Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208152
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116208152.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu Q..

Q. B., N.. XX. XX. XXXX, A. Y. XXX/X, B., proti žalovanému B. T., D. X. W. B. T., B. B. Š. X, A., J.: XX
XXX XXX, o náhradu škody 298 000,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28 320,00 Eur titulom ušlého zisku a 1 000,00 Eur
titulom nemajetkovej ujmy, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02. 05. 2016 alternatívne domáhal zaplatenia sumy 198
000,00 Eur ako náhrady škody z titulu ušlého zisku za obdobe od 04. 12. 2009 do 14. 02. 2013 spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 08. 2015 do zaplatenia od žalovaného v 1. rade
alebo žalovaného v 2. rade a nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 01. 08. 2015 do zaplatenia od žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2.
rade a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja
proti organizovanej kriminalite, obor Stred, oddelenie vyšetrovania v Banskej Bystrici sp. zn. Č.: W.-

X/BOK-B.-XXXX zo dňa 03. 09. 2009 mu bolo vznesené obvinenie pre zločin marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť,
ktorá bola uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. J. X. XX/XX zo dňa 23. 10.
2009 zamietnutá. Rozsudkom Okresného súdu T. B.. D.. XT/XXX/XXXX zo dňa 29. 11. 2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu v K. B.. D.. XTo/XX/XXXX zo dňa 29. 05. 2013 bol podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý bol stíhaný. Ku dňu 03. 09. 2009 pracoval ako advokát a bol zapísaný v zozname advokátov

Slovenskej advokátskej kancelárie (ďalej len „SAK“) pod reg. č. XXXX. Uznesením Predsedníctva B.
Č.. XXXX/XX zo dňa 04. 12. 2009 mu bol pozastavený výkon advokácie z dôvodu, že voči nemu
bolo vznesené obvinenie, čo poškodzuje dobrý obraz advokácie a znižuje dôveru advokátskeho stavu.
Uznesenie o vznesení obvinenia malo na život žalobcu mimoriadne negatívny vplyv a uznesenie o
pozastavení výkonu advokácie bolo zrušené Predsedníctvom B. Č.. XX/X/XXXX zo dňa 14. 02. 2013,
teda viac ako troch rokoch. Z dôvodu vznesenia obvinenia a pozastavenia výkonu advokácie žalobca
nepracoval a nepoberal žiadne dávky, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý

by ako advokát dosahoval. Okrem toho sa aj zadlžil, keďže nemal žiaden príjem. Ušlý zisk za obdobie
od pozastavenia funkcie predstavuje sumu 198 000,00 Eur, t. j. 66 000,00 Eur ročne. Jedná sa o
minimálny zisk. Počas doby, keď nemal pozastavený výkon advokácie, udržiaval priateľské vzťahy v
podstate so všetkými kolegami ako aj známymi. Po vznesení obvinenia s ním kolegovia ako aj známiprerušili kontakty. Pozerali na neho ako na kriminálnika a začali sa mu vyhýbať. Prakticky prišiel o
všetkých dobrých kamarátov. Samotné trestné stíhanie na neho pôsobilo mimoriadne zdrvujúco. Žil
v neustálom strachu, nakoľko bol nezákonne obvinený zo spáchania trestnej činnosti, za ktorú mu

hrozil vysoký trest odňatia slobody. Tento stav neúnosnej neistoty trval viac ako tri roky, pričom ako
advokát stratil dovtedajšiu klientelu a jeho meno bolo pranierované na verejnosti ako aj v médiách a
v kuloároch, a to nielen v právnických kruhoch. Odrazilo sa to aj v rodinných vzťahoch, v dôsledku
čoho mal prerušené styky s jeho deťmi. Preto si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100
000,00 Eur. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy - uznesenie Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti organizovanej kriminalite, obor Stred, oddelenie vyšetrovania v Banskej Bystrici sp. zn. Č.: W.-
X/BOK-B.-XXXX zo dňa 03. 09. 2009, uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.
J. X. XX/XX zo dňa 23. 10. 2009, obžalobu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. U. X.
XX/XX zo dňa 15. 11. 2010, rozsudok Okresného súdu T. B.. D.. XT/XXX/XXXX zo dňa 23. 11. 2012,
uznesenie Krajského súdu v K. B.. D.. XTo/XX/XXXX zo dňa 29. 05. 2013, uznesenie Predsedníctva B.
Č.. XXXX/XX zo dňa 04. 12. 2009, oznámenie Predsedníctva B. Č.. XX/X/XXXX zo dňa 25 03. 2013,

uznesenie Predsedníctva B. Č.. XX/X/XXXX zo dňa 14. 02. 2013, žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, postúpenie žiadosti Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zo dňa
31. 07. 2015, vrátenie postúpenej veci Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 18. 09.
2015 a oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 28. 09. 2015.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože oslobodením žalobcu spod obžaloby mu
automaticky nevznikol aj nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003“). Právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie je právom absolútnym a podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo vedené v mene

