Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 12, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/116/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409206259
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4409206259.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcov: 1. R. MP, spol. s

r. o., M. XX, X., C.: XX XXX XXX, zastúpený doc. L.. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, so
sídlom Bratislava, Kýčerského 5, 2. C.. V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., L. 2, zastúpený na základe
splnomocnenia JUDr. Karolom Janečekom, bytom Šurany, Poznanova 34, 3. E.. Z. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X., U. XX, proti žalovaným: 1. U.. F. F., N.., nar.XX.XX.XXXX, bytom X., F. XX, 2. U.. X. F.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom X., F. XX, obaja zastúpení JUDr. Ivanou Starzykovou, advokátkou, so sídlom
Šurany, M. R. Štefánika 14, o určení neplatnosti článku V. bod 2. kúpnej zmluvy, o zrušenie vecného
bremena a o vzájomnej žalobe žalovaných o nadobudnutí vecného bremena vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I.Súd vzájomnú žalobu žalovaných z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1 až 3 rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1 a 2 rade
vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1 až 3 rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1 a 2 rade

vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, vo vzťahu
k výroku I. rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/116/2009-736 zo dňa 4.apríla 2016 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/455/2016-815 zo dňa 14.12.2017, ktorým bol
výrok potvrdený.

IV. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1 a 2 rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1 až 3 rade
vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, vo vzťahu
k výroku II. rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/116/2009-736 zo dňa 4.apríla 2016 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/455/2016-815 zo dňa 14.12.2017, ktorým bola
žaloba v tejto časti zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v 1. a v 2. rade sa žalobou domáhali zrušenia vecného bremena, ktorému
zodpovedná právo prechodu cez pozemok parcely č. XX/X v prospech vlastníkov parcely č. XX/X a XX/X
v kat. území X., zapísané u Správy katastra Nové Zámky, na LV č. XXXX bez primeranej náhrady. Žalobu

odôvodnili tým, že vecné bremeno pre žalovaných bolo zriadené kúpnou zmluvou zo dňa 14.9.1998
uzavretou medzi Mestom Šurany ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, ktorá je v zmysle §
37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Žalovaní vecné bremeno využívajú na úkor vlastníkov
parcely č. XX/X, ktorými boli žalobcovia v 1. a v 2. rade. Od zriadenia vecného bremena v prospechžalovaných uplynula pomerne dlhá doba a zmenili sa podmienky, ako aj pomery vlastníkov pozemkov,
na základe čoho žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým majú zabezpečený prístup, príjazd,
cez parcelu č. XX/X pasáž z ulice a taktiež na parcelu č. XX/X záhradu o výmere 87 m2 majú prístup cez

vlastnú budovu a vlastné pozemky. V dôsledku zmeny pomerov nastal hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného, pre ktorý nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení.

1.1 Súd prvej inštancie prvým rozsudkom č. k. 16C/116/2009-346 zo dňa 14.02.2012 žalobu zamietol.

1.2 Proti tomuto rozsudku podali odvolanie pôvodní žalobcovia v 1 a 2 rade a odvolací súd uznesením
č. k. 9Co/111/2012-457 zo dňa 07.02.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že kúpna zmluva uzavretá písomne dňa 14.09.1998 medzi predávajúcim Mestom
Šurany a kupujúcim U.. F. F., N.. a manželkou U.. X. F., ktorej vklad bol povolený v OÚ Nové Zámky,
katastrálnym odborom dňa 16.11.1998 pod č. V XXXX/XX v článku V. bod 2 nebola uzavretá v súlade s

platnou právnou úpravou a chýbalo schválenie zastupiteľstvom a preto v tejto časti predmetným úkonom
právo z vecného bremena odporcom nevzniklo. Je nesporné len to, že v súlade s ust. § 151o OZ bolo
vecnébremenonaparceluč.XX/Xzriadenélenpreparceluč.XX/X,čovyplývazrozhodnutiaOkresného
súdu Nové Zámky zo dňa 31.10.1996 č. k. 5C/120/94-117 právoplatného dňa 25.11.1996, ktorým bol
schválený súdny zmier o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a týmto rozhodnutím

v zmysle geometrického plánu C.. X. V. č. 11852348 - 147 /95 zo dňa 03.01.1996 bolo zriadené vecné
bremeno v prospech odporcu, teda vlastníka parcely č. XX/X na parcelu č. XX/X spočívajúce v prechode
pešo a vozom v šírke troch metrov.
Súd prvej inštancie sa doposiaľ vôbec nezaoberal zistením, kto je subjektom vzťahu založeným vecným
bremenom - právo prechodu pešo i vozom cez parcelu XX/X okrem vlastníkov parcely č. XX/X, teda

kto je na základe čoho oprávnený z vecného bremena. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní
dokazovanie, predovšetkým zistí, komu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a akým v
zákone uvedeným spôsobom (napr. výkonom práva vydržaním, zmluvou a pod. a v akom rozsahu).
Ak zistí, že právo zodpovedajúce k vecnému bremenu na parcele č. XX/X patrí vlastníkom viacerých
nehnuteľností, potom sa musí zaoberať aj tým, či žalobcovia správne a úplne označili strany sporu v

zmysle§60anasl.CSP.Poupresnení stránsporuzameriadokazovanienazistenie,čivsúdenomspore
vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ako rozhodujúce kritérium
pre rozhodovanie v danom spore , či došlo k zmene pomerov od vzniku vecného bremena, nakoľko táto
zmena má vplyv na spôsob výkonu práva vecného bremena a ako sa prejavila v užívaní nehnuteľnosti
zaťaženej vecným bremenom. Samotná zmena pomerov je právne významná, len ak by privodila hrubý

nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Z ust. § 151p ods. 3 veta prvá OZ vyplýva,
že ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Súd na
základe výsledkov dokazovania je oprávnený rozhodnúť, či v konkrétnej veci vecné bremeno zruší alebo
ho obmedzí.

2. Žalovaní doručili súdu dňa 20.11.2013 vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP, ktorou sa domáhali
určenia, že žalovaným v 1.a 2.rade ako vlastníkom parcely č. XX/X a XX/X v kat. úz. X., zapísanej u
OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX vzniklo vecné bremeno práva vstupu a prechodu
peši i vozom cez parcelu č. XX/X v kat. úz. X. zapísanej u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV

č. XXXX výkonom práva vydržaním. Vo svojej žalobe poukazovali na to, že Okresný súd je viazaný
právnym názorom Krajského súdu a žalovaní týmto preukazujú, že im vzniklo právo vstupu a prechodu
peši i vozom cez parcelu č. XX/X vydržaním, s poukazom na ust. § 151o ods. 1 OZ a § 134 ods. 1 OZ.
Žalovaní minimálne od 14.09.1998 vykonávali právo zodpovedajúce zriadenému vecnému bremenu
na základe podpísanej zmluvy a boli dobromyseľní v tom, že im vecné bremeno bolo platne zriadené.

Maximálny začiatok plynutia 10 ročnej vydržacej doby je od 16.11.1998, kedy bol katastrom povolený
vklad vlastníckeho práva a vecného bremena v prospech žalovaných v 1.a v 2.rade. Skutočnosť, že
im nebolo zriadené vecné bremeno v zmysle zmluvy, tak, ako je vyššie uvedené, sa dozvedeli až
doručením a oboznámením sa s uznesením Krajského súdu v Nitre dňa 04.04.2013. Až týmto dňom
prestala plynúť ich dobromyseľnosť v tom, že im bolo platne zriadené vecné bremeno. Žalovaní po dobu

viac ako 10 rokov využívali právo prechodu peši i vozom cez parcelu č. XX/X a boli dobromyseľní v
tom, že im toto právo patrí. Naliehavý právny záujem na určenie vecného bremena preukázali, pretože
inak by ich postavenie bolo právne neisté, čím zároveň by bol ohrozený aj výkon ich vlastníckeho práva
k parcele č. XX/X a vstup do budovy zdravotníckeho zariadenia na parcelu č. XX/X cez bezbariérovývstup v zadnej časti budovy. Výrok súdu o nadobudnutí vecného bremena vydržaním bude podkladom
na zápis vecného bremena v prospech žalovaných v 1.a v 2.rade v rovnakom znení, ako doposiaľ, avšak
z iného právneho titulu.

