Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217376
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315217376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta
11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného splnomocnencom Advokátka kancelária Čulman, s.r.o.,
Lietavská 3, Bratislava, IČO: 46 849 793, proti žalovanej: Q. Q., rod. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
G. XXXX/XX, Z.-Z., zastúpená splnomocnencom JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará
Vajnorská cesta 371, Bratislava, IČO: 36 264 750, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27. júna 2017, č.k. 17C/506/2015-61, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že Darovacia zmluva zo dňa 15.1.2015
uzatvorená medzi Ing. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. XXXX/XX, ako darcom a žalovanou
ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, a ktorou darca
daroval obdarovanej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 -ina, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa
v obci Z., katastrálne územie Z., ktoré sú zapísané na LV číslo XXX vedenom Okresným úradom Šaľa,
katastrálny odbor, ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo 3516/2,

parcela registra "C" číslo 3516/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, parcela registra
"C" číslo 3516/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, parcela registra "C" číslo 3516/3
zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcela registra "C" číslo 3517 záhrady o výmere
392 m2, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
100%. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.7.2015 domáhal určenia,
že darovacia zmluva zo dňa 15.1.2015 uzatvorená medzi Ing. M. Q. ako darcom a žalovanou ako
obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, a ktorou darca

daroval obdarovanej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v
obci Z., katastrálne územie Z., zapísaných na LV č. XXX, je voči žalobcovi právne neúčinná s poukazom
na § 42 ods. 1, 3 písm. a) OZ. Dôvodil, že zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 5.9.2013 vydaným
OkresnýmsúdomBratislavaV,č.k.5Zm/900/2013-16,bolIng.M.Q.(dlžník)zaviazanýzaplatiťžalobcovi
spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ a 3/ zmenkovú sumu vo výške 11.829,88 eur s príslušenstvom,
zmenkovú odmenu 39,43 eur, aj trovy konania vo výške 1.419,88 eur. Zmenkový platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči dlžníkovi dňom 23.9.2013. Pohľadávka žalobcu z tohto

zmenkového platobného rozkazu zaplatená nebola. Žalobca podal návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 23.7.2014 na Exekútorský úrad Košice JUDr. V. P. M., ktoré konanie je vedené pod
sp.zn. EX-795/2014.Do dnešného dňa exekútorka nevymohla od dlžníka ani spoludlžníkov dlžnú sumu,
vymohla len sumu 114 eur. Žalobca sa dňa 14.5.2015 dozvedel, že hoci mu dlžník jeho pohľadávku vcelom rozsahu neuhradil, uzatvoril ako darca dňa 15.1.2015 so žalovanou ako obdarovanou darovaciu
zmluvu, v dôsledku ktorej sa zmenšil majetok Ing. M. Q. ako dlžníka žalobcu v takom rozsahu, že došlo
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, čím boli naplnené zákonné predpoklady

odporovateľnosti právneho úkonu. Naliehavý právny záujem na vydaní rozhodnutia o určení právnej
neúčinnosti právneho úkonu žalobca vidí v tom, že jedine na základe takéhoto rozhodnutia súdu
bude žalobcovi umožnené domáhať sa uspokojenia pohľadávky voči dlžníkovi z toho, čo odporovaným
právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. Žalovaná uviedla, že o prebiehajúcej exekúcii svojho syna Ing.
M. Q. nemala žiadnu vedomosť. Už nežijú v spoločnej domácnosti, dlžník býva so svojou manželkou

a deťmi. Spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti mal ako dedičstvo po jej manželovi, teda po svojom
otcovi od roku 1999. V dome žije sama, po celý čas až do uzavretia darovacej zmluvy neprišlo k
obmedzeniu nakladania so spoluvlastníckym podielom resp. na spoluvlastnícky podiel nebolo súdnou
exekútorkou zriadené exekučné záložné právo. Poukázala na znenie článku IV darovacej zmluvy,
podľa ktorého darca výslovne prehlásil, že zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, že je oprávnený
nakladať s predmetom daru v plnom rozsahu, že neexistujú žiadne rozhodnutia, ktoré by to obmedzovali.

