Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/557/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235576
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5115235576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Žilina, o zaplatenie 1.794,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok 124,54 €, úroky z omeškania vo výške 2,68 € a úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 287,30 € a z nezaplatených úrokov 124,54 € od 07.02.2014
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15, 72 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2015 domáhal súdneho výroku, ktorým by

súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 1.794,98 eur, úrok 124,54 eur, úroky
z omeškania 2,68 eur, úrok 19,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.794,98 eur od 07.02.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 1.794,98 eur a z nezaplatených
úrokov 124,54 eur od 07.02.2014 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 04.01.2013 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 27833,

na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur. Poskytnutý úver
a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver
aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.12.2017. Po vyčerpaní poskytnutého úveru
žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 15.01.2014 vyzvaný na predčasné
splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému
ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 06.02.2014) predstavovala 1.982,20 eur a pozostávala z istiny
poskytnutého úveru vo výške 1.794,98 eur, úrokov 124,54 eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle

zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného
zosplatnenia, pričom úroková sadzba vo výške 19,9 % p. a. vyplýva zo zmluvy), úrokov z omeškania
2,68 eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom
z omeškania vo výške 8 % p. a. v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), poplatkov 60,- eur za
upomienky (15,- eur za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30,- eur) v zmysle sadzobníka
poplatkov. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby nerealizoval žiadne úhrady.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 17.03.2017, v súdom určenej
lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.07.2017 predložil špecifikáciu žalovanej
pohľadávky doplnenú o prehľad úhrad žalovaného, podľa ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo

výške 2.000,- eur, pričom žalovaný do dátumu zosplatnenia uhradil na úver celkovo sumu vo výške
492,32 eur.

Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 13.09.2017, pričom pojednával v

prítomnosti zamestnankyne žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, a svoju neprítomnosť
neospravedlnil. Zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca trvá na žalobe v celom
rozsahu, a to i v zmysle písomného podania doručeného súdu dňa 19.07.2017. V rámci záverečnej
reči zamestnankyňa žalobcu uviedla, že zmluvou o úvere sa veriteľ zaviazal, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaný mal predmetný úver splácať v pravidelných mesačných

splátkach, no túto povinnosť porušil a z poskytnutého úveru uhradil na istinu iba sumu 205,02 eur.
Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na podanom návrhu v celom rozsahu a žiada súd, aby návrhu
vyhovel. Žalobca nemá žiadne ďalšie návrhy k dokazovaniu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a výsluchom
zamestnankyne žalobcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 04.01.2013 so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č.

0000000000027833 (č.l. 13), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
2.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú čiastku v 60-tich pravidelných mesačných
anuitných splátkach vo výške 52,63 eur splatných v 15. deň kalendárneho mesiaca. Výška úrokovej
sadzby bola dohodnutá na 19,9 % p. a., RPMN vo výške 24,39 %, a priemerná hodnota RPMN vo výške
20,9 %. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 eur mesačne a celková čiastka, ktorú

musí dlžník zaplatiť, bola vyčíslená sumou 3.277,20 eur.

Zo špecifikácie pohľadávky (č.l. 46) vyplýva, že žalovaný čerpal úverovú istinu vo výške 2.000,- eur a
uhradil celkovo na úver sumu 492,32 eur.

Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.01.2014 (č.l. 12) žalobca oznámil žalovanému, že
v dôsledku neplnenia povinností žalovaného rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval
žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške 1.958,40 eur s príslušenstvom najneskôr do 06.02.2014.

Okresný súd Žilina vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/557/2015-62 zo dňa 13.09.2017 nasledovne:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.507,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo

sumy 1.507,68 eur od 07.02.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 09.11.2017 sa v zákonnej lehote žalobca voči uvedenému rozsudku
odvolal. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 11Co/200/2018-116 zo dňa
28.08.2018 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
potom, ako zistil, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď došiel k záveru, že zmluva
uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo robí poskytnutý úver bezúročným a bezpoplatkovým. Na základe
uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).Súd prvej inštancie sa po zrušení napadnutého rozsudku odvolacím súdom v intenciách rozhodnutia

odvolacieho súdu opakovane oboznámil s obsahom celého spisu a konštatoval skutočnosti obsiahnuté
v listinných dôkazoch oboznámených v odsekoch 7. – 9. tohto rozsudku. Na deň 27.03.2019 nariadil
pojednávanie, na ktoré sa žiadna zo strán nedostavila, pričom právny zástupca žalobcu sa z neúčasti
na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 12.02.2019. Žalovaný, ktorému bolo
predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk, sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil

a ani nežiadal o odročenie pojednávania. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že podmienky pre
vykonanie pojednávania boli splnené a pojednávanie vykonal v neprítomnosti strán.