2.1 Žalobca v 2.rade žiadal vzájomný návrh žalovaných vylúčiť na samostatné konanie z toho dôvodu,
že by sa zbytočne predlžovalo toto konanie, ktorým sa žalovaní snažia zachrániť danú situáciu, keďže
je nepochybné, že prístup k svojim nehnuteľnostiam majú i cez susediace parcely. Mal za to, že
vzájomnýnávrhžalovanýchjepotrebnézamietnuťvprvomradeztohodôvodu,žežalovanínepreukázali

naliehavý právny záujem na určení vecného bremena vydržaním. V žiadnom prípade nie je ohrozené
právo žalovaných na výkon ich činnosti v ich zdravotnom stredisku a neexistuje právny dôvod vydržania
na strane žalovaných.

2.2 Uznesením súd prvej inštancie dňa 30. 09. 2010 č. k. 16C/116/2009-148 pripustil zmenu účastníkov
na strane žalobcov, keď z konania vystúpil pôvodný žalobca v 2. rade X. Z. R., O. XXX, O., C.: XX

XXX XXX a na jeho miesto vstúpil ako žalovaný v 2. rade C.. V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. 2,
X.. Uvedená zámena účastníkov bola uskutočnená z dôvodu, že pôvodný žalobca v 2. rade (X. Z. R.)
kúpnou zmluvou previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. X. na
žalobcu v 2. rade C.. V. X.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2010. Uznesením zo dňa
12. 11. 2015 č. k. 16C/116/2009-689 súd pripustil, aby na strane žalobcu v 3. rade vystupovala E.. X.

X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, X. z dôvodu, že kúpnou zmluvou zo dňa 02. 01. 2015 obchodná
spoločnosť R. MP, spol. s r. o. so sídlom X., M. XX previedla na ňu podiel v 1/2 k celku k parcele č. KN-
C XX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 a dom súp. č. XXX, postavený
na parcele KN-C XX/X. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2015.

2.3 Súd prvej inštancie v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a rozhodol v poradí druhým
rozsudkom č. k. 16C/116/2009-736 zo dňa 04.04.2016 tak, že určil, že čl. V. bod 2. Kúpnej zmluvy zo
dňa 14. 09. 1998, uzavretej medzi predávajúcim Mesto Šurany, Námestie hrdinov 1, Šurany a kupujúcim
U.. F. F., N.., bytom X., F. XX a manželkou U.. X. F., bytom X., F. XX, ktorou sa predávala parcela č.
XX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere 87 m2 je neplatný. Druhým výrokom zrušil vecné bremeno,

ktorému zodpovedá právo prechodu cez pozemok parcely č. XX/X v prospech vlastníkov parcely č. XX/
X a parcely č. XX/X, kat. úz. X., zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, odbor katastrálny na LV
č. XXXX bez primeranej náhrady. Tretím výrokom súd vzájomný návrh žalovaných zamietol. O trovách
konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 39, § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1,

2, § 11 ods. 4 písm. a/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinnom do 23. 07. 1999, ako aj § 80
písm. c/ OSP a vykonaným dokazovaním.

2.4 Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1 a 2 rade, ktorí sa
domáhali jeho zmeny vo výroku I. tak, že súd žalobu zamietne, v II. výroku sa domáhali zmeny tak, že

súd žalobu zamietne, alternatívne obmedzí vecné bremeno práva prechodu a prejazdu peši i vozom cez
parcelu registra „C“ č. XX/X v prospech vlastníkov parcely registra „C“ č. XX/X a XX/X v šírke 4 metre
podľa geometrického plánu č. 98/2015 zo dňa 31. 12. 2015 a vo výroku III., vzhľadom pre späťvzatie
návrhu navrhli konanie o vzájomnom návrhu zastaviť.

2.5 K podanému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca v 2. rade, ktorý navrhol výroky I.
a III. napadnutého rozsudku ako vecne správne potvrdiť, pričom rozhodnutie o II. výroku predmetného
rozsudku ponechal na zváženie odvolaciemu súdu. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril i žalobca
v 1. rade, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho
konania. K podanému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila aj žalobkyňa v 3. rade, ktorá navrhla

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobkyni v 3. rade priznať náhradu trov
konania.

3. Odvolací súd rozsudkom č. k. 9Co/455/2016-815 zo dňa 14.12.2017 rozhodol tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým určil neplatnosť článku V. bod 2. kúpnej zmluvy zo

dňa 14. 09. 1998 potvrdil s tým, že na základe tohto článku došlo k zápisu vecného bremena práva
prechodu cez pozemok parcelu č. 20/1 zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. X., obec X. v prospech
vlastníka parcely č. XX/X, XX/X pod V XXXX/XX. Vo výroku II, ktorým súd prvej inštancie zrušil vecné
bremeno napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súdspäťvzatie vzájomnej žaloby žalovanými nepripustil. Vo výroku IV, ktorým súd prvej inštancie vzájomnú
žalobu žalovaných zamietol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalovaní sa vzájomnou žalobou domáhali určenia, že im ako
vlastníkom parcely č. XX/X a XX/X v kat. úz. X., zapísané u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV
č. XXXX vzniklo vecné bremeno právo vstupu a prechodu peši i vozom cez parcelu č. XX/X v kat. úz.
X., zapísané u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX výkonom práva vydržaním. F. prvej

inštancie vzájomnú žalobu žalovaných zamietol z dôvodu, že nepreukázali naliehavý právny záujem,
pretože rozhodnutím v zmysle určovacieho petitu (protinávrhu) by sa nedosiahlo odstránenie spornosti
práva alebo právnej neistoty a zostal by zachovaný rovnaký právny stav. Následne by boli vyvolané
ďalšie konania týkajúce sa vecného bremena.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu žalobcov zamietol, je pre nedostatok dôvodov

nepresvedčivé a nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý
proces v zmysle ust. § 389 písm. b/ CSP.
V prípade spornosti, či došlo k vydržaniu alebo nie, sa môže oprávnený subjekt domáhať určenia vzniku
tohto práva určovacou žalobou, ak sú tu podmienky pre podanie takejto žaloby (§ 80 písm. c/ OSP, teraz
§ 137c CSP).

