Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. apríl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Csp/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208237
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717208237.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,

a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému G. L., nar. XX.XX.XXXX, adresa
pobytu D., X. štvrť XXXX/XXX, v spore o zaplatenie 1 302,20 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý právoplatne priznanú istinu bo výške 1 302,20 eur uhradiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 31.7.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 1.302,20 eur spolu s úrokom vo výške 28 % p. a. od 5.7.2017 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.
V rámci žaloby poukázal na to, že so žalovaným uzavrel dňa 22.4.2014 zmluvu o bežnom účte, na

základe ktorej je žalobca oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného
účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle všeobecných obchodných podmienok
(VOP) - bod 3.8 je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na
vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie tejto zmluvnej povinnosti žalovaným tým,
že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal,
žalobca zatvoril predmetný účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu, pričom účet

je možné zatvoriť len vtedy, pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu
vykonal dňa 4.7.2014 internú účtovnú transakciu, kedy na debetný zostatok na účte klienta previedol
cez svoj vnútrobankový pohľadávkový účet žalovanú sumu za účelom vyrovnania zostatku. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, preto si žalobca uplatnil úrok vo výške 28 %
ročne do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, na pojednávaní deklaroval ochotu úhrady dlhu
formou splátok, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

3. Rozsudkom zo dňa 16.3.2018 súd žalovaného zaviazal povinnosťou úhrady sumy 1.302,20 eur
formou pravidelných mesačných splátok a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Po odvolaní podanom
žalobcom Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie potvrdil rozsudok v zamietavom výroku a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. V časti vyhovujúceho výroku vo vzťahu k splatnosti

prisúdenej istiny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie opätovne rozhodnúť
o splatnosti a lehote na plnenie.4. Súd po vrátení veci nariadil vo veci pojednávanie, opakovane vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.4.2014 okrem iného
vyplýva, že k predmetnému účtu nebola zriadená služba povolené prečerpanie.

6. Z výpisov z účtu súd zistil spôsob vzniku žalovanej sumy, a to formou výberov, bezhotovostných úhrad
a účtovaním nadväzujúcich poplatkov.

7. Podľa § 232 ods. 1 C.s.p. vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

8. Podľa § 232 ods. 2 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

9. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

8. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

9. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním

spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na
základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce
z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v
sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné

dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení
v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.

10. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185

C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

11. Žalobca v konaní preukázal existenciu žalovaného už právoplatne priznaného nároku, avšak
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukazoval svoje majetkové pomery, ktoré by
odôvodňovali povolenie plnenia priznaného nároku formou splátok. Preto súd žalobe v napadnutomrozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy v lehote stanovenej v zmysle ust.
§ 232 ods. 3 C.s.p.

21. O trovách konania súd nerozhodol, nakoľko tieto boli žalobcovi právoplatne priznané v celom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.