Darca prehlásil, že nemá vedomosť o tom, že by si mohla tretia osoba uplatňovať akékoľvek právo z
akéhokoľvek titulu predmetu daru a že na ňom neviaznu žiadne vecné bremená, ťarchy, dlhy, nájomné
či iné práva. Nemala žiadnu vedomosť, že jej syn má dlh, o ktorom sa dozvedela až z podanej žaloby.
Nemohla vedieť o tom, že by mohlo byť uspokojenie dlhu žalobcu týmto úkonom zmarené. Pri uzatváraní
predmetnej darovacej zmluvy vyvinula náležitú starostlivosť a objektívne sa nemala ako dozvedieť o

dlhu svojho syna, ako ani o tom, že by týmto úkonom mohol žalobcu ukrátiť. Súd prvej inštancie zistil,
že k uzatvoreniu darovacej zmluvy zo dňa 15.1.2015 došlo tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe,
keď Ing. Q. ako dlžník žalobcu podaroval žalovanej ako obdarovanej spoluvlastnícky podiel 1/4 na
nehnuteľnostiach v katastrálnom území Z., zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom, zastavané
plochy, nádvoria a záhrady. V článku IV darovacej zmluvy darca (syn žalovanej) prehlásil, že jeho

zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, že je oprávnený nakladať s predmetom daru, že neexistujú
žiadne rozhodnutia súdov alebo iných orgánov, ktoré by to obmedzovali alebo mohli obmedzovať,
alebo ohrozovať jeho vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom, alebo ktoré by obmedzovali alebo mohli
obmedzovať jeho právo nakladať s predmetom daru. Darca prehlásil, že nemá vedomosť o tom, že
by si mohla tretia osoba uplatňovať akékoľvek právo z akéhokoľvek titulu predmetu daru a že na

ňom neviaznu žiadne vecné bremená, dlhy, ťarchy, nájomné, či iné práva tretích osôb. Zo zmenkového
platobného rozkazu zo dňa 5.9.2013 vydaného Okresným súdom Bratislava V, č.k. 5Zm/900/2013-16,
právoplatného voči Ing. M. Q. dňa 23.9.2013, bol dlžník teda Ing. M. Q. zaviazaný uhradiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne s ďalšími žalovanými zmenkovú sumu vo výške 11.829,88 eur so 6% ročným
úrokom od 18.3.2013 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške 39,43 eur, aj náhradu trov konania.

Dlžník si svoju povinnosť nesplnil, preto žalobca podal dňa 23.7.2014 návrh na vykonanie exekúcie.
Pôvodným veriteľom bola spoločnosť VB LEASING SK, s.r.o., zmluvou o zlúčení N
36/2016, Nz 19511/2016, NCRls 20078/2016 zo dňa 1.6.2016 táto zanikla ku dňu 1.7.2016 zlúčením a
právnym nástupcom je od tohto dňa žalobca ČSOB Leasing, a.s.. Súdny exekútor dňa 28.10.2014 vydal
Upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu.

Z LV č. XXX vedeným Okresným úradom Šaľa súd zistil, že žalovaná je spoluvlastníčkou 3/4 na
ňom zapísaných nehnuteľností a M. Q. je spoluvlastníčkou 1/4. Z LV č. XXX vedeným Okresným
úradom Šaľa, katastrálne územie J., súd zistil, že syn žalovanej Ing. Q. M. je spoluvlastníkom 1/16
na ňom zapísaných nehnuteľnostiach. V časti C na LV je zapísaný až pod poradovým číslom X
exekútorský príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, pričom voči synovi

žalovanej je vedených niekoľko exekúcií. Z výpovede svedka Ing. M. Q., syna žalovanej, teda dlžníka, na
pojednávaní súd zistil, že zodpovedá pravde, že žalovanú nikdy neinformoval o svojich dlhoch, pretože
jednak sa nezaujímala o jeho podnikateľské aktivity a jednak mala zdravotné problémy a nechceli jej
priťažiť. Doma sa o práci nerozprávajú. Zo správy o stave exekúcie zo dňa 9.8.2016 súd zistil, že
exekučné konanie sa začalo dňa 25.7.2014, poverenie bolo vydané 6.10.2014. Exekútorka zisťovala

majetok, zo Sociálnej poisťovne bola negatívna odpoveď, z katastrálneho portálu bolo zistené, že
povinný bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a č. XXX. Povinný nebol vlastníkom
ani držiteľom motorového vozidla. U povinného bol zistený účet v E. K. na ktorom sa nenachádzalo
dostatok finančných prostriedkov. Ku dňu vyhotovenia správy o stave exekúcie sa povinný zamestnal
v spoločnosti E. A., s.r.o. Na účte v E. K. sa k 5.8.2016 nachádzali finančné prostriedky vo výške

