Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 19P/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203959
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5715203959.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Miroslavou Korbašovou v právnej veci manželky/matky: X. R.,

S.. XX.XX.XXXX, bytom W. X/X, X., práv. zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 proti manželovi/otcovi: X.
R., S.. XX.XX.XXXX, bytom Ú. X, W., práv. zast. JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom
Štúrovo námestie 10520/13B, Martin v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: X. R., S..
XX.XX.XXXX L. X. R., S.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím
práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo X. R., S.. XX.XX.XXXX a X. R., S.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX W. M.,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. vo zväzku č. X, ročník XXXX, na str. XX, pod por.
č. X r o z v á d z a.

Maloletý X., S.. XX.XX.XXXX a maloletá X., S.. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. výživným vo výške 170 eur a maloletej
X. výživným vo výške 170 eur od právoplatnosti výroku súdu o rozvode manželstva vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

Otec j e o p r á v n e n ý a p o v i n n ý stretávať sa s maloletými deťmi v G. Q.-Q. Q. L. Q. Ž. so
sídlom Q. XXXX, Ž. v rozsahu a v čase podľa pokynov psychológa pracujúceho v tomto centre.

Súd u k l a d á výchovné opatrenie rodičom maloletých detí v povinnosti podrobiť sa poradenstvu

v G. Q.-Q. Q. L. Q. Ž. so sídlom Q. XXXX, Ž. v počte pätnástich stretnutí podľa pokynov psychológa
pracujúceho v tomto centre.

Rodičia s ú p o v i n n í riadiť sa pokynmi psychológa a dodržiavať časový harmonogram stretnutí.

Za účelom zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia súd ukladá G. Q.-Q. Q. L. Q. Ž. predložiť súdu
správu o priebehu výkonu výchovného opatrenia každé tri mesiace.

Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/88/2015 zo dňa 22.04.2015 vo výroku
upravujúcom výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 26.03.2015 sa manželka domáhala rozvodu
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom s tým, že maloleté

deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí po 200 eur mesačne k jej rukám. V návrhu uviedla, že s manželom uzavrela manželstvo
dňa XX.XX.XXXX z lásky po sedemročnej známosti. Spolužitie s manželom sa stalo neznesiteľným,
často sa dostávajú do konfliktov - hádok. Tieto nezhody sa neustále stupňujú. Za obdobie posledného
polroka sú hádky medzi nimi na dennom poriadku. Najhoršie je, že svedkami týchto hádok sú maloleté
deti. Problémy vznikajú už aj pri banálnych veciach, napr. keď sa nevedia dohodnúť, kto pôjde pre

maloleté deti z resp. do školy. Manžel jej určuje systém, ako a kedy môže deti vyzdvihnúť. Konflikty s
manželom jej spôsobujú psychické utrpenie, má strach o zdravie, život seba a maloletých detí. Manžel
sa často vyhráža (že uvidí, že toto urobila poslednýkrát, že ju zbije, že skončí na ulici, zle dopadne, že
všetkým trom im ukáže, že ich postaví do pozoru) a voči nej používa nadávky vrátane vulgarizmov, a to
aj pred deťmi. Denne si z jeho strany prežíva ponižovanie, zastrašovanie a predovšetkým izolovanie a

kontrolovanie. Vyvrcholilo to tým, že manžel si od nej vyžiadal všetky prístupové heslá do jej emailových
schránok, kontroluje jej telefón, denné aktivity a pod. Finančnú stránku má rovnako pod kontrolou
manžel. V pondelok 16.03.2015 zistila, že aj na účte spoločnej firmy figuruje len jeho meno ako majiteľa
a ona nie je uvedená ani na živnostenskom liste. Manžel ju viackrát fyzicky napadol, má obavu, aby
nedošlo k tragédii. Deti ju začali chrániť, snažia sa, aby s manželom neostala sama. S manželom sa

najviac rozchádza v prístupe k výchove maloletých detí. Manžel má svoju predstavu o tom, ako majú byť
deti vychovávané. Oddeľuje čas, kedy môžu byť s ňou samé a kedy len s ním. Často uplatňuje fyzické
tresty aj za minimálne priestupky. Manžel zľahčuje diagnózu maloletých detí, viackrát sa v minulosti
stalo, že manžel odmietal odporučenie lekárov, napr. keď maloletá bola chorá, manžel jej nedovolil
nasadiť lieky. Následne boli obe hospitalizované v nemocnici. Maloletý má aj zdravotné problémy -

je alergik. Manžel mu zakázal užívať lieky predpísané doktorkou kvôli ich vedľajším účinkom napriek
tomu, že doktorka nesúhlasila s vysadením liekov. V čase podania návrhu manžel nútil maloletého k
účasti na futbalovom turnaji napriek tomu, že maloletý bol po chorobe a doktorka odporučila, aby dva
týždne maloletý netrénoval. Opätovne musela navštíviť lekárku, aby jasne stanovila, či maloletý môže
alebo nemôže ísť na zápas. Po vyšetrení maloletého lekárka turnaj neodporučila. Už urobila aj tak, že

maloletým deťom dávala lieky tajne, aby to manžel nevedel. Odkedy sa problémy v rodine stupňujú,
maloletý začal byť citlivejší, častejšie plače, dokonca aj v škole, čo sa dozvedela od pána učiteľa.
Absolvoval psychologické vyšetrenie, ktoré odporúča terapiu vzhľadom na rodinnú situáciu. Maloleté
deti sú fixované na ňu, nechcú byť s otcom. Hovoria, že ho majú radi tak inak, keď sa s nimi jaší, ale spať
chcú pri maminke. Atmosféra v rodine je neznesiteľná, manžel situáciu v rodine nezvláda. Vŕši si to na

maloletých deťoch. Psychické násilie prerastá z manželovej strany na fyzické. Manžel začal biť maloleté
deti, maloletého aj remeňom, maloletú po tvári a po zadku. Poslednýkrát to bola facka maloletému dňa
18.03.2015, ktorému ostal ešte pol dňa odtlačok na líci. Manžela sa maloleté deti začali báť. Vyjadrili
sa, že chcú ostať s ňou. Manžel má vlastnícke a majetnícke sklony, veľmi si potrpí na tom, čo je ich a
čo majú. Ovláda teda aj rodinné financie. Obaja sú samostatne zárobkovo činné osoby. Jej mesačne

zo spoločnej firmy J. vyčleňuje 500 eur. S účtami disponuje on. Nevie, akú sumu prideľuje sebe. Na
firemnom účte je len disponentka a má limitovaný výber. Nikdy z tohto účtu však nevyberala. Manžel
má ešte svoje súkromné účty, pričom nemá vedomosť o tom, koľko je na nich financií. Ona ani manžel
nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Maloleté deti boli neraz svedkami násilného správania manžela. Aj
vzhľadom na jeho agresívne správanie voči maloletým deťom je podľa nej v záujme maloletých detí,

aby boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Maloletý navštevuje prvý ročník základnej školy, maloletá
navštevuje ešte materskú škôlku. Okrem bežných výdavkoch spojených so starostlivosťou a výchovou
detí, ako sú strava, oblečenie, hygienické potreby, družina pre maloletého 17 eur, strava v škole 20 eur,
materská škôlka maloletej 20 eur, vznikajú výdavky aj so záujmami maloletých detí. Maloletá chodí na
folklórny krúžok 25 eur na polrok, aj zdravotným stavom. Obe maloleté deti sú alergici, kde výdavky na

lieky bývajú 20 - 25 eur mesačne.

