Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 22, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8Er/248/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707206857
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7707206857.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému A. L., nar. X.X.XXXX, A. XX, S., o vymoženie 83,32 eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce,
Ľudovíta Štúra 12, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II.SúdnemuexekútoroviJUDr.RudolfoviDulinovi priznávatrovyexekúcievovýške38,92eur,naktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá platobný výmer č.

2005-0400-Q0041/IS zo dňa 12.1.2005, ktorý vydala Sideria - Istota, združená zdravotná poisťovňa,
pobočka Snina. Okresný súd Michalovce následne v zmysle ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho
poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Podaním doručeným súdu dňa 28.5.2018 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5. Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že povinný
nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Počas vedenia exekúcie sa nepodarilo

vymôcť pohľadávku, nakoľko povinný nemá účet v banke, nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných vecí, z
ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku.
Povinný je spoluvlastníkom nehnuteľností - na LV č. 2057, bytový dom, zastavané plochy a nádvoria,
k. ú. Sobrance, v podiele 1/9 a vlastníkom nehnuteľnosti - na LV č. 2320, zastavané plochy a nádvoria,
k.ú. Sobrance, predaj ktorých by bol v hrubom nepomere k výške pohľadávky. Povinný je vlastníkom
viacerých motorových vozidiel - VOLKWAGEN, AA sedan, reg. r. 1994, LANCIA, AA sedan, reg. r. 1985,

OPEL VECTRA-B, AA sedan, reg. r. 1996, nákladné vozidlo MERCEDES-BENZ VITO, BA skriňová,
reg. r. 1997, ktoré sú nepredajné a ktorých je viacero exekútorských blokácií. Náklady spojené s ichodobratím a následným predajom by prevýšili samotný výťažok z predaja. Za daného stavu je jasne
preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ďalším výkonom exekúcie by
dochádzalo len k zvyšovaniu trov exekúcie.

6. Súd v tejto súvislosti dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr.
aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie
musí mať reálny podklad. Ústavný súd Slovenskej republiky v podobnom prípade udáva (IV. ÚS

452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez
návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody

na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia.

7. Súd má za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia, prihliadajúc na
súhlasné stanovisko oprávneného, zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

13. Podľa § 5 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však
16,60 eur a najviac 33.193,92 eur.

14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

15. Podľa § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za

každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.16. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

19. Súdny exekútor žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume 162,42 eur.

20. Časovú odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo
výške 33,20 eur za 5 hodín vynaložených na výkon exekúcie, a to za nasledovné úkony exekučnej

činnosti: vyúčtovanie trov exekúcie - 45 min, výzva na úhradu pohľadávky - 2 x 40 min, štúdium spisu -
30 min a prevzatie spisu - 30 min. Súd preskúmajúc uplatnený nárok dospel k záveru, že časovú odmenu
za jednotlivé úkony vynaloženého času nie je možné pripočítať určený čas za úkony: vyúčtovanie
trov exekúcie, štúdium spisu a prevzatie spisu. Súd má totiž zato, že v danom prípade sa jedná o
výlučne administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. §

25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané
v súvislosti s exekučnou činnosťou. Nejedná sa totiž o úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného
alebo k jeho zaisteniu, ale len o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Zohľadňujúc uvedené súd celkový počet uplatnených začatých hodín exekučnej činnosti znížil a pri
výpočte časovej odmeny vychádzal z účelného času exekúcie, a teda priznal náhradu za 2 hodiny

účelne vynaložené na exekúciu, kde každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod teda
13,28 eur.

21. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b),
ods. 3 v spojení s ust. § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor

vo výške 99,60 eur za 30 úkonov exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 9 úkonov zisťovania účtu povinného, 13 úkonov zisťovania
platiteľa mzdy povinného a 6 úkonov ďalšieho zisťovania majetku povinného. Na základe predloženej
špecifikácie úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor vykonal 28
úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného. Súd má za to, že súdny exekútor skúmal majetkové

pomery povinného značnú dobu (11 rokov) pričom mal súdu predložiť podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného, keď zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
a nie naďalej vykonávať exekúciu a neúmerne zvyšovať trovy exekúcie, čím postup súdneho exekútora
súd nepovažuje za efektívny a hospodárny. Za daného stavu preto nie je zákonné priznať paušálnu
odmenu za 9 úkonov zisťovania účtu povinného, 13 úkonov zisťovania platiteľa mzdy povinného a 6

úkonov ďalšieho zisťovania majetku povinného, ale len za 1 úkon zisťovania účtu povinného, 1 úkon
zisťovania platiteľa mzdy povinného a 1 úkon ďalšieho zisťovania majetku povinného, a teda súd priznal
paušálnu odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti vo výške 16,60 eur.

21. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 3,06

eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.

22. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej
hodnoty, v danom prípade o sumu 5,98 eur.

23. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na
základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil sumou 38,92 eur.24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ust. § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, tak ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).