Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213522
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715213522.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore navrhovateľa H. X., nar. XX. XX. XXXX,
trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Pastorkovou, so sídlom
Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni W. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X.
P. XX, XXX XX X., zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43,

960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po
rozvode manželstva k medzičasom plnoletej W. X., nar. XX. XX. XXXX a k maloletému P. X., nar. XX. XX.
XXXX, obidvaja trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., obidvom zastúpeným kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom Jana Jiskru 6, 960 01 Zvolen, o odvolaní
navrhovateľa a o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/15/2015-412 zo
dňa 27. 06. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu vo výroku o výživnom (tretí výrok) a vo výroku o trovách konania (piaty výrok) z r u š u
j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27. 06.
2016 rozviedol manželstvo H. a W. X., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu X. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX (prvý výrok).

Maloletých W., nar. XX. XX. XXXX a P., nar. XX. XX. XXXX X. na čas po rozvode manželstva zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach
(druhý výrok) a otca zaviazal platením výživného na maloletú W. sumou 300,- Eur mesačne a maloletého
P. sumou 200,- Eur mesačne, na účet matky, do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý
sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Styk otca s maloletými deťmi
neupravil (štvrtý výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia vo výške 759,89 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že okresný súd za príčina rozvratu manželstva označil nezáujem
navrhovateľa o zotrvanie v manželstve aj nezáujem o odporkyňu, ktorá sa o tomto kroku manžela
dozvedela až po doručení návrhu na rozvod manželstva súdom. Navrhovateľ videl príčiny rozvodu
manželstva aj v rozdielnosti pováh obidvoch manželov, ktorá sa na začiatku manželstva výrazne

neprejavovala.

1.2. Zverenie v tom čase maloletých detí pochádzajúcich z manželstva do osobnej starostlivosti matky,
so súhlasom otca a odporučením kolízneho opatrovníka, okresný súd odôvodnil lepšou vhodnosťou
podmienok pre zabezpečenie ich výchovy s ohľadom na citový, duševný a morálny vývoj. Matka bude
maloletých aj zastupovať a spravovať ich majetok. Okresný súd zistil, že medzi rodičmi v zásade

nedochádza k nedorozumeniam v stretávaní sa otca s deťmi. Rodičia prezentovali, že sa na úprave
styku vedia vzájomne dohodnúť a nežiadali styk otca s deťmi upraviť.1.3. Pri rozhodovaní o výživnom prihliadal okresný súd na odôvodnené potreby výživou oprávnených
maloletých detí, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery ich rodičov. Zohľadňoval aj osobný

výkon starostlivosti o maloletých matkou a zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

1.3.1. U maloletej W. súd prvej inštancie považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky v
celkovej výške 385,- Eur mesačne. Zohľadnil mesačné výdavky na bývanie 100,- Eur (ktoré ustálil ako

1/3 zo sumy 300,- Eur platenej matkou za nájom bytu, v ktorom s maloletými bývala), sumou 30,- Eur
mesačne cestovné spojené s návštevou školy a vzhľadom na vek maloletej považoval za odôvodnenú
sumu 11,- Eur mesačne na telefón. Mesačné výdavky na stravu zohľadnil čiastkou 95,- Eur, z nich 20,-
Eur na stravu v škole. Za odôvodnené mesačné výdavky na obuv a ošatenie považoval čiastku 30,-
Eur, na hygienické potreby 20,- Eur. Akceptoval aj náklady na doučovanie z anglického jazyka 25,- Eur
mesačne a mesačné poistné v sume 32,- Eur. Maloletá W. navštevovala 3. ročník gymnázia a bola vo

veku blízkom dospelosti (17 rokov). K jej zdravotnému stavu okresný súd uviedol, že prekonáva bežné
choroby, navštevuje kardiologickú a endokrinologickú ambulanciu, s čím nemá spojené výdavky. Na
tento účel v zmysle štatistických zistení za odôvodnené výdavky považoval priemerne 10,- Eur mesačne
a na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie priemerne 30,- Eur mesačne; obidva údaje okresný súd zistil
z webovej domény www.statistics.sk. U maloletého P. okresný súd vychádzal z nevyhnutných výdavkov