2. Uznesením Okresného súdu Martin č. k. 19P/89/2015-10 zo dňa 26.03.2015 bol maloletým deťom
ustanovený kolízny opatrovník pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin.3. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril písomne dňa 14.04.2015 a uviedol, že súhlasí
s návrhom na rozvod manželstva. Takmer všetky tvrdenia manželky v návrhu sú klamstvom alebo
myšlienky vytrhnuté z kontextu. Asi dva alebo tri roky po narodení druhého dieťaťa sa začali ich problémy

zintenzívňovať. Neopodstatnená nedôvera, spochybňovanie, strata úcty, večné opaky, odkláňanie od
témy pri pokuse o riešenie nejakej problematiky sa premenili na provokačné komentáre, hanlivé urážky,
vnášanie sporu do širšej rodiny a ich osočovania, klamstvá na jeho osobu pred známymi, susedmi,
spolupracovníkmi a hlavne spoločnými deťmi, vytrhávanie myšlienok z kontextu spoločných rozhovorov
a nekonštruktívne debaty, vyhrážky smerom k spoločnej práci, deťom, financiám, sociálnym a iným

úradom, ako aj k jeho zdraviu. Manželkine správanie, ktoré bolo nevyspytateľné, čudné, premenlivé,
začalo gradovať. Postupne viac a viac sa objavovali v ich domácnosti hádky a z ich domova sa
stalo prostredie nevhodné pre život všetkých členov tejto domácnosti a hlavne maloleté deti. Začalo
dochádzať k roztržkám ohľadne výchovy detí a celkového fungovania domácnosti. Manželka začala
psychicky zaťažovať, trápiť, presviedčať a viac a viac zaťahovať maloleté deti do ich vzájomného sporu
a štvať ich proti nemu. Keď zbadal, že maloleté deti sa boja preukazovať lásku k nemu pred manželkou,

tak to bola posledná kvapka k súhlasu na rozvod manželstva. V začiatkoch krízy navštívili psychologičku
- manželskú poradňu, ktorá poukazovala predovšetkým na nedostatky z manželkinej strany, a tak sa
stala „nepriateľkou“ aj ona. Nesúhlasil, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky.
Vychádzal z toho, že obe maloleté deti potrebujú milujúcich starostlivých rodičov schopných sa o ne
postarať. Je presvedčený, že sa o maloleté deti vie postarať a dokáže ich zabezpečiť po každej stránke,

hlavne po citovej, výchovnej, materiálnej či finančnej. Je presvedčený, že ho maloleté deti milujú a
potrebujú tak, ako on ich. Sú jeho prioritou a neoddeliteľnou súčasťou života. Má obavu, ako maloleté
deti budú vychovávané v matkou, ak bude pokračovať v doterajšom negatívnom spôsobe vplývania na
ne. Jej momentálne prejavy voči deťom sú - nepriame aj priame vyhrážky, násilné sklony správania,
štvanie ich voči nemu a jeho rodine ako starej mame, sestre, sesternici, nevypočítateľnosti, neustále

menenie názorov, podráždenosť, vynucovanie si pozornosti, krik. Maloletým deťom rozpráva a ustavične
im pripomína a presviedča ich o takých veciach, ktoré by podľa neho maloleté deti nemali počúvať, a
nieto ešte riešiť v ich veku života. Týmito problémami sú ich spory, osočovanie aj vulgárnym spôsobom
a vykresľovanie jeho osoby ako toho najhoršieho a zodpovedného za toto obdobie, vyťahovanie sporov
aj spred desiatich rokov s ostatnými členmi jeho rodiny, smrť a choroby vo všeobecnosti. Nemôže

rozhodovať o výchove, voľnom čase, vyučovaní a iných aktivitách maloletých detí, lebo vždy začne
matka pred nimi tvrdiť, že ju obmedzuje, začne kričať, spochybňovať, vyvracať jeho návrhy. Čas s
maloletými deťmi môže tráviť len vtedy, keď má ona svoje osobné záujmy. Maloleté deti používa ako
zbraň proti nemu. Maloleté deti mame len prikyvujú, aby sa nenahnevala, nerozplakala, nehodila na
zem. Jej psychický stav mu robí obavy. Pokúša sa jej s tým pomôcť, no obrátilo sa to proti nemu.

Podaním zo dňa 08.01.2019 otec upravil svoj návrh na začatie konania a navrhoval maloleté deti zveriť
do svojej osobnej starostlivosti. Opakovane vo svojich podaniach (08.12.2016, 11.07.2017, 06.09.2017)
poukazoval na skutočnosť, že jeho styk s maloletými deťmi sa bezdôvodne nerealizuje.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky; manžela; znalca; kolízneho

opatrovníka; zistením názoru maloletých detí zo dňa 10.02.2017 + 05.02.2019, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis - Potvrdenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.04.2015,
Daňové priznanie manžela za rok 2014 + 2016, Poskytnutie súčinnosti - oznámenie Daňového úradu
Žilina, pobočka Martin zo dňa 29.04.2015 vo vzťahu k manželke a manželovi, Správa z Poradensko-

psychologického procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odbor sociálnych vecí a
rodiny,oddeleniesociálno-právnejochranydetíasociálnejkurately,referátporadensko-psychologických
služieb zo dňa 08.06.2015, Daňové priznanie manželky za rok 2016 + 2017, Znalecký posudok č.
100/2017 vypracovaný Q.. L. M. pre zadávateľa Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Martine,
odbor kriminálnej polície, Vyjadrenie referátu psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny zo dňa 25.03.2019, špecifikácia nákladov manžela + manželky; znaleckým posudkom č. 24/2016;
pripojeným spisom Okresného súdu Martina sp.zn. 19P/88/2015 a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Manžel trval na zverení maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Spochybňoval schopnosť
matky maloleté deti na styk s ním riadne pripraviť. To, že na neho maloleté deti reagujú negatívne, že s

ním nechcú tráviť čas, je výsledkom starostlivosti matky. Na jednej strane s maloletými deťmi nemôže
byť, avšak keď matka potrebuje, aby sa o maloleté deti postaral, napr. keď bola hospitalizovaná, bolo
všetko v poriadku. Opakovane na pojednávaniach opisoval konfliktné situácie, ktoré sa odohrali medzi
ním a manželkou.6. Manželka na pojednávaní navrhla maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť
povinnosť prispievať na výživu maloletých detí po 250 eur mesačne, styk realizovať v G. Q.-Q. V. W. Ž.

pod vedením X.. P. v rozsahu 30 hodín za rok. Uviedla, že jej od začiatku vadilo, že otec s maloletými
deťmi trávi málo času. Do styku s otcom maloleté deti núti, čo sa však otáča proti nej. Začali byť na ňu
zlé, nadávať jej. Opakovane na pojednávaniach opisovala konfliktné situácie, ktoré sa odohrali medzi
ňou a manželom.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní, uviedol, že z ich strany boli vo vzťahu k rodine vyčerpané všetky
možnosti. Boli uskutočnené pohovory s vedúcou oddelenia, bol rodičom ponúknutý projekt Orchidea a
spolupráca s Referátom psychologicko-poradenských služieb, čo matka odmietla. Ak sa situácia medzi
rodičmi neupokojí, nedôjde k žiadnemu relevantnému riešeniu v prospech maloletých detí. Navrhol, aby
maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletými deťmi realizovať
prostredníctvom G. Ž.. Ak by ani tento krok neviedol k pozitívnym zmenám, bude možné uvažovať o

zmene v osobnej starostlivosti o maloleté deti, nakoľko tieto majú právo na mužský vzor a majú právo
na stretávanie sa s otcom. V prípade, ak by sa styk realizoval v zmysle aktuálnej úpravy, bolo by možné
sa aktuálne rozprávať o rozšírení styku, resp. možno aj o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

8. Súdny znalec sa na pojednávaní pridržal záverov svojho znaleckého posudku. Vzhľadom na odstup

času od vypracovania znaleckého posudku konštatoval (aj vzhľadom na to, že bol pri zisťovaní názoru
maloletých detí dňa 05.02.2019 súdom prítomný), že vzťah maloletých detí k otcovi sa posunul
negatívnym smerom. Maloleté deti k otcovi realizujú v rámci styku len formálny úkon - zídu pred bytovku,
povedia otcovi, že s ním nejdú a vrátia sa domov. Maloletý uviedol, že za obdobie roka s otcom nebol,
takže vplyv správania otca na maloleté deti je minimálny, žiadny, pretože v kontakte s maloletými deťmi

nie je. Ak sa postoje zosilnili negatívnym smerom, musia ich ovplyvňovať iné faktory ako správanie
otca. Naďalej však s otcom maloleté deti majú vytvorený vzťah. Z psychologického hľadiska je možné
povedať,žesilenázmenazvereniamôževyvolaťurčiténegatívnereakcienastranemaloletýchdetí,skôr
prechodné ako trvalé. Na zníženie týchto negatívnych dôsledkov by mohlo mať vplyv to, že vzťah medzi
otcom a maloletými bol v minulosti vytvorený. Pred zmenou zverenia by uprednostnil rozšírenie styku

otca s maloletými deťmi s prespatím. Jednoznačne odporučil, aby sa preberanie a odovzdávanie detí
realizovalo mimo bydliska matky, napríklad v škole. Malo by byť realizované aj sedenie na ÚPSVaR, kde
by maloletým deťom malo byť vysvetlené, že je nielen právom, ale aj povinnosťou sa s otcom stretávať.

