Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/245/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215215652
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215215652.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpeného spoločnosťou: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanému:
C. G., nar. X.X.XXXX, adresa F. XXX, o zaplatenie 585,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/442/2015-64 zo dňa 20.4.2017 - v časti výroku
III. o náhrade trov konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania m e n í
tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,88%.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 503,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 331,94 Eur od 25.8.2015
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a napokon
výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo.

2. Rozhodnutie súd vo veci samej odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, ods. 3
písm. a), ods. 4, § 54 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a
vecne tým, že nárok žalobcu uplatnený v sume 585,87 Eur s príslušenstvom považoval za opodstatnený
len čo do sumy 503,71 Eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania v zákonnej výške 8,50% ročne. Vo

zvyšku, t. j. čo do úroku vo výške 145,55 Eur vyčísleného ku dňu 24.8.2015 a úroku z omeškania vo
výške 88,38 Eur vyčíslenému ku dňu 24.8.2012, ako aj čo do úroku z omeškania vo výške 8,50% ročne
zo sumy 165,55 Eur od 25.8.2015 do zaplatenia, žalobu zamietol.

3. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods.
1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že vzhľadom na to, že

strany sporu mali vo veci len čiastočný úspech rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

4. Proti tomuto uzneseniu výlučne v rozsahu výroku III., ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania
podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa s poukazom na ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku III. zrušil

a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Dôvodil, že nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči
protistrane. Náhrada trov je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keďstranysporustojaprotisebeajenamieste,abystrana,ktorávsporesosvojímnárokomzvíťazila,dostala
ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 CSP
ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Pomer úspechu je základným meradlom pre

nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak
žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný. Aby čiastočný úspech
založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom
úspechu jednej zo strán sporu. Žalobcovi potom nie je zrejmé, na základe akej logicko-právnej úvahy

konajúci súd opomenul vyššie uvedené. Zrejme mal súd za to, že úspech a neúspech v konaní sa
navzájom vylúčili. S týmto žalobca zásadne nesúhlasí, pretože bol v konaní prevažne úspešný. Táto
skutočnosť navyše vyplýva priamo zo súdneho spisu a v zmysle § 186 CSP je skutočnosťou, ktorá
nepodliehaďalšiemudokazovaniu.Pomerrozdelenianáhradytrovkonaniazodpovedápomeruvíťazstva
strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Z rozsudku jasne vyplýva, že žalobcu
je možné označiť ako prevažne víťazného účastníka konania. Tu žalobca poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04. Uviedol, že konajúci súd žiadnym spôsobom nekonkretizoval,
čím boli dané zákonné podmienky na nepriznanie náhrady trov konania. Vo veci náhrady trov konania
pritom nie je možné použiť voľnú úvahu, ale je potrebné striktne dodržať zákonné podmienky a ich
použitie náležite odôvodniť. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená. Súd
opomenul uvedený základný princíp postupu pri určovaní výšky náhrady trov konania. S poukazom

na ust. § 220 ods. 2 CSP žalobca dôvodil, že skutočnosť, že sa súd vôbec nezaoberal pomermi
úspechu v konaní vyvoláva dôvodnú pochybnosť o odôvodnení rozsudku, ktoré v tomto smere nie je
preskúmateľné. V obdobných prípadoch bol žalobca uznaný za prevažne úspešného účastníka sporu.
Základným obsahom princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, je vytvorenie právnej istoty,
ženaurčitúprávnerelevantnúotázkusapriopakovanívrovnakýchpodmienkachdávarovnakáodpoveď

(I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06), preto je legitímnym očakávaním žalobcu, že
obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ
ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL.
ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Miera samostatnosti posúdenia analogickej právnej otázky v

každom jednotlivom prípade je limitovaná práve zásadou materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu.
Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko žalobca bol úspešným účastníkom sporu a patrí mu pomerná náhrada trov konania.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

6. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany nepodali.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1CSPacontrario)apooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáludospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho
odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim nepriznanie stranám sporu nároku na

náhradu trov konania.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania v sporovom konaní ovláda zásada úspechu vo veci
(§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.
1 CSP). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu sa uplatní tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené

a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Procesný úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej. V prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo
obsiahnuté v ust. § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu), to znamená, že náhrada trov musí byť pomerne

rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu víťaznej strany odčítať
jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Zohľadňuje sa pritom každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Vo výške rozdielu má potom strana právo, aby jej druhá
strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška
trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu potom nerozhodná.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 585,87 Eur,
spolu so zmluvným úrokom 18,90% ročne zo sumy 331,94 Eur od 25.8.2015 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 497,49 Eur od 25.8.2015 do zaplatenia. Rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/442/2015-64 zo dňa 20.4.2017 bolo žalobe žalobcu vyhovené

len v časti o zaplatenie sumy 503,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo
sumy 331,94 Eur od 25.8.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Vzhľadom na
uvedené platí, že ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu (t. j. 20.4.2017) sa tak žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy celkom 759,94 Eur (t. j. 585,87,- Eur + vyčíslené zmluvné úroky
18,90% ročne zo sumy 331,94 Eur od 25.8.2015 do 20.4.2017 v sume 103,98 Eur + vyčíslený úrok z

omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 497,49 Eur od 25.8.2015 do 20.4.2017 v sume 70,09 Eur),
pričom rozhodnutím súdu mu bola priznaná suma celkom 550,47 Eur (t. j. 503,71 Eur + vyčíslené úroky
z omeškanie vo výške 8,50% ročne zo sumy 331,94 Eur od 25.8.2015 do 20.4.2017 v sume 46,76
Eur). Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 72,44% (550,47
Eur : 759,94 Eur x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 27,56% (100% - 72,44%) a tým je daný

prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 44,88% (72,44% - 27,56%). Žalobcovi teda vzniklo právo na
náhradu účelne vynaložených trov prvoinštančného konania práve takýmto percentom (v zmysle § 255
ods. 2 CSP).

14. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 Civilného

sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania zmenil
tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
44,88%.

15. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 ods. 1 a 2

CSP rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému
(keď dôvod postupu podľa § 257 CSP nezistil). O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).