v celkovej priemernej výške 295,- Eur mesačne, z toho 100,- Eur na bývanie (určených rovnakým
spôsobom ako u maloletej W.), stravu v materskej škole 25,- Eur mesačne a ostatnú stravu 70,- Eur
mesačne, náklady na obuv a ošatenie 30,- Eur mesačne a na hygienické potreby 20,- Eur mesačne.
Na základe publikovaných štatistických zistení okresný súd vzhľadom na vek maloletého považoval za
dôvodné náklady na rekreáciu, kultúru, športové vyžitie, hračky priemerne 20,- Eur mesačne. Maloletý

z dôvodu zvýšenej chorobnosti často navštevoval ORL ambulanciu (trpí poruchou sluchu), čo bolo
preukázané potvrdením ošetrujúceho lekára a navštevoval aj logopedickú ambulanciu, preto okresný
súd v zmysle štatistických zistení za odôvodnené bežné výdavky na zdravotnícke potreby považoval
priemerne 10,- Eur mesačne, ktoré navýšil o 20,- Eur vzhľadom na pravidelné nákupy Imunoglukánu na
zvýšenie imunity, čo je účelne vynaložený výdavok.

1.3.2. U matky okresný súd zohľadnil mesačný príjem cca 328,08 Eur získaný za prácu ekonomického
charakteru na 6 hodinový denný pracovný úväzok, aj poberanie rodinných prídavkov na obidve deti
47,- Eur mesačne a daňového bonusu. V súvislosti so zvýšenou chorobnosťou maloletého P. matka
približne 1, 2 týždne každý mesiac pracovala z domu. Rodina pôvodne bývala v rodinnom dome

v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata, z ktorého sa odporkyňa odsťahovala do
prenajatého dvojizbového bytu v X., za ktorý platila nájomné vrátane energií 300,- Eur mesačne;
nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu od 01. 03. 2016 do 31. 12. 2016. Dôvodom bolo zhoršenie
vzťahov s matkou navrhovateľa, ktorá v dome bývala a odporkyňa popri starostlivosti o dve maloleté
deti nemohla zabezpečovať aj starostlivosť o ňu. Pri odsťahovaní si zobrala časť bytového zariadenia a

kuchynského vybavenia. S hradením mesačných výdavkov matke pomáhali jej rodičia a sestra čiastkou
50,- až 70,- Eur mesačne. O deti sa starala výlučne ona, otec sa s nimi takmer nestretával. Dňa 14. 12.
2015 jej bolo vyplatených 935,90 Eur zo životného poistenia. Nevlastnila majetok väčšej hodnoty.

1.3.3. Otec maloletých v čase rozhodovania okresného súdu o rozvode manželstva dosiahol priemerný

mesačný príjem 1.938,74 Eur, do ktorého súd ako faktor určujúci životnú úroveň rodiča zahrnul aj tzv.
diéty200,-Eurmesačne.ZaprenájombytuvW.W.platilmesačne350,-Eurvrátaneenergií,keďuviedol,
že mu je výhodnejšie dochádzať do práce z tohto bytu 3 km ako 11 km zo X., kde sa nachádza rodinný
dom. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 01. 02. 2016. Okresný súd tento výdavok neuznal za účelný,
lebo navrhovateľ musel platiť aj výdavky týkajúce sa rodinného domu v jeho spoluvlastníctve v X., v

ktorom žije aj jeho matka. Za neúčelné považoval aj mesačné platby 60,67 Eur za internet, TV a pevnú
telefónnu linku a 18,15 Eur za káblovú televíziu v tomto rodinnom dome. Rozdiel vo vzdialenosti na
dochádzanie do práce zo X. a z W. W. považoval okresný súd za minimálny. Zohľadnil, že splatnosť
poslednej splátky 57,67 Eur kúpnej ceny tabletu bola určená na 15. 05. 2016. Ako nevyhnutný výdavok
okresný súd neakceptoval ani splácanie úverov navrhovateľom. K úveru splácanému vo VÚB banke,

a. s. po 500,- Eur mesačne (od júna 2016 po 300,- Eur mesačne) uviedol, že ak by aj akceptoval
tvrdenie navrhovateľa, že z čerpaného úveru 7.000,- Eur požičal kolegovi, tento výdavok nie je možné
uprednostniť pred výživným pre maloleté deti. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 28. 01.
2015 okresný súd zistil jej uzatvorenie medzi veriteľom VÚB banka, a. s. a navrhovateľom a odporkyňouako dlžníkmi; jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru 11.600,- Eur s lehotou
splatnosti 48,- Eur, čerpaného jednorazovo 28. 01. 2015; z nich mal navrhovateľ 7.000,- Eur požičať
kolegovi z práce. Nevysvetlená zostala časová súvislosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

