Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117239620
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:6117239620.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcu M. M., G..

XX.X.XXXX, K. Š. G. XXXX/XX, A. G. Z., právne zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom - advokátom so
sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves proti žalovanému E. M., G.. XX.X.XXXX, K. C. XXXX/XX, A. G. Z.,
právne zastúpenému JUDr. Ivetou Fabianovou - advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská
Nová Ves o zaplatenie 14.100,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má n á r o k proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej

rozhodne po právoplatnosti vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
uhradiť mu sumu 14.100,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe písomnej
zmluvy o pôžičke, žalobca poskytol žalovanému dňa 31.5.2013 pôžičku v žalovanej výške. V bode
2. predmetnej zmluvy si zmluvné strany dohodli lehotu na vrátenie požičanej sumy v hotovosti dňa
1.10.2014. Pôžička bola dohodnutá bezúročne. Žalovaný napriek tomu, že pôžička sa stala splatná
doposiaľ z požičanej sumy nič neuhradil. Tým sa dňa 2.10.2014 dostal do omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu zo dňa 27.09.2017 vydal v upomínacom konaní
platobný rozkaz zo dňa 20.10.2017, spisová zn. 19Up/357/2017, ktorým rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.100,- eur a to spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 14.100,- eur od 02.10.2014 do zaplatenia. Vo veci súd vydal platobný rozkaz,
ktorý bol napadnutý odporom s odôvodnením.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že peňažný nárok uvedený v platobnom

rozkaze neuznáva a spochybňuje aj samotnú Zmluvu o pôžičke, na podklade ktorej je vymáhaný celý
dlh. Žalovaný mal výhrady voči platnosti právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke, spísanej v písomnej
forme, podpísanej dňa 31.05.2013 žalobcom ako veriteľom, žalovaným ako dlžníkom a svedkyňou M.
C.. Žalovaný nikdy nemal vôľu uzatvoriť so žalobcom zmluvu o pôžičke, ktorej uzatvorenie bolo spísané
v písomnej forme na listine, ktorú podpísal dňa 31.05.2013, nakoľko si od žalobcu finančné prostriedky
v sume 14.100,- eur požičať nežiadal, žalobca mu finančné prostriedky v sume 14.100,- eur nepožičal,
t.j. žalobca mu finančné prostriedky dňa 31.05.2013 v sume 14.100,- eur neposkytol, a žalovaný si

od žalobcu finančné prostriedky v sume 14.100,- eur dňa 31.05.2013 v hotovosti neprevzal. Rovnako
žalovaný uvádzal, že žalobca podpísaný ako veriteľ na tejto písomnej listine nikdy podľa bodu 1 tejto
zmluvy, svoj záväzok odovzdať finančnú čiastku v celkovej výške 14.100,- eur žalovanému ako dlžníkovi
v hotovosti dňa 01.10.2014 nesplnil, a teda finančnú čiastku v sume 14.100,- eur žalobca nepožičalžalovanémuanidňa01.10.2014.SpochybnilvôľužalobcuuzatvoriťZmluvuopôžičke,hociterazžalobca
jej uzatvorenie tvrdí. Písomná listina znejúca ako Zmluva o pôžičke bola žalobcom žalovanému na
podpis len "podstrčená", pričom žalovaný nechápal význam a zmysel tejto listiny, jej obsah si neprečítal,

s jej obsahom sa neoboznámil. Nakoľko k odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré sú uvedené v listine
- v Zmluve o pôžičke, nikdy nedošlo, právny vzťah titulom pôžičky medzi žalobcom a žalovaným ani
nevznikol. Rovnako s poukazom na to, že právny úkon trpí vadami vôle na strane či už žalovaného, ktorý
tento právny úkon neurobil slobodne a vážne, resp. vadami vôle aj na strane žalobcu, navrhol žalobu
zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

5. Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu dňa 31.5.2013 vyplynulo,
že žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu 14.100,- eur. Pôžičku mal žalobca
odovzdať v hotovosti žalovanému dňa 1.10.2014 a žalovaný mal žalobcovi pôžičku vrátiť dňa 1.10.2014.

Uvedené vyplýva z bodu 1 a bodu 2 zmluvy o pôžičke. Zároveň však v bode 5 žalovaný svojim podpisom
potvrdil, že pôžičku od žalobcu v hotovosti prevzal dňa 31.5.2013. Je teda iný dátum kedy žalobca
žalovanému v hotovosti pôžičku odovzdal a iný dátum kedy žalovaný od žalobcu peniaze prevzal.
Nelogicky je uvedené, že žalovaný mal pôžičku prevziať pri podpise zmluvy o pôžičke t. j. dňa 31.5.2013,
avšak žalobca mu tieto finančné prostriedky v hotovosti mal odovzdať až dňa 1.10.2014. Strany sporu

