Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318203558
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318203558.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou, v spore žalobcu: X. B., K.. XX.XX.XXXX,

O. Z. XXX/X, XXX XX P. V., zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4A, Hlohovec,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 867,52 eur s príslušenstvom a o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 300,00 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 867,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 867, 52 eur od 26.08.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 48,60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v návrhu doručenom súdu dňa 03.09.2018 žiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 867,52 eura s príslušenstvom a primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Poukázal na to, že dňa 20.11.2013 žalobca uzatvoril so žalovaným

Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
"Zmluva"), ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej
zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková výška úveru - 1.500,- EUR,
Výška úrokovej sadzby - 70,01 %, RPMN - 68,10 %, Výška splátky - 77,05 EUR, Počet mesačných
splátok - 48, Celková čiastka splatná dlžníkom - 3.698,40 EUR, Poskytnutá čiastka revolvingu - 628,73
EUR, Celková čiastka revolvingu - 1.849,20 EUR, RPMN revolvingu - 70,01 %, Výška úrokovej sadzby
revolvingu - 80,98 %. Žalobca predmetnú zmluvu a úver z nej vyplývajúci považoval za bezúročný

a bez poplatkov, preto po bezúspešnom mimosúdnom urovnaní sporu, podal žalobu na Okresný súd
Levice s tým, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 804,07 EUR, pričom táto čiastka mala
predstavovať bezdôvodné obohatenie, teda platby zaplatené nad rámec istiny. Okresný súd Levice v
konanísp.zn.6Csp/65/2016dňa21.09.2017vydalrozsudok,ktorýmžalobežalobcučiastočnevyhovela
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 562,95 EUR a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu v časti úrokov a odplaty za službu odkladu splátok
súd považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Proti uvedenému rozsudku podal

žalovaný odvolanie, namietal nesprávne a neúplné skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Krajský súd Nitra (v konaní 6Co/17/2018), ako odvolací súd, sa v celom rozsahu stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie vysloveného v jeho rozsudku a tak ho ako vecne správny potvrdil. RozsudokKrajského súdu bol žalobcovi doručený dňa 11.06.2018. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé,
že Zmluva č. XXXXXXXXXX je čiastočne neplatná, a to v časti úrokov a odplaty za službu odkladu
splátok. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu, v akom žalobca

plnil nad rámec skutočne poskytnutej istiny. Žalobca si v konaní 6Csp/65/2016 uplatnil čiastku na
zaplatenie vo výške 804,07 EUR. Z dôvodu opatrnosti, aby sa vyhol následkom, po podaní žaloby a
počas konania, ako prvoinštančného tak i odvolacieho, naďalej uhrádzal splátky a celkom tak na účet
žalovaného uhradil sumu 2.804,10 EUR. Okresný súd Levice v konaní tiež konštatoval, že odplata za
službu odkladu splátok vo výške 367,49 EUR uvedená v bode 8. Zmluvy je neplatná. Keďže žalovaný

započítal predmetnú čiastku s poskytnutým úverom, je potrebné za skutočnú istinu považovať sumu iba
1.132,51 EUR, ktorá aj žalobcovi bola reálne poskytnutá. V zmysle uvedeného preto možno za úver
považovať len skutočne poskytnuté finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že v prípade neplatnosti
odplaty za službu odkladu splátok je žalobca povinný vrátiť žalovanému sumu len do výšky 1.132,51
EUR (skutočná istina). Keďže suma 804,07 EUR už bola predmetom súdneho konania, žalobca sa
domáha zaplatenia čiastky vo výške 867,52 EUR (2.804,10 EUR - 1.132,51 EUR - 804,07 EUR =

867,52 EUR). Čiastka 867,52 EUR nebola predmetom súdneho konania, súd teda žalobu nemohol
v tejto časti ani zamietnuť či odmietnuť, a preto na zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia vo výške
867,52 EUR nemožno aplikovať zásadu res iudicatae (primerane porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 29.04.2010, sp. zn. 1Cdo 133/2009). Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č.
129/2010 Z. z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Žalobca má za to, že sú dané všetky podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
podľa citovaného ustanovenia. Vo veci totiž existuje 1. porušenie povinnosti veriteľom, ktoré povinnosti
mu ukladá Občiansky zákonník; konkrétne sa jednalo o povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi

pri dohodovaní výšky úrokovej sadzby a poplatku za služby, 2. spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil
na súde porušenie predmetných povinností, keďže o nich bolo právoplatne (v prospech spotrebiteľa)
rozhodnuté Rozsudkom, 3. príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný
práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy a vyhotovil Zmluvu v rozpore s
výslovným znením právnej úpravy. Žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia

pritom zákon nevyžaduje. Podnikatelia, žalovaný, totiž bežne v rámci obdobných žalôb namietajú
účelovo tým, že na strane spotrebiteľa žiadna reálna ujma nevnikla, a teda by zadosťučinenie nemalo
byť priznané. Uvedená argumentácia je však nesprávna a účelová, bez opory v právnom poriadku a
dokonca v priamom rozpore so samotným účelom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia.
Súdy Slovenskej republiky sa s uvedeným argumentom opakovane zaoberali a konštantne uzatvárajú,

že tento argument nemá žiadnu právnu relevanciu. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov
zo dňa 07.12.2017, sp. zn. 3Co/101/2017). Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje
samotná hrozba ujmy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 7Co/100/2017).
Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje,

ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa
12.12.2017, sp. zn. 7Co/101/2017). Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie teda
postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti veriteľovi uložené právnou úpravou
a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatní na súde. Medzi porušením povinnosti a úspešným
uplatnením práva musí existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť skutočnú škodu, postačí,

ak mu takáto škoda hrozí. V tomto prípade však možno konštatovať, že škoda spotrebiteľovi nielen
hrozila (čo už samo o sebe je postačujúce na priznanie finančného zadosťučinenia) ale reálne aj
vznikla. Pri čestnom a odbornom postupe žalovaného pri vyhotovovaní zmluvy, by majetkové práva
spotrebiteľa neboli ohrozené a nebolo by do nich zasiahnuté. Je pravdou, že veriteľovi patrí a mala by
patriť odplata za poskytnutý úver, avšak iba v prípade splnenia podmienky, že sám neporuší kogentné

ustanovenia zákona upravujúce postup poskytovania úverov alebo ustanovenia prikazujúce konať v
súlade s dobrými mravmi (napr. pri stanovení úrokovej sadzby za úver tak, aby nedochádzalo k úžere).
Ak veriteľ postupuje v rozpore so zákonom, veriteľ tak bez právneho dôvodu ohrozuje jeho majetok a v
končenom dôsledku do neho aj priamo zasahuje (ak je úver poskytnutý). Zásah do práv a majetkovej
sféry žalobcu je pritom zrejmý z toho, že žalovaný úročil finančné prostriedky žalobcu úrokmi vo výške

70%, čo sa nedá považovať za iné ako úžernícke. Za podstatný zásah do práv žalobcu tiež považujeme
skutočnosť, že žalovaný úročil čiastku 1.500,- EUR, ktorá však žalobcovi nebola nikdy poskytnutá, a
to vzhľadom na Dohodu v bode 8 Zmluvy, ktorú súdy v končenom dôsledku vyhodnotili ako neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi. K obrane žalovaného, že žalobca v 2/ rade nepreukázal vážnosť jemuspôsobenejujmyžalovanýmsúdkonštatuje,žeprávnaúpravanezaťažuježalobcuv2/radepreukazovať
vážnosť zásahu do práv spotrebiteľa, postačuje úspešné uplatnenie práva žalobou na súde (porovnaj
rozhodnutie Okresného súdu Poprad zo dňa 20.12.2011, sp. zn. 17C/113/2010). Týmto spôsobom

sa naplní odradzovacia funkcia uvedeného satisfakčného prostriedku (rozhodnutie Okresného súdu
Svidník zo dňa 24.11.2014 sp. zn. 7C/274/2013). Výšku primeraného finančného zadosťučinenia
žalobca vyčísľuje na sumu 300,- EUR. Napríklad aj Krajský súd Trenčín (sp. zn. 5Co/934/2015) považuje
za súladné so zákonom, aby sa výška primeraného finančného zadosťučinenia odvodzovala od výšky
úveru, morálnej a majetkovej ujmy. Krajský súd Prešov (sp. zn. 7Co/350/2015) považoval za logické a

spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti so žalovaným uplatňovaným
nárokom. Predmetný názor by teda bolo možné aplikovať na toto konanie v tom zmysle, že výška
primeraného finančného zadosťučinenia by mohla vychádzať z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti s
nezákonnou odplatou úveru, ktorú žalovaný od neho požadoval, hoci na ňu nemal nárok, čo bolo súdom
aj právoplatne potvrdené, keďže odplatu za úver považovali za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.
Odplata za poskytnutie úveru formálne, podľa zmluvy, predstavovala 2.198,40 EUR. Skutočná odplata,

s prihliadnutím na poskytnutú výšku úveru (1.132,51 EUR), výšku (77,05 EUR) a počet splátok (48),
bola až vo výške 2.565,89 EUR. Úver bol poskytnutý vo výške 1.132,51 EUR, žalobca nad rámec istiny
zaplatil čiastku viac ako 1.500,- EUR; teda v tejto výške boli zároveň ohrozené majetková práva žalobcu.
Preto považujeme výšku primeraného finančného zadosťučinenia 300,- EUR za primeranú na to, aby
pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený

domáhať sa ochrany práv na súde (aby tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý
postupoval v rozpore so zákonom) a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej
miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného. Žalobca
v tejto veci, podobne ako v pôvodnom konaní, konal najskôr na základe predsporovej výzvy zo dňa
15.08.2018 a navrhoval žalovanému mimosúdne urovnanie veci. Žalovaný dňa 20.08.2018 predsporovú

výzvu prevzal, avšak do dnešného dňa na ňu nereagoval. Z uvedeného dôvodu je žalobca nútený
domáhať sa svojich práv na príslušnom súde. Vzhľadom na omeškanie žalovaného, žalobca sa domáha
aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 867,52 EUR odo dňa 26.08.2018 až
do zaplatenia, nakoľko v tento deň bol v zmysle predsporovej výzvy v omeškaní. Poukázal na viacero
rozhodnutí súdov a zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

2. K žalobe pripojil tieto listiny: plnomocenstvo, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty,
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 20.11.2013, výpisy
z účtu, prehľad platieb, rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 6Csp/65/2016-88 zo dňa 21.09.2017,
rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/17/2018-111 zo dňa 25.04.2018, výzva na vrátenie

bezdôvodného obohatenia zo dňa 15.08.2018.