Flexipôžička z 28. 01. 2015 s kúpou bytu svedkyňou P. T., ku ktorej došlo 30. 01. 2015. Svedkyňa na
úhradu celkovej kúpnej ceny za byt čerpala úver 29.700,- Eur, ale suma 3.537,- Eur musela byť podľa
zistení okresného súdu uhradená z iných finančných prostriedkov. Išlo o byt v prevedení holobyt, takže
ďalšie finančné prostriedky museli byť vynaložené na jeho úpravu. Svedkyňa P. T. tento byt zmluvou z
01. 02. 2016 prenajala navrhovateľovi, svojmu bývalému kolegovi z práce a potvrdila, že s ním mala

pred časom intímny pomer, nie trvalý vzťah. Navrhovateľ uviedol, že tejto osobe zaplatil v marci a apríli
2016 17,99 Eur vstupenku do posilňovne, lebo mu robila kondičnú trénerku, nakoľko on má zdravotné
problémyskolenami.Odporkyňaktejtoúverovejzmluveuviedla,žejupodpísalanaparkoviskubeztoho,
aby videla sumu úveru. Navrhovateľ reagoval tým, že časť z neho 4.500,- Eur bola určená na preplateniu
úveru. Mesačná splátka vrátane poistného bola 298,52 Eur. Dňa 24. 09. 2015 uzatvoril navrhovateľ ako
dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere s Unicredit bank, a. s., vo výške 5.896,- Eur, ktorý sa zaviazal

splácať splátkami vo výške 175,12 Eur mesačne. Ako výdavok navrhovateľ prezentoval aj spotrebiteľský
úver na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom dome v jeho osobnom vlastníctve vo výške 154,82 Eur,
splácanie debetu na kreditnej karte 60,- Eur mesačne a splácanie debetu v celkovej výške 1.000,- Eur
splátkami po 200,- Eur mesačne od februára 2016. Uhrádzal poistné za poistenie zodpovednosti za
škodu pri výkone povolania 120,- Eur ročne a mesačné poistné 41,96 Eur mesačne.

1.4. Rozhodnutie o náhrade trov konania (piaty výrok) odôvodnil okresný súd aplikáciou druhej vety §
144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O. s. p.“) prihliadajúc na okolnosti prípadu aj pomery
účastníkov konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rozvod manželstva, na rozdiel od odporkyne,
inicioval navrhovateľ, keď tiež príčiny rozvratu manželstva súd videl prevažne na strane navrhovateľa.
Z porovnania majetkových pomerov účastníkov jednoznačne vyplýva, že v porovnaní s odporkyňou je

majetkovo lepšie zabezpečený navrhovateľ. Okresný súd preto navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
trovy konania odporkyni, pozostávajúce z trov právneho zastupovania. Právny zástupca odporkyne si
trovy konania vyčíslil za 12 úkonov právnej služby sumou 6.041,13 Eur vychádzajúc z hodnoty sporu
30.000,-Eur, okresný súd priznal ich náhradu vo výške 759,89 Eur za 9 úkonov právnej služby, keď za
jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 priznal odmenu vo výške 64,53 Eur a za úkon právnej

služby poskytnutý v roku 2016 66,- Eur.

2. Navrhovateľ - otec maloletých detí v zákonnej lehote podal odvolanie voči tretiemu a piatemu výroku
rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd určil mesačné výživné na maloletú W. X. sumou 150,- Eur a na
maloletého P. X. sumou 150,- Eur a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na ich náhradu.