9.Maloletádňa10.02.2017predsúdomuviedla,žebývasmamou,starýmotcomabratom.Soškolskými

povinnosťami jej pomáha mama, niekedy maloletý. Otec jej nepomáha, nechodí s ním von, lebo im robí
zle. Nechýba jej. Otec sa nikdy nezmení, klame. S otcom by sa stretávala výlučne za prítomnosti matky.
Maloletý dňa 10.02.2017 uviedol pre súdom, že mu nevadí, že nebývajú s otcom. Otec chodil na styk,
ale už prestal chodiť a jemu to nevadí. Nechce sa s nim stretávať, lebo ho otec buchol barlou a musel
ísť na pohotovosť. Má pocit, že otec jeho názor nerešpektuje. Chce však mať pocit, že má otca. Otcovi

povedal, čo ho trápi, ten sa nad tým zasmial. U otca spať určite nechce. Dňa 05.02.2019 sa maloletá
pred súdom vyjadrila, že s otcom nikam chodiť nechce, pretože klame, robím im zle. Maloletý sa vyjadril,
že s otcom byť nechce. Mamina im hovorí, aby sa s otcom stretávali. Jemu ale vadí, keď sa ho otec
dotýka, keď sa ho niečo pýta, keď sa na neho pozerá pri futbale.

10. Zo znaleckého posudku č. 24/2016 vypracovaného ustanoveným súdnym znalcom Q.. L. M. (čl.
241-314) vyplýva, že osobnosť otca - intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú vo vyššom pásme
priemernej inteligencie, osobnosť stenická, uprednostňuje logickú stratégiu pred intuitívnym riešením
situácií, snaží sa o racionálnu kontrolu situácie, chce byť konštruktívny, chce sa tak vnímať, ale
zdroje na vyrovnávanie sa so záťažou sú limitované, v dôsledku čoho je väčšia pravdepodobnosť,

že v záťažových situáciách, resp. vo vypätých situáciách koná impulzívne. V bežných, nenáročných
situáciách dokáže používať adaptívne spôsoby riešenia situácie, horšie to je v nepredvídateľných, resp.
emocionálne vypätých situáciách, kedy stráca túto schopnosť a koná skôr impulzívne. Je ambiciózny,
cieľavedomý jedinec, pokiaľ má veci viac-menej vo vlastných rukách, dokáže byť efektívny. Ťažšie
sa vyrovnáva s prekážkami či problémami, a to najmä v interpersonálnej oblasti, ktoré nie vždy

vykazujú logický súvis v zmysle príčiny a následku, kde je tým pádom ťažšie predpokladať ich vývin.
Vykazuje slabšiu moduláciu afektu, je zvýšená tendencia, že emočná expresia môže byť neprimeraná
okolnostiam. Sebahodnotenie menovaného je primerané, nie sú prítomné nijaké negatívne ideácie v
sebaobraze. Sebaobraz je však založený viac na predstavách, má slabšiu schopnosť sebanáhľadu.Je voči sebe menej kritický. Zaujíma sa o druhých v podobnej miere ako iní ľudia, ale pravdepodobne
im dobre nerozumie. Často chybne interpretuje sociálne gestá. Čo sa týka vlastných vzťahov, často
má väčšie očakávania než je primerané. Nie je možné vylúčiť, že používa formy interpersonálneho

správania, ktoré sú pre danú situáciu menej adaptívne než by bolo žiaduce, aj keď je potrebné
zmierniť, že sa nejedná o asociálne správanie. Z hľadiska dynamiky s integrovaním s druhými je
určujúci, presadzujúci sa. Základná ingredencia konvenčného testovania reality je zachovaná, intaktná,
apsychotická. Matka - intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú vo vyššom pásme priemernej
inteligencie. Osobnosť štruktúrovaná v smere extroverzie, aktuálne emocionálne labilná, impulzívna.

Myslenie je často zaplavované emóciami, aktuálne prežívaný afekt má signifikantný vplyv na konanie,
správanie a rozhodovanie. Osobnosť matky je akcentovaná s nadmerne zvýraznenými pithatickými
črtami osobnosti. Má sklon k dramatizácii, zveličovaniu. Má sklon k rýchlej dekompenzácii v zmysle
neurotizácie osobnosti už pri minimálnej záťaži. Modulácia afektu je nedostatočná, menovanej myslenie
je katatýmne, afektívna reakcia je často neprimeraná, resp. nadmerná k podnetovej situácii, z čoho
vyplýva impulzitivita v myslení a konaní. Afektívna expresia je preexponovaná, je dráždivá, sociálne

a emocionálne menej zrelá. V situáciách, kedy jej nie je vyhovené, je ľahko vznetlivá, iritabilná. Voči
svojej osobe opakovane zažíva sociálne nezdary, kde sa pri interpersonálnych konfliktoch cíti ako
obeť, cíti sa byť nepochopená, hatená pri plnení si svojich predstáv. Voči správaniu a konaniu druhých
osôb je ostražitá, udržiava stav hypervigilancie. Sebahodnotenie menovanej je nestále, založené na
aktuálnom afektívnom ladení. Základná ingredencia konvenčného testovania reality je zachovaná,

intaktná, apsychotická. Vzájomný vzťah rodičov je disharmonický. Maloletá rodinnú štruktúru hodnotí
ako nesúdržnú, hierarchia rodinného systému je zachovaná. Hodnotí svoj vplyv na rodinný systém ako
menej intenzívny ako majú samotní rodičia. Dá sa hovoriť o celkovo oslabených vzťahových štruktúrach.
Maloletá má vybudovanú vzťahovú väzbu k obidvom rodičom. V aktuálnom štádiu vývinu preferuje
matku, je na ňu viac emocionálne naviazaná v porovnaní s otcom, čo sa prejavuje aj vo väčšom lipnutí

na názore matky. Výchovné usmernenia zo strany rodičov nepociťuje ako neprimerané. Maloletý rodinnú
štruktúru hodnotí v súčasnosti ako nesúdržnú. Už dlhšie obdobie pozoruje medzi rodičmi poruchovú
komunikáciu, ktorá sa prejavuje častými konfliktami medzi rodičmi. Je zaťažovaný týmto interagovaním
rodičov. Je viac emocionálne naviazaný na matku, ktorú má tendenciu ochraňovať, resp. keď sa matka
trápi, tak to prežíva zraňujúco. Hierarchia rodinného systému je zachovaná, maloletý hodnotí svoj vplyv

na rodinný systém ako menej intenzívny ako majú samotní rodičia. Výchovné usmernenie u matky
pociťujeakomenejprísnevporovnanísvýchovnýmusmernenímuotca,ktoréhoopisujeakonáladového
a prchkého. Maloletý verbalizuje odmietavý postoj vo vzťahu k otcovi, ale jedná sa skôr o situačne
podmienenú reakciu v období rozvodu rodičov. Je potrebné zmieniť, že maloletý má vybudovanú
vzťahovú väzbu k obom rodičom, ale vplyvom danej situácie v rodine je voči otcovi viac kritický a

podmieňujúci. Táto vzťahová väzba je toho času situačne narušená. V tomto vývinovom období je na
matku viac emocionálne naviazaný v porovnaní s otcom. Dá sa povedať, že matka je pre maloletého
vzťahovo najvýznamnejšia osoba. Na matku je maloletý relatívne silne emocionálne naviazaný, o to viac
jepoľutovaniahodné,žematkastoutoskutočnosťounevhodnenarába,atonajmäzhľadiskavťahovania
maloletého do jej negativizmu voči otcovi. Matka ponúka svoje názory a postoje maloletým deťom,

ktoré aj v dôsledku daného stupňa vývinu nie sú objektívne schopné posúdiť ňou prezentované obavy z
otca a vo veľkej miere sa identifikujú s jej pohľadom. Matka takýmto spôsobom negatívne kontaminuje
deti v postoji k otcovi, čo sa následne prejavuje v odmietavom správaní maloletých detí voči nemu.
Matka svojím správaním vyvolávala v deťoch obavy. Maloleté deti sa stavajú do pozície ochrancu matky
pred otcom, pretože sú presvedčené, že matka je vo vzťahu s otcom tá slabšia, ktorej bolo a nemôže

byť ublížené. Matka na vzťah maloletých detí s otcom nazerá egocentricky, podmieňuje to rôznymi jej
podmienkami voči nemu. Maloleté deti sa takýmto spôsobom stávajú rukojemníkmi jej nenaplnených
požiadaviek voči otcovi. Matka maloletých verbalizuje, že robí všetko pre to, aby vzťah detí s otcom bol
dobrý, harmonický, ale jej komunikácia činom je v rozpore s tým, čo verbalizuje, čiže tvrdí. Už dopredu
vie, že ak otec prizná svoje chyby, tak aj vzťah s maloletými bude mať lepší, čím len poukazuje na