15,82 eur a na tomto účte je blokovaných 95.278,26 eur, čo značí, že pohľadávky z exekúcií voči
povinnému sú vo výške 95.278,26 eur. Exekútorský úrad eviduje úhradu od povinného dlžníka M.
Q. zo dňa 24.3.2015 v sume 114 eur. Exekútorka oznámila, že ku dňu 9.8.2016 vymáhaný nárok
predstavuje sumu 15.579,04 eur, trovy oprávneného 380,37 eur, predbežné trovy súdneho exekútora4.521,01 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a), § 42b ods. 1, 2
a 4 OZ. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania
súdu voči dlžníkovi pohľadávku. Pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá

z takéhoto úkonu mala prospech a teda aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil. Právny
inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi
úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku, za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť
jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, ktorými
dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej

pohľadávky. Veriteľ musí v konaní pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom dlžník
kvalifikovane zmenšil svoj majetok. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti
rozsudku súdu a to ex tunc, vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinný.
Lehota troch rokov v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka je hmotnoprávnou
lehotou, v ktorej musí byť žaloba uplatnená na súde. Pri právnych úkonoch, podľa ktorých práva vznikajú
vkladom do katastra, trojročná lehota začína plynúť dňom, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do

katastra nehnuteľností, v danom prípade je to 22.1.2015 a uplynula by dňom 22.1.2018. Ustanovenie
§ 42a ods. 3 OZ umožňuje veriteľovi, aby za výhodnejších podmienok odporoval právnemu úkonu.
V týchto prípadoch preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti, úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkych osôb (ods. 3 písm. a)) sa predpokladá (prezumuje). Preto druhá
žalovaná strana musí preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri

náležitej starostlivosti. Pokiaľ to druhá strana nepreukáže, odporovacia žaloba je úspešná. Vynaloženie
náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu
a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa,
ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala (t.j. aby sa o tomto úmysle
dozvedela). Vzhľadom na výsluch žalovanej a svedka, jej syna, súd mal za jednoznačne stanovené,

že žalovaná nevyvinula žiadnu snahu zistiť dlhy svojho syna, nevyvinula náležitú starostlivosť, nakoľko
sa žiadnym spôsobom neinformovala o situácii svojho syna. Len prečítaním listu vlastníctva č. XXX
by zistila, že voči jej synovi sú vedené viaceré exekúcie, teda mala objektívne možnosť zistiť dlhy
syna. Navyše súd neuveril vyjadreniu žalovanej, že nevedela o dlhoch syna, nakoľko sama uviedla,
že ich rodinné vzťahy sú dobré, komunikujú spolu, preto je neuveriteľné a nepredstaviteľné, že by syn

matku neinformoval o finančných problémoch. Žalovaná tak neuniesla bremeno tvrdenia, ani bremeno
dôkazu podľa § 150 CSP. Súd ďalej zisťoval kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka vzťahujúce sa
na obdobie 22.1.2015, kedy nastali účinky vkladu. Zistil, že k tomuto dňu nedisponoval dlžník iným
hodnotným majetkom ako nehnuteľnosťami na LV č. XXX. Dlžník vlastnil ešte pozemky zapísané na LV
č. XXX, avšak k týmto bolo zriadené exekučné záložné právo pod poradovým číslom 7, z predaja týchto

pozemkov už nie je možné uhradiť pohľadávku veriteľa vzhľadom na predchádzajúcich 6 veriteľov, resp.
6pohľadávok,ktoréjepotrebnéuhradiťpredpohľadávkoužalobcu,dlžníkmáspolupohľadávkyvovýške
95.278,26 eur a vzhľadom na výmeru a umiestnenie pozemkov ich cena zďaleka nebude postačovať na
úhradu pohľadávok v tejto výške. Súd považoval práve uzatvorenie darovacej zmluvy za kvalifikované
zmenšenie majetku dlžníka, čím znemožnil žalobcovi v exekúcii domáhať sa predaja nehnuteľností a

uspokojenia svojej pohľadávky, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku žalobcu na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich
náhradu vo výške 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalovaná.