2.1. V odvolaní otec detí uviedol, že jeho pracovná pozícia je spojená so zvýšenými výdavkami na
ošatenie, nakoľko musí v práci nosiť prevažne obleky. Výdavky na bývanie v rodinnom dome sú
neporovnateľne vyššie ako výdavky na bývanie v byte (vykurovanie, bežné opravy, údržba), preto sa

jeho náklady na bývanie presťahovaním neznížia. V súčasnosti tieto výdavky uhrádza jeho matka, ktorá
v dome žije. Podľa výplatných pások za mesiace marec až júl 2016 došlo k zníženiu čistého mesačného
príjmu otca oproti príjmu, z ktorého vychádzal okresný súd v čase rozhodovania. Za marec 2016 je
jeho čistý príjem 1.550,97 Eur, za apríl 1.352,61 Eur, za máj 1.748,84 Eur, za jún 1.401,69 Eur, za júl
1.339,49 Eur. Výška jeho príjmu závisí od obchodnej činnosti spoločnosti Möbelix SK, s. r. o. Nesúhlasil

s tým, že okresný súd nebral do úvahy splátky úveru 300,- Eur mesačne vo VÚB banka, a. s., ktorý bol
čerpaný za trvania manželstva, kedy manželia žili v spoločnej domácnosti a manžel nevedel, že dôjde k
rozvodu. Navrhované výživné spoločne s rodinnými prídavkami v dostatočnej miere zabezpečí pokrytie
všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí primeraných ich veku. Aj krajský súd v predbežnom
opatrení považoval výživné v takejto výške za dostatočné vzhľadom na osvedčené pomery maloletých

detí. Matka nepreukázala súdom štatisticky určené výdavky na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie
v priemere 30,- Eur u maloletej E.a 20,- Eur u maloletého P. a nespochybnila, že otec W. poskytuje
vreckové. Finančné prostriedky na účte matky neodzrkadľujú reálny stav, lebo jej mzda je vyplácaná v
hotovosti. Odporkyňa nepreukázala finančnú výpomoc rodičov a sestry, jej tvrdenie je nedôveryhodné.
Jej matka bola v minulosti na invalidnom dôchodku a posledných 8 - 10 rokov na starobnom dôchodku

rovnakoakojejotec.Jejsestrajenamaterskejdovolenke.Kichpríjmomsaodporkyňavyjadriťnevedela.
Ak by jej rodičia disponovali úsporami, nie je dôvod pre to, aby si jej brat požičiaval peniaze práve od
navrhovateľa s odporkyňou. Dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s ekonomickým zameraním a práca na
pozíciiúčtovníčkynebrániaodporkyninájsťsilepšieplatenúprácu,resp.zamestnaťsanadlhšípracovnýčas. Maloletý P. navštevuje MŠ, ktorá je otvorená do 16.00 hod. V súvislosti s vyplatením sumy 935,90
Eur zo životnej poistky dňa 14. 12. 2015 odvolateľ podotkol, že od roku 2000 do cca. konca roku 2015
bolo poistné hradené zo spoločného účtu. Nesúhlasil so zahrnutím diét do jeho príjmu, keď je potrebné

prihliadať na účel tejto náhrady, ktorou je zabezpečenie a krytie potrieb pracovníka pracujúceho mimo
svojho bydliska alebo sídla svojho zamestnávateľa (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/101/2012 zo 14. 11. 2012). Okresný súd považoval za opodstatnené výdavky
namaloletúE.priemerne385,-EurmesačneamaloletéhoP.295,-Eur.Súdomurčenévýživnépresahuje
polovicu preukázaných oprávnených potrieb maloletých detí, čo je v rozpore s tým, že na výživu svojich

detí prispievajú obaja rodičia. Navrhovateľ prispieva maloletým deťom aj nad rámec bežného výživného,
obom platí poistné. Maloletej W. hradí výdavky na telefón a zakupuje jej oblečenie. Otec prejavuje o deti
záujem a v súčasnosti dochádza k pravidelnému styku.