to, že jej vplyv na deti v zmysle budovania si vzťahu detí s otcom je neprimeraný a nie je v dobrom
záujme maloletých detí mať možnosť si budovať a realizovať styk s druhým rodičom, a to aj po rozvode
rodičov. Napriek tomu je matka schopná zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Uvedené nie je
možné považovať za zásadnú prekážku k zabezpečovaniu starostlivosti o ne. Je možné predpokladať,
že matka maloletých detí svojím správaním vytvára tlak na otca maloletých, aby uznal a oľutoval svoje

chybyaažnáslednepotommujeochotnáodpustiťaprijaťho,keďžejejemocionálnyvzťahčináklonnosť
k otcovi maloletých detí nie je aj z hľadiska spisovej dokumentácie ukotvený či uzavretý. Nie je možné
vylúčiť, že aj maloleté deti sú nastavené tak, že otca sú ochotné prijať, ak oľutuje a prizná si svoje
chyby. Kým tak neurobí, tak sa voči nemu správajú odmietavo. Otec je aktuálnou životnou situácioufrustrovaný, má pocit, že jeho plány a ciele sú hatené, čo ho výrazne vyrušuje a spôsobuje mu psychický
diskomfort. Aj v dôsledku toho má tendenciu rýchlo reagovať a redukovať tak iritáciu. Chvatná reakcia
však často nie je dobre premyslená a jej účinnosť, najmä v oblasti sociálnej, je limitovaná. Príkladom je

údajné správanie sa otca, keď mal aj podľa maloletých detí a tiež aj na základe lekárskeho ošetrenia
maloletého udrieť barlou. Aj napriek tomu, že maloleté deti sú matkou neprimerane vťahované do jej
subjektívne vnímaných ťažkostí s otcom, čo viedlo aj k vytvoreniu priečnych postojov voči otcovi, je
možné objektívne pozorovať, že maloleté deti po tomto incidente začali odmietať byť s otcom samé
bez prítomnosti matky, resp. začali výraznejšie odmietať styk s otcom. Rodičovské kompetencie otca

maloletých sú zachované, z psychologického hľadiska je spôsobilý osobne zabezpečovať starostlivosť o
maloleté deti. Vzťah maloletých detí k otcovi hodnotí znalec ako narušený, a to z dôvodu neprimeraného
vťahovania maloletých detí zo strany matky maloletých detí do subjektívne vnímaných ťažkostí jej s
otcom. Matka maloletých tieto ťažkosti zveličuje a vytvára tým v maloletých deťoch odpor voči otcovi,
resp. strach z otca. Ako objektívne opodstatnené je aj to, že maloleté deti začali odmietať byť s otcom
v rámci styku bez prítomnosti matky, resp. odmietať styk s otcom po tom, čo mal otec maloletých detí

udrieť maloletého barlou. Pri tak napätej situácii to bolo pre maloleté deti potvrdením toho, že otec je
určitým spôsobom pre nich nebezpečný. Ich naučený strach, ktorý získali od matky, sa ich vlastnou
skúsenosťou s otcom len potvrdil. Navrhovať striedavú osobnú starostlivosť v prípade, že deti odmietajú
u otca prespávať a v situácii, keď maloleté deti odmietajú styk s otcom bez prítomnosti matky, je z
psychologického hľadiska nepriliehavý. Je potrebné brať do úvahy, že osobnostný a kognitívny vývin

maloletých detí je na takej úrovni, že aj keď objektívne v ich odmietavom postoji k otcovi je najmä
správaniesamatky,takmaloletédetiniesúkognitívneschopnéobjektívnechápaťtútoskutočnosťanútiť
ichprespávaťuotcabyvysokopravdepodobnemohlospôsobiťproblémyvichpsycho-sociálnomvývine,
resp. by to maloletým deťom spôsobovalo emocionálnu labilitu s priečnym negativistickým správaním
v prípade realizovania styku s prespávaním či formou striedavej osobnej starostlivosti. Aktuálne by

styk otca s maloletými deťmi toho času bolo možné realizovať bez prespávania maloletých detí u otca.
Rovnako navrhol poradenský proces s rodinou so zameraním sa okrem iného na vzťahové väzby otca
s maloletými deťmi a odstraňovanie iracionalít v myslení detí, ktoré majú spojené s otcom. Následne
je možné určiť styk s prespávaním víkendovo. Striedavú osobnú starostlivosť toho času nie je možné
realizovať. Je ju možné v budúcnosti prehodnotiť. Zverenie maloletých detí do starostlivosti otca nie

je možné realizovať v dôsledku emocionálneho naviazania maloletých detí na matku, čo by v takomto
prípade spôsobovalo psychickú depriváciu maloletých detí v dôsledku strádania matky. Maloleté deti sú
ovplyvňované matkou vo vzťahu k otcovi. Nebolo zistené, že by boli ovplyvňované otcom vo vzťahu k
matke. Vzhľadom k aktuálnej situácii v rodine a vo vzťahu detí k rodičom nie je vhodná striedavá osobná
starostlivosť. Prípadné realizovanie striedavej starostlivosti by sa stretlo s odporom u maloletých detí a

opakujúce nútenie maloletých detí do realizovania rozhodnutia v zmysle striedavej osobnej starostlivosti
by malo minimálne negatívny dopad na ich psychický stav v týchto situáciách. Návrh maloleté deti
zveriť do osobnej starostlivosti matky vzhľadom ku aktuálnym citovým väzbám maloletých detí k rodičom
- je to z psychologického hľadiska najvhodnejšie. Rodičia medzi sebou nie sú schopní konštruktívne
komunikovať. Nie sú pripravení na striedavú osobnú starostlivosť. Otec má záujem o striedavú osobnú

starostlivosť, aj po rozdelení rodičov má záujem sa aktívne podieľať na výchove a starostlivosti o
maloleté deti. Matka a tiež maloleté deti odmietajú striedavú osobnú starostlivosť a maloleté deti toho
času odmietajú u otca aj prespávať. Pred maloletými deťmi je otec negatívne vykresľovaný zo strany
matky. Matka má nežiaduci vplyv na maloleté deti v tom zmysle, že ich vťahuje do jej subjektívne
vnímaných problémov s otcom a takýmto spôsobom maloleté deti nežiaduco kontaminuje vo vzťahu k

otcovi. Vplyv tretích osôb na postoj a správanie sa maloletých detí k rodičom nie je preukazne významný.
Podľa názoru znalca na to, ako sa maloleté deti aktuálne správajú k otcovi, má primárny vplyv matka a
sekundárne sa na tom podieľa vlastná skúsenosť maloletých detí s otcom.

11. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/88/2015 zo dňa 22.04.2015 boli maloleté deti

zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí po 150
eur mesačne na každé z nich, bol upravený styk otca s maloletými deťmi - každý nepárny týždeň v
kalendárnom mesiaci v sobotu od 8:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 17:00 hod. a
každý utorok a štvrtok v kalendárnom mesiaci od 15:30 hod. do 19:00 hod.

12. Z listín tvoriacich súdny spis vyplýva, že:
- manželka je poberateľkou prídavku na dieťa od 02/2008 (Potvrdenie Ústredia práce, sociálnych vecí a
rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.04.2015),- príjem manžela za rok 2014 bol 19.418,08 eur, výdavky 13.842,41 eur (Daňové priznanie manžela za
rok 2014),
- manžel za rok 2012 uviedol príjmy z podnikania 23.289,09 eur, výdavky z podnikania 19.959,09 eur, za

rok 2013 príjmy z podnikania 20.399,70 eur, výdavky z podnikania 16.348,02 eur (Poskytnutie súčinnosti
- oznámenie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin zo dňa 29.04.2015),
- manželka v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012 uviedla príjmy z podnikania
23.289,09 eur, výdavky z podnikania 18.849,87 eur, za rok 2013 príjmy 20.399,70 eur, výdavky z
podnikania 16.474,46 eur (Poskytnutie súčinnosti - oznámenie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin

zo dňa 29.04.2015),
- komunikácia rodičov bola pomerne konfrontačná, a preto s rodičmi bolo pracované individuálne. Otec
je s deťmi toho času v kontakte podľa platného predbežného opatrenia počas víkendu v utorky a
štvrtky popoludní. Otec maloleté deti kontaktuje aj mimo týchto dní po vyučovaní, na tréningoch či
v domácnosti matky. Uvedené podľa matky spôsobuje problémy, pretože deti aj ona chcú spoločne
tráviť čas aj bez otca. Počas spoločných stretnutí medzi nimi dochádza ku konfliktom, ktorých svedkom