3. K podanej žalobe sa vyjadril aj žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.09.2018,
pričom uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy v časti úrokov. Výška odplaty je
v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom

trhu. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola
upravenávzmysleust.§53ods.6Občianskehozákonníka,podľaktoréhoAkpredmetomspotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia

jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom
sa rozumie "sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s
týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie,
ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov." resp. "je hmotne motivované, inštitucionálne
organizované nakupovanie a predávanie peňazí."(Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo.

1 vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012). Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú
odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru.
Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a
nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri
bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami

za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať
celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti
komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri
porovnávanísamázobraťnielenhodnotaobvyklejodplaty,aleajspôsobamierazabezpečeniazáväzku,objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako
fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka

si svoj "zisk" účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod.,
čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré
musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také,
ktoré je viac ako o 25 %. Priemerná výška odplaty v danom období bola 46,35 % a táto nebola v
Zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Žalovaný tiež popiera tvrdenia žalobcu, že žalobcovi bola

poskytnutá nižšia suma úveru ako je v zmluve s poukazom na to, že žalovaný si mal započítať odplatu
za dohodu o poskytnutí služby, ktorá má byť "údajne" neplatná. Samotná Dohoda o poskytnutí služby
nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o
poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Z bodu 8.,
ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby: "Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie
je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí

služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so
všetkýmijejustanoveniami."Uvedenéustanoveniejelenjednýmzfaktorov,ktorýkaždémuspotrebiteľovi
indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí
služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí
služby je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára

automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné,
napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Na
základe uvedeného žalobca tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poprel dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Žalobcovi žiadny nárok na zaplatenie ním uplatňovaného nároku nevznikol, rovnako

tak neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať a už vôbec
nebola preukázaná žiadna okolnosť, v zmysle ktorej by bolo preukázané právo požadovať predmetný
nárok v uvedenej výške, ani to, na základe akého výpočtu dospel k sume uplatneného nároku. Zákonná
úprava práva spotrebiteľa požadovať primerané finančné zadosťučinenie vyžaduje rozhodnutiu súdu s
výrokovou časťou, v ktorej sa konštatuje, že konkrétne právo spotrebiteľa bolo porušené a spotrebiteľovi

sa za takéto porušenie priznáva predmetný nárok. Tento predpoklad nebol v predmetnom prípade
naplnený. Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcu poprel a žiadal, aby súd žalobu zamietol a súčasne
zaviazal žalobcu k náhrade trov právneho zastúpenia.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.10.2018,

pričom uviedol, že žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy v časti úrokov a tvrdí,
že odplata nebola podstatným spôsobom prevýšená. Uvedená argumentácia žalovaného je nielen
že nesprávna (úrok je nie odplatou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
ale iba jej časťou), ale táto je i bez právneho významu, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že o
absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu (v časti úrokov a odplaty za Dohodu

o odklade splátok) bolo právoplatne rozhodnuté. Krajský súd Nitra v konaní 6Co/17/2018 v bode 25
odôvodnenia uvádza, že zhodne so súdom prvej inštancie zdieľa názor, že v prejednávanej veci zmluva
o spotrebiteľskom úvere je postihnutá čiastočnou neplatnosťou v častiach týkajúcich sa úroku a odplaty
v zmysle § 39 OZ pre ich rozpor s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 226 CSP, právoplatnosť je
vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že rozhodnutie Krajského súdu Nitra v spojení s rozsudkom Okresného súdu Levice
nadobudlo právoplatnosť, táto vlastnosť súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho záväznosť pre strany
sporu a pre ďalšie štátne orgány (t. j. že právne vzťahy medzi stranami boli definitívne vyriešené určitým
spôsobom). Právoplatné rozhodnutie už nie je možné spravidla zmeniť, okrem podania mimoriadnych
opravných prostriedkov z dôvodov ustanovených v zákone. Na základe uvedeného nie je možné

akceptovať argumentáciu žalovaného, nakoľko sa prieči právoplatnému rozhodnutiu, ktorým už raz
boli vyriešené sporné otázky týkajúce sa konkrétnej zmluvy. Žalovaný popiera skutočnosť, že by bola
žalobcovi poskytnutá nižšia výška úveru a popiera neplatnosť odplaty za Dohodu o poskytnutí služby.
Rovnako ako o neplatnosti úrokov, tak aj o Dohode o poskytnutí služby Krajský súd Nitra v konaní
6Co/17/2018 uviedol, že za rozporné s dobrými mravmi a teda neplatná je aj ustanovenia bodu 8.1

zmluvy o úvere, podľa ktorého má dlžník zaplatiť odplatu vo výške 367,49 eura za službu odkladu
splátok. Dohoda nebola dohodnutá individuálne, bola zakomponovaná v texte zmluvy a tak žalobca
nemal možnosť s touto Dohodou nesúhlasiť. Predmetný rozsudok bol doručený aj žalovanému, pričom
tvoril aj prílohu žaloby podanej v tejto veci. Žalobca teda nerozumie argumentáciu žalovaného, ktorýmsa snaží presvedčiť súd o platnosti Dohody napriek tomu, že už bolo o nej právoplatne rozhodnuté
ako o neplatnej pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ súd považoval Dohodu za neplatnú, nemohlo
byť platne, resp. na základe dohody zmluvným strán, vykonané započítanie sumy 367,49 EUR so