2.2. V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania navrhovateľ poukázal na ust. § 52 a
55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“) a skutočnosť, že zákon generálne vylučuje

nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach, teda aj v konaní o rozvod manželstva. Aj
§ 144 Občianskeho súdneho poriadku umožňoval priznať náhradu trov konania alebo ich časti, len ako
to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Pre priznanie náhrady trov konania nie je
postačujúcelenporovnaniemajetkovýchpomerovúčastníkovabezzohľadneniavýdavkovnavrhovateľa
konštatovanie, že je v porovnaní s odporkyňou majetkovo lepšie zabezpečený. Prvostupňový súd

za príčinu rozvratu považoval čiastočne rozdielnosť pováh manželov. Pokiaľ okresný súd poukázal
na porušenie manželskej vernosti, k intímnemu styku malo dôjsť raz po podaní návrhu na rozvod
manželstva a rok a pol po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/571/2012 z 31. 03. 2014, podľa ktorého ak bol rozvrat
manželstva spôsobený viacerými okolnosťami, z ktorých iba niektoré možno pričítať na ťarchu odporcu,

nie je možné priznať navrhovateľke náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolateľ zdôraznil, že
odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila, preto priznanie trov konania nie je voči nemu spravodlivé.

3. Odporkyňa - matka maloletých detí (´dalej aj „odvolateľka“) podala v zákonnej lehote odvolanie proti
tretiemu a piatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v §-e 365 ods. 1 písm.

h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), pričom výrok o náhrade trov konania napadla do
výšky, nie do dôvodov, pre ktoré bola náhrada trov konania priznaná.

3.1. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že otca maloletých detí zaviaže
platiť výživné sumou 350,- Eur mesačne na maloletú W. a sumou 250,- Eur na maloletého P.. Poukázala

na § 62 ods. 2 a 62 ods. 5 Zákona o rodine tvrdiac, že ich okresný súd nesprávne vyložil a aplikoval na
správne zistený skutkový stav veci. Podľa odvolateľky súd nedostatočne odôvodnil a aplikoval § 62 ods.
2 druhú vetu Zákona o rodine o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Poukázala
na podľa nej jasný rozdiel medzi svojou životnou úrovňou, súčasnou životnou úrovňou maloletých detí
a životnou úrovňou ich otca. Ak by akceptovala rozhodnutie súdu o výške vyživovacej povinnosti 500,-

Eur na obe maloleté deti, akceptovala by ich ukrátenie na práve podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Podľa jej prepočtov by pri výživnom 500,- Eur mesačne určenom spolu na obidvoch maloletých
hrubý príjem otca predstavoval 1.400,- Eur a jej hrubý príjem po pripočítaní čiastky 500,- Eur výživného
približne 800,- Eur. Rozdiel medzi príjmami rodičov by bol 600,- Eur. Značný rozdiel je aj pri využívaní
jej príjmu a príjmu jej manžela. Ak by disponovala hrubým príjmom 800,- Eur mesačne, po odpočítaní

nevyhnutných nákladov na maloleté deti v preukázateľnej výške 680,- Eur by zostala suma 120,- Eur,
takže z dosahovaného príjmu by na účely výchovy a výživy maloletých detí prispela pomerom 60 % z jej
dosahovaného mesačného príjmu 328,08 Eur. Manžel by zo svojho dosahovaného príjmu 1.938,74 Eur
prispel sumou 500,- Eur predstavujúcou približne 25 % jeho príjmu, pričom zvyšnú časť príjmu približne
1.400,- Eur bude využívať sám.

3.2. Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že manžela zaviaže nahradiť
manželke trovy právneho zastúpenia 6.041,13 Eur za 13 úkonov právnej služby pri hodnote sporu
30.000,- Eur. Nestotožnila sa s určením základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb ako 1/13 výpočtového základu. Pre správne určenie tarifnej hodnoty bolo

potrebné postupovať v súlade s § 10 ods. 2 a 3 vyhlášky, pretože v konaní o výživnom je predmetom
právnejslužbyopakujúcesaplnenievzhľadomnamesačnéplatenievýživného.Tarifnáhodnotazajeden
úkon právnej služby je potom 30.000,- Eur (500,- Eur mesačne x 12 mesiacov = 6.000,- Eur ročne x
5 rokov). Okresný súd nesprávne nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za rokovanie s klientomz 12. 11. 2015, hoci jeho výsledkom bolo doručenie písomného vyjadrenia z toho istého dňa na súd.
Prevzatie a príprava veci zahŕňa aj prvú poradu s klientom, na ktorej si zvolený právny zástupca vyžiadal
potrebné doklady, ktoré mu odporkyňa doručila až 12. 11. 2015. Predmetom rokovania s klientom zo

