Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoE/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203640
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5615203640.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v exekučnej veci oprávneného:
BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti
povinnému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 59,11 eur
s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so

sídlom Exekútorského úradu M. XXX/A, A. pod sp. zn. EX 4371/15, o odvolaní pôvodného oprávneného
PRO CIVITAS s.r.o. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/1757/2015-10 zo dňa
07.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s.,
sp. zn. PC-A/0313/0462 zo dňa 21.11.2014. Z pripojených listín, najmä rozhodcovského rozsudku,
Zmluvy o osobnom účte a Všeobecných Obchodných podmienok zistil, že dňa 26. 1. 2009 bola medzi

právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Poštová banka, a.s. a povinným uzavretá zmluva o
osobnom účte, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému služby spojené
s vedením účtu. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou),
ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné
zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane

spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy
priamo v Občianskom zákonníku neupravené. Súd mal za preukázané, že povinný má v danom vzťahu
vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného
zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo
subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Keďže súd dospel z

predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluve postavenie
spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, je
namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k
záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť
takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom

dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o
plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvusúdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V ustanovení
§ 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať

judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice93/13/EHS. Medzi absolútne
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r)
aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Bod 10 Všeobecných obchodných podmienok (a
tiež Bod 5/5 zmluvy), na ktorých rozhodcovský súd založil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť,

upravuje riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že táto spotrebiteľa núti aktívnym konaním
odmietnuť dodávateľom vopred pripravenú rozhodcovskú zmluvu (doložku), ak ňou nechce byť viazaný.
Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých sporoch,
v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ. Rozhodcovská doložka je navyše neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Zmluvná podmienka

núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva
na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane
žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou podanou u ním
zvoleného rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva
všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na rozhodcov za stanovených podmienok časť

súdnej moci delegoval. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už
od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho
sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených
zmluvných podmienok (Všeobecných obchodných podmienok) bez možnosti ich modifikácie, vzniká
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa

preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať
všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ
neželal. Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 10.2.2 Všeobecných
obchodnýchpodmienokjevrozporesoznením§53ods.4písmenor)Občianskehozákonníka,čomáza
následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej

povinnosti (ex offo). Absolútne neplatné právne úkony sa považujú za existujúce, ale neplatné, takže
pre vady, s ktorými zákon takúto neplatnosť spája, z nich pre účastníkov ani pre tretie osoby nevznikajú
právne následky. Pre absolútnu neplatnosť je ďalej charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex
lege), bez toho, aby sa musel najprv ich následkov dovolávať niektorý z účastníkov dovolávať, súd, ev.
iný orgán, prihliada k takejto neplatnosti z úradnej povinnosti (ex offo), čo do doby pôsobí absolútna

neplatnosť od začiatku (ex tunc), tj. úkon je neplatný od okamžiku svojho vzniku (nález Ústavného súdu
Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 91/1998 zo dňa 16. 09. 1998).

3. Voči citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
pôvodný oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., ktorý sa domáhal jeho zmeny, tak, že odvolací

súd vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín než pripúšťa výslovné znenie zákona (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku). Prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu (§ 45 ods. 1, 2 zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) a prekážky
rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Okresný súd zároveň vylúčil možnosť riešiť
spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Súd
prvej inštancie nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 215 CSP, s tým, že
pre právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a pre rozhodnutie vo veci absentujú akékoľvek

dôkazy. Konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné
súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Neprimerane zvýhodnil
povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Citujúc ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odvolateľ uviedol, že ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či
už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len
ako tzv. exekučný súd. Nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej
pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické asystematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Ďalej uviedol, že doručený rozhodcovský
rozsudok už nemožno preskúmavať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní vzhľadom na to, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. O platnosti

rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka veci rozsúdenej bráni tomu,
aby bola opätovne posúdená. V rámci skúmania exekučného titulu pred vydaním poverenia exekučný
súd nie je oprávnený posudzovať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, keďže doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmavať a má rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok a je záväzný pre účastníkov a všetky orgány. V ďalšom uviedol,

že oprávnený bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona a zákona
o bankách. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová
banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len „zákon
o bankách“), ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že
v predmetnom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že
ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že

exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je
zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo
by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti,
súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Rozhodcovská doložka
dohodnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach a v Obchodných podmienkach bola dohodnutá

riadne a v súlade so zákonom. Odvolateľ vytýkal exekučnému súdu nesprávnu aplikáciu § 53 ods.
4 zákona č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spočívajúcu v
tom, že neuviedol, v čom má spočívať údajná nerovnováha v právach a povinnostiach spôsobená
rozhodcovskou doložkou. Exekučný súd neskúmal vôľu povinného, nebol preukázaný jej nedostatok
pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola označená za neplatnú per se, bez