Uviedla, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal, že právny úkon Darovacia zmluva zo dňa 15.1.2015 ukracuje uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky. Tvrdenie súdu prvej inštancie v rozsudku, že dlžník je vlastníkom 1/16
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, z predaja týchto pozemkov však už nie je možné uhradiť

pohľadávku veriteľa vzhľadom na predchádzajúcich 6 veriteľov, ktorých je potrebné uspokojiť pred
pohľadávkou žalobcu a vzhľadom na výmeru a umiestnenie pozemkov ich cena zďaleka nebude
postačovať na úhradu pohľadávok, sú len domnienkou súdu, ktorá nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Nebolo vôbec preukázané, aká jeho hodnota predmetných nehnuteľností, tiež aká je
výška predmetných pohľadávok zabezpečených jednotlivými exekučnými záložnými právami. Nebolo

preukázané, v akom štádiu je výkon exekúcie nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXX. V tomto
smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ten predložil správu súdnej exekútorky, avšak z nej vyššie
uvedené skutočnosti nevyplývajú. Rovnako tieto skutočnosti nevyplývajú ani z faktu, že na bankovom
účte Ing. Q. sú blokované peňažné prostriedky do výšky 95.278,26 eur. Môžu sa iba domnievaťaká je suma zabezpečených pohľadávok predchádzajúcich pohľadávke žalobcu. Žiadnym v konaní
vykonaným dôkazom táto skutočnosť nebola preukázaná. Bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom
ďalších nehnuteľností, ktoré síce sú predmetom viacerých exekúcií, avšak nebolo preukázané, že tento

majetok v jeho vlastníctve nepostačuje na úhradu pohľadávky žalobcu. Žalovaná naopak, v konaní
preukázala, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. V čase
vykonania úkonu neboli na LV č. XXX zapísané skutočnosti, z ktorých by vyplýval záver o tom, že darca
je dlžníkom a má vymáhateľné pohľadávky, ktorých uspokojenie by mohlo byť týmto zmarené. Ing. M. Q.
prehlásením v darovacej zmluve ubezpečil žalovanú o tom, že jeho právo nakladať s nehnuteľnosťou

nie je obmedzené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani v prípade, ak by žalovaná výslovne
žiadala darcu o oznámenie, či nemá dlh, ktorého uspokojenie by mohlo byť vykonaním tohto právneho
úkonu zmarené, nebol by jej túto skutočnosť priznal. Teda objektívne žalovaná nemala žiadnu možnosť
zistiť skutočnosti o ktorých sa dozvedela až z podanej žaloby. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v odvolaní tvrdí, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že právny úkon darovacia zmluva ukracuje uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky. Ďalej žalovaná uvádza, že nebola preukázaná hodnota predmetných
nehnuteľností t.j. 1/16 spoluvlastníckeho podielu dlžníka na pozemkoch zapísaných v LV č. XXX a že
nebolapreukázanávýškaprednostnýchpohľadávokzabezpečenýchjednotlivýmiexekučnýmizáložnými

právami predchádzajúcimi exekučnému záložnému právu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu. Tieto
tvrdenia považuje žalobca za účelové, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca predložil
súdu správu o stave exekúcie zo dňa 9.8.2016, z ktorej vyplýva, že na účte Ing. Q. sú blokované
peňažné prostriedky až do výšky 95.278,26 eur, tzn. že vymáhané pohľadávky z jeho účtu predstavovali
k dátumu vyhotovenia správy o stave exekúcie výšku 95.278,26 eur, pričom peňažné prostriedky na účte

boli len vo výške 15,82 eur. Nakoľko exekučné záložné právo zriadené na zabezpečenie pohľadávky
žalobcu je zriadené až ako siedme v poradí, nie je v žiadnom prípade možné uspokojiť z prípadného
výťažku z predaja predmetného spoluvlastníckeho podielu pohľadávku žalobcu. Vzhľadom na výmeru,
umiestnenie pozemkov, výšku spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 1/16 a dlhov Ing. Q. minimálne
vo výške 95.278,26 eur je nepochybné, že v prípade výkonu exekučného záložného práva by sa