Na úspech žaloby na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto
chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na
základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o tzv. výprosu, t. j.
bezodplatnévykonávanieprávaalebomôžeísťoužívaniecudziehopozemkuakoúčelovejkomunikácie.
Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho

vecnémubremenuešteneznamená,žejedržiteľomvecnéhopráva.Takýdržiteľjeten,ktojesozreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to
bude ten, ktorý vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani
pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti, resp. skutočnostiach ich spôsobujúcich nevie a nemusí
vedieť. Môže ísť o tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je

so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je.
Vecné bremeno musí byť v rozsudku presne vymedzené. Pokiaľ spočíva v obmedzení práva
vlastníka nehnuteľnosti, musí byť presne vymedzené, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú určité práva
zodpovedajúce vecnému bremenu ďalšie osoby. Vymedzenie časti parcely, kde došlo vydržaním k
vzniku vecného bremena, bude možné najmä zaobstaraním geometrického plánu, ktorý musí byť

súčasťou rozsudku; nemožno pravda vylúčiť aj iné (určité) vymedzenie tohto vecného bremena.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne zaoberať sa, či žalovaní majú na vzájomnom návrhu
naliehavý právny záujem a či bez takéhoto rozhodnutia súdu nezostane ich postavenie neisté a
nevyriešia sa právne vzťahy medzi stranami sporu, najmä za situácie, že vydržania vecného bremena sa
domáhajú k nehnuteľnosti „in rem“. Je nesporné, že medzi stranami sporu žalobcovia úspešne popreli a

dosiahli vyslovenie neplatnosti článku zmluvy, ktorým sa malo zriadiť vecné bremeno a na druhej strane
žalovaní tvrdia, že v takomto prípade vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

5.Súd prvej inštancie uznesením č. k. 16C/116/2009-878 zo dňa 17.05.2018 pripustil zmenu petitu
vzájomnej žaloby zo dňa 20.11.2013 , podľa § 139 CSP, tak, že súd určuje, že žalovaným v 1. a 2. rade

ako vlastníkom parcely CKN č. XX/X a parcely CKN XX/X v kat. území X., zapísaných u Okresného
úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre kat. územie, vzniklo vecné bremeno vstupu a
prechodu peši i vozom cez parcelu CKN č. XX/X v kat. území X., zapísanej u Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre kat. územie X. výkonom práva a to vydržaním, v rozsahu
podľa geometrického plánu č. 33/2018, vypracovaného C.. U. Y., autorizovaným geodetom, M. M. XX,

X. dňa 10.04.2018, overeného Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, dňa 24.04.2018 pod
č. 440/2018. Uvedený Geometrický plán č. 33/2018 zo dňa 10.04.2018 je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/116/2009 .podľa § 139 CSP.

5.1Uznesením č. k. 16C/116/2009-1075 zo dňa 19.11.2018 súd pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby

podľa § 139 CSP, tak, aby zodpovedala požiadavkách § 42 Zákona č. 162/1992 Z. z. (katastrálny
zákon) a vzájomný návrh vzájomnej žaloby znie: súd určuje, že žalovaní v 1. a 2. rade ako vlastníci
nehnuteľností parcely reg. CKN č. 20/3, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2
a parcely reg. CKN č. 20/4, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 89 m2, zapísanýchu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kat. úz. X., nadobudli výkonom
práva(vydržaním)právozodpovedajúcevecnémubremenu,spočívajúcevprávevstupuaprechodupeši
o motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť parcely reg. CKN č. 20/1, druh pozemku - zastavané plochy a

nádvoriaovýmere632m2,zapísanejuOkresnéhoúraduNovéZámky,katastrálnyodbornaLVč.XXXX,
prekat.územieŠurany,vo vyznačenomrozsahupodľageometrickéhoplánuč.33/2018,vypracovaného
C.. U. Y., autorizovaným geodetom, M. M. XX, X. zo dňa 10.04.2018, overeného Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálny odbor, dňa 24.04.2018 pod č. 440/2018. Uvedený Geometrický plán č.
33/2018 zo dňa 10.04.2018 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

16C/116/2009.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením predložených listinných dôkazov,
a zistil tento skutkový a právny stav:

7.Z obhliadky na mieste samom dňa 15.6.2011 súd zistil podľa udania strán sporu, že parcela č. 20/1

je oplotená a je vynechaný prechod v šírke asi 4 metrov. K oploteniu parcely žalobcami došlo z toho
dôvodu, že predtým na uvedenej parcele boli odstavené motorové vozidlá klientov žalovaných. Na
parcele 20/1 existovala brána, z ktorej sú tam momentálne pozostatky dva stĺpy. Podľa udania žalobcov
bola táto brána zatvorená, čo poprel žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že bránu otváral ráno, keď prišiel
do práce a večer ju zatvárala upratovačka o 18.30 hod. Bolo tomu tak až dovtedy, kým nebola brána

odmontovaná. K odstráneniu brány došlo potom, čo žalovaní nesúhlasili s namontovaním automatickej
brány. Za parcelami 20/1 a 20/4 sa nachádzajú parcely 20/2 a ďalšie vo vlastníctve M., ktorým bolo tiež
zriadené právo prechodu cez parcelu 20/1. Po ľavej strane budovy sa nachádza prechod na parcele
18/2, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, s právom prechodu pre vlastníka parcely 18/1. Z tejto strany
objektu nie je možné dostať sa na parkovisko žalovaných autom. Do budovy vlastníctva žalovaných je

vybudovaný vchod spredu, vchod z parkoviska parcely č. 20/4 spolu s bezbariérovým vchodom a vchod
i z parcely 18/2.

8.Dňa 01.10.2015 súd vykonal obhliadku na mieste samom, z ktorej mal preukázané, že žalovaní
odkúpili nehnuteľnosť parcely č. 20/2, 20/5, 20/8 zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. X. na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 11.12.2013 ovkladovanej pod č. V XXXX/XXXX. Uvedenou kúpnou zmluvou žalovaní
nadobudli i vecné bremeno, ktoré bolo zriadené súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/120/94 v šírke
3 metrov. Vzdialenosť medzi plotom žalobcov a budovou žalovaného predstavovala šírku 4 metre s tým,
že v podstate jeden meter je časť, ktorú by žalovaní potrebovali k prechodu na parcelu č. 20/4, kde
majú zriadené parkovisko, z ktorej je i bezbariérový vstup do budovy. Právny zástupca žalobcu v 2.rade

poukázal na to, že neexistuje žiadny právny dôvod a titul na vecné bremeno v šírke jedného metra od
kraja pozemku parcely č. 20/4 v prospech žalovaných. Konateľka žalobcu v 1.rade zdôraznila, že majú
zakreslené inžinierske siete, ktoré by mali byť vložené do časti nehnuteľnosti v ich vlastníctve, o ktorú
majú záujem žalovaní za účelom prechodu k ich parcele, na ktorej je zriadené parkovisko a ak by o túto
časť nehnuteľnosti prišli, nemali by kde uložiť inžinierske siete.

9. Vypočutý svedok C.. I. B. v doplňujúcej výpovedi upresnil, že bol predsedom výberovej komisie, kedy
sa jednalo o predaji nehnuteľnosti verejnou obchodnou súťažou v roku 2005. Podľa jeho názoru ako
člena a predsedu výberovej komisie malo byť zriadené vecné bremeno, avšak nie tak, ako to bolo na
celú parcelu ale podľa správnosti malo byť zamerané geometrickým plánom. Nevidel dôvod, aby nebolo

zriadené v šírke 3 metrov, pretože je to potrebné pre prístup k nehnuteľnosti. Je nepochybné, že ak
sa vydáva stavebné povolenie, je potrebné, aby bol zabezpečený prístup k nehnuteľnosti, minimálne v
šírke prechodu osobného a nákladného vozidla. Keď ako komisia boli na obhliadke na mieste samom,
poukazoval na to, že boli uložené na spornej parcele inžinierske siete a kanalizácia, ktoré tiež mali byť
riešené vecným bremenom, t. j. v zmysle geometrického plánu. Nezúčastnil sa vytyčovania vecného

bremena v zmysle geometrického plánu, avšak poznámka dopísaná na protokole o vytýčení hranice
bola jeho poznámkou, pretože bolo jeho povinnosťou chrániť majetok mesta. Predmetom rokovania
Mestského zastupiteľstva bolo vecné bremeno 20/1, t. j. na celú parcelu. Mesto nemohlo predávať
bez vecného bremena a bol si istý, že v kúpnej zmluve bolo uvedené vecné bremeno na parcelu
20/1, ktoré nebolo vytýčené, zamerané a kupujúci s tým súhlasil, na 100 %. Bez takýchto ustanovení

zmluvy, by nebolo možné predložiť kúpnu zmluvu do katastra. Trval na tom, aby bolo vecné bremeno
zamerané geometrickým plánom. I po dlhšej dobe hovorili o tom, že bolo chybou, že do kúpnej zmluvy
sa nedala podmienka výstavby polyfunkčného domu do roku 2007 tak, že ak sa tak nestane, je potrebné
vrátiť nehnuteľnosť mestu. Nevedel, z akého dôvodu nebol vypracovaný geometrický plán, keďže napredávajúcu parcelu 20/1 presahovali iné stavby susedných vlastníkov a i napriek tomu bola parcela
predaná s právnymi vadami. Svedok zároveň uviedol, že zotrváva i na svojej pôvodnej svedeckej
výpovedi s tým, že vecné bremeno v čase vypisovania verejnej súťaže bolo v prvom rade zachované

pre vlastníkov nehnuteľností za parcelou 20/1.