sú aj deti. Otec iniciuje tieto kontakty z dôvodu, že aktuálna úprava styku sa mu zdá nedostatočná,
nechce, aby medzi ním a deťmi prišlo k odcudzeniu. Podľa matky sú deti na ňu citovo naviazané,
maloletý je emocionálne nezrelý a vyžaduje si z jej strany uistenie, kvôli čomu navštívili aj pedagogicko-
psychologickú poradňu. Otec tieto špecifiká maloletého nerešpektuje, núti ho k samostatnosti napriek
tomu, že maloletý tieto situácie nezvláda. Uvedené správanie otca má podľa nej charakter psychického

nátlaku. Došlo aj k fyzickému ataku voči maloletému, keď sa nechcel zúčastniť sústredenia. Otec sa
domnieval, že ide o jej vplyv na dieťa. Uvedené matka rieši podaním trestného oznámenia. Maloleté
deti boli počas ich spolunažívania často svedkami verbálnych útokov manžela voči matke. Otec s
deťmi počas spolunažívania trávil málo času, väčšina starostlivosti bola na nej. Vzhľadom na citovú
naviazanosť maloletých detí na jej osobu a niekedy aj ich odmietavý postoj ku kontaktu s otcom si

zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, ako navrhuje otec, nevie predstaviť. Podľa otca sú
maloleté deti voči jeho osobe zo strany matky negatívne ovplyvňované, z čoho potom niekedy pramenia
aj ich negatívne reakcie voči jeho osobe. Taktiež vyjadroval obavy zo zmeneného správania matky
(verbálne útoky, zvýšená podráždenosť), ktoré podľa neho môžu súvisieť s psychickým ochorením, ktoré
matka prekonala v minulosti. Svoje vzťahy k deťom vníma pozitívne, s rodinou sa snažil tráviť čas počas

víkendov, ale aj počas týždňa, keď mu to práca umožnila. Navrhuje zverenie detí do striedavej osobnej
starostlivosti, nakoľko chce, aby mohli deti tráviť primerané množstvo času aj s ním. Počas práce s
maloletým bolo použité pozorovanie, kresba rodiny, rozhovor. Spolupráca bola primeraná, maloletý bol
pomerne komunikatívny. Situáciu vyšetrenia sa však snažil zľahčovať. Ako dôvod návštevy poradne
uvádzal hádky rodičov. Čo sa týka vzťahov k rodičom, maloletý vyjadril emocionálny kladný vzťah k

mame, ktorú aktuálne preferuje. Vníma ju ako blízkeho človeka, ktorý mu poskytuje bezpečie a oporu.
Majú spolu rôznorodé aktivity. Predtým, ako sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, trávil otec s nimi
málo času, lebo bol zväčša v práci. K otcovi vyjadruje toho času ambivalentné pocity. Na jednej strane
túži po jeho pozornosti, no na druhej strane sa bojí pred otcom vyjadriť svoje prežívanie a postoje,
pretože otec ich nie vždy rešpektuje a akceptuje. Maloletý spontánne spomenul situáciu, keď mu otec

dal facku na tvár kvôli tomu, že nechcel ísť na niekoľkodňové sústredenie, pretože si myslel, že mu to
nahovorilamama.Onvšaknechcelísťkvôlitomu,žebymubolozamamousmutno.Spomínalajsituáciu,
kedy ho otec jedenkrát zbil remeňom, ale nevedel si spomenúť na obdobie ani dôvod, prečo sa to stalo.
Maloletý si uvedomuje konfliktné vzťahy rodičov, ktorý bol aj je opakovane svedkom, čo ho neprimerane
zaťažuje. V tomto smere by si želal zlepšenie najmä zo strany otca. Situácie, kedy sú rodičia spolu v

kontakte, ho stresujú, pretože sa obáva konfliktov zo strany otca voči mame. K aktuálnemu kontaktu
sa vyjadroval v zmysle, že niekedy sa mu k otcovi nechce ísť. Na druhej strane, keď vie, že budú hrať
futbal, na stretnutie sa teší. Želá si, aby sa s otcom stretával aj naďalej tak, ako je to teraz. Na otázku
psychológa, či by niekedy chcel počas víkendu u otca aj prespať, najskôr váhal a následne sa vyjadril
odmietavo. K striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom striedania sa maloletý vyjadroval

odmietavo s odôvodnením, že týždeň u otca by nechcel byť, pretože by mu veľmi chýbala mamina.
Počas konzultácie s maloletou bolo tiež použité, pozorovanie, kresba rodiny, rozhovor. Maloletá bola k
spolupráci motivovaná, niekedy rozhovor aj sama iniciovala. K mame vyjadrila pozitívne citové väzby,
majúspolurôznorodévoľnočasovéaktivity(korčule,bicykel,spoločnéhry).Akopozitívumnaoddelenom
bývaní vníma najmä to, že už nie je svedkom hádok rodičov, ku ktorým predtým často dochádzalo.

Teraz medzi rodičmi dochádza ku konfliktom najmä počas futbalových tréningov, keď príde aj otec. Ako
iniciátora konfliktov vníma otca nielen na základe vlastných skúseností, ale aj na základe informácií
od matky. Matka jej povedala o napadnutí otcom, keď odišli zo spoločnej domácnosti. Maloletá tiež
spomínala situáciu, keď bola mama zobrať doma nejaké papiere, kde oco mame písal škaredé veci.K otcovi aktuálne vyjadruje zmiešané pocity. Na jednej strane má strach, aby otec neublížil mame, na
druhej strane túži po jeho pozornosti. Maloletá chce zachovať aktuálnu úpravu styku. Podobne, ako
maloletý, má zatiaľ k prespávaniu u otca počas víkendov odmietavý postoj. Pri mapovaní jej postojov

k striedavej osobnej starostlivosti maloletá spontánne spomenula situáciu z minulého roka, kedy bola
mama na týždeň v zahraničí a oni boli sami doma s otcom. Vtedy jej za mamou bolo veľmi smutno,
najmä večer pred spaním, kedy aj plakala. Vzhľadom na citovú väzbu na matku túto formu starostlivosti
maloletá odmieta. Zo záverov vyplýva, že obe maloleté deti aktuálne prejavujú citovú naviazanosť na
matku, preferujú ju. Vo vzťahu k otcovi vyjadrujú ambivalentné pocity. Na jednej strane túžia po jeho

pozornosti, no na strane druhej ho vnímajú ako pôvodcu konfliktov medzi rodičmi a stavajú sa do role
ochrancu mamy. Maloletý sa niekedy bojí s otcom komunikovať o svojom prežívaní a postojoch, pretože
otcom nie sú vždy akceptované. Obe maloleté deti chcú zachovať aktuálnu úpravu styku. K prespávaniu
u otca počas víkendu, ako aj striedavej osobnej starostlivosti vyjadrujú toho času odmietavý postoj. Obe
boli svedkami konfliktu rodičov, čo ich neprimerane zaťažuje a v tomto smere túžia po upokojení situácie.
Ako prekážku striedavej osobnej starostlivosti je možné vnímať odmietavý postoj detí k uvedenej forme

starostlivosti, ich citovú naviazanosť na matku, ako aj konfliktnú a napätú komunikáciu rodičov. Ako
reálnejšia sa javí aktuálna úprava styku, prípadne predĺženie pobytu detí u otca na celý víkend aj s
prespaním, ak by deti k prespávaniu u otca zmenili postoj. Rodičom bola zdôraznená potreba sfunkčenia
ich komunikácie, ako aj minimalizovanie konfliktov pred maloletými deťmi. Otcovi bolo odporučené,
kým sa vzťahy upokoja, aby trávil čas s maloletými deťmi samostatne bez prítomnosti matky, deťom

a matke nezasahoval do ich spoločného voľného času. Matka bola upozornená, aby maloleté deti
nezaťažovala konfliktami a problémami dospelých. Ku konečnej úprave ich styku, ako aj zverení do
starostlivosti rodičov by bolo potrebné vzhľadom na komplikovanú rodinnú situáciu posúdenie situácie
súdnym znalcom (Správa z Poradensko-psychologického procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately,

referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 08.06.2015),
- príjmy manželky za rok 2016 boli 18.829,25 eur, výdavky 13.751,71 eur (Daňové priznanie manželky
za rok 2016),
- príjmy manžela za rok 2016 boli 24.080,65 eur, výdavky 22.944,79 eur (Daňové priznanie manžela
za rok 2016),

