Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109208194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6109208194.7

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov 1/ V.. N. I., nar.
8. novembra XXXX, 2/ W. I., nar. 5. apríla XXXX, a 3/ W. I., nar. 4. marca XXXX, bytom H. H., I. cesta
XX, zastúpených JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, 040 01 Košice, Mlynská 28, proti žalovanému
I. X., nar. 3. decembra XXXX, bytom XXX XX H. D., B. 7, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej

ujmy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.11.2016, č. k.
10C/67/2009-519, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudokokresnéhosúduvpiatomvýrokuotrováchprvoinštančnéhokonaniamení tak,žežalovaný
je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ nemajetkovú ujmu v sume 10.000 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ nemajetkovú ujmu v sume 10.000 Eur v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3/ nemajetkovú ujmu v sume 10.000 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 32 % trov konania“.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že je nesporné, že tragické následky dopravnej nehody zavinenej
žalovaným a smrť manžela a otca žalobcov nemožno odstrániť len morálnou satisfakciou. Je zrejmé,
že následky trestného činu žalovaného sú nereparovateľné a vzniknutá trauma je zo života žalobcov
fakticky neodstrániteľná. Z tohto pohľadu by však bola opodstatnená akokoľvek vysoká náhrada
nemajetkovej ujmy. Práve preto Občiansky zákonník maximálnu ani minimálnu hranicu výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch neurčuje a ponecháva ju na úvahu súdu, ktorý musí hodnotiť jednotlivé

okolnosti a celkovú povahu konkrétneho prípadu. Jedným z kritérií určenia výšky náhrady nemajetkovej
ujmy musia byť aj reálne možnosti a motivácia povinného poskytnúť žalobcom aspoň nejakú satisfakciu
náhradou nemajetkovej ujmy, inak hrozí demotivácia povinného hľadajúceho únik pred povinnosťou.
Preto okresný súd rozhodnutím uložil žalovanému nahradiť každému zo žalobcov nemajetkovú ujmu
vo výške 10.000,- Eur, v prípade že sa toto rozhodnutie stane právoplatným, bude mať každý zo
žalobcov voči žalovanému právo na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 14.000,- Eur. Túto sumu (z

pohľadu žalovaného) nemožno považovať za „cenu života manžela a otca žalobcov“ a úplnú náhradu
za traumu, ktorú žalobcovia utrpeli, ale za sumu primeranú okolnostiam prípadu i osobným a sociálnympomerom strán. Táto výška náhrady nemajetkovej ujmy je nižšia ako žiadajú žalobcovia, preto vo
zvyšku súd žalobu zamietol, ale dáva nádej, že toto súdne rozhodnutie nezostane len nevykonateľným
a formálny aktom. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. s tým,

že vzhľadom k tomu, že v doterajších rozhodnutiach aplikovaný § 142 ods. 3 O.s.p. nemá v aktuálnom
procesnompredpise„nástupcu“,nemalsúdinúmožnosťakoprirozhodovaníotrováchkonaniaaplikovať
ustanovenie § 255 ods.1 C.s.p. Žalobcovia žiadali náhradu nemajetkovej ujmy (spolu) v sume 132.794,-
Eur, súd im priznal (so započítaním právoplatne prisúdenej náhrady v sume 3 x 4.000,- Eur) náhradu
nemajetkovej ujmy (spolu) v sume 42.000,- Eur. Z toho vyplýva, že žalobcovia v konaní uspeli v rozsahu

32% a v tomto pomere im súd priznal právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia, a to voči piatemu výroku rozsudku, v ktorom im súd priznal
náhradu trov konania vo výške 32 %. Navrhli rozsudok okresného súdu o trovách konania zmeniť tak,
že žalobcom odvolací súd prizná 100 % trov konania. Namietali, že okresný súd síce na danú vec

správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil. Už zo
samotného znenia zákonných ustanovení § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že výška
tohto nároku nie je presne definovaná. Sú stanovené len kritériá pre úvahu o výške nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorú výšku tohto nároku môže s prihliadnutím na ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka definitívne stanoviť až súd. Žalobcovia v tomto smere poukázali aj na stabilnú judikatúru

a súdmi rešpektované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.1969 publikované v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk NS SR pod číslom 28/1970. Pri tomto nároku sa nejedná o typickú žalobu na
plnenie, pri ktorej boli žalobcovia už v čase podania žaloby nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a
súdne rozhodnutie má iba deklaratórny charakter, pričom v prípade procesného úspechu konštatuje
existenciu subjektívneho práva na strane žalobcov, t. j. ich aktívnu vecnú legitimáciu. Okresný súd mal

tedaajnapriektomu,žesvojimirozhodnutiaminepriznalnáhradunemajetkovejujmyvcelejpožadovanej
výške, posúdiť výsledok konania tak, že žalobcovia v ňom mali plný úspech. Žalobcovia poukázali aj
na stanovisko odbornej verejnosti, ktorá zastáva pri aplikácii ustanovenia § 255 C.s.p. v konaniach o
náhradu nemajetkovej ujmy rovnaký právny názor.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 388 C.s.p. zmenil.

6. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je v plnom rozsahu dôvodné

a argumenty v ňom uvedené sú súladné s rozhodovacou praxou súdov ako aj konštantnou judikatúrou.
Okresný súd síce správne aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p.,
toto však nesprávne vyložil.

8. Úplne dôvodný je argument žalobcov, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobcom nepriznal plnú

náhradu trov konania. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V danom prípade by nebolo celkom spravodlivé a v súlade so

satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcov, aby svoju ujmu podceňovali iba preto,
aby potom nemuseli hradiť trovy konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba
rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (napr. nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 170/99). Za základné
sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcov bolo v danom prípade zasiahnuté. Výška nemajetkovej
ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. V danom prípade teda žalobcovia majú právo na plnú náhradu

trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov
konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo
veci“ (§ 255 C.s.p.), keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu, a nie čo do
výšky priznaného nároku. Žalobcovia v predmetnom konaní boli nepochybne plne procesne úspešní,čo do základu, tak ako to okresný súd konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Výška závisela od
úvahy súdu, ktorú žalobcovia nemohli nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Zamietnutie
žaloby v prevyšujúcej časti teda nie je prejavom procesného úspechu žalovaného, ale iba dôsledkom

úvahy súdu. Nemožno preto priznať žalobcom len 32 % trov konania, tak ako to urobil okresný súd.
Žalobcom teda bude priznaná náhrada trov iba z prisúdenej sumy každému z nich po 14.000,- Eur,
avšak v plnej výške.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p.,

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia,
ktorí si trovy v odvolacom konaní uplatnili, a preto im ich odvolací súd priznal v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).