Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208099
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6415208099.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej žalobcu

A. W., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Š.C. C. X/X, XXX XX I., zastúpený: Mgr. Ing. Peter Holéczy, advokát so
sídlom Vojenská 5, 040 01 Košice, proti žalovanému Mesto Kremnica, so sídlom Štefánikovo námestie
1/1, 967 01 Kremnica, IČO: 00 320 781, zastúpený: JUDr. Anton Vaský, advokát so sídlom Štefánikovo
námestie 16/6, 967 01 Kremnica, o zaplatenie 34 650,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie 4.950,-Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu o zaplatenie 29.700,-Eur s príslušenstvom z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy obhliadky na účet súdu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 19.800,-Eur spolu s úrokom vo výške 5,5
% ročne zo sumy 19.800,-Eur od 01.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia vo
výške 723,86 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území
I., v obci I., okres Ž. C. N., a to pozemku parcelné číslo XXX/X, na ktorom je postavená budova,

ktorá má adresu ako prístavba N. R., Š. C. X/XX, XXX XX I.. Žalobca zároveň uviedol, že v tejto
budove sú 2 dvojizbové byty nazývané aj ako 2 dvojizbové apartmány a 1 jednoizbový byt nazývaný
aj ako jednoizbový apartmán. Žalobca ako vlastník tieto apartmány pravidelne prenajímal občanom na
trvalé bývanie za cenu 200,-Eur mesačne za dvojizbový apartmán a za cenu 150,-Eur mesačne za
jednoizbový apartmán, spolu za 550,-Eur mesačne. Žalobca zároveň uviedol, že vinou žalovaného,
mesta I. došlo k takej veľkej devastácii a statickému narušeniu predmetnej nehnuteľnosti, že od roku
2010 je na bývanie prakticky nepoužiteľná. Pre narušenú statiku predmetnej nehnuteľnosti nemôže

žalobca túto nehnuteľnosť prenajímať a vzniká mu tým permanentná škoda, ktorú si uplatňuje za
obdobie od 01.07.2012 do 30.06.2015 a vyčísľuje ju na sumu 550,-Eur x 36 mesiacov, t.j. 19.800,-Eur.
Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 3/2014 za ušlý nájom, ktorú žalovaný nebol ochotný uhradiť.
Žalobca k žalobe pripojil LV č. XXXX zo dňa 06.10.2014, Zmluvu o nájme zo dňa 30.03.2010, Zmluvu o
podnájme zo dňa 01.10.2012, zápis z pracovného stretnutia vo veci úpravy prístupovej cesty k domom
č. X/XX a X/XX na Š. C. zo dňa 09.09.2010, časť statického posudku zo septembra 2010, žiadosť o
prenájom bytu zo dňa 27.02.2014, faktúru č. 2014/03 zo dňa 25.04.2014 a fotodokumentáciu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2015 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za
nepodložený, nakoľko žalovanému nie je zrejmý právny základ uplatňovaného nároku žalobcu. Zároveň
uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným prebehla ohľadne uplatneného nároku písomná komunikácia,v zmysle ktorej žalovaný nepovažoval faktúry vystavené žalobcom za platobné doklady, na základe
ktorých by mal voči žalobcovi nejaké platobné povinnosti. K svojmu podaniu zároveň pripojil list žalobcu
zo dňa 25.04.2014 a stanovisko žalovaného zo dňa 18.11.2014.

3. Súd v zmysle § 167 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného a umožnil žalobcovi, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto
uznesenia písomne vyjadril a zároveň ho poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.10.2016 tvrdil, že pre narušenú statiku
predmetnej nehnuteľnosti, ktorú zavinil žalovaný, nemôže túto nehnuteľnosť prenajímať, čím dochádza
k permanentnej škode na ušlom nájme. Navrhol vykonať dokazovanie obhliadkou na mieste samom a
ustanoviť znalca na posúdenie príčinnej súvislosti medzi narušenou statikou predmetnej nehnuteľnosti
a konaním, resp. nekonaním žalovaného v súvislosti s odvodňovaním námestia v I..

5. Súd v súlade s § 167 ods. 4 CSP doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu a umožnil mu, aby sa v lehote
10 dní od doručenia k vyjadreniu žalobcu vyjadril a zároveň ho poučil v zmysle § 153 ods. 1 a 2 CSP.