Zákonné ustanovenia:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 3942011 Z. z. účinnom od
01.12.2011, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch

a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].

Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na

účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane

úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, g) celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj
náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak
spotrebiteľmusínavyšeuzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľský

úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru
podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo

variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l)
celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho
činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na záväzkový vzťah, ktorý
vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy, možno normy obchodného práva (vrátane
všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť,
teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku.

V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.01.2013 bol
žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 2.000,- eur, ktorý mal splácať v pravidelných mesačných
splátkach v počte 60, vo výške každej splátky 52,63 eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne
a včas dohodnutými splátkami opakovane porušoval, a preto pristúpil žalobca k vyhláseniu predčasnej

splatnosti celého úveru.

Predmetom konania ostal po rozhodnutí odvolacím súdom uznesením sp. zn. 11Co/200/2018-116 zo
dňa 28.08.2018 nárok žalobcu na zaplatenie:

istiny 287,30 eur,
úroku 124,54 eur,
úrokov z omeškania 2,68 eur,

úroku 19,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.794,98 eur od 07.02.2014 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 1.794,98 eur a z nezaplatených úrokov
124,54 eur od 07.02.2014 do zaplatenia.

V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný po začatí konania plnil žalobcovi svoj dlh titulom
neuhradenej istiny úveru s príslušenstvom, a to čo i len čiastočne.

Súdpretospoukazomnavyššieuvedenéskutočnosti,akoivzhľadomnaprávnynázorodvolaciehosúdu

vyslovený v jeho uznesení sp. zn. 11Co/200/2018-116 zo dňa 28.08.2018, ktorým je súd prvej inštancie
viazaný (§ 391 ods. 2 CSP), dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny
vo výške 287,30 eur, spolu s vyčísleným úrokom vo výške 124,54 € a s vyčísleným úrokom z omeškania
vo výške 2,68 € (vyčíslenými do dňa 06.02.2014, t. j. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru).

Žalobcovi ďalej patrí aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
v platnom znení, a to z omeškanej sumy úverovej istiny, zmluvných úrokov a poplatkov vo výške 8 %
ročne od 07.02.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, až do
úplného zaplatenia.

Súd žalobe v hore uvedenej časti ako právne a skutkovo dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie úroku vo výške 124,54 €, úrokov z omeškania vo výške 2,68 € a úroku z omeškania vo výške8 % ročne zo sumy 287,30 € a z nezaplatených úrokov 124,54 € od 07.02.2014 do zaplatenia tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov je aj nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 287,30
eur dôvodný, o ktorom nároku súd rozhodne podľa ust. 225 CSP dopĺňacím rozsudkom.

Pokiaľ ide o zmluvný úrok, ktorý si uplatnil žalobca zo žalovanej istiny vo výške 19,90 % od 07.02.2014,
t.j. po zosplatnení úveru, súd žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca v zmysle zmluvných dojednaní
pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru,
podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza
z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho
a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník

dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom

ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne
neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje

veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel
stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok
a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane
veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo
patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Jednorazovýmzosplatnenímvznikáspotrebiteľovipovinnosťjednorazovovrátiťsumupožičanéhoúveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa

ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek
tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace
len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od
zákona. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar.vl. č. 87/1995 Z.z..

Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú
cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby
splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu
inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. /viď i rozsudok
KS TN 6Co587/2015 z 28.9. 2015/.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 4.360,93 eur (1.794,98 + 124,54 + 2,68 + 1.834,93
+ 118,08 + 51,18), avšak bol úspešný len v časti o zaplatenie sumy 2.523,32 eur (istina priznanározsudkom zo dňa 13.09.2017 vo výške 1.507,68 eur + úrok z omeškania z priznanej istiny vyčíslený
do vyhlásenia rozsudku v sume 434,54 eur = 1.942,22 + 287,30 + 124,54 + 2,68 + 118,08 + 51,18),
čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 57,86 %. Úspech žalovaného v pomere

k uplatnenej sume percentuálne predstavuje 42,14 %. Žalobca má tak voči žalovanému právo na
náhradu trov konania v rozsahu 15,72 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.