nedosiahol taký výťažok z predaja, ktorý by uspokojil pohľadávku žalobcu. Okrem iného o ukrátení
uspokojenia žalobcovej pohľadávky svedčí aj tá skutočnosť, že do dnešného dňa, viac ako tri roky
od začatia exekúcie, sa z majetku Ing. Q. v prospech žalobcu nevymohlo nič a jediný majetok, z
ktorého by mohla byť pohľadávka reálne aspoň čiastočne uspokojená, je majetok, ktorý Ing. Q. previedol
darovacou zmluvou na svoju matku. Žalovaná uviedla, že so synom sa doma o pracovných veciach

nerozprávajú, od syna nikdy nezisťovala, či má nejaké dlhy. Žalobca má za to, že keby žalovaná vyvinula
náležitú starostlivosť, mohla poznať, že jej syn má dlhy. Mala a mohla sa svojho syna pred uzatvorením
darovacej zmluvy spýtať. Žalovaná však ani to neurobila a nie je preto pravdou, že vykonala všetky
možné a dostupné úkony, z ktorých by bolo objektívne možné urobiť záver o tom, že Ing. Q. nemá
žiadne dlhy, ktorých uspokojenie mohlo byť darovacou zmluvou zmarené. Tvrdenia žalovanej o tom, že

aj keby syna výslovne žiadala o oznámenie, či nemá dlhy, tento by jej to nepriznal, považuje žalobca
za domnienky, ktoré nemajú oporu v dokazovaní. Tak dlžník, ako aj žalovaná zhodne tvrdili, že ich
rodinné vzťahy sú veľmi dobré, navštevujú sa, riadne spolu komunikujú. Žalobca v prvoinštančnom
konaní predložil súdu listinné dôkazy, rozhodcovské uznesenie vydané rozhodcovským súdom Arbitráže
s.r.o, zo dňa 6.8.2014, ktorým rozhodcovský súd predbežným opatrením zakázal Ing. Q. M. nakladať

s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX. Predbežné opatrenie platilo do decembra 2014, pričom
doložku právoplatnosti na zrušujúcom uznesení si Ing. Q. dal vyznačiť 12.1.2015 a už 15.1.2015
uzatváral so žalovanou darovaciu zmluvu. Ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX žalovaná mohla a mala vedieť o tom, že jej syn má dlhy, nakoľko plomba na liste vlastníctva
bola zapísaná štyri mesiace na nehnuteľnosti, ktorá bola aj v jej podielovom spoluvlastníctve. Žalobca

navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že správa o stave exekúcie
neobsahuje tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, resp. o tom, že by povinný nedisponoval

iným majetkom. Tiež z nej nevyplýva, že vymáhanú pohľadávku nie je možné uspokojiť predajom
spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve Ing. Q. na nehnuteľnostiach v k.ú. J. na LV č. XXX. Suma
95.278,26eurpredstavujesumupeňažnýchprostriedkovblokovanýchnaúčteIng.Q.,avšakpohľadávka
veriteľa je zabezpečená exekučným záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach v k.ú. J., ktoréje prvé v rade a predchádza ostatným exekučným záložným právam, pričom výška tejto vymáhanej
pohľadávky je 15.579,04 eur. Aká je hodnota predmetných spoluvlastníckych podielov Ing. Q. na
nehnuteľnostiach v k.ú. J., preukázané nebolo. V konaní bolo preukázané, že Ing. Q. disponuje aj ďalším

majetkom podliehajúcim exekúcii, tento majetok je predmetom exekúcie na uspokojenie vymáhanej
pohľadávky žalobcu a zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že hodnota tohto majetku nie je
dostatočná na uspokojenie jeho vymáhanej pohľadávky.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalobca má za to, že ak by bola

možnosť uspokojiť jeho pohľadávku z iného majetku povinného, súdna exekútorka by tak už dávno
urobila. Je predsa v záujme oprávneného aj exekútorky, aby sa pohľadávka čo najskôr uspokojila. V
skutočnosti sa však od upovedomenia o začatí exekúcie podarilo súdnej exekútorke teda od 28.10.2014
vymôcť len nepatrnú sumu a to vo výške 114 eur. V čase vypracovania tejto správy pohľadávka vrátane
exekučných trov predstavovala sumu vo výške 20.480,42 eur a každým dňom narastá o úroky z
omeškania. Hoci v správe exekútorky nie je uvedená formulácia o nevymožiteľnosti pohľadávky, resp.