štátu orgánmi činnými v trestnom konaní legitímne, pričom štátu nemožno uprieť legitímny záujem
na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak je tu dôvodné podozrenie zo spáchania
trestného činu. Je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní založili svoje rozhodnutie najmú na
výpovediach svedkov V. Č. P. S. S. (na podklade nimi podaných trestných oznámení), ktorí priamo
usvedčovali žalobcu zo spáchania trestnej činnosti, a svedkov F. Š., V.. J.. F. K. P. V.. V.. Q. A., ktorí

svojimi výpoveďami potvrdzovali výpovede priamych svedkov. Prokurátorka sa zaoberala v odôvodnení
obžaloby aj svedeckými výpoveďami svedkov A. P.Č., N. W., Q. A., Q. K., Q.. W. B. P. Q.. V. K.,
ktorí potvrdzovali obhajobu žalobcu a dospela k záveru, že sú naplnené podmienky pre podanie
obžaloby. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že v prípade existencie
dvoch skupín dôkazov, z ktorých jedna poukazuje na vinu obvineného za stíhanú trestnú činnosť a druhá

naopak potvrdzuje jeho obhajobu, je prokurátor povinný podať obžalobu, pretože o vine a v takomto
prípade môže rozhodnúť iba nezávislý súd. Žalobca bol najprv rozsudkom uznaný vinným zo spáchania
trestného činu a na základe jeho odvolania odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil
mu vec na nové konanie. Po doplnení dokazovania bol žalobca oslobodený spod obžaloby. V zmysle
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. J.. Ú. XXX/XXXX uznesenie o vznesení obvinenia,

na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu
nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za
nezákonné, resp. odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Žalobca
nepreukázal splnenie predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku, pretože nebolo preukázané, že

podanie obžaloby alebo vedenie trestného stíhania boli nezákonnými rozhodnutiami alebo že by sa
jednaloonesprávnyúradnýpostup.Slovenskárepublikanemôženiesťzodpovednosťzaškoduvoforme
ušlého zisku z dôvodu, že žalobcovi bol pozastavený výkon advokácie, pretože sa jedná o rozhodnutie
B.. Výška uplatňovanej nemajetkovej ujmy je v rozpore s § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný
v 1. rade vo vyjadrení tiež poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 20. 06.

2013 vo veci R. M.. Č. T..

3. V podaní doručenom súdu dňa 01. 07. 2016 žalobca uviedol, že pri ustálení výšky ušlého zisku
vychádzal hlavne z troch príkazných zmlúv, ktoré uzatvoril s klientmi Z. P. dňa 07. 01. 2009 na paušálnu
mesačnú odmenu vo výške 1 500,00 Eur, Q. A. dňa 08. 01. 2009 na paušálnu mesačnú odmenu vo

výške 2 000,00 Eur a A. P. dňa 22. 01. 2009 na paušálnu mesačnú odmenu vo výške 2 000,00 Eur.
Pri uzatváraní týchto príkazných zmlúv bola zohľadnená predchádzajúca zaťaženosť a počet úkonov
v ich trestných veciach, ktoré ako obhajca vykonal alebo ktorých sa zúčastnil, pričom na paušálnej
mesačnej odmene sa dohodli najmä z toho dôvodu, že väzbu vykonávali vo väzniciach v J., R. P. A.a pokiaľ by si obhajca uplatňoval voči nim náhradu za stratu času ako aj cestovné, jedna cesta by u
každého z nich presiahla sumu 1 000,00 Eur. Odôvodnenosť uzavretia týchto zmlúv doložil žalobca
výpismi u všetkých troch klientov z jednotlivých väzníc, pričom má byť z toho zrejmé, že dohodnutá

