Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217206854
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217206854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Advokátska kancelária Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Z.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C., o zaplatenie 486,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14Csp/98/2017-65 zo dňa 12. januára
2018 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 107,07
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 107,07 eur od 08.01.2016 až do zaplatenia, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd právne odôvodnil rozsudok aplikáciou § 43 ods. 1, 12, § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o

elektronických komunikáciách, § 40 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej iba „OZ“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je v časti nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o
poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému dohodnutý
druh služieb a žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca
svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval.

Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradil riadne a včas,
pričom dlžná suma žalovaného predstavovala sumu 107,07 eur. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný
je povinný uhradiť žalobcovi 107,07 eur aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 18.12.2015 až do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti v zmysle pokusu o
pokonávku.

3. Súd sa tiež zaoberal aj s nárokom žalobcu uplatneným v sume 379 eur spolu s príslušnými úrokmi

z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na zmluvnú pokutu. Tá predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu zariadení žalovaného a akciovou cenou tohto
zariadenia, s tým, že žalobca zohľadnil časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty ako aj čas, kedy
žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovanému bolpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy A5 black za akciovú kúpnu cenu 1 euro, namiesto trhovej -
predajná cena mobilného telefónu 380 eur, pričom žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 379 eur.

4. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaného odvodzoval z ustanovenia čl. 2 bod 2.5
písm. a/ dodatku uzavretého k zmluve o poskytovaní verejných služieb, podľa ktorého si je účastník
vedomý, že mu je mobilný telefón predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2 dodatku, ktorej
výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a poskytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že účastník sa zaviazal užívať služby poskytované

mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda. Ak teda účastník počas
doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za poskytnuté služby, je povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške určenej v dodatku, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude
postupneznižovaťvzávislostiodtoho,koľkocelýchmesiacovuplynulooduzavretiadodatkudookamihu
porušenia zmluvnej povinnosti.

5. Súd zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v súlade s bodom 2.5 písm. a/ dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom k tomu,
že v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana
spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho

poriadku implementovaná smernica Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993. V zmysle judikatúry Súdneho
dvora EÚ má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o
neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť
výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

6. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej
zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k
úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej

kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i
na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania
nesplneniapovinnostínastraneobochúčastníkovzmluvy,ktorébymalobyťvyvážené.Vdanomprípade
mal súd za to, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch,

žalobca iba menil výšku zmluvnej pokuty s ohľadom na výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu,
ktorú žalovanej poskytol. Ustanovenie o zmluvnej pokute v tomto dodatku považuje súd za neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy v spojení
so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od žalovaného ako

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil zmluvnú pokutu spočívajúcu v rozdiele medzi
trhovou cenou mobilného telefónu poskytnutého žalovanému a jeho akciovou cenou, ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom výška zmluvnej pokuty má byť zo strany žalobcu znižovaná
v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti. Z uvedeného ustanovenia však nie je zrejmý presný spôsob výpočtu žalobcu

pri pomernom znižovaní zmluvnej pokuty. Toto ustanovenie podľa názoru súdu spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v čase
uzatvorenia dodatku spotrebiteľovi nie je zrejmé, o koľko presne sa zníži nárok žalobcu na zmluvnú
pokutu v prípade nedodržania povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu dohodnutú v
dodatku. Súd preto žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 379

eur s príslušenstvom, zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanému zaplatiť mu sumu 486,07 eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 107,07
eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 22,03 % (107,07 eur

z 486,07 eur). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 77,97 %. Odrátaním
úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalovaného v pomere 55,94 %. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však
v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania ani
nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne

nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251
CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti výroku II. a III, t.j. v časti, v
ktorej nebol v konaní úspešný a v časti náhrady trov konania z dôvodu, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1, písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok -CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Podľa názoru žalobcu ust. § 297 druhá veta písm.
b)CSPdávamožnosťsúdurozhodnúťvovecisamejbeznariadeniapojednávania,avšaklenzasplnenia

zákonom stanovených podmienok. Prvou takouto podmienkou je jednoduchosť právneho posúdenia
veci. Táto podmienka spočíva v predpoklade jednoduchosti, resp. jednoznačnosti posudzovanej veci.
Žalobca má za to, že v predmetnej veci táto podmienka splnená nebola, ktorá skutočnosť vyplýva aj z
rôznorodého posudzovania podobných vecí súdmi Slovenskej republiky. Ďalším kritériom je nespornosť
tvrdení strán. Toto kritérium vychádza z predpokladu efektívneho uplatňovania inštitútov procesného

