Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205749
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8416205749.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so
sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému F. M., S.. XX.XX.XXXX, M. XXX XX V. W. Č.. XXX,
štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie sumy 2.815,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Csp/67/2016-38 zo dňa 18.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Trovy stranám nepriznáva.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. Kežmarok, sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2.815,51 eura,
úrok z omeškania 5,5 % ročne od 04.11.2013, žiadajúc taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť
mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe zmluvy o
pôžičke č. XXXXXXX poskytol žalobca žalovanému pôžičku v celkovej sume 4.678,20 eura, ktorú sa

žalovaný zaviazal zaplatiť formou 60 pravidelných mesačných splátok po 80,23 eura. Svoj záväzok však
nedodržal, splnenie tejto povinnosti má mu uložiť súd.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že úroková sadzba pôžičky predstavovala sumu 32 %, v
rozhodnom období bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 12,95 %. V zmluve uvedená
úroková sadzba je neprimerane vysoká, žalovanému teda boli poskytnuté peňažné prostriedky na
základeneplatnejspotrebiteľskejzmluvy,čímmáveriteľnároklennavráteniepožičanejistinybezúrokov

a poplatkov. Žalovaný na úhradu pôžičky zaplatil 2.975,97 eura, keďže mu bola požičaná suma 2.500
eur, zaplatil o 475,97 eura viac ako dostal, preto žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1,
2, § 3 ods. 1, § 39, na ustanovenie Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa -§ 4 ods. 8, § 7
ods. 2, § 8 ods. 1, 4.
Vo vzťahu k trovám konania súd uviedol, bez odkazu na akékoľvek právne ustanovenie, že úspešnému

žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, žalobca bol neúspešný, preto trovy konania súd stranám
nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu záveru,
ako aj k nesprávnemu skutkovému zisteniu, čím rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Jedinou

odplatou poskytnutého úveru bol len zmluvný úrok vo výške priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo
výške od 1.500 do 6.500 eur vrátane, so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v časeuzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií Slovenskej republiky predstavovala 19,53 % za štvrtý
štvrťrok 2012. Dojednaná výška úrokovej sadzby nepresahuje 2 x priemernú výšku RPMN, je tým
primeraná. Postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal miesto, ako zaujala súdna prax, len

vo výnimočných situáciách. Záver súdu preto správnym nie je. Žalobca taktiež uviedol, že v priebehu
sporu žalovaný na úver plnil čiastku 600 eur. Preto je potrebné v tejto časti konanie zastaviť. Žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v súlade s tým, ako bolo žalobou a
v priebehu konania žiadané.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, v spise nachádza sa iba písomnosť podpísaná F. M. V.,
ktorý stranou sporu, ani zástupcom žalovaného, ako zo spisu vyplýva, nie je.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario), a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti skutkového
zistenia súdom prvej inštancie, dôsledkom čoho má byť aj to, že z vykonaných dôkazov súd dospel aj
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah, nároky, z ktorého boli predmetom konania, ako vzťah
vzniknutý z absolútne neplatnej zmluvy, keďže dohodnutú úrokovú sadzbu 32 % ročne považoval za
priečiacu sa dobrým mravom s odkazom na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V čase uzatvorenia zmluvy nároky, z ktorej boli predmetom konania, platilo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Súd prvej inštancie, ako zo spisu vyplýva, sa predmetným zákonným ustanovením nezaoberal, stroho
konštatoval, že úroková sadzba je neprimerane vysoká, nakoľko priemerná úroková sadzba pre daný
typ úveru mala byť 12,95 %. Odhliadnuc od toho, že nie je zrejmé, či tento údaj bol správny vo
vzťahu k typu a objemu prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol žalovanému na základe zmluvy, je potrebné
uviesť, že odplata, ako vyplýva z citovaného ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v

čase vzniku záväzkového vzťahu na základe zmluvy, nemôže podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu. Konkrétna výška úrokovej sadzby v konkrétnom záväzkovom vzťahu je
daná aj rizikovou prirážkou ovplyvnenou zistením scoringu klienta, zmyslom ktorého je zhodnotiť bonitu
konkrétnehoklienta,zjednodušenepovedanénižšíúrokjeumenejrizikovéhoklienta.Vtomtozmyslenie
je možná jednoduchá paušalizácia, čo však samozrejme neznamená, že dohodnutý úrok z úveru nemá

žiadne hranice. Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne
uznávaným pravidlám a mravným princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými
mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 1MCdo/1/2009 posudzoval v konkrétnom prípade
to, či dohodnutá úroková sadzba vo výške 60 % nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pre porovnanie, v
Českej republike v rozpore s dobrými mravmi bol považovaný úrok vo výške štvornásobku maximálneho

úroku, aký poskytujú banky (Krajský súd v Ostrave vo veci 16 ICm/644/2010 uviedol, že ide o „setrvalú“
judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky).

7. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd konštatuje nepostačujúce, nesprávne skutkové zistenia
súdom prvej inštancie. Výsledok hodnotenia dôkazov tak nezodpovedá tomu, čo mohlo byť zistené ich

dôsledným posúdením v ich vzájomnej súvislosti, čo zakladá dôvod pre to, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie nemajú oporu
v postupe, ktorý pri hodnotení nároku, ktorý bol predmetom konania zrealizoval, čo má za následok
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Ak by totiž odvolací súd odoprel účastníkom možnosť

prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvej inštancie považované
za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli by posúdené ako rozhodujúce, porušená
by bola aj zásada spravodlivého súdneho konania.8. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná, vyhodnotí, či dohodnutá
úroková sadzba v zmysle odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podstatne prevyšuje odplatu
tak ako bola v čase vzniku zmluvy definovaná v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V prípade, že

dospeje k záveru, že dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne neprevyšuje takú výšku odplaty, ktorá
je v danom type právneho vzťahu akceptovateľná, bude sa zaoberať posúdením náležitostí zmluvy v
tom zmysle, či v úplnosti zodpovedajú zákonným predpokladom takého úverového vzťahu, z ktorého
má veriteľ nárok na úroky a poplatky, čo je povinný realizovať ex offo.
Zaoberať sa bude taktiež právnym úkonom žalobcu vo vzťahu k jeho tvrdeniam o zaplatení časti nároku

v priebehu konania, a to relevantným postupom voči tej osobe, voči ktorej bol nárok žalobou uplatnený.

9. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.