o tom, že povinný nedisponuje iným majetkom, postačujúcim na úhradu vymáhanej pohľadávky, v
skutočnosti do dnešného dňa nebola pohľadávka oprávneného uspokojená v celom rozsahu ale len
v rozsahu 114 eur. Na bankovom účte povinného bola v čase vypracovania správy suma 15,82 eur
a povinný nebol vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Jediným zisteným majetkom bol podiel
1/16 na nehnuteľnosti - ornej pôde o výmere 755 m2, zapísanej na LV č. XXX v k.ú. J.. K tvrdeniu

žalovanej, že zo správy exekútorky nevyplýva, že vymáhanú pohľadávku nie je možné uspokojiť
predajom spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve Ing. Q. na nehnuteľnostiach v k.ú. J., na LV č. XXX,
žalobca uviedol, že 1/16 podiel z celku na nehnuteľnosti ornej pôde o výmere spolu 755 m2, v obci J., v
žiadnom prípade neuspokojí celú pohľadávku vrátane exekučných trov, je otázne, či by sa vôbec našiel
kupujúci, ktorý by takýto podiel 1/16 na nehnuteľnosti, kde sú ďalší piati spoluvlastníci, odkúpil. Žalovaná

na súde na pojednávaní konanom dňa 5.5.2016 uviedla, že so synom majú rodinné vzťahy veľmi
dobré. Ak tvrdila, že povinný disponoval aj iným majetkom, z ktorého sa dá pohľadávka oprávneného
uspokojiť, na svoju obranu a za účelom preukázania tohto svojho tvrdenia mohla požiadať syna, aby
dal vypracovať znalecký posudok na ocenenie nehnuteľnosti a predložiť takýto znalecký posudok súdu.
Navrhol rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17C/506/2015 je určenie
neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi a to Darovacej zmluvy zo dňa 15.1.2015, uzatvorenej medzi
Ing. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, Z., ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorej
predmetom je spoluvlastnícky podiel1/4 na nehnuteľnostiach v kat. území Z., zapísaných na LV č. XXX
vedenom Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a určené, že Darovacia zmluva zo dňa 15.1.2015 je voči
žalobcovi právne neúčinná.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne novérelevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli navyše
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd tak nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

10.Kodvolacímnámietkamodvolacísúddodáva,že súdprvejinštanciesprávnevyhodnotil,žežalovaná
nepreukázala, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
V konaní bolo preukázané zhodnými tvrdeniami žalovanej a dlžníka, jej syna, že majú veľmi dobré
rodinné vzťahy, navštevujú sa, riadne spolu komunikujú, o pracovných veciach sa však nerozprávajú.

Žalovaná tvrdila, že od syna nezisťovala, či má dlhy. V ostatných skutočnostiach sú výpovede žalovanej
a dlžníka protirečivé. Žalovaná tvrdí, že synovi požičala pred deviatimi rokmi peniaze, keď sa mu
narodil syn. Dlžník ako svedok vypovedal, že keď sa mu v podnikaní darilo horšie, tak mu matka
finančne vypomohla. Žalovaná ďalej tvrdila, že v roku 2014 sa dohodli, že jej syn prepíše svoj podiel
na ňu, mala to byť akási forma peňazí, ktoré mu poskytla. Ona chcela mať istotu, že bude mať kde
dožiť a chcela, aby nevznikali medzi súrodencami nezhody. Dlžník vypovedal, že požičané finančné

prostriedky nevedel matke vrátiť, tak sa dohodli, že na ňu prepíše svoj podiel, ktorý na rodinnom
dome a priľahlých nehnuteľnostiach zdedil po svojom otcovi. Takže z uvedeného je nejasný účel
pôžičky peňazí, keď žalovaná tvrdila, že tieto synovi požičala pred deviatimi rokmi, keď sa mu narodil
syn, dlžník tvrdil, že peniaze mu požičala, keď sa mu finančne v podnikaní nedarilo. Dlžník však
svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vlastnil od roku 1999, keď ho zdedil

po svojom otcovi. So svojím spoluvlastníckym podielom mal dlžník zakázané nakladať a to na
základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením rozhodcovského súdu Arbitráž, s.r.o., zo dňa
6.8.2014 a to až do vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie
žalovanej sumy. Toto rozhodcovské rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia bolo v právnej veci
žalobcu LADCE Betón, s.r.o., Bratislava, kde menovaný žalobca nariadenie predbežného opatrenia