útoku a obrany stranami sporu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva (bod. 2), že žalovaný napriek poučeniu
sa k žalobe nevyjadril, t.j. nevyužil prostriedky procesnej obrany. Ak mal teda súd za to, že skutkové
tvrdenia strán sú nesporné, vychádzajúc z tvrdení žalobcu, mal žalobe zo dňa 15.03.2017 v plnom
rozsahu vyhovieť. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mal nariadiť pojednávanie, keďže
podmienky pre aplikáciu § 297 CSP neboli naplnené. Uvedeným postupom teda súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalovaný, ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť zmluvnú
pokutu dojednanú v Dodatku k Zmluve č. A8582831 zo dňa 25.05.2015 (bod. 25. odôvodnenia).

Toto tvrdenie súdu však neobstojí, keď každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv
o pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov. Účastník, ktorý sa rozhodne využívať služby
žalobcu má možnosť výberu. V prvom rade sa môže rozhodnúť či si zvolí program s paušálom alebo
s kreditom. Ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si/kúpiť telekomunikačné
zariadenie za akciovú cenu, alebo nie, a pod. Z uvedeného vyplýva, že celý proces vzniku zmluvných

vzťahov medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na voľbe (slobodnej vôle) daného
účastníka. Či sa jedná o dobu viazanosti, značku telekomunikačného zariadenia, výšku paušálu, rozsah
benefitov,existenciu/neexistenciuzmluvnejpokutyajejvýšky,obsahzmluvnéhovzťahumedzižalobcom
a účastníkom vzniká a je zostavený na základe individuálnych rozhodnutí toho - ktorého účastníka.
Uvedené platí aj pre prípad žalovaného, ktorý uskutočnil individuálne voľby na základe vlastnej a

slobodnej vôle, s ktorými požiadavkami žalobca súhlasil a uzatvoril predmetnú zmluvu a dodatok.

10. Ďalej súd prvej inštancie vyjadril názor, že zmluvná pokuta dohodnutá v Dodatku k Zmluve č.
A8582831 zo dňa 25.05.2015 spôsobuje značnú nerovnováhu medzi žalobcom (ako dodávateľom)
a žalovaným (ako spotrebiteľom) - bod 23. odôvodnenia. Súd pri tom izoloval zmluvnú pokutu od

ostatných dojednaní v zmluve, t.j. neprihliadal na benefity, ktoré boli v zmysle Zmluvy a jej dodatku
poskytnuté žalovanému, Žalobca má za to, že v zmysle uvedenej zmluvy a jej dodatku je rovnováha
medzi zmluvnými stranami narušená práve v prospech žalovaného, a to z nasledovných dôvodov:

Žalovaný mal poskytnuté nasledovné benefity:

• CLIP
• Poistenie domácnosti
• Mobilný telefón v hodnote 380,- eur za akciovú cenu 1,- euro
• program Panter 40 s osobitným roam. balíkom, ktorý obsahoval:Volania do všetkých sietí na Slovensku (neobmedzene).
Posielanie SMS a MMS do všetkých sietí (neobmedzene).
Internet v telefóne (6 000 MB - následne klesne prenosová rýchlosť).

a iné výhody

Na druhej strane mal žalovaný povinnosť:
- platiť za využívanie služieb
- zotrvať v dobe viazanosti po dobu 24 mesiacov

- v prípade porušenia zmluvy, resp. splnenia podmienok stanovených dodatku zaplatiť zmluvnú pokutu
v maximálnej výške 379 eur.