schválenou výškou úveru 1.500,- EUR. Žalovaný teda poskytol žalobcovi finančné prostriedky iba vo
výške 1.132,51 EUR, teda všetky platby zaplatené nad rámec tejto sumy je žalovaný povinný vydať.
Keďže suma 804,07 EUR už bola predmetom súdneho konania, žalobca sa domáha zaplatenia čiastky
vo výške 867,52 EUR (2.804,10 EUR ako zaplatená čiastka - 1.132,51 EUR ako poskytnuté finančné
prostriedky - 804,07 EUR ako suma ktorá už bola predmetom konania = 867,52 EUR ako žalovaná suma

v tomto konaní). Čiastka 867,52 EUR nebola predmetom súdneho konania, súd teda žalobu nemohol
v tejto časti ani zamietnuť či odmietnuť, a preto na zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia vo výške
867,52 EUR nemožno aplikovať zásadu res iudicatae (primerane porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 29.04.2010, sp. zn. 1Cdo 133/2009). Keďže žalovaný nepoprel celkovo zaplatenú čiastku
žalobcom, považujeme vyššie uvedené sumy za nesporné, a v konečnom dôsledku aj za preukázané,
nakoľko žalobca ich riadne preukázal. Žalobca má za to, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie

žalobcovi vznikol, pričom svoje tvrdenia riadne vysvetlil v žalobe. Pre zdôraznenie opodstatnenosti
nároku dodáva, že pre vznik primeraného finančné zadosťučinenia musia byť splnené tieto kritéria: a)
porušenie práva alebo povinnosti veriteľom - podmienka je splnená, nakoľko súd právoplatne rozhodol,
že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu bola čiastočne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi
a obsahovala neprijateľnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná, b) spotrebiteľ úspešne

uplatnil právo na súde - podmienka je splnená s poukazom na právoplatný rozsudok Krajského súdu
Nitra v spojení s rozsudkom Okresného súdu Levice, c) príčinná súvislosti - podmienka je splnená,
pretože spotrebiteľ bol na súde úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil ustanovenia
zákonaavyhotovilneplatnúzmluvuobsahujúcuneprijateľnúpodmienku.Žiadneinépodmienkynemusia
byť splnené, dokonca ani žalovaný žiadne neuvádza, iba všeobecne popiera vznik nároku. Nie je ani

potrebné, aby súd musel vo výroku uvádzať konkrétne porušenie práva alebo povinnosti, pretože súd
neplatnosť zmluvy alebo jej bezúročnosť rieši ako predbežné otázky a vo výroku žalovaného len zaviaže
na zaplatenie konkrétnej sumy. Predmetný názor nezdieľajú ani súdy v aktuálnych rozhodnutiach
(stranou bol žalovaný), napríklad Okresný súd Prievidza v konaní 12Csp/64/2018 uvádza, že podľa
názoru súdu z neho nijako nevyplýva tvrdenie žalovaného, že "v podmienkach ,,úspešného uplatnenia

porušeného práva" musí vychádzať z konkrétneho rozhodnutia o tom, že určité konkrétne právo bolo
porušené; vyžaduje sa teda logicky rozhodnutie vo výroku súdu o tom, že došlo k takémuto porušeniu".
Takýto výrok je v právnej praxi nepredstaviteľný a pre spotrebiteľa zbytočný, pretože ak by súd mal
najskôr vo výroku vysloviť porušenie konkrétneho práva (napr. že veriteľ uviedol do zmluvy neprijateľné
podmienky, ktoré sú zakázané), aj tak by následne spotrebiteľ musel podávať žalobu na plnenie (aby

veriteľ vydal bezdôvodné obohatenie plynúce z neprijateľnej podmienky). Z uvedeného dôvodu sa vo
výrokoch súdov žalovaný zaviaže len na zaplatenie sumy a ostatné otázky sa riešia ako predbežné.
Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, túto žalobca riadne ani vyčísliť nemôže,
pretože tá je predmetom úvahy súdu, preto ju žalobca iba odhaduje, a to s prihliadnutím na rozhodovaciu
prax súdov v podobných veciach a okolnosti sporu, medzi ktoré patrí napríklad výška odplaty (o ktorej

nezákonnosti bolo právoplatne rozhodnuté), ktorá predstavovala ohrozenie majetkových práv žalobcu,
neochotu žalovaného dohodnúť sa a v neposlednom rade nutnosť žalobcu podstúpiť súdne konanie,
ktoré pre neho znamenalo prinajmenšom stav neistoty a diskomfort. V súvislosti výškou primeraného
finančného zadosťučinenia napríklad Krajský súd Prešov v konaní 3Co 101/2017 uviedol, že čo sa týka
výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy,

ktorá hrozila žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie sumy 1 759,46
Eur s príslušenstvom. Priznaná suma 1 100 Eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako
spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Súdy teda akceptujú,
aby výška primeraného finančného zadosťučinenia vychádzala z hroziacej ujmy (porovnaj tiež Krajský
súd Prešov sp. zn. 6Co/104/2017 zo dňa 29.05.2018), čo v danom prípade tvorí sumu viac ako 2.500,-