mesačná paušálna odmena je ešte nízka s prihliadnutím na počet vykonaných úkonov. V tom ešte nie
sú započítané úkony vykonané pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorých množstvo sa dá zistiť
pripojením trestných spisov. Celkový príjem u týchto klientov bol 66 000,00 Eur, teda trojročné plnenie
predstavuje sumu vo výške 198 000,00 Eur. Výkon advokácie mu bol pozastavený len pre to, že bolo
voči nemu vznesené obvinenie. Nie je pravdou, že by sa voči rozhodnutiu B. nebránil, pretože podal

návrh na preskúmanie rozhodnutia a Krajský súd v K. nevyhovel ani odkladu vykonateľnosti uznesenia
B.. Bola mu zamietnutá aj žiadosť o preskúmanie dôvodov pozastavenia výkonu advokácie. X. W. B.
T. upozorňoval aj na prieťahy v trestnom konaní, pričom táto nezistila úmyselné a umelé predlžovanie
vyšetrovania. Trestné stíhanie voči jeho osobe bolo zverejnené v týždenníku W. X F., ktorý aj úspešne
žaloval. Ako advokátovi a ako osobe, ktorá bola verejnosti známa tým, že vykonával funkciu okresného
prokurátora v C. a ako stážista pracoval aj na X. W. Č. B. T. P. X.R. W. B. T., vznikla morálna ujma, ktorá

sa nedá ničím nahradiť. Stratil dôveru medzi blízkymi príbuznými, kolegami a aj na verejnosti. K podaniu
predložil tri príkazné zmluvy, výpisy návštev klientov v ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody,
potvrdenie Krajského súdu v K. o pridelení veci (preskúmanie rozhodnutia č. XXXX/XX), prípis Krajského
súdu v K., oznámenie Predsedníctva B. zo dňa 30. 09. 2010, prehodnotenie uznesenia Predsedníctva
B. zo dňa 01. 10. 2012, podnet X. W. B. T. zo dňa 08. 06. 2010 a listy od V. Č..

4. Rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX súd žalobu zamietol a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania. Voči rozsudku sa žalobca odvolal a Krajský súd v A. A.
uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XX´XX rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že žalobca má uviesť, ktorý štátny orgán

konajúci v mene štátu žaluje (X. W.T. B. T. P. V. B. B. T.). Ďalej uviedol, že nárok na náhradu škody
spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je
špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z n. XCdo XXX/XXXX má ten, kto bol spod
obžaloby oslobodený, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

V danom prípade treba vychádzať z objektívnej zodpovednosti žalovaného a tiež zo zmyslu zákona
č. 514/2003 Z. z., to znamená umožniť odškodnenie všetkých prípadov, v ktorých poškodenému bola
spôsobenározhodnutímorgánuverejnejmoci,ktorýsaneskôrukázalakonezákonný,toznamená,žesa
nenaplnil predpokladom o tom, že sa dopustil trestného činu. Úlohou súdu bude vykonať dokazovanie,
vychádzajúc z premisy objektívnej zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie, na zistenie ďalších

zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu a následne posúdiť oprávnenosť nároku aj čo
do rozsahu.

5. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 C. s. p. nariadil
vo veci pojednávanie. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

6. Skutkový stav týkajúci sa trestného konania voči žalobcovi je nesporný a je daný aj zhodnými
tvrdeniami strán a preukázaný označenými listinnými dôkazmi - uznesenie Prezídia Policajného zboru,
Úradu boja proti organizovanej kriminalite, obor B., oddelenie vyšetrovania v A. A. sp. zn. Č.M.: W.-X/
BOK-B.-XXXX zo dňa 03. 09. 2009 o začatí trestného stíhania žalobcu pre zločin marenia spravodlivosti

podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, uznesenie X. W. B. T. B.. D.. J. X. XX/XX zo dňa 23.
10. 2009 o zamietnutí sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o začatí trestného stíhania, obžalobu X. W.
B. T. B.. D.. U. X. XX/XX zo dňa 15. 11. 2010 na žalobcu, rozsudok Okresného súdu T. B.. D.. XT/
XXX/XXXX zo dňa 23. 11. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v K. B.. D.. XTo/XX/XXXX
zo dňa 29. 05. 2013, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa

stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, uznesenie Predsedníctva B. Č.. XXXX/XX zo dňa 04. 12. 2009 o
pozastavení výkonu advokácie, oznámenie Predsedníctva B. Č.. XX/X/XXXX zo dňa 25 03. 2013 o
zrušení pozastavenia výkonu advokácie a uznesenie Predsedníctva B. Č.. XX/X/XXXX zo dňa 14. 02.
2013 o zrušení pozastavenia výkonu advokácie.