10. Svedok C.. U. D. vo svojej výpovedi upresnil, že v roku 1998 zastával funkciu vedúceho odboru
výstavby a správy majetku a regionálnej politiky. Zúčastňoval sa aj na každom rokovaní mestského
zastupiteľstva. Potvrdil, že podpísal návrh na vklad do katastra z 30.09.1998, kde je uvedené vecné

bremeno v šírke 3 metrov. S výsledkom verejnej obchodnej súťaže z roku 2005 nesúhlasil a vyhľadal
vtedajšieho primátora, ktorý mu medzi štyrmi očami povedal, že ak chce naďalej pracovať na mestskom
úrade, aby to nechal tak a on prebral réžiu v tejto súťaži. Mestské zastupiteľstvo mohlo prejednávať
vecné bremeno, avšak šírku si nepamätal. Podľa jeho názoru vecné bremeno v kúpnej zmluve zo dňa
14.09.1998 bolo na celú parcelu, keďže nebolo konkrétne vymedzenie 3 metrov.

11. Svedok C.. C. V. uviedol, že bol členom komisie pre odpredaj mestského majetku, ktorá vyhodnotila
verejnú obchodnú súťaž a výsledky posunula na prerokovanie mestskému zastupiteľstvu. Vzhľadom na
odstup času si nepamätal rokovania mestského zastupiteľstva o vecnom bremene vo vzťahu k parcele
č. 20/1. Vôbec si nepamätal na podmienky vecného bremena vo vzťahu k parcele č. 20/1 i s poukazom
na inzerát verejnej obchodnej súťaže. Nevedel sa vyjadriť ku geometrického plánu z 10.02.2005 ani k

obsahu protokolu o vytyčovaní hranice na parcele č. 20/1.

12. Svedkyňa C.. L. L. uviedla, že pracovala na Mestskom úrade v Šuranoch už v roku 1998
ako hlavná kontrolórka. Nebola prítomná na žiadnych jednaniach týkajúcich sa vecného bremena
vo vzťahu k parcele č. 20/1. Nebola členkou mestského zastupiteľstva. Na zasadnutia mestského

zastupiteľstva chodila vtedy, keď podávala správy ako hlavný kontrolór a nevedela, či sa niekedy na
týchto zastupiteľstvách jednalo i o parcelu č. 20/1.

13. Právny zástupca žalobcu v 1 rade v záverečnej reči uviedol, že žalovaní sa vzájomnou žalobou
domáhajú určenia, že im ako vlastníkom pozemkov 20/3, 20/4 vzniklo vecné bremeno vstupu a

prechodu peši i vozom cez pozemok 20/1 a to výkonom práva - vydržaním v rozsahu 4 m. Žalovaní
doteraz nepreukázali naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Žalovaní dnes majú prístup k obom
uvedeným pozemkom cez iné pozemky v ich vlastníctve a to vozom aj peši. Žalovaní právo prechodu
cez pozemok 20/1 v šírke 4 metre vôbec nepotrebujú. Prístup k parcele 20/4 je možný právne i fakticky
zabezpečiť tromi inými spôsobmi:

1.Prístupkparcele20/4peši,akstavbenaparcele18/2vozomjemožnýcezinýpozemokzparcelyč.17
2. Prístup k parcele 20/4, a k stavbe na parcele 18/2 peši je možný cez stavbu v ich vlastníctve postavenú
na parcele č. 20/3
3. Prístup k parcele č. 20/4 peši i vozom je možný vďaka práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
v šírke 3 m, ktoré získali kúpou susediaceho pozemku 20/2

Žalobca v 1 rade považoval za nemysliteľné, aby za takejto situácie bolo možné uvažovať o existencii
naliehavého právneho záujmu. Žalobca v 1 rade sa už niekoľkokrát vyjadril k hmotnoprávnym
prekážkam, ktoré bránia pozitívnemu určovaciemu výroku. Týchto okolností je niekoľko, pričom každá
z nich samostatne vylučuje, aby priemerne vnímavá, opatrná a rozumná ľudská bytosť nenadobudla
pochybnosti o oprávnenosti práva, ktoré vykonáva. Prvá okolnosť sa týka právneho dôvodu zriadenia

práva prechodu. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k parcele 20/4 kúpnou zmluvou zo 14.09.1998,
pričom mesto Šurany ako predávajúci predalo túto nehnuteľnosť žalovaným v nadväznosti na uznesenie
mestského zastupiteľstva v Šuranoch č. 25/1998-Z bod XXV, podľa ktorého mestské zastupiteľstvo
síce schválilo predaj pozemku, no zriadenie vecného bremena schválené nebolo. Žalovaný v 1 rade
v posudzovanom období a aj neskôr vykonával funkciu poslanca mestského zastupiteľstva a do

uvedenej transakcie s majetkom mesta bol zaangažovaný hneď dvojnásobne, nie len ako poslanec
ale najmä ako žiadateľ a priamy uchádzač o majetok mesta. Hospodárenie s majetkom obce upravujú
všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vychádzajú zo zásady, že všetky dôležité dispozície s
majetkom obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Je vylúčené, aby žalovaný v 1 rade o týchto notoricky
známych pravidlách nevedel. V priebehu konania bolo dokázané, že žalovaný v 1 rade sa ako poslanec

mestského zastupiteľstva sám osobne vo viacerých ďalších prípadoch zúčastnil spolurozhodovania
o takomto nakladaní s majetkom mesta a preto vedieť mal a vedieť mohol, že trvalé a bezodplatné
zriadenie vecného bremena na majetku mesta Šurany je úkonom, ktorý podlieha schváleniu zo strany
mestského zastupiteľstva. Žiada sa zdôrazniť, že ani prípadná skutočná nevedomosť žalovaných aobzvlášť žalovaného v 1 rade ich nemôže kvalifikovať ako dobromyseľných, nakoľko dobromyseľnosť
je posudzovaná prísne objektívne bez ohľadu na subjektívne schopnosti konkrétneho držiteľa práva.
Nemožno preto akceptovať pozíciu „ako by nevidiaceho“ žalovaného v 1 rade, cielene ignorujúceho

skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo, ktorého on bol členom, v iných prípadoch zriadenie vecného
bremena schvaľovalo, zatiaľ čo v jeho prípade sa tak nestalo. Druhá okolnosť sa týka rozsahu práva
prechodu. Mestské zastupiteľstvo mesta Šurany schválilo predaj pozemku 20/4 s tým, že žiadateľ si
na vlastné náklady zabezpečí geometrický plán s rešpektovaním práva prechodu k parcele č. 20/2,
ktoré bolo zriadené súdnym zmierom v konaní vedenom OS v Nových Zámkoch, 5C/120/1994 v šírke