dôkladného skúmania skutkového stavu. Exekučný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali
procesnéprávaslabšejstranynaštátnomsúde.OprávnenýdaldopozornostiRokovacíporiadokStáleho
rozhodcovského súdu, z ktorého vyplýva, že rozhodcami sú odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s
právnickým vzdelaním. Oprávnený ďalej namietal exekučný súd v tomto prípade vykonával samostatné
nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako

rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený sa nemal možnosť vyjadriť k takto vykonaným
dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. OSP, Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytujú
oporu pre záver, že exekučný súd by mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd
konajúci vo veci samej a teda vo veci samej vykonávať dokazovanie, alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť
jeho výrok. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia iných krajských či okresných súdov, ktoré v

predmetnej veci udelili súdnemu exekútorovi poverenie, resp. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti bolo
krajským súdom zrušené. Čo sa týka aplikácie sekundárneho práva Európskej únie, oprávnený v tomto
smere namietal, že pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS
(ďalej len „smernica“), nakoľko tento nepriamy normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy,

ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Rovnako pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je
možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom- teda ani
voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Na základe vyššie uvedeného danú smernicu

nemožno použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva. V závere svojho
odvolania zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť jeho právo priznané mu
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení
uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho
súdneho úradníka a v podrobnostiach odkázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP.7. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až
§ 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

8. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom
okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o osobnom účte uzatvorenej dňa 26.01.2009
medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinným. Tento záver vo svojom
odvolaní nenamietal ani odvolateľ.

9. Vo vzťahu k námietke oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu skúmať materiálnu
správnosť exekučného titulu, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol rozsudok
vydaný, krajský súd uvádza, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať
exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ukladalo

exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom.
Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného
titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia,
ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia
pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z

uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod.. Výnimočne
môžeísťajoustanovenia,ktoréustanovujúpovinnosťexekučnéhosúduskúmaťajmateriálnusprávnosť
exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. V danom
prípade však okresný súd neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite (hoci by tak mohol učiniť
za predpokladu, že rozhodcovská doložka je platná). K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo

čistozprocesnéhodôvodu,atožerozhodcovskádoložkavúverovejzmluveakoneprijateľnápodmienka
v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
vôbec rozhodcovský rozsudok vydať.

10. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa

charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ. Okresný súd však nezaložil svoje rozhodnutie na aplikácii európskych noriem
a rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ale eurokonformný výklad noriem národného práva uplatnil len v
medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Aj v tomto smere je teda odvolacia námietka oprávneného
nedôvodná.

11. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pred skúmaním samotného obsahu
rozhodcovského rozsudku vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá bola v danom
prípade založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v článku 10.2. 2 Všeobecných obchodných
podmienok platných v čase uzavretia zmluvy, na ktorú odkazuje čl. 5.5 zmluvy o osobnom účte.

12. Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ - povinný nemal inú možnosť a viac-
menej „musel súhlasiť“ s formulárovou zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami, v ktorých
je rozhodcovská doložka zakomponovaná. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola

dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah.
Vznik rozhodcovskej doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o
tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z predložených listín nevyplýva, že by si
uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na formulárový
charakter zmluvy a VOP nemožno dospieť k záveru, že by povinný mal možnosť do ich obsahu a

obsahu rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Zároveň aj odvolací súd považoval
zarozhodujúcifakt,žetátodohodabolauzavretáziniciatívyveriteľa,vjehozáujmeavsnahezabezpečiť
svoj vlastný prospech.

13. Pokiaľ ide o obsah rozhodcovskej doložky, táto síce dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s

veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým
nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina.
V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.Dodávateľ mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný a spotrebiteľ týmto stratil právo
brániť sa voči nárokom dodávateľa/veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani

nijako nemohol zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné,
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti bezprostredne zmluvná
klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami.
Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi
zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

14. Hoci odvolateľom spomínaný zákon č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
ukladal bankám - teda aj právnemu predchodcovi oprávneného povinnosť ponúknuť (nie nanútiť) svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient
nebol povinný tento návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať. Z uvedeného vyplýva, že aj
vtedajšia označená právna úprava mala dať klientovi priestor na to, aby sa sám rozhodol, či uvedený

návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie. Táto možnosť slobodnej voľby pri rozhodovaní sa
o (ne)akceptácii predmetného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je zachovaná, ak je rozhodcovská
doložka zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach. Navyše povinnosť ponúknuť
nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným
nanútením klientovi (spotrebiteľovi).

15.Pokiaľjezmluvnápodmienkaažvhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za
fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne

neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu
zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná
rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

16. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2013).

17. K odvolacej námietke oprávneného, že okresný súd rozhodol bez jeho účasti a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, krajský súd poznamenáva, že postupom

okresného súdu nedošlo k porušeniu jeho ústavou garantovaných práv. Oprávnený má možnosť vyjadriť
sa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom
rozsahu uplatnil práve podaním odvolania.

18. Krajský súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné a uzatvára, že

exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok preto vydal orgán, ktorý naň nemal
právomoc, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť
exekúcia.

19. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie n i e j e prípustné.