- manželka mala príjmy za rok 2017 17.574,16 eur a výdavky 13.488,94 eur (Daňové priznanie manželky
za rok 2017),
-prežívanieavnímaniecelejsituáciemaloletouohľadnerozvodurodičovjeovplyvnenématkou.Maloletá
je toho času pod silným názorovým vplyvom matky. Preberá jej názory a postoje, a to aj voči osobe
otca, ktorého trestá v podobe odmietania za matku. Maloletá sa žiaľ vlečúcim rozvodom rodičov stala

nástrojom pomsty v rukách matky (závery znaleckého posudku č. 100/2017 vypracovaného Q.. L. M.
pre zadávateľa Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Martine, odbor kriminálnej polície),
- na základe uskutočnených stretnutí je potrebné realizovať styk otca s maloletými deťmi za asistencie,
aby sa znížila aktuálna anoxieta a neochota maloletých detí z daného stretnutia, párové poradenstvo
matky a otca neodporúčajú (Vyjadrenie referátu psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny zo dňa 25.03.2019),
- náklady manželky sú: byt - 135 eur mesačne, elektrina + plyn + káblová TV - 20,50 eur mesačne,
internet - 11 eur mesačne, poistné na byt - 2,25 eur mesačne, daň za byt - 1,66 eur mesačne, spolu sú
náklady na bývanie vo výške - 170,40 eur mesačne; náklady na auto sú vo výške 326,69 eur mesačne, a
to úver - 125,90 eur mesačne, povinné poistenie auta - 7 eur mesačne, parkovacie miesto - približne 15

eur mesačne, poistka na auto - 10,50 eur mesačne, nafta - 120 eur mesačne, diaľničná známka - 4,16
eur mesačne, uskladnenie pneumatík - 3,33 eur mesačne, STK - 3 eurá mesačne, prezutie auta - 5,80
mesačne, servis auta - 32 eur mesačne; náklady na telefón, počítač, tablet sú: manželkin telefónny účet
- 20 eur mesačne, účet detí na telefón - 10 eur mesačne, cena za tablet - 33,33 eur mesačne; poistka
manželky - 31,70 eur mesačne, manžela - 23,90 eur mesačne; strava 400 eur mesačne, kozmetika 80

eur, oblečenie a obuv - topánky 20 ks, cena približne 35 eur, čiže 800 eur ročne, čiže 66,66 eur mesačne,
oblečenie asi 1.545 eur ročne, teda 128,75 eur mesačne, náklady mesačné sú teda 195,40 eur. Krúžky
maloletých detí - futbal maloletého 20 eur mesačne, poplatok maloletej v Sheakers 23 eur mesačne, iné
poplatky za turnaje 10 eur mesačne. Poplatky spojené so zdravotným stavom maloletých detí - detská
psychologička terapia jedenkrát do mesiaca 25 eur, vitamíny a lieky 10 eur mesačne, okuliare maloletá

80 eur na dva roky, čiže 40 eur ročne, čo je 3,33 eur mesačne, okuliare maloletý 80 eur na dva roky,
čo je 3,33 eur mesačne, škola - maloletý je piatak, maloletá štvrtáčka, poplatok na začiatku roka ako
poistné, triedny fond, poplatky za učebnice približne 60 eur na maloleté dieťa na školský rok. Maloletá
bola prvýkrát v škole v prírode, čo je 150 eur. Chodia na lyžiarsky výcvik, zúčastňujú sa všetkých akciíorganizovaných školou, maloletá škola v prírode 100 eur, maloletá lyžiarsky 60 eur, maloletý lyžiarsky 60
eur, školské pomôcky 200 eur ročne, teda 16,66 eur mesačne, poplatky v škole plus učebnice 120 eur
ročne, teda 10 eur mesačne. Iné výdavky - uskladnenie pupočníkovej krvi 85,73 eur ročne, čo znamená

7,14 eur mesačne, poplatok za smeti 81 eur ročne, teda 6,75 eur mesačne, psík 55 eur ročne, teda 4,50
eur mesačne, aktívny oddych detí 50 eur mesačne, zubár cca. 100 eur ročne, teda 8,33 eur mesačne,
maloletej letná dovolenka 500 eur, čiže 41,66 eur mesačne, maloletého letná dovolenka 500 eur, teda
41,66 eur mesačne. Býva v byte so svojím otcom, ktorý jej finančne vypomáha. Výška jeho dôchodku je
560 eur mesačne aj s vdovským dôchodkom. Prevažná časť nákladov je financovaná nie z jej platu, ale

z úveru, ktorý si zobrala vo výške 30.800 eur. Ide o úver, z ktorého financovala kúpu auta vo výške 9.000
eur. Keďže otec matke založil byt, majiteľom auta je jej otec a matka ho len využíva. Auto síce využíva
aj na podnikanie, ale nedáva ho do nákladov. Jej čistý príjem za rok 2017 bol 4.085,22 eur, prídavky
na deti sú vo výške 47,36 eur. Otec platí výživné v sume 300 eur. Otec sa na ostatných nákladoch
podieľa len minimálne, a to kúpou maličkostí, ako sú časopisy a čokoláda. Okrem toho kúpil maloletým
deťom mobilný telefón, maloletá ho však nevyužíva. Obe maloleté deti dostali mobil ako darček k prvému

svätému prijímaniu (špecifikácia nákladov manželky zo dňa 22.10.2018),
- náklady manžela na domácnosť sú polročné poistenie majetkovej zodpovednosti za škodu 52 eur
(predložená poistná zmluva so spoločnosťou L. V. Q.), mesačne internet 15,90 eur, elektrická energia 74
eur mesačne (predložený výpis z účtu otca vo W. M.), daň z nehnuteľností ročne 28,05 eur (predložený
výpis z účtu otca vo W. M.), ročný poplatok za komunálny odpad 27,01 eur (predložený výpis z účtu

otca vo W. M.), vodné a stočné 63,59 eur (predložený výpis z účtu otca vo W. M.), úver na bývanie zo
štátneho fondu rozvoja bývania 149,07 eur mesačne (predložený výpis z účtu otca vo W. M.), mobilný
telefón 45 eur mesačne, povinné zmluvné poistenie motorového vozidla 89,93 eur ročne (predložený
výpis z účtu otca vo W. M.), STK 110 eur (predložený výpis z účtu otca vo W. M.), 110 eur emisná
kontrola na motorové vozidlo každé dva roky (predložený výpis z účtu otca vo W. M.), 100 - 150 eur

mesačne benzín a náklady na motorové vozidlo, 400 eur ročne drevo na kúrenie, 600 eur ročne náklady
na opravu a údržbu rodinného domu. Príjmy manžela za rok 2017 boli 31.034,10 eur, výdavky 25.437,97
eur (priložené Daňové priznanie za rok 2017).

13. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), k zrušeniu

manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

15. Podľa § 18 ZR, sú si manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

16. Podľa § 19 ods. 1 a 2 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne.

17. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4, 5 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená
súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovua starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného,rovnocennéhoarovnoprávnehoosobnéhostykusobidvomrodičmi.Súdprirozhodovanío
zverenímaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičovdbánaprávotohorodiča,ktorému

nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 25 ods. 1, 2, 4 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

19. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy mal. dieťaťa.

20. Podľa § 62 ods. 1 - 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný

súhlas súdu.

22. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

24. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. § 18 až 20 ZR.
Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi,

ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.

25. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa
má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať
zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre

vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa
snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé
podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.26. V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa.
Súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívajú v ochladení
citových väzieb a vyústili nakoniec do ukončenia manželského spolužitia, pričom obaja účastníci vylúčili

akúkoľvek možnosť jeho riadnej obnovy. Vzhľadom k tomu súd k rozvodu manželstva pristúpil. Zároveň
má súd za to, že spolužitie medzi manželmi netvorí zdravé a nekonfliktné rodinné prostredie, ktoré je pre
zdravý fyzický a psychosociálny vývoj maloletých detí tak potrebný, preto rozvod manželstva nebude
v ich neprospech.

27. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým
deťom súd prihliadal na výpovede oboch rodičov, stanovisko kolízneho opatrovníka, závery znaleckého
dokazovania, výpoveď znalca ako aj na postoj maloletých detí. Naposledy bol upravený výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým Rozsudkom Okresného súdu sp.zn. 19P/88/2015 zo
dňa 22.04.2015, kedy boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu
manželstva. Otec sa už v tomto konaní domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov. Napriek tomu, že v konaní 19P/88/2015 bola schválená rodičovská dohoda,
s uvedeným otec súhlasil ako „s dočasným riešením“, kedy v rámci rozvodového konania sa bude
podrobnejšie skúmať najvhodnejšia forma starostlivosti o maloleté deti. Napriek tomu, že od poslednej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom uplynuli takmer štyri roky, bolo
vykonané v tejto otázke rozsiahle dokazovanie súd návrh matky na zverenie maloletých detí do jej

osobnej starostlivosti vyhodnotil ako dôvodný. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca,
ani zverenie do striedavej osobnej starostlivosti nie je možné hodnotiť, ako najlepší záujem ani jedného
z maloletých detí. V krátkom časovom slede po podaní návrhu, dňa 08.06.2015 (návrh podaný dňa
26.03.2015), sa maloleté deti ako aj rodičia zúčastnili poradensko-psychologického procesu na Úrade
práce,sociálnychvecíarodinyŽilina,odborsociálnychvecíarodiny,oddeleniesociálno-právnejochrany

detí a sociálnej kurately, referát poradensko-psychologických služieb. Už v tomto čase maloleté deti
vykazovali negatívny postoj k zvereniu do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, jednoznačne
verbalizovali svoj záujem byť zverené do osobnej starostlivosti matky. Odmietali u otca dokonca
prespávať a tráviť dlhší časový úsek. Z výsledkov znaleckého dokazovania sa ako najhodnejšia javila
osobná starostlivosť matky, striedavá osobná starostlivosť sa javila ako vylúčená. Styk otca s maloletými

deťmi by mal byť upravený bez prespatia, postupne by mal byť rozširovaný. Pri zisťovaní názoru súdom
dňa 10.02.2017 a 05.02.2019 sa maloleté deti vyjadrili v súlade s vyššie spomínanými vykonanými
dôkazmi. O styk s otcom prejavoval záujem viac maloletý ako maloletá. Dňa 05.02.2019 sa obe maloleté
deti vyjadrili, že sa s otcom stretávať nechcú.

28. Zo spisového materiálu je zrejmé, že styk otca s maloletými deťmi riadne neprebieha, hoci aktuálne
jeupravenýRozsudkomOkresnéhosúduMartinč.k.19P/88/2015zodňa22.04.2015.Otecpráveztohto
dôvodu žiadal aplikovať § 25 ods. 4 ZR a zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti. Dôvod
nerealizácie styku vidí každý zo zúčastnených niekde inde, a z vykonaného dokazovania je možné
každý z týchto dôvodov označiť za preukázaný. Podľa názoru otca je to práve matka, ktorá maloleté

deti nedokáže na styk s ním riadne pripraviť a „infikuje“ maloleté deti negatívnym spôsobom voči nemu.
Tejto skutočnosti nasvedčujú závery znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, kedy znalec
v záveroch uvádza, že „Matka maloletých ponúka svoje názory a postoje maloletým deťom, ktoré aj v
dôsledku daného stupňa vývinu nie sú objektívne schopné posúdiť ňou prezentované obavy z otca a vo
veľkejmieresaidentifikujúsjejpohľadom.Matkatakýmtospôsobomnegatívnekontaminujedetivpostoji

k otcovi, čo sa následne prejavuje v odmietavom správaní maloletých detí voči nemu. Matka svojím
správaním vyvolávala v deťoch obavy. Maloleté deti sa stavajú do pozície ochrancu matky pred otcom,
pretože sú presvedčené, že matka je vo vzťahu s otcom tá slabšia, ktorej bolo a nemôže byť ublížené.
Matka na vzťah maloletých detí s otcom nazerá egocentricky, podmieňuje to rôznymi jej podmienkami
voči nemu. Maloleté deti sa takýmto spôsobom stávajú rukojemníkmi jej nenaplnených požiadaviek voči

otcovi. Matka maloletých verbalizuje, že robí všetko pre to, aby vzťah detí s otcom bol dobrý, harmonický,
ale jej komunikácia činom je v rozpore s tým, čo verbalizuje, čiže tvrdí.“, ako aj závery znaleckého
posudku vypracovaného znalcom pre účely trestného konania „prežívanie a vnímanie celej situácie
maloletou ohľadne rozvodu rodičov je ovplyvnené matkou. Maloletá je toho času pod silným názorovým
vplyvom matky. Preberá jej názory a postoje, a to aj voči osobe otca, ktorého trestá v podobe odmietania

za matku. Maloletá sa žiaľ vlečúcim rozvodom rodičov stala nástrojom pomsty v rukách matky“. Tvrdenia
matky, že je to prístup otca, pre ktorý maloleté deti s ním odmietajú styk sa taktiež potvrdil, kedy znalec v
znaleckom posudku konštatoval, „Ako objektívne opodstatnené je aj to, že maloleté deti začali odmietať
byť s otcom v rámci styku bez prítomnosti matky, resp. odmietať styk s otcom po tom, čo mal otecmaloletých detí udrieť maloletého barlou. Pri tak napätej situácii to bolo pre maloleté deti potvrdením
toho, že otec je určitým spôsobom pre nich nebezpečný. Ich naučený strach, ktorý získali od matky, sa
ich vlastnou skúsenosťou s otcom len potvrdil“. Maloleté deti pred súdom vo svojom názore opakovane

uvádzali, že im otec klame a dokonca od neho vyžadovali ospravedlnenie za jeho správanie. Súd veľmi
intenzívnevdanomprípadezvažovalpoužitie§25ods.4ZR(Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodne
a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo
2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.), s čím matku
na pojednávaní aj dôrazne upovedomil, nakoniec od toho upustil. V rámci vykonaného dokazovania

nebolo jednoznačne preukázané, že by matka bezdôvodne a zámerne neumožňovala otcovi styk s
maloletými deťmi, resp. že by iba z tohto dôvodu k realizácii styku nedochádzalo. Zo záverov znaleckého
posudku vyplynulo, že „ako sa maloleté deti aktuálne správajú k otcovi, má primárny vplyv matka a
sekundárne sa na tom podieľa vlastná skúsenosť maloletých detí s otcom. Zverenie maloletých detí
do starostlivosti otca nie je možné realizovať v dôsledku emocionálneho naviazania maloletých detí na
matku, čo by v takomto prípade spôsobovalo psychickú depriváciu maloletých detí v dôsledku strádania

matky.“ Súd si jednoznačne uvedomuje, že pre maloleté deti je veľmi dôležité, aby vnímali vo svojom
živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Je však presvedčený,
že pred použitím poslednej možnosti (aplikácie § 25 ods. 4 ZR) je potrebné urobiť všetko preto, aby
sa predišlo traumatizovaniu detí a pokúsiť sa opätovne obnoviť citový vzťah medzi otcom a maloletými
deťmi za súčinnosti odborne spôsobilej osoby, ktorá tomuto účelu napomôže. Otec maloletých detí má

stykom s maloletými deťmi zabezpečený výkon rodičovského práva a zároveň povinnosti podieľať sa
na ich výchove a teda možnosť maloletým deťom vytvoriť plnohodnotný program s poskytnutím pocitu
istoty, bezpečia, ktorý maloleté deti, vzhľadom na svoj vek potrebujú. Samotné maloleté deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, t.j. aj zo strany rodiča, s ktorým nežijú
v spoločnej domácnosti. Styk oprávneného rodiča s maloletými deťmi musí byť v ich záujme, nesmie

ohrozovať ich zdravie, psychiku a byť preň traumatizujúci, čo prevažuje nad zabezpečením výkonu
rodičovského práva a zároveň povinnosti oprávneného rodiča, v danom prípade otca, podieľať sa na
výchove maloletých detí. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy styku
otca s maloletým ubehli štyri roky. Maloleté deti dlhodobo prezentujú nezáujem stretávať sa s otcom.
Súčasnývzťahmaloletýchdetíkotcovijevýraznenarušenýavprípadedirektívnestanovenéhoastriktne

vyžadovaného stretávania sa s otcom v rozsahu a spôsobom upraveným Rozsudkom Okresného súdu
Martin sp. zn. 19P/88/2015 zo dňa 22.04.2015 nemožno očakávať, že tento styk sa aj bude riadne
realizovať, keďže maloleté deti sa s otcom už niekoľko rokov nestretávajú. Pri samotnej úprave rozsahu
styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom súd berie do úvahy tak okolnosti na strany maloletého
dieťaťa ako je jeho vek, zdravotný stav, plnenie školských, mimoškolských povinností, denný režim,

vzťah k oprávnenému rodičovi a na strane oprávneného rodiča vytvorenie podmienok pre realizáciu
styku s maloletým, jeho pracovnú dobu. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázanú potrebu úpravy
styku tak, aby stretávanie otca s maloletými bolo reálne, v súlade s požiadavkami, potrebami maloletých
detí a zodpovedalo právu otca stretávať sa s jeho deťmi, aj keď v rozsahu obmedzenom. Súd vzhľadom
na intenzitu a rozsah narušeného vzťahu maloletých detí k otcovi, upravil styk otca s maloletými deťmi