3 m. Žalovaní, teda už od roku 1998 veľmi dobre vedeli, aké vecné bremeno z hľadiska obsahu
a rozsahu musia rešpektovať. Dňa 25.10.2004 vyhlásilo mesto Šurany obchodnú verejnú súťaž na
kúpu pozemku 20/1, pričom v podmienkach súťaže bolo uvedené, že na pozemku je zriadené vecné
bremeno v šírke 3 m. Tejto súťaže sa zúčastnili žalovaní, ktorí ak by naozaj absolútne odignorovali
skutočnosť, že pozemok 20/4 nadobudli s podmienkou, že majú rešpektovať právo prechodu v šírke 3
m, tak najneskôr od roku 2004 boli opäť oboznámení s tým, že na parcele 20/1 nie je zriadené právo

prechodu cez celý pozemok, ako to tvrdili prakticky po celú dobu tohto konania, alebo v rozsahu 4m,
ako to od 02.05.2018 žiadajú vzájomnou žalobou, ale len v rozsahu 3 m. Žalobca v 1 rade s úmyslom
odstrániť akékoľvek pochybnosti o hraniciach pozemku 20/1 a na ňom údajne zriadeného vecného
bremena požiadal mesto Šurany o presné zameranie hraníc pozemku. Za týmto účelom bol 10.02.2005
geodetom U. vyhotovený vytyčovací náčrt na parcelu 20/1, na ktorom bolo vyznačené právo prechodu

v rozsahu 3 m. Protokol o vytýčení hranice podpísal aj žalovaný v 1 rade. Žalovaný v 1 rade ešte na
pojednávaní03.05.2011tvrdil,žeprávoprechoducezparcelu20/1mávneobmedzenomrozsahu.Dnes,
ten istý žalovaný v 1 rade žiada, aby súd určil, že žalovaní vydržali právo prechodu v rozsahu 4 m, čo
nemožno označiť nijako inak, len ako absurdné. To, že žalovaní žiadajú vecné bremeno v šírke 4 m je
vecou náhody. Žalovaní jednoducho spočítali existujúce vecné bremeno v šírke 3 m, ktoré je spojené

s vlastníctvom parcely 20/2 a šírku zostávajúceho priestoru, a to všetko v akomsi nevysvetliteľnom
presvedčení, že tento priestor je pre žalobcov zrejme nevyužiteľný a že ho môžu užívať sami. Žalovaní
sa snažia bagatelizovať svoje nároky tvrdením, že požadované právo prechodu je „len“ o 1 m širšie
ako existujúce vecné bremeno. Takýto prístup však v právnom štáte nemožno akceptovať. Zo strany
žalovaných dochádza k uzurpovaniu práva, ktoré nikdy nemali a nemajú ho ani teraz. Takýto výkon

práva nemôže požívať právnu ochranu a preto nemožno uvažovať o dobromyseľnom vydržaní tohto
práva. Tretia okolnosť sa týka nepretržitosti údajnej dobromyseľnosti žalovaných. Ak by sme opomenuli
všetky predchádzajúce skutočnosti, stav dobromyseľnosti definitívne skončil v priebehu roku 2005,
kedy medzi stranami začali vznikať spory ohľadom výkonu práva a ktoré napokon vykulminovali do
niekoľkých súdnych konaní. Samotná existencia súdnych sporov a skutočnosti počas nich tvrdené, či

dokonca preukázané, vylučujú aby žalovaným pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorá sa vyžaduje pre
dobromyseľné vydržanie a striktne objektívnom postoji posudzovaní dobrej viery, nevznikli dôvodné
pochybnosti o právnej bezvadnosti práva prechodu, ktoré je predmetom tohto sporu. Na základe týchto
skutočností žalobca v 1 rade tvrdí, že žalovaní nie sú a nikdy ani neboli dobromyseľní, ani ohľadom
právneho dôvodu zriadenia práva prechodu, ani ohľadom rozsahu práva prechodu. Pre vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú naplnené hmotnoprávne predpoklady vyžadované § 130
ods. 1 a 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca preto navrhuje, aby súd vzájomnú žalobu
žalovaných zamietol a žalovaným uložil povinnosť nahradiť trovy konania v celom rozsahu.

14.Právnyzástupcažalobcuv2radežiadalžalobuzamietnuťzprocesnýchdôvodov,pretožezobidvoch

obhliadok na mieste samom, ako aj zo spisu vyplýva, že žalovaní majú v súčasnosti prístup motorovým
vozidlom i pešo priamo z ulice k svojim nehnuteľnostiam. Rovnako majú prístup motorovým vozidlom i
pešo i cez susednú parcelu č. 20/1 v spoluvlastníctve žalobcov, a to titulom ich oprávnenia vyplývajúceho
im z vecného bremena v šírke 3 m vytýčeného geodetom C. U. v jeho vytyčovacom náčrte z 10.02.2005
a zriadeného ešte uznesením Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 5C/120/1994-117 z 31.10.1996 v

prospech vlastníka parcely č. 20/2. Žalovaní majú v súčasnosti bezproblémový prístup k ambulancii
žalovanej v 2 rade, dvoma spôsobmi motorovým vozidlom a troma spôsobmi pešo. Žalovaní k tomu,
aby sa mohli s úspechom domáhať v konaní určenia už štvrtého prístupu k ambulancii žalovanej v 2
radenespĺňajúprávnypredpoklad,atonaliehavýprávnyzáujem.Hmotnoprávnedôvodyprezamietnutie
právneho návrhu žalovaných sú tie, že žalovaní požiadali Mesto Šurany o odkúpenie časti z jeho

pozemku parcely č. 20/1 s ťarchou prejazdu, o čom žalovaný v 1 rade vedel a musel mať vedomosť o
tom, že je potrebný súhlas mestského zastupiteľstva v Šuranoch. Žalovaný v 1 rade mal vedomosť o
tom,žemestskézastupiteľstvoneprejednalo,atedaneschváliloichžiadosťoťarchusprávomprechodu.
Jediné právo z vecného bremena bolo zriadené uznesením Okresného súdu Nové Zámky v šírke 3metrov. Žalovaní o uvedených skutočnostiach nesporne vedeli a nemohli byť dobromyseľní, že im
na ich základe vznikli právne relevantné predpoklady na vznik nejakého práva z vecného bremena
viaznuceho v ich prospech na parcele č. 20/1. Protiprávny a absolútny neplatný obsah čl. V bod 2 Kúpnej

zmluvy zo dňa 14.09.1998 následkom vedomého protiprávneho konania oboch jej účastníkov ako taký
nemôže slúžiť na vyvodenie dobromyseľnosti žalovaných. Ďalšou právnou prekážkou dobromyseľnosti
žalovaných je protiprávnosť a absolútna neplatnosť uvedeného ustanovenia opierajúca sa o § 38 ods.
1 Občianskeho zákonníka, i s poukazom na rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 14.12.2017. Inzerciou
uverejnenou v novinách Naše novosti zverejnilo Mesto Šurany vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže

na kúpu nehnuteľnosti v Šuranoch pozemok a budova parcela č. 20/1 a na pozemku je zriadené
vecné bremeno v práve vstupu a prechodu peši i vozom v šírke 3 m v prospech vlastníka parcely
č. 20/2, 20/3 a 20/4. I uvedený prejav mesta musel spochybniť deklarovanú údajnú dobromyseľnosť
žalovaných, čo do titulu i rozsahu nimi údajne vykonávaného vecného bremena na parcele č. 20/1.
V súvislosti s uvažovaným predajom uvedenej parcely, mesto požiadalo geodeta o vytýčenie hranice
medzi pozemkami a hranice vecného bremena práva prechodu cez parcelu č. 20/1 v šírke 3 m. Žalovaní

doručili Okresnému súdu Nové Zámky v konaní pod sp. zn. 13C/231/2007 list zo dňa 12.10.2007, v
ktorom uvádzali, že uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/120/1994-117 zo dňa 31.10.1996
bolo zriadené vecné bremeno, ktoré neskôr prešlo v prospech žalovaných. V tom čase žalovaní nemali
žiadny právny titul, z ktorého by odvodzovali svoje oprávnenie k právu prechodu cez parcelu č. 20/1 a tak
tieto pofidérne tituly vedome menili a nemohli byť ani dobromyseľní. Žalovaní nemohli byť dobromyseľný

ani s poukazom na list zo dňa 07.03.2008 adresovaný Okresnému súdu Nové Zámky do konania pod sp.
zn. 16C/262/2007. Vzhľadom na chybu v počítaní požadovanej 10 ročnej lehoty potrebnej na vydržanie,
právny zástupca žalobcu v 2 rade uviedol, že lehota na vykonávanie ich právne neexistujúceho vecného
bremena prechodu cez parcelu 20/1 trvala maximálne od 12.09.2003 do 12.10.2007.