EUR (celková čiastka splatná spotrebiteľom - poskytnuté finančné prostriedky). Žalobca však z dôvodu
opatrnosti pristúpil k uplatneniu nižšej sumy vo výške 300,- EUR, aby sa tým vyhol následky v podobe
znášania trov v prípade neúspechu, pričom s poukazom na súdu prax by mohol žiadať zadosťučinenia aj
vo výške viac ako 1.000,- EUR. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na právoplatné rozhodnutie
vo veci 6Co/17/2018 vedenej na Krajskom súde Nitra, považuje nárok v celom rozsahu dôvodný, preto

žiada súd, aby žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 06.12.2018,
pričom uviedol, že popiera vznik a výšku nároku, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha podanoužalobou.Zpodanížalobcunevyplývapreukázanietakýchskutočností,ktorébypreukazovaliuplatňovaný
nárok čo do základu, ako aj čo do výšky. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe

tohto konkrétneho porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie
znie nasledovne, cit.: "Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie
sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby
odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov,

ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením
spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej
len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá." Posledná veta uvedeného ustanovenia nie je právnou normou samou

o sebe, ale predstavuje súčasť určitého normatívneho celku. Len na jej základe nie je možné zakladať
žiadny nárok, pretože podmienka - úspešné uplatnenie porušenia práva - musí súvisieť s konkrétnym
súdnym rozhodnutím o tom, že konkrétne právo spotrebiteľa porušené bolo. Takéto rozhodnutie vydané
nebolo, a vyššie označený rozsudok nie je rozhodnutím o úspešnom uplatnení porušenia práva žalobcu
ako spotrebiteľa. Predpoklad formulovaný v zákone, cit. "úspešne uplatní porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi" vyžaduje logicky rozhodnutie vo výroku
súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu civilného sporu - pre
súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia (porov. § 159 ods.
2 O.s.p., § 228 ods. 2 CSP). Uvedené zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie
nároku inak, ako v iných prípadoch. S poukazom na judikatúru ústavného súdu SR, ako aj rozhodovaciu

prax Najvyššieho súdu SR sa vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe
výrokuakojedinejzáväznejaprávnerelevantnejčastikaždéhorozhodnutia),ktorýmspotrebiteľúspešne
uplatnil porušenie práva alebo povinnosti. Žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom
konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť t. j. predchádzajúce úspešné
uplatňovanie práv a povinností, si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo

konanie, v ktorom sa rozhodovalo o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie. Vyššie uvedenými skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na strane žalobcu nevznikla
a ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda,
ktorá by prípadne zakladala premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Žalobca v podanej
žalobe neosvedčil a nepreukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. Neexistenciu uvedeného nároku je predovšetkým možné vyvodiť z toho, že rozhodnutie v danom
konaní nekonštatuje a neurčuje porušenie povinnosti žalovaného ustanovenej právnym predpisom
na ochranu spotrebiteľa. Predpoklad uvedený v zákone, cit. "úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi" vyžaduje rozhodnutie vo výroku súdu,
v ktorom sa uvedené konštatuje. Vyplýva to zo základného princípu civilného sporu - pre súd a každý

orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia (porov. § 228 ods. 2 CSP).
S poukazom na judikatúru ústavného súdu SR, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sa
vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej
a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej s cieľom ochrany spotrebiteľa. II. Žalovaný napáda nielen dôvodnosť

uplatňovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie čo do jeho základu, ako aj čo do jeho
výšky. Podaná žaloba neobsahuje žiadny relevantný dôvod alebo spôsob, ktorý by túto sumu odôvodnil.
Z podanej žaloby nevyplýva pritom spôsob a ani vecné základy pre určenie požadovaného primeraného
finančného zadosťučinenia. Žaloba obsahuje nedostatky, ktoré neumožňujú vecne sa k jej obsahu
vyjadriť, a pokiaľ tak sa zamýšľa urobiť na pojednávaní, potom ide o postup porušujúci rovnosť strán,

a tiež ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré definujú čo všetko sa považuje za zmenu
žaloby. Vyššie uvedenými skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na strane žalobcu nevznikla a ani
nemohla vzniknúť žiadna majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala
dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie. V ostatnom sa pridržiavame doterajších tvrdení.

6. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 bez prítomnosti žalobu,
právneho zástupcu žalobu, žalovaného ako aj právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca
žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného ospravedlnili svoju neúčasť ako aj neúčasť strán sporu napojednávaní, preto súd rozhodol uznesením v zmysle § 180 CSP, že bude pojednávať v neprítomnosti
žalobu, právneho zástupcu žalobu, žalovaného ako aj právneho zástupcu žalovaného.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinami založenými v súdnom spise,

pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Dňa 20.11.2013 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobcovi ako fyzickej osobe úver vo
výške 1500,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému v 48 mesačných splátkach po 77,05 eura,

pri úrokovej sadzbe 70,01 %, so splatnosťou prvej splátky dňa 01.01.2014 a poslednej dňa 01.12.2017.
RPMN úveru v zmluve uvedená bola vo výške 65,10 %, priemerná RPMN 45,94 %. Zároveň bol dlžník
zaviazaný zaplatiť odplatu za poskytnutie služby podľa bodu 8.1. zmluvy vo výške 367,49 eura. Celková
čiastka splatná spotrebiteľom mala byť vo výške 3698,40 eura. Súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere.

9. Podľa bodu 8.1. úverovej zmluvy, je predmetom dohody o poskytnutí záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi na požiadanie a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splátok a záväzok dlžníka zaplatiť za službu odplatu vo výške 367,49 eura.