dňa 30. 11. 2015 bolo prvé pojednávanie vo veci samej nariadené na tento deň. Aj keď okresný súd
tvrdí, že nedošlo k zmene skutkového či právneho stavu, rokovanie ako súčasť prípravy na pojednávanie
bolo nevyhnutné. Nepriznanie trov právneho zastúpenia za podanie zo 06. 03. 2015 odôvodnil okresný
súd tým, že medzi pojednávaním dňa 26. 02. 2016 a dňa 03. 06. 2016 nebolo zo strany jej právneho
zástupcu urobené podanie podané, ale jeho podanie potvrdil okresný súd podacou pečiatkou.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne v podstate zopakoval obsah svojho odvolania.
Uviedol, že výdavky na internet, pevnú linku, TV a káblovú televíziu nie sú neúčelné, nakoľko po
presťahovaní sa navrhovateľa do rodinného domu ich budú určite využívať počas styku aj maloleté deti.
Diéty slúžia na zabezpečenie a krytie potrieb pracovníka pracujúceho mimo svojho bydliska. Nesúhlasil
s konštatovaním odvolateľky o jasnom rozdiele medzi súčasnou životnou úrovňou maloletých detí, ich

matky a otca. Po zohľadnení preukázaných nevyhnutných výdavkov súvisiacich s jeho životnými a
bytovými potrebami, so splátkami úverov spotrebovanými počas manželstva a správnom a zákonnom
zistení výšky jeho čistého mesačného príjmu nemožno konštatovať, že jeho životná úroveň je vyššia
ako životná úroveň odporkyne. Zopakoval tvrdenia z podaného odvolania, a to aj v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 02. 04. 2012 sp. zn.

7CoP/3/540/2011 uviedol, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v konaní
o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode manželstva, je 1/13 výpočtového základu. Priznanie náhrady trov konania však nie je
spravodlivé, keďže príčiny rozvratu súd prvej inštancie konštatoval na stranách oboch manželov.

5. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že tvrdenie o povinnosti v zamestnaní
nosiť obleky nie je ničím podložené a prišiel s ním až v odvolacom konaní; výdavky s tým spojené
nepreukázal. Navrhovateľ platí nájomné za prenajatý byt 350,- Eur mesačne, platba inkasa za rodinný
dom je 135,- Eur mesačne. Výdavky za bývanie v dome by sa navyše rozdelili pomerne medzi neho a
jeho matku, čím sa musia objektívne znížiť. Do práce môže navrhovateľ dochádzať pokojne aj z mesta

X., najmä keď má od svojho zamestnávateľa k dispozícii motorové vozidlo, ktoré môže využívať aj na
súkromné účely. Jazda do práce zahŕňajúca navyše 7 km nemôže byť žiadnou komplikáciou. Súhlasila s
neúčelnosťou splátok úveru 300,- Eur mesačne aj platenia internetu, TV a pevnej linky sumou 60,67 Eur
mesačne a káblovej televízie 18,15 Eur mesačne v rodinnom dome. Poukázala na to, že výplatné pásky
za marec až júl 2016 mal navrhovateľ k dispozícii pred rozhodnutím prvostupňového súdu a mohol ich

predložiť. Výšku jeho príjmu za október 2014 až september 2015 a január až jún 2015 mal okresný súd
riadne zistenú z potvrdenia o príjme a výpisov z účtu predložených navrhovateľom. Keďže okresný súd
zohľadňoval dlhšie obdobie, jeho závery sú objektívnejšie. V čase čerpania úveru z VÚB banky, a. s.,
navrhovateľ nejavil záujem o rodinu a doma sa zdržiaval minimálne, o 2 mesiace po jeho poskytnutí sa
odsťahoval. Úver bol čerpaný účelovo, bez objektívnej potreby. Vzájomné majetkové vzťahy manželov