15. Žalobkyňa v 3 rade v záverečnej reči uviedla, že podmienky vykonávania práva prechodu po dobu
10 rokov žalovanými, je to len tvrdenie žalovaných, ktoré nepreukázali žiadnymi dôkazmi. Tvrdenie
žalovaných, že boli dobromyseľní je v rozpore s právnou logikou a s kritériom spôsobilosti predmetu
vydržania. Pozemok 20/1, na ktorom je postavená budova v šírke 17 m a veľkosti 170 m 2 nemôže byť
spôsobilý na vykonávanie práva prechodu po celom pozemku. Neexistoval geometrický plán, na ktorom

by bolo zakreslené právo prechodu pre žalovaných z roku 1998. V podmienkach verejnej obchodnej
súťaže bolo uvedené, že na pozemku parcely 20/1 je zriadené vecné bremeno v šírke 3 m, nie tak,
ako to uvádzali žalovaní, najprv cez celú parcelu 20/1 a neskôr v rozsahu 4 m. Uvedené skutočnosti
boli známe i žalovanému v 1 rade, ktorý bol poslancom mestského zastupiteľstva a bol oboznámený
o podmienkach verejnej súťaže, ktoré nikdy nenamietal. Na základe vykonaného dokazovania i s

poukazom na podrobnejšie vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu v 1 rade, kde i ona je spoločníčkou
a konateľkou spoločnosti žiadala vzájomnú žalovaných zamietnuť.

16. Právna zástupkyňa žalovaných v 1 a 2 rade žiadala vzájomnej žalobe žalovaných v celom rozsahu
vyhovieť, pretože mala za to, že žalovaní splnili hmotnoprávne aj procesnoprávne podmienky vydržania

podľa § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní boli viac ako zákonom stanovenú
dobu 10 rokov oprávnenými vykonávateľmi práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, a to práva
vstupu a prechodu peši i motorovým vozidlom cez parcelu č. 20/1 v prospech vlastníkov parcely č. 20/4
a 20/3. Počiatok plynutia 10 ročnej premlčacej doby je možné počítať od 16.11.1998 ako dňa vykonania
vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom uvedená lehota uplynula dňa 16.11.2008.

Mesto Šurany ako povinný z vecného bremena po dobu jeho vlastníctva parcely č. 20/1 zriadené na
LV č. 1, vecné bremeno v danom neobmedzenom rozsahu rešpektovalo, nenamietalo jeho platnosť,
ani zriadený a zapísaný rozsah, ani žiadnym spôsobom nebránilo oprávneným z vecného bremena.
Mesto Šurany neprejavilo žiadnu pochybnosť o platnosti vecného bremena alebo jeho rozsahu ani v
čase vyhlásenia verejnej súťaže v roku 2004 na odpredaj parcely č. 20/1, ani pri vyhotovovaní kúpnej

zmluvy v roku 2005. Naopak žalobca v 1 rade ako kupujúci bol riadne informovaný a uzrozumený o tom,
aké vecné bremená sú zapísané na LV č. 1 pre kat. územie Šurany a pristúpil s týmto vedomím k podpisu
Kúpnej zmluvy zo dňa 28.02.2005. Následne sa účastníkmi tejto kúpnej zmluvy v podobe dodatku č.
1 zo dňa 06.06.2005 kúpnej zmluvy stali aj žalovaní, pre ktorých sa ako vlastníkov parcely č. 20/3 a
20/4 zriaďovalo vecné bremeno práva prechodu peši i vozom cez parcelu č. 484/7. Žalovaní nemali mať

prečo dôvod na pochybnosť o platnosti zriadenia vecného bremena. Túto vedomosť nemali ani samotní
žalobcovia do podania žaloby, pričom žalovaní uvádzajú, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti
zriadenia vecného bremena z iného právneho dôvodu, než je absencia schválenia uznesenia mestským
zastupiteľstvom. K podaniu žalobu žalobcov predchádzalo konanie na príslušnom stavebnom úrade voveci návrhu umiestnenia stavby na parcele č. 20/1 a 484/7 podanom žalobcami dňa 31.08.2006 a návrhu
na vydanie stavebného povolenia zo dňa 02.01.2009. Bolo vydané rozhodnutie, v zmysle ktorého bola
žalobcom určená podmienka, aby predložil stavebník LV, v ktorom bude vymedzené vecné bremeno

na podklade geometrického plánu vloženého do katastra nehnuteľností mimo navrhovanej stavby.
Žalobcoviauvedenúpodmienkunesplnili.Počastýchtokonanížalobcovianenamietaliplatnosťzriadenia
vecného bremena v prospech vlastníkov parcely 20/3 a 20/4. O dôvode neplatnosti zriadenia vecného
bremena sa žalovaní dozvedeli až dňom doručenia uznesenia KS v Nitre č. k. 9Co/111/2012-457 zo dňa
07.02.2013 ich právnej zástupkyni dňa 04.03.2013. Až týmto dňom prestali byť dobromyseľní v tom, že

im bolo vecné bremeno zriadené platne. Pri pochybnostiach podľa § 130 ods. 1 OZ sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Naliehavý právny záujem je daný všade tam, kde je potrebné k vykonaniu zápisu
do katastra nehnuteľností súdne rozhodnutie. Je daný tam, kde je medzi stranami neistý právny stav,
kde právnu istotu môže vniesť iba súdne rozhodnutie. Bez vyhovenia vzájomnej žalobe nebudú vedieť
žalovaní využívať parcelu č. 20/4 na účely, pre ktoré bola odkupovaná, a to účely parkovania sanitiek
a motorových vozidiel osôb ZŤP a invalidov a pre vstup do budovy cez zadný bezbariérový prístup.

Naliehavý právny záujem je daný aj s poukazom na aktuálnu situáciu, kedy už žalobcovi dali na základe
právoplatného rozsudku OS NZ zo dňa 04.04.2016 č. k. 16C/116/2009-736 v spojení s rozsudkom KS
Nitra zo dňa 04.12.2017 č. k. 9Co/455/2016-815 vymazať z LV žalovaných č. XXXX pre kat. územie
Šurany ako aj z LV č. XXXX. Na Okresnom úrade Nové Zámky katastrálny odbor vecné bremeno
zriadené v prospech žalovaných ako vlastníkov parcely č. 20/4 a 20/3 a tiež s poukazom na predložené

dôkazy o úmysle žalobcov postaviť 2 m vysoké oplotenie po celej dĺžke parciel žalovaných č. 20/3 a 20/4
na uzatvorenie časti pozemku parcely č. 20/1, a to práve pri hranici pozemkov žalovaných. V tej časti,
kde žalovaní vykonávajú vecné bremeno práva vstupu a prechodu cez parcelu č. 20/1 a ktorého určenia
sa domáhajú v zmysle predloženého geometrického plánu č. 33/2018 v šírke 4 m. Stavebné konanie o
vystavenie oplotenia je prerušené do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky v otázke

nadobudnutia vecného bremena vydržaním. Ak súd vzájomnú žalobu žalovaných zamietne, žalobcovia
postavia zamýšľané oplotenie, žalovaní budú mať znemožnené využívanie parcely č. 20/4 na sledovaný
a doposiaľ uplatňovaný účel využitia, nakoľko nebude priestor pre sanitky na vjazd, otáčanie sa a výjazd
z parcely č. 20/4. Výstavba oplotenia opätovne vyvolá ďalšie súdne konanie, ktorému by sa však dalo
zabrániť pozitívnym rozhodnutím súdu v tomto spore, ktorým by sa dal riadny právny základ do budúcich

vzťahov medzi stranami sporu. Napriek tomu, že v čl. V bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.1998 bolo
zriadené vecné bremeno práva vstupu a prechodu cez parcelu č. 20/1 v prospech vlastníkov parcely č.
20/3 a 20/4 sú žalovaní ochotní dobrovoľne si obmedziť rozsah vecného bremena v rozsahu nevyhnutne
potrebnom na riadne užívanie tak, ako ho dlhodobo až k dnešnému dňu užívajú a tak, ako to vyplýva
z geometrického plánu č. 33/2018. Žalovaní počas súdneho konania viackrát písomne listami vyzývali