a svedkyňa M. C. zmluvu podpísali.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že požičal žalovanému finančné prostriedky v sume cca 20.000,- eur
v čase, keď ešte na Slovensku boli slovenské koruny (Slovenská koruna ako mena zanikla 1. januára
2009), teda pred zavedením eura bez prítomnosti iných osôb a bez písomnej zmluvy. Žalovaný, ktorý

bol jeho zamestnancom potreboval peniaze na kúpu bytu. Neskôr mu žalovaný nejaké peniaze vrátil a
suma 14.100,- eur je tak len zostatok, ktorý mu nezaplatil. Peniaze, ktoré doniesol zo svojej krajiny mu
dal v hotovosti v kancelárii kde pracoval. Doklad o tom, že disponoval takouto sumou nemá. Bol sprostý
keď peniaze poskytoval takýmto spôsobom, ale myslel si že ľudia sú čestní. Urobil tak aj v prípade
druhej pôžičky, ktorú ako dôkaz predložil súdu. Medzi ním a žalovaným nebola žiadna dohoda ohľadom

toho, že by mu žalovaný za tieto finančné prostriedky mal niečo predať. Žalovaný mu mal peniaze vrátiť.
Nejaké mu vrátil, ale keď mu zostatok dlhu dobu nevracal, požiadal žalovaného o podpísanie zmluvy o
pôžičke. Tento doklad bol spísaný preto, lebo uplynula dlhá doba od kedy žalovanému peniaze požičal.
Pri uzavretí zmluvy o pôžičke ktorá je predmetom sporu bola prítomná svedkyňa, ktorá mala potvrdiť
dohodu medzi nami dvoma tiež že podpisy, sú ich podpismi a že zmluva bola uzavretá bez nejakého

nátlaku. Žalovaný už nie je jeho zamestnancom asi 2-3 roky. Písomnú zmluvu o pôžičke uzatvoril len
preto, lebo mu žalovaný peniaze nevrátil.

7. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že žalobca mu v minulosti nepožičal žiadne finančné prostriedky.
Nestretli sa v kancelárii v čase, kedy bola mena SK, žalobcu nič mu nepožičal a on mu nič nevrátil.

Okolo roku 2008 nekupoval žiadny byt. Firmu, ktorú žalobca vlastní, pôvodne vlastnil on a 4 spoločníci.
V roku 2007 pred Vianocami mu veľkosklad na Radlinského ulici v Spišskej Novej Vsi + 6 obchodov on
aj ostatní spoločníci spolu predali za sumu 60.000,- eur. Dohodol sa so žalovaným, že ho tento bude až
do odchodu do odchodu do dôchodku zamestnávať. Inventúra sa robila až po novom roku a boli zistené
nejaké nedoplatky za elektrinu a plyn. Žalobca všetko dal na papier s tým, že žalovaný je mu dlžný.

Dával mu za vinu aj nedoplatky za telefón. Keď podpisoval zmluvu o pôžičke, myslel si, že podpisuje
nedoplatky za telefón a neuhradené faktúry. Zmluvu o pôžičke spísala svedkyňa, doniesla ju do skladu.
Žalobca sa mu vyhrážal, že ho vyhodí z roboty. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania.

8. Svedkyňa M. C. svedecky vypovedala, že žalobca aj žalovaný boli jej zamestnávatelia, avšak ona už u

nich nepracuje. Pracovala v kancelárii, keď jej žalobca povedal, že príde žalovaný, aby bola prítomná pri
podpisovaní zmluvy o pôžičke. Žalobca jej povedal, že žalovanému kedysi požičal peniaze ( cca 15.000
eur)nakúpubytuazmluvuopôžičkepotrebovalakopotvrdenieotom,žežalovanýmupožičanépeniaze
navrátil. Nebola teda svedkom toho, že by žalobca žalovanému odovzdal ( dňa 31.5.2013 )peniaze
a že by žalovaný tieto peniaze od žalobcu prevzal. Podľa nej išlo len o akúsi dodatočnú zmluvu.

Žalovaný si zmluvu prečítal a podpísal potom ako dlho rozprávali v cudzom jazyku, ktorému nerozumela.
Nepamätala si kto zmluvu podpísal ako prvý, ale ona ju podpisovala ako posledná. Zmluvu písal
nejaký právnik, žalobcovi bola poslaná e-mailom. Ona túto zmluvu len vytlačila. V tej dobe bolo všetko
zaplatené, telefónne účty aj faktúry. Mala dojem, že žalobca a žalovaný mali korektné vzťahy, chodilispolu na obedy, žalobca poveril žalovaného, aby dozeral na sklad, keďže tam bola jazyková bariéra.
K prepusteniu žalovaného došlo preto, lebo firma vykazovala zlé výsledky, avšak bolo to asi rok po
uzavretí zmluvy.

9. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 21.3.2019 vyplynulo, že žalobca ako
veriteľ a p. E. P. uzavreli dňa 31.5.2013 zmluvu o pôžičke, ktorej verzia je zhodná s verziou pôžičky
uzavretej medzi stranami sporu, avšak na finančnú čiastku 4.000,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal žalobcovi
vrátiť do 2.1.2014. Svedkom uzavretia tejto pôžičky bol žalovaný. Žalobca tým prezentoval, že sa tiež

jednalo o dlžníka, ktorému v minulosti požičal peniaze a ten mu ich nevrátil.

10. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke ponecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovného druhu.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Posúdenie, či medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe písomne uzavretej
zmluvy o pôžičke zo dňa 31.5.2013 v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi ním poskytnutú sumu
14.100 eur dňa 1.10.2014 závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy ( v
danom prípade ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka) , najmä čo do preukázania zákonom

predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovo-právneho vzťahu).

14. Ak sa teda žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že táto suma súvisí
s písomne uzavretou zmluvou medzi stranami sporu, musí uniesť bremeno dokazovania.

15. Žalobca mal povinnosť v spore preukázať, že finančnú čiastku 14.100,- eur, ktorou dňa 31.5.2013
fyzicky disponoval reálne odovzdal žalovanému a žalovaný tieto finančné prostriedky prijal s tým, že mu
ich dňa 2.10.2014 vráti. Dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ktoré žalobca predložil a ktorými sú dve
zmluvy o pôžičke ( jedna je uzavretá so žalovaným a druhá s iným subjektom) dostatočné nepreukazujú
jeho tvrdenie o uzavretí platnej zmluvy o pôžičke.

16. Samotný žalobca priznal, že zmluva o pôžičke bola spísaná nie ako dôkaz o tom, že žalovanému
skutočne dňa 31.5.2013 požičal sumu 14.100,- eur, ale ako doklad o tom, že žalovaný mu je dlžný. V
minulosti ešte pred zavedením eura na Slovensku totiž žalobca mal žalovanému požičať cca 20.000,-
eur.

17. Žalovaný tvrdil, že nemal vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke, pretože žalobca mu žiadne finančné
prostriedky nikdy ( teda ani v minulosti) na zakúpenie bytu nepožičal. Domnieval sa, že podpisuje
nedoplatky za telefón a neuhradené faktúry ktoré vznikli v období, kedy bol zamestnancom žalobcu.

18. Čo bolo skutočným dôvodom, pre ktorý žalobca uzavrel so žalovaným písomnú zmluvu o pôžičke,
potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa p. M. C.. Uviedla, že išlo len o akúsi dodatočnú zmluvu, resp.
potvrdenie o tom, že žalobca žalovanému kedysi požičal sumu cca 15.000 eur na kúpu. Nebola teda
svedkom toho, že by žalobca žalovanému odovzdal peniaze a že by žalovaný tieto peniaze od žalobcu
prevzal.

19. Žalobca nepreukázal požičanie sumy 14.100,- eur dňa 31.5.2013, ale ani požičanie sumy cca
20.000,-eur.Tútopresnenešpecifikovanúsumumal žalovanémupožičaťvčase,keďeštenaSlovensku
boli slovenské koruny (Slovenská koruna ako mena zanikla 1. januára 2009), teda pred zavedením
eura. Nepredložil dôkazy o tom, že by takouto finančnou čiastkou skutočne disponoval, že žalovanému
peniaze ( či už vo výške cca 20.000,- eur alebo cca 15.000,- eur) skutočne odovzdal, že žalovaný

peniaze od neho prevzal a následne ich použil na kúpu bytu, ani že časť z týchto finančných prostriedkov
žalobcovi vrátil. Tiež nepreukázal, že by žalovaného požiadal o splatenie dlhu.20. Otázkou je, z akého dôvodu v čase, kedy malo podľa žalobcu dôjsť k reálnemu odovzdaniu pôžičky
vo výške cca 20.000,- eur zmluva o pôžičke spísaná nebola, zatiaľ čo dňa 31.5.2013, kedy k požičaniu
finančných prostriedkov žalobcom žalovanému reálne nedošlo, bola pri podpisovaní prítomná svedkyňa

a zmluva o pôžičke bola napísaná v slovenskom jazyku i keď žalobca je občanom Chorvátskej republiky
a u žalovaný je osobou narodenou v Macedónskej republiky trvale bývajúca na Slovensku od 22.3.2010.

21.Vzáveresúdkonštatuje,žeivprípade,žebysúduveriltvrdeniužalobcu,ženajneskôrdo31.12.2008
uzavrel so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej došlo k reálnemu odovzdaniu

finančných prostriedkov žalovanému, žalovaný vzniesol námietku premlčania na ktorú by súd musel
prihliadnuť.

22. Vezmúc v úvahu uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že dňa 31.5.2013 k platnému uzavretiu
zmluvy o pôžičke nedošlo, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikol, preto žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný,
preto mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške trov žalobcu bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.