10. Z rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 6Csp/65/2016-88 zo dňa 21.09.2017 vyplýva, že súd

rozhodol o povinnosti žalovaného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zaplatiť žalobcovi X. B. sumu 562,95
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,02%. Svoje rozhodnutie súd založil
na tom skutkovom a právnom základe, že v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
20.11.2013 uzatvorenej medzi X. B. a PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je úroková sadzba vo výške

70%, ktorá odporuje dobrým mravom. Súd konštatoval, že je absolútne v neprospech spotrebiteľa a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán dohoda o výške odplaty,
ktorá mnohonásobne prevyšuje úroky obvykle požadované v bankách pri obdobnom type úveru. Navyše
za rozporné s dobrými mravmi je aj ustanovenie bodu 8.1. zmluvy, podľa ktorého má dlžník zaplatiť
odplatu vo výške 367,49 eura bez toho, aby ponúkanú službu odkladu splátok vôbec využil, bez ohľadu

na to je takáto výška odplaty neprimerane vysoká. Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 20.11.2013 v časti úrokov a odplaty za službu odkladu splátok súd považoval za absolútne
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a žalobca je preto povinný vrátiť len sumu skutočne poskytnutých
finančných prostriedkov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2018 vo výroku č. 1,3 a 4 a dňa
09.11.2017 vo výroku č. 2.

11. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/17/2018-111 zo dňa 25.04.2018 vyplýva, že odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 6Csp/65/2016-88 zo dňa 21.09.2017 v napadnutej vyhovujúcej
časti a v časti náhrady trov konania potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2018.

12. Z výzvy na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 15.08.2018 vyplýva, že žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1167,52 eura do
25.08.2018, inak pristúpi k vymáhaniu sumy súdnou cestou.

13. Z prehľadu platieb X. B. - XXXXXXXXXX ku dňu 17.12.2018 na č.l. 153-154 súdneho spisu vyplýva,
že žalobcovi bola dňa 20.11.2013 poskytnutá suma 1132,51 eura, pričom na daný úver žalobca zaplatil
celkovo žalovanému sumu 2804,10 eur.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.16. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

23. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu je v časti zaplatenia sumy 867,52 eura s príslušenstvom
dôvodná. Súd poukazuje na skutočnosť, že sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že Okresný súd
Levice už v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/65/2016 dňa 21.09.2017 vydal rozsudok, ktorým žalobe
žalobcu - X. B. čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 562,95 EUR

a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2013 v časti úrokov a odplaty za službu odkladu splátok súd považoval za
absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie,
namietal nesprávne a neúplné skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Krajský súd v

Nitre (v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/17/2018), ako odvolací súd, sa v celom rozsahu stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie vysloveného v jeho rozsudku a tak ho ako vecne správny potvrdil.
Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2013 uzatvorená medzi tými istými stranami sporu
je čiastočne absolútne neplatná, a to v časti úrokov a odplaty za službu odkladu splátok. Na strane

žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu, v akom žalobca plnil nad rámec skutočne
poskytnutej istiny. Súd konštatuje v tomto smere, že súd už v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/65/2016
posudzoval platnosť a náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je predmetom aj tohto konania
a v konaní 6Csp/65/2016 konštatoval jej absolútnu neplatnosť v časti úrokov a odplaty za službuodkladu splátok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Preto súd v tomto konaní vychádza z právneho
názoru právoplatne vysloveného už v rozhodnutí Okresného súdu Levice č.k. 6Csp/65/2016-88 zo dňa
21.09.2017 o tom, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500035563 zo dňa 20.11.2013 uzatvorená

medzi tými istými stranami sporu je čiastočne absolútne neplatná, a to v časti úrokov a odplaty za službu
odkladu splátok a preto na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Súd
vzhľadomnauvedenékonštatuje,žesaužobranoužalovanéhovovzťahukprimeranostiúrokuaodplaty
za službu odkladu splátok ani nemôže zaoberať.

27. Vo vzťahu k výške, resp. rozsahu bezdôvodného obohatenia súd konštatuje, že žalobca si v
konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6Csp/65/2016 uplatnil čiastku na zaplatenie
vo výške 804,07 EUR. Z dôvodu opatrnosti, po podaní žaloby a počas konania, ako prvoinštančného
(6Csp/65/2016) tak i odvolacieho (6Co/17/2018), naďalej uhrádzal splátky a celkom tak na účet
žalovaného uhradil sumu 2.804,10 EUR (čo vyplýva z prehľadu platieb na č.l. 153-154 súdneho spisu).
OkresnýsúdLevicevkonanísp.zn.6Csp/65/2016tiežkonštatoval,žeodplatazaslužbuodkladusplátok

vo výške 367,49 EUR uvedená v bode 8. Zmluvy o revolvingovom úvere je neplatná. Keďže žalovaný
započítal predmetnú čiastku s poskytnutým úverom, je potrebné za skutočnú istinu považovať sumu
iba 1.132,51 EUR, ktorá aj žalobcovi bola reálne poskytnutá (čo vyplýva z prehľadu platieb na č.l. 153
- 154 súdneho spisu). V zmysle uvedeného preto možno za úver považovať len skutočne poskytnuté
finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom

úvere v časti úroku a odplaty za službu odkladu splátok je žalobca povinný vrátiť žalovanému sumu len
do výšky 1.132,51 EUR (skutočne poskytnutej sumy). Keďže suma 804,07 EUR už bola predmetom
súdneho konania (6Csp/65/2016), žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia len čiastky vo výške 867,52
EUR, ako rozdiel medzi zaplatenou sumou žalobcom žalovanému, reálne poskytnutou sumou úveru a
sumou, ktorá už bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. 6Csp/65/2016, t. j. (2.804,10 EUR -

1.132,51 EUR - 804,07 EUR = 867,52 EUR). Čiastka 867,52 EUR nebola predmetom žiadneho súdneho
konania a preto na zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia vo výške 867,52 EUR nemožno aplikovať
zásadu res iudicatae.