budú predmetom ďalšieho vyporiadania vrátane vyplatenej životnej poistky; navyše ojedinelý príjem v
decembri 2015 nemôže mať vplyv na určenie výživného na čas po rozvode. Rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/11/2016-39 o určení výživného po 150,- Eur mesačne na každé z
maloletýchdetípredbežnýmopatrenímvychádzalolenzoskutočnostíosvedčenýchkudňujehovydania,
pričom odvolací súd zdôraznil jeho dočasný charakter. Neobstojí tvrdenie, že matka nepreukázala

mesačné výdavky maloletých detí na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie, pretože súd si ich v súlade
so zásadami dokazovania v mimosporovom konaní určil na základe vlastnej iniciatívy prostredníctvom
štatistických zistení. Nevyhnutnosť iných výdavkov maloletých detí navrhovateľ nerozporuje. Matka sa
nemôže zamestnať na dlhšiu pracovnú dobu ako 4 hodiny kvôli častým návštevám lekára s maloletým
P.. V súčasnosti nevie o žiadnej inej práci, ktorá by jej zabezpečila lepšie podmienky pre výchovu detí. K

námietke o nepreukázaní príležitostných pôžičiek od svojej rodiny uviedla, že po spočítaní výdavkov a
príjmov musí byť jasné, že by bez nich s deťmi neprežili. Aj vo výpisoch z jej účtu sú identifikované vklady
od jej rodiny. Z rozhodnutí odvolacích súdov aj Najvyššieho súdu SR, ktoré predložila na pojednávaní
03. 06. 2016 vyplýva, že pri určení výživného je potrebné prihliadať aj na cestovné náhrady poberané
rodičom. Navrhovateľ na preukázanie, že prispieva deťom nad rámec bežného výživného nepredložil

žiadne dôkazy. S maloletou W. sa otec stretol po vyhlásení rozsudku 25. 07. 2016 dve hodiny a 02. 09.
2016 v nákupnom centre maximálne 30 minút. S maloletým P. sa stretol 25. 07. 2016 tiež dve hodiny,
dňa 26. 08. 2016 a 27. 08. 2016, kedy si ho zobral so sebou na jednu noc.5.1. Zdôraznila, že výrok o trovách konania bol vyhlásený za účinnosti O. s. p, preto sa na rozhodovanie
o trovách nemôže použiť súčasný procesný predpis. Pri príčinách rozvratu manželstva zdôraznila,
že navrhovateľ neprejavil ani minimálny záujem o záchranu manželstva, o návštevu manželskej

poradne a neprejavuje vážny záujem ani o maloleté deti. Nezanedbateľnou je jeho nevera a viac než
pravdepodobný vážny vzťah k svedkyni T., v ktorej byte býva.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 12CoP/60/2018-504 zo dňa 26. januára 2017 rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej XX.X., nar.

XX. XX. XXXX mesačne sumou 300,- Eur a na výživu maloletého P. X., nar. XX. XX. XXXX mesačne
sumou 200,- Eur a povinnosť takto určené výživné splatné na mesiac dopredu poukazovať na účet
matky vždy do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) zmenil tak, že navrhovateľ (otec) je povinný prispievať na výživu
maloletej Barbory X., nar. XX. XX. XXXX sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletého P. X., nar.
XX. XX. XXXX sumou 150,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc dňom 23.

08. 2016, k rukám odporkyne (matky). Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo
výške 759,89 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok) zmenil tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4 Cdo 98/2017-555 zo dňa 26. septembra 2018
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/60/2018-504 zo dňa 26. januára 2017 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie vyvodil odlišné skutkové zistenia (v otázke životnej úrovne detí a tomu zodpovedajúcich

životných nákladov) a na ich základe aj odlišné právne závery (posúdenie výšky výživného vzhľadom i
na odôvodnené potreby oprávnených) ako súd prvej inštancie bez toho, aby vo veci vykonal potrebné
dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). V nadväznosti na to Najvyšší súd Slovenskej republiky
považoval za opodstatnenú aj námietku dovolateliek (matky a plnoletej X. Krajský X.) týkajúcu sa
nedostatočnéhoodôvodneniaanepreskúmateľnostirozhodnutiaodvolaciehosúdu.Odvolacísúdzmenil