žalobcov, ako aj ústne na pojednávaní dňa 15.10.2013 na dobrovoľné obmedzenie rozsahu pre nich
zriadeného vecného bremena. Žalovaní užívali zriadené vecné bremeno v neobmedzenom rozsahu do
júla 2009, kedy žalobcovia postavili oplotenie na parcele č. 20/1 na hranici vecného bremena zriadeného
súdom v šírke 3 m. Takýmto spôsobom vznikol pre žalovaných priestor na užívanie vecného bremena
práva prechodu cez parcelu č. 20/1 v šírke 4 m po hranicu pozemkov parcely č. 20/3 a 20/4 vo vlastníctve

žalovaných tak, ako ho užívajú doteraz. Pre žalobcov bolo postačujúce pre účely územného konania
dosiahnuť obmedzenie vecného bremena tak, aby bolo možné na pozemku parcely č. 20/1 umiestniť
stavbu žalobcov, nebolo nevyhnutne potrebné predložiť LV bez ťarchy. Pôvodná parcela č. 20/1 má
súčasnú výmeru 276 m 2 a svojou šírkou rešpektuje súdom zriadené vecné bremeno práva prechodu
peši i motorovým vozidlom cez parcelu č. 20/1 v prospech vlastníkov parcely č. 20/2 v šírke 3 m, ako

aj žalovanými využívanú časť z parcely č. 20/1 pri užívaní vecného bremena práva prechodu peši i
motorovým vozidlom v šírke 4 m. Obrana žalobkyne v 3 rade, že práve v časti priestoru 1 m medzi
hranicou zakresleného vecného bremena a hranicou pozemkov žalovaných parcely č. 20/3 a parcely
č. 20/4 chcú mať žalobcovia v budúcnosti umiestnené svoje inžinierske siete sa nezakladá na pravde
a je iba účelové. Žalobca v 1 rade predložil na Mesto Šurany pri podaní žiadosti na spojené územné a

stavebné konanie projektovú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že inžinierske siete k navrhovanej stavbe
má zakreslené priamo z verejnej komunikácie na ulici U.. E.. X.. V súvislosti so žiadaným rozsahom
vecného bremena žalovaní poukazujú aj na zápisnicu z pojednávania zo dňa 04.05.2010, kedy konateľ
žalobcu v 1 rade uviedol „právo prechodu, ktoré sme nechali v šírke 4 m, keď sme sa domnievali, že
také by malo byť, je do dnešného dňa využívané pre parkovanie klientov žalovaných.“ Žalobca v 1 rade

uviedol, že je si vedomý toho, že pozemky sú zaťažené vecným bremenom, a to právo prechodu cez
pozemok parcely č. 20/1 a parcely č. 484/7 v prospech vlastníka parcely č. 20/7, 20/3 a 20/4 ako aj
vecné bremeno bolo zriadené za prístupom k tejto parcele pre vlastníkov parcely č. 20/4. Žalovaní sa
domáhajú priznania vecného bremena v zmysle geometrického plánu č. 33/2018 v šírke 4 m, pričomkopírujú jednu hranicu už zriadeného a v katastri nehnuteľností zakresleného vecného bremena. Druhá
hranica navrhovaného rozsahu vecného bremena je daná hranicou pozemkov žalovaných parcely č.
20/3 a 20/4. Teda v podstate sa domáhajú priznania vecného bremena o 1 m širšieho, než je vecné

bremeno zriadené v prospech vlastníkov parcely č. 20/2. Posun pritom nastane k pozemkom žalovaných
a v uvedenom jednom metri majú žalovaní zároveň uloženú kanalizačnú a tiež vodomernú šachtu, ku
ktorým potrebujú mať zabezpečený prístup. Z týchto dôvodov žiadajú vzájomnej žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Naliehavý právny záujem musí byť riadne preukázaný. Každý žalobca má pri podaní určovacej
žaloby záujem na nejakom určení, avšak na to, aby sa súd mohol vecou meritórne zaoberať je

potrebné, aby pri takomto určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý by definitívne odstránil
spornosť medzi stranami, ktorú nemožno dosiahnuť inak. Tento záver vyplýva z právnej doktríny, ako
aj z konštantnej judikatúry (uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo/1/2009, uznesenie KS v Nitre sp.zn.
6Co/18/2013). Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný

podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní
danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny
vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v
hmotnoprávnych vzťahoch. NS SR konštantne judikuje, že naliehavý právny záujem je daný v prípade,
keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia

neisté. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem
na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal
zmysel). Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je
tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno
túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre

žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii
iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť
sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny
úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení
právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v

prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase
jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na
určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.

19. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

20. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

21. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobúdať kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

23. Oprávnený je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nieiba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, ale vždy treba brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každéhopožadovať,respektívenemoholmaťpocelúvydržaciudobudôvodnapochybnostiotom,žemu

veci alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že
držiteľ bude naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za
následok vznik práva. Dôkazné bremeno nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania je na účastníkovi,

ktorý právo uplatňuje. Prvou podmienkou je preukázanie právneho titulu vstupu do oprávnenej držby.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzájomná žaloba žalovaných nie je dôvodná. V
prvom rade súd skúmal naliehavý právny záujem žalovaných v intenciách odvolacieho súdu. Žalovaní
naliehavý právny záujem na určení vecného bremena vydržaním odvodzovali z úmyselného konania
žalobcov v 1 až 3 rade v neprospech žalovaných, keď požiadali o výmaz vecného bremena práva vstupu

a prechodu cez parcelu č. 20/1 v prospech vlastníka parcely 20/3 a 20/4. Po výmaze vecného bremena
žalobcovia v 1 až 3 rade podali na Mesto Šurany ako príslušný stavebný úrad ohlásenie na stavbu
oplotenia na parcele č. 20/1 a 484/7, ktorým oplotením si chcú uzatvoriť priestor o šírke cca 1 m tak, ako
to vyplýva z ohlásenia drobnej stavby (č. l. 917). Mesto Šurany dňa 27.07.2018 oznámilo, že ohlásená
drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu s tým, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť

len na základe stavebného povolenia (č. l. 918). Vystavaním oplotenia zamedzia vstupu sanitiek a
motorových vozidiel osôb zdravotne ťažko postihnutých a imobilných na parcelu č. 20/4 - parkovisko.
Uvedené oplotenie má byť od výšky 2 m a okrem iného má viesť aj cez poklop vodomernej šachty.
Stavebný úrad vzhľadom na spory medzi žalobcami a žalovanými nesúhlasil s výstavbou oplotenia, na
základe ohlásenia a oznámil žalobcom, že stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného konania

a uvedené stavebné konanie je v súčasnej dobe prerušené až do právoplatného skončenia tohto sporu.
Žalovaní v 1 a 2 rade majú naliehavý právny záujem na svojej vzájomnej žaloby z dôvodu potreby
vytvorenia právnej istoty v ich budúcom nerušenom užívaní vecného bremena a užívaní vlastníctva
parcely č. 20/4. Žalovaní majú dôvodnú obavu o nerušený výkon ich vlastníckeho práva do budúcnosti
ako k parcele č. 20/4, tak aj k parcele č. 20/2 a užívanie vecného bremena práva prechodu a prejazdu

cez parcelu č. 20/1. Na parcele č. 20/3 a 18/2 stojí zdravotnícke zariadenie a pri užívaní parcely č. 20/4,
ktorá je určená ako parkovisko pre sanitky, motorové vozidlá imobilných pacientov a ZŤP pacientov, ide
zároveň o všeobecný záujem a všeobecne prospešný účel užívania, ktorý je v prospech pacientov. Z
predloženého geometrického plánu (č. l. 623) ako aj z vyjadrení strán sporu a kópie katastrálnej mapy
mal súd preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi parcely č. 20/2, 20/5, 20/8, na LV č. XXXX, kde v