odôvodnil obavou, že sa žalovaný 2/ teda Ing. M. Q. usiluje zmenšiť svoj majetok s úmyslom zmariť
uspokojenie veriteľa. Uznesením zo dňa 8.12.2014, právoplatným dňa 19.12.2014, rozhodcovský súd
zrušil predmetné predbežné opatrenie. Dňa 12.1.2015 bola na predmetnom rozhodcovskom uznesení
vyznačená právoplatnosť. Následne dňa 15.1.2015 dlžník uzavrel predmetnú darovaciu zmluvu, ktorou
svoj spoluvlastnícky podiel previedol na žalovanú, pričom neuviedol žiadnu hodnovernú skutočnosť a

dôkaz prečo zrovna tri dni po uvoľnení nehnuteľnosti túto previedol. Žalovaná takisto neuviedla žiadne
presvedčivé dôkazy na preukázanie skutočnosti, že úmysel svojho syna ukrátiť veriteľa nemohla poznať.
Uvedené predbežné opatrenie o zákaze nakladať s predmetným spoluvlastníckym podielom svedčiace
tomu, že Ing. Q. mal dlhy bolo zapísané aj na liste vlastníctva č. XXX, Okresného úradu Šaľa, katastrálny
odbor, v časti C ťarchy. Vzhľadom k všetkým týmto skutočnostiam odvolací súd považoval výpoveď

žalovanej za účelovú a nepreukazujúcu, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa. K ďalšej námietke uvedenej v odvolaní, že žalobca nepreukázal, že právny úkon
darovacia zmluva zo dňa 15.1.2015 ukracuje uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko
bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom ďalších nehnuteľností, avšak nebolo preukázané, že tento
majetok v jeho vlastníctve nepostačuje na úhradu pohľadávky žalobcu, odvolací súd dodáva, že úvahy

súdu prvej inštancie ako aj úvahy vo vyjadrení žalobcu k predmetným tvrdeniam, považoval za dôvodné.
Je zrejmé, že dlžník Ing. M. Q. je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Šaľa,
katastrálny odbor, na LV č. XXX v podiele 1/16. Na tomto LV sú zapísané parcely registra C č. 1353/1
ornápôdaovýmere376m2aparcelaregistraC1353/4ornápôdaovýmere379m2.Takžespoluvýmera
tejto ornej pôdy je 755 m2 a podiel dlžníka 1/16 predstavuje z celkovej výmery výmeru 47,19 m2. V

časti C ťarchy je zapísaný exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
č. EX 795/2014-42 zo dňa 4.3.2015. Okrem tohto zápisu na podiel dlžníka je zapísaných ďalších 7
exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
alebo príkazom na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.6.2018
vyplýva, že ku dňu 9.8.2016 predstavovala pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi výšku 20.480,42 eur a

každým dňom narastá o úroky z omeškania. V prípade, ak by mala byť z predmetných nehnuteľností
ornej pôdy o výmere 47,19 m2 predmetná pohľadávka žalobcu vymožená, musela by sa táto orná pôda
predať za cenu približne 430 eur za m2, čo je absolútne nereálne a to vzhľadom na druh nehnuteľnosti,
ktorým je orná pôda, výmeru 47,19 m2, ďalších 5 spoluvlastníkov a lokalitu, v ktorej sa nachádza obec
J. okres Z. Odvolací súd tak mal za nepochybné, že z uvedených nehnuteľností nie je možné žalobcovu

pohľadávku uspokojiť a to ani v prípade, ak by po predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu bola
žalobcova pohľadávka uspokojovaná ako prvá. Takže odvolací súd nepovažoval za potrebné zisťovať
hodnotu predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Okrem týchto nehnuteľností žalovaný
nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok, a ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Odvolací súd pretopovažoval záver súdu prvej inštancie spočívajúci v skonštatovaní, že uzatvorenie darovacej zmluvy,
ktorou dlžník žalovanej daroval nehnuteľný majetok, je právnym úkonom, ktorý znemožnil, aby sa
žalobca v exekúcii domohol predaja tejto nehnuteľnosti s následným uspokojením svojej pohľadávky.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1

CSP za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na
ich náhradu v celom rozsahu.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).