tak, že tento bude oprávnený a povinný stretávať sa s maloletými deťmi v G. Q.-Q. Q. L. Q. Ž. v rozsahu
a v čase podľa pokynov psychológa pracujúceho v centre. Otcovi teda vytvoril podmienky, aby k jeho
stretávaniu sa s deťmi reálne dochádzalo, pričom zároveň rodičom uložil povinnosť riadiť sa pokynmi
psychológa a dodržiavať časový harmonogram stretnutí. Čo sa týka presných termínov stretávania otca
s maloletými deťmi, tak tieto bude určovať centrum, psychológ centra bol zo strany súdu oboznámený

so situáciou, bude realizovať stretnutia maloletých detí s otcom na základe rozhodnutia súdu. Súdu
je zrejmé, že takto upraveným rozsahom styku značným spôsobom zasiahol do výkonu rodičovských
práv a povinností otca, ale v danom prípade záujem maloletých na stretávaní sa so svojim otcom
bez ohrozenia psychiky a traumatizácie bolo rozhodujúce a prevážilo nad rodičovskými právami otca.
Súd realizáciu styku otca s maloletými v zmysle odporučenia znalca na pojednávani, ako aj referátu

psychologicko-poradenských služieb Martin, ktorí navrhli, aby sa realizoval za prítomnosti odborne
spôsobilej osoby, ktorá napomôže obnove vzťahu otca s deťmi, upravil v G. Q.-Q. Q. L. Q. Ž. t.j. na
neutrálnej pôde, za prítomnosti odborníka, ktorý práve otcovi môže byť nápomocný pri nadväzovaní
prirodzeného vzťahu s maloletými deťmi, pocitu spolupatričnosti a obnovení citovej väzby. Z tých vecí,
ktoré by mohli tomu napomôcť, je to, že sa styk (u psychológa) bude realizovať na takpovediac neutrálnej

pôde. To znamená v určitom prostrední, ktoré nemá vplyv na deti, resp. určitým spôsobom aj za
asistencie alebo za prítomnosti človeka v osobe psychológa, ktorý môže pre deti znamenať určitú oporu,
resp. nejaký signál bezpečia v prípade, že by deti mali určitú obavu z tohto kontaktu s otcom, a ktorého
úlohou bude obnoviť citové väzby a celkový vzťah otca s deťmi, aby sa mohol tento styk v budúcnostirealizovať aj bez prítomnosti tretej osoby a to v širšom rozsahu. Otec môže kedykoľvek požiadať o
zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, no nevyhnutým predpokladom tejto zmeny je, aby sa aspoň
čiastočne vzťah detí a otca napravil.

29. Súd zároveň v prejednávanej veci uložil rodičom výchovné opatrenie v povinnosti rodičov podrobiť
saporadenstvuvG.Q.-Q.Q.L.Q.Ž.vpočtepätnástichstretnutípodľapokynovpsychológapracujúceho
v centre. Toto výchovné opatrenie má byť zamerané na podporu konštruktívnej komunikácie medzi
rodičmi, ktorá by umožnila postupné obnovenie základnej rodičovskej spolupráce a taktiež funkčného

vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Podľa názoru súdu, je potrebné, aby sa rodičia za asistencie
odborníka naučili vzájomnej nekonfliktnej komunikácii. Znalci na zlepšenie komunikácie rodičov s deťmi
odporučili rodičom absolvovanie poradensko-psychologického procesu, keďže je nevyhnutné, aby sa
zlepšila komunikácia rodičov navzájom, bez ktorej proces zlepšovania vzťahu otca s deťmi nemá veľký
význam. Je nevyhnutnosťou práve preto, aby deti vyrastali v určitej pokojnejšej atmosfére a určitej
schopnosti realizovať svoj kontakt aj s otcom, aby sa na strane rodičov zlepšila komunikácia v smere

záležitostí a záujmu ich vlastných detí, aby sa dokázali nejakým spôsobom oprostiť od vlastných
problémov medzi sebou, aby sa zaoberali vecne potrebami detí a toho, čo je dobré pre ich rozvoj. V
tomto smere sa teda javí za najdôležitejší vzťah otca s matkou, teda ako sa rodičia budú k sebe správať
a od toho sa bude odvíjať aj stretávanie sa otca s maloletými deťmi. Za účelom zhodnotenia účinnosti
výchovného opatrenia súd uložil G. Q.-Q. Q. L. Q. Ž. povinnosť predložiť súdu správu o priebehu výkonu

výchovného opatrenia každé 3 mesiace.

30. Porovnaním okolností dôležitých pre stanovenie výšky výživného v čase skoršieho rozhodovania
v apríli 2015 s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania vo marci 2019 mal súd preukázané, že v
priebehu času za takmer štyroch rokov došlo k takým zmenám, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného na

maloleté deti. Ide o zmeny, ktoré sa výraznejším a závažnejším spôsobom prejavili najmä v pomeroch
maloletých detí a to nielen na krátky čas a ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné na zmenu výšky výživného.
Maloletý bol v čase posledného rozhodovania žiakom základnej školy, maloletá navštevovala materskú
školu. V čase vyhlásenia rozsudku sú obe maloleté deti žiakmi základnej školy. Začiatok plnenia povinnej
školskej dochádzky (maloletá) ako aj prechod z prvého na druhý stupeň základnej školy (maloletý)

možno považovať za podstatnú zmenu pomerov spojenú s pribudnutím nákladov na školské potreby,
pomôcky, aktivity, stravovanie a školský klub. Vyššie sú aj výdavky na uspokojovanie bežných hmotných
potrieb s pribúdajúcim vekom, rastom, fyzickým a psychickým vyspievaním ako je strava, oblečenie,
obutie, hygienické a kozmetické potreby, a to aj v dôsledku rastu cien v spoločnosti. Matkou tvrdené
a preukázané výdavky je možné hodnotiť ako veku primerané (obuv 66,66 eur mesačne + oblečenie

128,75 eur mesačne na obe maloleté deti, futbal maloletého 20 eur mesačne, poplatok maloletej v
Sheakers 23 eur mesačne, iné poplatky za turnaje 10 eur mesačne, detská psychologička terapia
jedenkrát do mesiaca 25 eur, vitamíny a lieky 10 eur mesačne, škola - poplatok na začiatku roka ako
poistné, triedny fond, poplatky za učebnice približne 60 eur na maloleté dieťa na školský rok + akcie
organizované školou, školské pomôcky 200 eur ročne, teda 16,66 eur mesačne, poplatky v škole plus

učebnice120eurročne,teda10eurmesačne).Okremtohomatkesamozrejmevznikajúnákladyspojené
s bývaním a stravou maloletých detí. Pri rozhodovaní o výške výživného súd komplexne posúdil finančné
možnosti otca, jeho majetkové pomery, rovnako možnosti a pomery matky. Otec je aktuálne, rovnako
ako v čase posledného rozhodovania súdu živnostníkom. V rámci daňového priznania za rok 2017 boli
31.034,10 eur, výdavky 25.437,97 eur (rozdiel 5 596,13 eur), v čase predchádzajúceho rozhodnutia

za rok 2014 boli jeho príjmy 19.418,08 eur, výdavky 3.842,41 eur (rozdiel 5 575,67 eur). Otec naďalej
býva v tom istom rodinnom dome, ktorý je v BSM, kde znáša náklady spojené so starostlivosťou
oň. Inú vyživovaciu povinnosť, okrem vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, nemá. Podstatná
zmena pomerov vo vzťahu k príjmom nastala na strane matky. V čase posledného rozhodovania, ako
aj zo samotného návrhu v tomto konaní (návrh na ÚPP k maloletým deťom do rozvodu a návrh na

rozvod manželstva boli podané v ten istý deň) vyplýva, že matka nemala žiadny prístup k peňažným
prostriedkom z podnikania, napriek tomu, že podnikala spoločne s manželom. Manžel jej vyčleňoval
na fungovanie domácnosti sumu 500 eur, k iným finančným prostriedkom nemala prístup. Aktuálne je
jej príjem 17.574,16 eur a výdavky 13.488,94 eur (rozdiel 4 085,22 eur), s finančnými prostriedkami
hospodári samostatne. Naďalej s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, s

ktorým sa podieľa na úhrade nákladom spojených s bývaním. Na základe uvedeného má súd za to, že
výživné vo výške 170 eur mesačne na každé z maloletých detí postačuje na pokrytie ich odôvodnených
výdavkov a je v možnostiach a schopnostiach otca ho uhrádzať od právoplatnosti výroku súdu o rozvode
manželstva vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.