7. Spornými skutočnosťami sú jednak okolnosti týkajúce sa vzniku škody, určenia (označenia)
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti a vznikom škody a následným vznikom zodpovednosti za spôsobenú škodu, ako aj okolnostitýkajúce sa oprávnenosti a rozsahu nároku na náhradu škody pozostávajúcej jednak z majetkovej ujmy
vo výške 198 000,00 Eur a jednak z nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,00 Eur.

8. Žalobca na pojednávaní predložil súdu listiny - vyúčtovanie trov obhajoby vo veci obnovy konania
(klient A. P.) zo dňa 03. 05. 2016, príjmové doklady č. XX/XXXX, Č.. XX/XXXX, Č.. XX/XXXX, Č.. XX/
XXXX P. Č.. XX/XXXX.

9. Žalobca trval na podanej žalobe a bližšie konkretizoval skutkové okolnosti. Poukázal na to, že pred

vznesením obvinenia ho nikto nevypočul. Na základe začatého trestného stíhania mu Predsedníctvo
B. pozastavilo výkon advokácie, voči čomu sa tiež bránil, avšak neúspešne. Trestné stíhanie sa začalo
na základe výpovede svedka V. Č., ktorý však výpoveď po mesiaci zmenil. Za vinu mu bolo kladené,
že ovplyvňoval svedka a vyhotovil pre svedka podanie. K tomu uviedol, že pred pojednávaním na
špecializovanom trestnom súde nemohol svedka ovplyvňovať, keďže tam nebol. Sťažnosť, ktorú voči
uzneseniu o vznesení obvinenia podal, mu bola zamietnutá. Svedka Č. viackrát obhajoval a mal od

neho splnomocnenie, takže aj keby nejaké podanie vyhotovil, bolo by to v rámci jeho obhajobných
právomocí. Č. mu následne písal z väzby list, kde sa mu ospravedlňuje, že bol na výpoveď proti nemu
prinútený políciou, čo žalobca hneď oznámil vyšetrovateľovi v A. A. a žiadal o konfrontáciu, k čomu však
vyšetrovateľ pristúpil až o šesť mesiacov. Najprv ho Okresný súd T. odsúdil, no na základe vrátenia
veci Krajským súdom v K. ho potom oslobodil a bola mu aj obnovená advokátska činnosť. Uvedeným

trestným stíhaním utrpela žalobcova povesť. Písali o ňom masmédiá. Na ochranu osobnosti žaloval
vydavateľstvo a bol úspešný v dvoch konaniach, kde mu bolo priznané ospravedlnenie a nemajetková
ujma dvakrát vo výške 10 000,00 Eur. Žaloval aj vydavateľa knihy, avšak toto konanie ešte nie je
právoplatne skončené. V tomto konaní za objektívne zodpovednú považuje len X. W. B. T.. Čo sa týka
nemajetkovej ujmy, pri jej výpočte vychádzal zo všeobecných poznatkov v iných podobných veciach,

pričom samotné určenie jej výšky ponechal na úvahe súdu. Ujma mu bola spôsobená trestným stíhaním,
ktoré bolo všeobecne známe a mal kvôli tomu aj problémy v rodine. Výšku ušlého zisku odôvodnil
troma príkaznými zmluvami uzavretými s troma osobami, ktoré obhajoval od roku 1996 a okrem času,
keď mu bola pozastavená činnosť, ich zastupuje až dodnes. V mandátnych sú uvedené vyššie sumy,
pretože vykonával úkony na celom území SR a jeho klienti sa nachádzajú v R. alebo boli v J.. Výška

odmeny zodpovedá vyhláške a aj množstvu práce. Zákonná výška nemajetkovej ujmy mu je známa,
avšak podľa žalobcu je potrebné rozlišovať, aká osoba je poškodený nezákonným rozhodnutím, teda
či ide o osobu kriminálnika alebo pracujúcu v justícii. Synovi povedal, že celé trestné stíhanie nebude
trvať dlhšie ako mesiac, že jeho obvinenie bude zrušené. Mal za to, že sa jeho sťažnosti vyhovie, keďže
sa domnieval, že vzhľadom na to, že E. tvrdenia, ktorý bol jeho klientom a ktorý to všetko oznámil,