11. Z uvedeného vyplýva, že rovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola narušená v prospech
žalovaného. Uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť, keď v rámci
hodnotenia rovnosti postavenia zmluvných strán zohľadnil len zmluvnú pokutu. Je nepochybné, že

predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme. Ďalej z dodatku vyplýva i presný výpočet
porušenia zmluvných povinností, pri ktorých sa zmluvná pokuta má uplatniť. Taktiež je dojednaná aj
výška zmluvnej pokuty, resp. jej určenie. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si svoje zmluvné
povinnosti neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu, t.j. neuhrádzal faktúry za riadne a včas
poskytované služby. Žalobca z toho dôvodu má za to, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s

nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a
využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné, bez úmyslu uhrádzať faktúry, t.j. plniť si svoje povinnosti
a zotrvať v dobe viazanosti. Žalobca je toho názoru, že takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré
mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie
tohto právneho inštitútu.

12. Na základe uvedeného má žalobca za to, že Okresný súd Dunajská Streda rozhodol nesprávne, keď
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 379 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 08.01.2016 do zaplatenia zamietol. Uvedené malo dopad aj na rozhodovanie o nároku
na náhradu trov, z toho dôvodu žalobca napadol týmto odvolaním aj výrok o trovách.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej
pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. túto časť zmluvy považoval za neplatnú, preto
nárok z nej (na zaplatenie zmluvnej pokuty) nebolo možné priznať. Proti výroku I., ktorým súd žalobe v
časti vyhovel žalovaný odvolanie nepodal, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nadobudol

právoplatnosť a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

15. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti, konania jemu predchádzajúceho, ako
aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové

zistenia a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na
§ 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže vyhovieť
odvolaniu odvolateľa.

16. Ako prvé odvolateľ namietal, že v dôsledku nenariadenia pojednávania vo veci, súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanieveci nenariadil pojednávanie, ale došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 12.01.2018,
ktoré bolo vopred oznámené vyvesením na úradnej tabuli a web stránke okresného súdu, pričom podľa
zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku súd vyhlásil výrok rozsudku v znení, v akom je obsiahnutý v

písomnom vyhotovení predmetného rozsudku.

17. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa ods. 2
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b)

strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.

18. V zmysle § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

19. Ostatné citované ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch
a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia citovaného
§ 297 písm. b) CSP korešponduje s § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pričom ich spoločnými znakmi
sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagatelný census s

rozdielnou výškou. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v
zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom
prejednávať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia veci. Posúdiac predmetnú vec podľa
vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v
danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnej veci v spotrebiteľskom spore nebolo

nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže žalovaný nevyužil možnosť vo veci sa
vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe sa nestali spornými, je potrebné
uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo
o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej
zmluvy, vrátane posúdenia, či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je v súlade so zákonom,

pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok
a posudzovanie, či žalobca pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe aj preukázal
pripojenými listinnými dôkazmi. To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000
eur, keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 486,07 eur, je úplne nesporné. Odvolací súd preto
uzatvára,ževdanomprípadebolisplnenézákonnépodmienky,abysúdprvejinštanciepostupovalpodľa

procesného § 297 písm. b) CSP a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie
rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv
stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalobcu preto neobstojí
(nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom a odvolací súd by mohol rozsudok súdu prvej
inštancie z uvedeného dôvodu zmeniť).

20. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne dojednaná
zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka. Je nesporné, že zmluva
o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný
zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 52 a

nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute súd prvej inštancie
správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd
dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto
je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, ale súd

musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
v preskúmavanom dojednaní.

21. Podnik a účastník sa dohodli, že porušením povinnosti uhradiť cenu za služby riadne a
včas a záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody
spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik
poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých výhod a zliav zo
štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka, ako aj zľava z ceny mobilnéhotelefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou a akciovou kúpnou cenou, ak bol
účastníkovinazákladetohtododatkumobilnýtelefónposkytnutý.Základomprevýpočetzmluvnejpokuty
za porušenie záväzku porušenia povinnosti plniť riadne a včas a viazanosti je suma špecifikovaná v

bode 2.5 a podľa vzorca v ňom uvedeného.