6.Žalovanývosvojomvyjadrenídoručenomsúdudňa27.01.2017spochybnilaktívnulegitimáciužalobcu
v konaní z dôvodu, že na LV č. XXXX, ktorý žalobca predložil ako dôkaz v konaní sú zapísané len dva

pozemky, a to parcela CKN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 a parcela CKN č.
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2, ktorých spoluvlastníkom je žalobca v podiele 1/4
a 2/4. Keďže na tomto liste vlastníctva nie je zapísaná žiadna stavba, je vecou žalobcu, aby preukázal
svojespoluvlastníctvokbudovebezoznačeniasúpisnýmčíslom,ktorájepostavenánapozemkuparcela
CKN č. XXX/X. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca nepreukázal, že by v posledných 20. rokoch

realizoval nejaké relevantné opravné a udržiavacie práce na predmetnej nehnuteľnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu
sp. zn. 12C/242/2015, výsluchom strán sporu, obhliadkou na mieste samom, výsluchom svedka a zistil
tento skutkový a právny stav:

8. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a výsluchu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že predmetnú
nehnuteľnosť žalobca získal v rámci reštitúcií. Žalobca v konaní tvrdil, že od roku 1991 do roku 2010
túto nehnuteľnosť prenajímal, o čom majú svedčiť aj nájomné zmluvy, ktoré boli do konania predložené.
K zhoršeniu situácie malo dôjsť v roku 1995, keď okresný hygienik zistil, že z budovy Mestského úradu

v I. vyteká do kanalizácie, ako aj do farskej záhrady splašková voda, ktorá ďalej preteká po ceste k
predmetnej nehnuteľnosti, preniká do jej podložia, a tým ju podmáča a poškodzuje. Keďže poškodenie
nehnuteľnosti bolo už v roku 2010 viditeľné, uskutočnilo sa rokovanie zástupcov spoločenstva vlastníkov
bytov Č. A. so zástupcami mestského úradu za účelom odstránenia príčin poškodzovania nehnuteľností.
Rekonštrukciou Š. C. A. I. v roku 2013 sa daná situácia nevyriešila, naopak podľa tvrdenia žalobcu došlo

k zhoršeniu odtokových pomerov na Š. C. A. I..

9. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že v rokoch 1995 a 1996 sa v danej lokalite, t.j. v juhovýchodnom
kúte Š. C. vyskytli problémy s kanalizáciou, avšak tieto sa týkali len budovy fary a farskej záhrady a
kanalizačnej prípojky. Uvedený nedostatok bol zo strany mesta I. odstránený v rokoch 1996 a 1997.

Mesto I. v rokoch 2010 až 2011 realizovalo rekonštrukciu Š. C., v rámci ktorej boli vykonané aj opatrenia
nevyhnutné na odvod zrážkových vôd a bola vybudovaná špeciálna kanalizácia. Zároveň bola v roku
2013 doriešená otázka odvedenia povrchových vôd, ktorá sa týkala aj danej lokality, pričom tieto
opatrenia boli vykonané na základe projektovej dokumentácie spracovanej odborne spôsobilou osobou.
Žalovaný zároveň poukázal na to, že nehnuteľnosť označená ako prístavba N. R. s číslom X/XX je v

havarijnom stave, čo skonštatoval aj statik v predloženom statickom posudku. Stavebno-technický stav
tejto budovy zodpovedá jej nevykonanej údržbe v poslednom období.

10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.10.2017 predložil súdu výpis z listu vlastníctva č. XXXX
zo dňa 04.09.2017, v zmysle ktorého na parcele CKN č. XXX/X je zapísaná stavba - hospodárska

budova, ktorá je vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/4 a 2/4. Žalobca zároveň zobral v časti o zaplatenie
sumy 4.950,-Eur žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pričom tento svoj procesný návrh
odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom uvedenej budovy len v podiele 3/4 a v 1/4 je vlastníkom tejto
budovy jeho syn M. W..11.Zvýsluchužalovanéhoajehoprávnehozástupcunapojednávaníkonanomdňa22.11.2017súdzistil,
že situácia ohľadne odtokových pomerov na Š. C. je štandardná, pričom nedochádza k žiadnej osobitnej

koncentrácii vôd, tak dažďovej, povrchovej, ani splaškovej. Stavebné opatrenia, ktoré realizovalo mesto
I. v období rokov 1996 - 1997, 2010 - 2011 a naposledy v roku 2013 danú situáciu v uvedenej lokalite
vylepšili.Naprístupovejcestekpredmetnémuobjektumestovybudovalo3celošírkovépovrchovézvody.
Zlým odtokovým podmienkam môže dôjsť len v čase intenzívnych zrážok a povodňovým prietokom.
Žalovaný zároveň tvrdil, že pokiaľ ide o charakter nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, je smerodajný

stavzapísanývkatastrinehnuteľnostíateda,žetátonehnuteľnosťjeoznačenáakohospodárskabudova
a žalobca v konaní nepreukázal, že ju využíva na bytové účely.