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom bez toho, aby z jeho odôvodnenia bolo zrejmé,
na základe čoho dospel k záverom o jednotlivých výdavkoch na maloleté deti, pričom neuviedol žiadne
relevantné dôvody vedúce k zmene posúdenia výšky niektorých nákladov na deti a následne výroku
rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje
zrozumiteľný a jasný výklad, z akých majetkových pomerov rodičov (vyjadrených napr. matematicky)

vychádzalpriposúdeníúmernostiživotnejúrovnedieťaťakživotnejúrovnirodičovapriurčeníkonkrétnej
výšky výživného.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) nenariadil pojednávanie (§ 385 C. s. p.), lebo
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní

nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65, § 66 C.
m. p. a odvolaniami napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (tretí výrok) a vo výroku
o trovách konania (piaty výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení procesného predpisu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý
v prechodnom ustanovení §-u 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že

v odvolacom konaní je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia C. m. p., nakoľko odvolacie konanie
prebieha za účinnosti C. m. p. a § 396 C. m. p. neustanovuje inak.

10. Obidvaja rodičia namietali nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o určení výšky vyživovacej
povinnosti otca maloletých detí voči v tom čase maloletej B.X. sumou 300,- Eur mesačne a voči

maloletému P. X. sumu 200,- Eur mesačne. Takto určené výživné považovala matka za nízke vzhľadom
na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca detí, naopak z tých istých dôvodov otec maloletých detí
považoval takto určené výživné za privysoké. Podstatou odvolaní matky aj otca je, že výživné určenésúdom prvej inštancie nie je primerané životnej úrovni vtedy maloletých detí a ich rodičov. Zákon o rodine
pojem životnej úrovne nedefinuje, ide o spoločensko-ekonomickú kategóriu.

11. Odvolací súd pri odvolacom prieskume zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním svojho rozhodnutia
vykonal dokazovanie za účelom zisťovania životnej úrovne rodičov aj maloletých detí. Maloletá W.
bola pred rozvodom manželstva jej rodičov žiačkou strednej školy - L. v W. W.. Maloletý P. v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval predškolský stupeň materskej školy. Rodičia nežili v
spoločnej domácnosti, zo spoločného bydliska otec odišiel od 01. 02. 2016 a matka od 01. 03. 2016.

Rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí nadobudol právoplatnosť 23. 08. 2016. Tento
deň je počiatkom vyživovacej povinnosti k v tom čase obidvom maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva ich rodičov. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula nielen od začatia konania, ale aj od rozvodu
manželstva rodičov maloletých detí, ku ktorému boli dokazovaním zisťované údaje potrebné pre súdne
rozhodnutie o výživnom, je nevyhnutné vykonať ďalšie podrobné dokazovanie pre potreby ustálenia
osobných, majetkových, zárobkových pomerov rodičov aj detí za účelom zistenia, či už plnoletá W. X.

medzičasom nenadobudla schopnosť sama sa živiť, či maloletý P. začal a aj riadne pokračuje v povinnej
školskej dochádzke, aké sú náklady na živobytie každého z detí. Podrobne je potrebné preskúmať aj
životnúúroveňkaždéhozrodičov,prípadnúzmenupočtuichvyživovacíchpovinností,bydliska,nákladov
na bývanie, príjmové a výdavkové pomery, u otca úverovú zaviazanosť, či a v akom rozsahu bola
vyživovacia povinnosť plnená, v ktorom časovom období. Vykonanie takéhoto rozsiahleho dokazovania

(keďže pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) presahuje rámec odvolacieho
konania. Odvolaciemu súdu potom nezostávalo iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami
napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
pripomína, že W. X. nadobudla medzičasom plnoletosť, na čo je potrebné prihliadať pri vykonávaní
procesných úkonov. Prípadné zmeny a rozdiely v životnej úrovni rodičov a detí sa môžu prejaviť aj v

určení výživného rôznymi čiastkami pre to-ktoré časové obdobie. Odvolací súd poukazuje na možnosť
vyriešenia otázky výšky výživného dohodou.

12. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie

výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C. m. p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné,
ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho

nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C. m. p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C. m. p.). Generálny prokurátor

môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C. m. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C. m. p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C. m. p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnenéhoalebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C. m. p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods.
2 C. m. p.).