22. Súd prvej inštancie čiastočné zamietnutie žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty odôvodnil tým,
že je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch, žalobca iba menil výšku zmluvnej
pokuty s ohľadom na výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovanej poskytol, pričom z

ustanovenia nie je zrejmý presný spôsob výpočtu žalobcu pri pomernom znižovaní zmluvnej pokuty a
jej dojednanie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

23. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré
ustanoveniauvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúzaneprijateľnépodmienky.Medzinenovelou

OZ, zák. č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za
neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímtohtozáväzku.Podľa
ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

24. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

25. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa

bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

26. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

27. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

28. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých

podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.29.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

30. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej
zmluve (ne)bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu (A8582831
z 25.5.2015) a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom
pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravené vopred v podobe predbežne

formulovaných tzv. typových, resp. štandardných zmlúv, pričom do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali iba
údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybratý mobilný telefón, účastnícky program a služby, kúpna
cena mobilného telefónu výšku zmluvnej pokuty v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo
od uzavretia dodatku k zmluve do porušenia povinnosti. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto

s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne
dojednané.Žalovanýakospotrebiteľnemalžiadnureálnumožnosťovplyvniťobsahvopreddodávateľom
navrhnutýchavpredloženejzmluvefixneformulovanýchdojednaníozmluvnejpokute.Moholibazmluvu
ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o
zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne

dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na
žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal
a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú.

31. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o
pripojení a ich dodatkov resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom
rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť
výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a celý proces
vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe

daného účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor
žalobcu o tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná, nebol správny.

32. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v
podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s

poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej
pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

33. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

34. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej
pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým
následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.

Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška
zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Sankcia (zmluvná
pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto
porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu
peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.

35. V prejednávanej veci bolo dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 25.05.2015, riadne podpísanom zmluvnými stranami, v bode 2.5. písm. a)
dodatku uzavretého k zmluve o poskytovaní verejných služieb, podľa ktorého si je účastník vedomý,že mu je mobilný telefón predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že účastník sa zaviazal užívať služby poskytované mu

prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda. Ak teda účastník počas doby
viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za poskytnuté služby, je povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 379 eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v
závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej

povinnosti.

36. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty jednou sumou 379
eur z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu
zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Podľa názoru odvolacieho súdu
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť,

bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatky k nej ako celky (teda či dôjde k
ukončeniu právneho vzťahu zo zmlúv alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej
pokuty je určená vo výške 379 eur, ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického
telekomunikačného zariadenia a predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku,
pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov

uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Na účely krytia tohto výpadku
je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný
určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník
každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to,
či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve

poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba
viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu.
Z uvedeného dôvodu je zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej
ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod
2.5. písm. b) dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri

predaji takéhoto akciového zariadenia. Takéto dôvody však podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v
prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za
poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho
do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného
zariadenia zmluvnou pokutou.

37. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je
vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty
len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, mohol súd posudzovať dôvodnosť
uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že

žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by
bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v
sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže
byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník
počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po

ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy
omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy,
tedanedôjdeknaplneniu(hospodárskeho)účelu,ktorýsasledujetaktourčenouvýškouzmluvnejpokuty.
Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5
písm. a), keďže dôvod uvedený v písm. b) nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým,
že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a OZ,
keďže § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a

OZ. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala
aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného
smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdnehodvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13,
Caxabank).

38. Súd prvej inštancie v úvahách postupoval správne v tom, že nemožno túto zmluvnú podmienku
považovať ani za individuálne dojednanú. Z úradnej činnosti je súdom známe, že žalobca v prevažne
každom prípade používa formulár dodatku k zmluve s predtlačou na vyplnenie, kde je určená výška
zmluvnej pokuty a spotrebiteľ nemá možnosť výšku konkrétnej zmluvnej pokuty ovplyvniť (§ 53 ods. 2
Obč. zák.).

39.Žalobcavodvolanípoukazovalnato,ževýškazmluvnejpokutyjeprimeranázdôvodu,žejepotrebné
prihliadnuť na všetky benefity poskytované žalovanému, hlavne získané zariadenie za akciové ceny. S
uvedeným argumentom sa odvolací nestotožnil, pretože žalovaný má všetky výhody zohľadnené podľa
dojednaného konkrétneho paušálu, v tomto prípade Panter 40 s osobitným roam. Balíkom), za ktorý mal
platiť mesačne najmenej 40 eur.

40. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej, zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

41. V odvolacom konaní vo veci samej, keď v zamietajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom

konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a
podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania
neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu možné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

42. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).