časti C je vyznačené vecné bremeno právo prechodu peši i vozom v šírke 3 m cez parcelu č. 20/1
v prospech vlastníka parcely č. 20/2. Žalovaní parcelu č. 20/2 nadobudli kúpnou zmluvou po podaní
vzájomnej žaloby. Z predloženej kópie katastrálnej mapy vyplýva, že žalovaní sa v zmysle uvedeného
vecného bremena vedia dostať na parcelu č. 20/2 a z uvedenej parcely, ktorá tvorí ich vlastníctvo na
parcelu č. 20/4. Z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že parcela č. 20/2 je dostatočne široká na to, aby

sa bez problémov mohli sanitky a iné vozidlá dostať na parcelu č. 20/4. Na základe týchto skutočností
súd mal za to, že žalovaní nepreukázali naliehavý právny záujem na určení v čase vyhlásenia rozsudku,
pretože je nepochybné, že ich právo ohrozené nie je a postavenie sa nestáva neistým. Vyvodzovať
naliehavý právny záujem na určení vecného bremena zo správania žalobcov, ktorí podali ohlásenie
drobnej stavby, a to oplotenia časti pozemku parcely č. 484/7 a 20/1 stavebníkom žalobkyňou v 3

rade, súd považuje za irelevantné. Súd zdôrazňuje, že Mesto Šurany oznámilo, i vzhľadom na postoj
strán sporu, že drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu a v prípade námietok by prichádzala
do úvahy i tá skutočnosť, že drobná stavba by povolená s poukazom na vyjadrenia žalovaných nebola.
Uvedenú skutočnosť súd v čase rozhodovania nemôže brať a posudzovať ako dôvod na preukázanie
naliehavého právneho záujmu žalovaných. Žalobcovia požiadali o výmaz záložného práva na parcelu

č. 20/1 vo vzťahu k žalovaným v zmysle výroku I rozsudku odvolacieho súdu č. k. 9Co/455/2016-815 zo
dňa 14.12.2017, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 16C/116/2009-736 zo dňa 04.04.2016,
ktorým súd určil, že čl. V bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.1998 uzavretej medzi predávajúcim Mestom
Šurany a kupujúcimi žalovanými v 1 a 2 rade, ktorou sa predávala parcela č. 20/4, zastavaná plocha
(dvor) o výmere 87 m2, je neplatný s tým, že upresnil (pre potreby zápisu do KN), že na základe tohto

článku došlo k zápisu vecného bremena práva prechodu cez pozemok parcely č. 20/1 zapísaného na
LV č. XXXX v kat. území Šurany v prospech vlastníka parcely č. 20/4 a 20/3 pod V XXXX/XX a z
týchto dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý zrušil vecné bremeno, pretože mal za to,
že na tomto určovacom petite žalobcovia nemali naliehavý právny záujem, keď sa javí ako nadbytočný,pretožesvojcieľsledovanýžaloboudosiahlivyhovenímprvéhourčovaciehopetitu,naktoromžalobcovia
naliehavý právny záujem mali. Žalovaní nepopreli skutočnosti vyššie uvedené súdom, poukázali len
na to, že zadné nehnuteľnosti na parcele č. 20/2, 20/5 a 20/8 zo stavbami na nich stojacimi, rodinný

dom a sklad odkúpené na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 tvoria iný samostatný celok, ktorí
žalovaní odkúpili za účelom investície, rekonštrukcie a prípadného následného predaja, kedy by sa
nutne odpredávali tieto nehnuteľnosti aj so zriadeným vecným bremenom. Vlastnícke práva sa môžu
kedykoľvek zmeniť, čo by znamenalo neexistenciu práva prechodu cez parcelu č. 20/1 v prospech
vlastníkov parcely č. 20/4 a 20/3. V čase rozhodovania súdu takáto situácia preukázaná nebola. V

prípade odpredaja nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných na LV č. XXXX, predmetom prevodu by
bolo i vecné bremeno vzťahujúce sa na parcelu č. 20/1, keďže sa jedná o vecné bremeno „im rem“.
Súd mal za to, že žalovaní majú zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria ich vlastníctvo a
preto zo strany žalovaných nebol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd sa
nestotožnil s vyjadrením žalovaných, že v prípade odpredaja nehnuteľností v ich vlastníctve na LV č.
XXXX, by nemali vyriešený prístup k parcele č. 20/4 a táto skutočnosť by mala byť dôvodom preukázania

naliehavého právneho záujmu. V neposlednom rade, ak by žalovaní odpredávali nehnuteľnosti na LV č.
XXXX, boli by povinní vyriešiť i prístup na parcelu č. 20/4. Súd poznamenáva, že vecné bremeno môže
vlastníka nehnuteľnosti obmedzovať len v nevyhnutnej miere.
I napriek uvedeným skutočnostiam a známej judikatúre s tým, že v prípade nepreukázania naliehavého
právneho záujmu tak, ako tomu bolo i v tomto spore, súd poznamenáva, že žalovaní nesplnili ani

zákonné podmienky vydržania v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Súd mal za to, neboli
dobromyseľní po dobu vydržacej lehoty 10 rokov. Žalovaní sa nemohli domnievať, že im prináleží právo
vecného bremena cez celú parcelu č. 20/1 v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.1998, pretože v roku
2005 bola vyhlásená verejná obchodná súťaž, kde bolo uvedené, že na parcele č. 20/1 je zriadené vecné
bremeno v šírke 3 m, o čom žalovaný v 1 rade mal vedomosť, pretože sa do uvedenej súťaže prihlásil a

i táto skutočnosť spochybňuje jeho dobromyseľnosť. I v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
13C/231/2007 sa konštatuje, že žalovaní uznávajú vecné bremeno zriadené uznesením tunajšieho súdu
pod sp. zn. 5C/120/94. Uvedené skutočnosti potvrdili súdu i vypočutí svedkovia. Súd poznamenáva, že
medzi stranami sporu sú vzťahy narušené, ale i napriek tomu dáva do pozornosti zákonné ustanovenie,
v zmysle ktorého je možné vecné bremeno zriadiť i zmluvou. Keďže súd mal preukázané, že žalovaní

majú momentálne vecné bremeno cez parcelu č. 20/1 v šírke 3 m a vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by mali nadobudnúť vecné bremeno v šírke 4 m, bez právneho dôvodu je nepochybné,
že vecné bremeno v šírke 1 m by bolo možné zriadiť len zmluvou, čím by sa vyriešili rozpory strán sporu
i do budúcna. Na základe týchto skutočností s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich vo výroku II priznal žalobcom,
ktorí mali plný úspech, vo výroku III ich priznal žalovaným, ktorí mali plný úspech a vo výroku IV ich
priznal žalobcom, ktorí mali plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.