12. Žalobca v priebehu konania predložil Odborný posudok vypracovaný Ing. Václavom Firstom, týkajúci
sa obytného domu súpisné číslo X/XX prístavba Š. C. I. postavený na CKN parcele č. XXX/X a XXX/X
(resp. len jeho časť - č.l. 123-131) a Znalecký posudok č. 36/1999 vypracovaný znalcom Ing. Martinom

Svatíkom, ktorým chcel preukázať, že nehnuteľnosť postavená na parcele CKN č. XXX/X, zapísaná na
LV č. XXXX ako hospodárska budova, slúži na obytné účely.

13. Z výsluchu svedka X. I. súd zistil, že tento pozná pomery týkajúce sa Š. C., ako aj nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcu. Súd zároveň zistil, že žalobca okrem výmeny a vymaľovaní okien väčšiu

rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti nevykonal. Predmetná nehnuteľnosť je v dezolátnom stave, pričom je
nevyhnutné urobiť väčšie zásahy, zosilniť základy domu a následne vykonať riadnu rekonštrukciu.

14. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že počas obdobia od roku 1991 až do súčasnosti žalobca
nerealizoval, okrem rekonštrukcie interiéru, žiadne stavebné úpravy väčšieho rozsahu, resp. nevykonal

žiadne opatrenia, ktorými by zabránil ďalšiemu zhoršovaniu stavu nehnuteľnosti v dôsledku podmáčania
dažďovou vodou.

15. Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2018 žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 14.850,-Eur
spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 14.850,-Eur od 01.11.2018 do zaplatenia. Tento uplatnený

nárok mal predstavovať ušlé nájomné za obdobie od 01.11.2015 do 31.10.2018.

16. Súd uznesením č.k. 12C/242/2015-176 zo dňa 15.01.2019 v znení opravného uznesenia č.k.
12C/242/2015-183 zo dňa 31.01.2019 rozhodol o pripustení zmeny žaloby.

17. Súd na návrh strán sporu vykonal obhliadku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX postavenej
na parcele CKN č. XXX/X, ako hospodárska budova a v konaní označenej žalobcom ako prístavba N.
Q. R.. Súd obhliadkou zistil, že predmetná nehnuteľnosť nie je označená súpisným číslom. Jedná sa
o dvojpodlažnú budovu, ktorej zadnú stenu tvorí kamenný oporný múr, ktorý je súčasťou mestských
hradieb mesta I.. Súd zistil, že uvedená nehnuteľnosť je v neudržiavanom, až dezolátnom stave, a nie

je spôsobilá slúžiť na prenájom ako bytový priestor. Súd obhliadkou zároveň zistil, že na Š. C. A. I., ako
aj na parcele CKN č. XXX/X a parcele CKN č. XXX/X sú vybudované odtokové zberné žľaby.

18. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná

škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie.

19. Medzi stranami sporu boli sporné skutkové tvrdenia o tom, či došlo k porušeniu právnej povinnosti

zo strany žalovaného, resp. či konanie alebo nekonanie žalovaného spôsobilo nepriaznivé odtokové
pomery na Š. C. A. I., a následne podmáčanie terénu, ako aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a tým
k zhoršeniu jej technického stavu, narušeniu jej statiky a následne k vzniku škody vo forme ušlého zisku.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca v konaní preukázal existenciu škody vo forme ušlého
zisku, ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalobca v konaní tvrdil, že vinou žalovaného vznikli nepriaznivé odtokové pomery na Š. C. A.
I., v dôsledku čoho došlo k podmáčaniu jeho nehnuteľnosti dažďovými a splaškovými vodami a následnek narušeniu jej statiky, čím mala vzniknúť žalobcovi permanentná škoda, a to vo forme ušlého zisku,
ktorý mohol žalobca získať, keby mohol predmetnú nehnuteľnosť prenajímať na bytové účely.

21. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, pod ušlým ziskom treba
rozumieť to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škodnej udalosti. Ušlý zisk ako druh majetkovej
ujmy spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych

okolností pri pravidelnom behu vecí dosiahol. Ušlý zisk znamená stratu určitého očakávaného prínosu,
či rozmnoženia majetku. Pri posúdení ušlého zisku však nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia
takéhoto majetku v budúcnosti, ale musí byť nad mieru pochybnostiam isté, že pri predpokladanom
priebehu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku. Pre výšku ušlého zisku je určujúce akého majetkového prospechu, ku
ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, inak povedané, o aký reálne dosiahnuteľný,

nie hypotetický, prospech poškodený prišiel. Je nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom
období za obvyklých podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie
zisku. Žalobca v konaní tvrdil, že v nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, postavenej na
parcele CKN č. XXX/X, označenej ako hospodárska budova sú 2 dvojizbové apartmány a 1 jednoizbový
apartmán, ktoré žalobca od roku 1991 do roku 2010 pravidelne prenajímal, a to dvojizbový apartmán za

sumu 200,-Eur mesačne a jednoizbový apartmán za sumu 150,-Eur mesačne, t.j. za celkovú sumu 550,-
Eur mesačne. Na podporu svojich skutkových tvrdení žalobca v konaní predložil Zmluvu o nájme zo
dňa 30.03.2010 uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcami M. S. a jeho manželkou
X. S., predmetom ktorej bol prenájom dvojizbového apartmánu HD1 na dobu určitú od 01.04.2010 do
31.03.2011 za nájomné vo výške 200,-Eur mesačne. Žalobca zároveň predložil Zmluvu o podnájme zo

dňa 01.10.2012 uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom B. L., predmetom ktorej
bol prenájom jednoizbového apartmánu HD1 na dobu určitú od 01.10.2012 do 31.10.2012 za nájomné
vo výške 150,-Eur mesačne.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že v

období rokov 1991 až 2010, teda v období, keď sa podľa jeho tvrdenia mohla predmetná nehnuteľnosť
ešte vzhľadom na jej technický stav využívať na prenájom, dosahoval zisk z prenájmu uvedenej
nehnuteľnosti a zároveň, že až následkom škody spôsobenej žalovaným nedošlo k zväčšeniu jeho
majetku vo forme zisku z prenájmu nehnuteľnosti. Dve predložené nájomné zmluvy, jedna z nich
dokonca len na obdobie jedného mesiaca, výšku ušlého zisku nepreukazujú. Iné dôkazy, ktoré by

preukazovali dlhodobo dosahovaný príjem vo forme nájmu, predložené neboli. Vzhľadom na uvedené
súd žalobu o zaplatenie sumy 29.700,-Eur, ktorá mala predstavovať ušlý zisk z prenájmu uvedenej
nehnuteľnosti za obdobie od 01.07.2012 do 30.06.2015 a obdobie od 01.11.2015 do 31.10.2018, v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Keďže súd nemal v konaní preukázané, že žalobcovi vznikla
v dôsledku konania žalovaného škoda vo forme ušlého zisku, súd sa už ďalšími predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie škodcu, podrobnejšie nezaoberal, resp. ich existenciu
ďalej neskúmal. Z uvedeného dôvodu preto súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté v konaní stranami
sporu. Z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania súd zároveň neprihliadal na dôkazy, ktoré žalobca
predložil v konaní dňa 13.03.2019, nakoľko z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní

dňa 15.03.2019 súd zistil, že predmetné dôkazy predložil žalobca za účelom preukázania porušenia
právnej povinnosti žalovaného. Keďže v konaní nebol preukázaný vznik škody (vo forme ušlého zisku),
súd považoval vykonanie ďalších dôkazov za nadbytočné.

23. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, súd konanie o zaplatenie sumy 4.950,-Eur s

príslušenstvom, s poukazom na § 144, § 145 ods. 2 CSP a súhlas žalovaného so zastavením konania,
prvým výrokom zastavil.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní

úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa zásady úspechu a neúspechu v konaní súd posledným výrokom rozhodol o vzniknutých
trovách obhliadky, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu, ktorý bol v konaní neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).