca poukázal na to, že

žalovaný bol povinný poskytnúť úplné, presné a pravdivé údaje pre posúdenie jeho bonity v súlade s § 7
ods. 2 zákona 129/2010 Z.z.. Pokiaľ v žiadosti uviedol nesprávne informácie, žalovaný zákonom uloženú
povinnosť porušil. Poukázal ďalej na odlišné stanovisko D. E. Q. k nálezu z 24.10.2013, podľa ktorého
všeobecné súdy ochranu spotrebiteľov realizujú nevýchovne, paternalisticky, v rozpore so zásadou
rovnosti a absurdne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3. Žalovaná nesúhlasila s odvolaním žalobcu.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj keď veriteľ posudzuje
schopnosť splácať úver dlžníkom na základe údajov poskytnutým spotrebiteľom, aj nahliadnutím do
príslušnej databázy, je možné, aby hrubo porušil ust. § 7 ods. 1 zákona. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že za takéto hrubé porušenie možno považovať aj také zisťovanie

bonity klienta, ktoré neumožňuje urobiť si reálny obraz o schopnosti klienta splácať úver. V danom
prípade sú tieto podmienky splnené, pretože aj keď žalobca zisťoval reálne príjmy a záväzky klienta,
vyplývajúce z poskytnutých úverov, vôbec sa nezaoberal nákladmi žalovaného na bývanie, aj keď mal
informáciu o tom, že žalovaný býva vo vlastnej nehnuteľnosti, a taktiež sa nezaoberal výdavkami na
výživu žalovaného a ním vyživované dieťa. Pokiaľ skúmanie bonity žalovaného v danom prípade viedlo

k tomu, že osobe s čistým mesačným príjmom cca 600 eur, so záväzkami z úverov vo výške cca
180 eur mesačne bol poskytnutý ďalší úver so splátkou 56 eur, bolo takéto skúmanie nedostatočné a
žalobca hrubo porušil povinnosť skúmať bonitu klienta. Vecne správny je aj výrok o trovách konania,
ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods.1 CSP a §
255 ods.1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho
konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.