28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

29. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

30. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Na základe vykonaných listinných dôkazov a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu proti žalovanému je v časti dôvodná a preto jej súd vyhovel tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti I. tohto rozsudku.

32. Keďže žalovaný neuhradil pohľadávku v sume celkovo 867,52 eura žalobcovi riadne a včas, dostal
sa s plnením do omeškania a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí doby, ktorú mu žalobca poskytol
na dobrovoľné plnenie. Žalobcovi tak vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl.č. 87/1995 Z.z.. Súd preto považoval nárok žalobcu za
dôvodný aj v tomto rozsahu.

33. Súd žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú a to v rozsahu žiadaného primeraného finančného
zadosťučinenia a preto o tejto časti žaloby rozhodol tak, že ju zamietol tak ako je uvedené vo výroku II.
tohto rozsudku. Vo vzťahu k uplatnenej sume 300,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia
súd konštatuje, že v tomto smere sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu. Súd uvádza, že podľa § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Z. z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie súlen jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

34. Cit. ustanovenie zákona umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa ochrany proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa na súde a v prípade úspešného

uplatnenia tohto práva aj primeraného finančného zadosťučinenia. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Tento inštitút má plniť nie reparačnú, ale sankčnú náhradu, pričom jej cieľom nie
je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo
vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi za porušenie jeho práv spotrebiteľa a odradiť žalovaného alebo
akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada teda trestá a

súčasne pôsobí preventívne. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako
predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy,
ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to
urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

35. Ustanovenie § 3 ods. 5 citovaného zákona nárok na primerané zadosťučinenie viaže výslovne
na porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonmi s cieľom ochrany spotrebiteľa. Tým je
zák. č. 250/2007 Z.z. a zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
ktorý zakazuje neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách.

Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok upravuje ust. § 53 ods. 4 . Podľa žalobcu pre vznik
nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje, ak zo strany dodávateľa dôjde k porušeniu
povinnosti dodávateľa, alebo práva spotrebiteľa a spotrebiteľ sa úspešne domôže ochrany na súde,
teda predpokladom nie je existencia ujmy. V tomto smere súd konštatuje, že cieľom finančného
zadosťučineniamábyťnastolenieakejsirovnováhyvdôsledkuporušenejpovinnosti,ktoráspotrebiteľovi

mala spôsobiť nepriaznivý následok. Zo samotného vymedzenia, že má ísť o primerané finančné
zadosťučinenie ale vyplýva nevyhnutnosť posudzovať dôsledok, teda ujmu spôsobenú porušením
povinnosti a podľa jej rozsahu, intenzity, prípadne iných kritérií určiť výšku finančného odškodnenia.
Zákonná požiadavka len na primerané finančné zadosťučinenie znamená, že je potrebné posúdiť
následokporušeniapovinnostizodpovednejosoby,teda obsaharozsahujmyspôsobenejspotrebiteľovi.

36. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva
žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je
vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby -
spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu,

pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume,
ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť; táto sankčná povaha
primeraného finančného zadosťučinenia má však vedľajšiu úlohu, pretože primárna je satisfakčná
povaha primeraného finančného zadosťučinenia. V uvedenej súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 652/2001 z 18. 10. 2001, kde NS ČR uviedol: Právna teória a

prax sú zajedno v tom, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparuje
ujma nemateriálnej povahy. Tento aspekt vyplýva už z podstaty tohto nároku, ktorý sa označuje ako
zadosťučinenie alebo satisfakcia, aby sa už v názve zdôraznila jeho imateriálna povaha". V uvedenej
súvislosti súd uvádza, že pokiaľ zákonodarca do ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa
zakotvil možnosť domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením práv

spotrebiteľa, nemal tým namysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona, bez toho, aby
spotrebiteľ preukázal základné predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku (rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Co/1397/2014 zo dňa 23.02.2016).

37. Žalobca sa návrhom v tomto spore domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 867,82

eur z dôvodu neplatnosti zmluvy v časti úrokov a odplaty za poskytnutie služby.

38. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný porušil
povinnosti, ktoré mu ukladá Občiansky zákonník a spotrebiteľ si úspešne uplatnil na súde porušeniepredmetných povinností a existuje príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní
úspešný, pričom poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov a primeranosť sumy 300,- eur. Súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008 č. k. 6 Obo/302/2006, kde

Najvyšší súd SR vymedzil kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia tak, že je treba prihliadať
na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu
postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo. Nestačí však na tieto
kritéria iba poukázať, ale aj preukázať vznik takých okolností, ktoré by umožnili priznať finančné
zadosťučinenie. Žalobca nepreukázal existenciu ujmy na jeho strane, nárok na primerané finančné

zadosťučinenie odôvodňoval iba tým, že žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu ukladá Občiansky
zákonník a spotrebiteľ si úspešne uplatnil na súde porušenie predmetných povinností a existuje príčinná
súvislosť,pretožespotrebiteľbolvpredmetnomkonaníúspešný,pričompoukázalnarozsiahlujudikatúru
súdov a primeranosť sumy 300,- eur. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá, preto aj pri inštitúte
primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné nastaviť určitú rovnováhu medzi porušením práva
spotrebiteľaasankciouveriteľa.Súdpovažoval zadostatočnúochranuspotrebiteľatým,žesúdvkonaní

6Csp/65/2016 právoplatne rozhodol o tom, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je v časti
úrokov a odplaty za službu absolútne neplatná, čiže žalovaný má z tejto zmluvy nárok iba na vrátenie
sumy, ktorú žalobcovi skutočne reálne požičal a to bez poplatkov a úrokov. Existenciu konkrétnej ujmy na
stranežalobcuajejrozsahužalobcanijakýmspôsobomnepreukázalanepreukázalanizčohokonkrétne
pozostáva suma 300,- eur. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie (ktorý nevyplýva automaticky

z porušenia práv spotrebiteľa) žalobca nepreukázal. Z uvedených dôvodov je dostatočnou satisfakciou
pre žalobcu to, že súd určil, že zmluva o úvere je v časti úroku a poplatku za poskytnutie služby absolútne
neplatná a úver je tak bezúročný a bez poplatku, nakoľko žalobcovi sa už v konaní 6Csp/65/2016 ako
aj v tomto konaní vrátilo to, čo zaplatil nad rozsah skutočne poskytnutého úveru titulom bezdôvodného
obohatenia, teda žalobca nepreukázal žiadnu inú nemajetkovú ani majetkovú ujmu, ktorá mu inak

konaním žalovaného vznikla. Zásah do jeho majetkovej sféry súd napravil práve vrátením sumy
zaplatenej nad rámec skutočne poskytnutého úveru práve titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca
ako spotrebiteľ je zároveň oslobodený od platenia súdnych poplatkov za konanie a bola mu priznaná aj
náhrada trov konania. Inú nemateriálnu ujmu žalobca súdu nepreukázal.

39. Súd je toho názoru, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má svoje miesto pri
uplatňovaní porušenia práva a povinností vyplývajúcich zo zákonov na ochranu spotrebiteľa, teda zo
zákona č. 250/2007 Z. z. a Občianskeho zákonníka a ostatných zákonov upravujúcich spotrebiteľské
práva, s ktorými sa inak priamo nespája finančný benefit pre spotrebiteľa. Citované ustanovenie § 3
ods. 5 má dopad na prípady, kedy sa spotrebiteľ domáha na súde ochrany spotrebiteľa vyslovením

neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky, alebo určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná z toho
dôvodu, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, alebo sa domáha nárokov za porušenie práv
spotrebiteľa alebo povinností dodávateľa vymedzených v zákone č. 250/2007 Z. z. alebo ďalších
zákonoch upravujúcich práva spotrebiteľov. Porušenie ustanovení týchto zákonov však neznamená
automaticky porušenie práv spotrebiteľov aj v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.

40. Podľa názoru súdu v tomto prípade je žalovaný sankcionovaný primárne, osobitne tým, že žalobca
ako spotrebiteľ bol oslobodený od platenia úrokov a poplatkov spojených s poskytnutým úverom,
teda žalovanému nemusí zaplatiť sumu prevyšujúcu istinu úveru (t. j. sumu zaplatenú nad rozsah
skutočne poskytnutého úveru si žalobca úspešne uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia v konaní

6Csp/65/2016 ako aj v tomto konaní), a preto ďalšia (duplicitná) sankcia v podobe priznania finančného
zadosťučinenia žalobcovi nie je ani možná a primeraná porušeniu povinnosti (a následkov pre žalobcu).
Súd pri svojom názore o primeranom finančnom zadosťučinení vychádzal z rozhodnutia Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 8Co/242/2018 zo dňa 31.01.2019, ktorý vo svojom odôvodnení poukázal práve
na potrebu existencie ujmy, pričom krajský súd uviedol, že zo samotného vymedzenia, že má ísť

o primerané finančné zadosťučinenie ale vyplýva nevyhnutnosť posudzovať dôsledok, teda ujmu
spôsobenú porušením povinnosti a podľa jej rozsahu, intenzity, prípadne iných kritérií určiť výšku
finančného odškodnenia. Zákonná požiadavka len na primerané finančné zadosťučinenie znamená,
že je potrebné posúdiť následok porušenia povinnosti zodpovednej osoby, teda obsah a rozsah ujmy
spôsobenej spotrebiteľovi. V tomto spore žalobca nepreukázal existenciu spôsobenej ujmy jej obsah

ani rozsah, tak aby bolo možné posúdiť výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca ako
spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov a ako úspešnej strane mu bola priznaná aj
náhrada trov konania. Sumu, ktorú žalobca zaplatil nad rozsah skutočne poskytnutého úveru si žalobcaúspešne uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd
nepovažoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný.

41. Podľa ustanovenia § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je
vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak v spojitosti s ods. 2, podľa
ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

42. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v rozsahu 74,30% a žalovaný v rozsahu 25,70%, súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 48,60%, pričom o konkrétnej výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdnym úradníkom.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo
mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.V Leviciach, dňa 29.03.2019