nebudú použiteľné. Na špeciálnom súde vtedy nebol, lebo sa striedali s Q.. K.. Podľa jeho názoru
prokuratúra začala trestné stíhanie bez toho, aby si overila základné veci. Ak by tak urobila, tak by
konanie nemohlo pokračovať. Advokátsku činnosť nemohol vykonávať tri a pol roka, za toto obdobie
ostal dlžný na sociálnom a zdravotnom poistení až 25 000,00 Eur, ktoré splatil až nedávno. Pokiaľ
nechcel byť vyškrtnutý zo zoznamu advokátov, tak musel platiť. Ak by aj bol úspešný v tomto konaní,

musí zaplatiť z toho daň, pričom prokuratúra sa k celej veci postavila laxne, a to bol predtým ich kolegom.
Počas trestného konania vypočuli len 7 svedkov a počas prvých 14 mesiacov prakticky nekonali. Vie,
že ho odpočúvali. Čo sa týka ušlého zisku, predložil len doklady, z ktorých vyplýva, že mal odmenu istú,
pretože ostatné je ťažko určiť, keďže nemôže vedieť, koľko by mohol mať klientov a aké by boli príjmy.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak touto ohodnotil svoje tri a polročné trápenie.

10. Žalovaný trval na písomnom vyjadrení a žalobu považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že
uznesenie o vznesení obvinenia ako aj o začatí trestného stíhania nebolo zrušené ako nedôvodné. To,
že bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený, neznamená, že konanie bolo nezákonné,
teda nie je preukázané, že by škoda, ktorú uplatňuje žalobca bola spôsobená nejakým nezákonným

rozhodnutím žalovaného v 1. rade. Naopak, táto vyplýva z pozastavenia výkonu advokátskej činnosti,
ktorú však žalobcovi pozastavila B.. Žalovaný v 1. rade opätovne poukázal na nález Ústavného súdu
ako aj na skutočnosť, že výška nemajetkovej ujmy je v rozpore so zákonom č. 514/2003 Z. z. Čo sa týka
príkazných zmlúv, na ktoré poukazuje žalobca, tieto samotné nepreukazujú, že by k vzniku ušlého zisku
v žiadanej výške aj skutočne došlo. Nie je zrejmé, či z nich bolo plnené, čo z nich bolo plnené počas

obdobia pozastavenia výkonu advokátskej činnosti a či by tieto osoby vôbec mali z čoho plniť, keďže
v tom čase boli vo výkone trestu. Predpokladal, že sa ani nejedná o čistý zisk, keďže nie sú zahrnuté
aj náklady. Podľa jeho názoru by bolo možné zisk určiť z daňových priznaní. Konanie prokuratúry arozhodnutia nepovažuje za nezákonné. Škoda, ktorou je ušlý zisk, nevznikla v príčinnej súvislosti s
konaním prokuratúry a namieta aj výšku nemajetkovej ujmy.

11. Svedkyňa V. X. uviedla, že žalobcu pozná 15 rokov. Pravidelnejšie sa stretávajú asi 6 rokov, ale po
dobu 8 - 10 rokov bol ich kontakt prerušený na základe žiadosti jej mamy, pretože žalobca bol trestne
stíhaný. Po B. sa vtedy hovorilo, že žalobca nadržiava mafiánom, takže nechcela sa s ním stretávať aj
kvôli svojmu synovi, ktorý je v rovnakom veku ako syn žalobcu. Vzťahy medzi nimi sa už neobnovili v
takom rozsahu ako pôvodne. Pozdravia sa, ale už sa nenavštevujú. Hovorilo sa o tom v meste, aj v

novinách sa o tom písalo. Myslela si, že žalobca bol dôvodne stíhaný, nezaujímalo ju, či to bola pravda
alebo nie. Nemá záujem stretávať sa s takými ľuďmi, pretože pracuje poctivo celý život. Predtým, ako
bol trestne stíhaný, bo žalobca opisovaný ako dobrý človek. Počula o ňom len „všeobecné“ veci, že
nadržiava mafiánom a že je podvodní. Nevedela presne, kvôli čomu je trestne stíhaný. Nevedela, že
žalobca bol oslobodený, ale už ju to nezaujímalo.

12. Svedok Q.. V. B. vypovedal, že žalobca je jeho otcom a o trestnom stíhaní sa dozvedel od mamy. Vie,
že sa to týkalo marenia spravodlivosti, že mal napísať nejaký list pre klienta, ale žalobca mu povedal,
že s klientom mal uzavretú plnú moc, tak, že by to malo byť zastavané. Malo sa to stať na špeciálnom
súde počas prestávky, ale vtedy tam žalobca ani nebol. Preto to vyhodnotil tak, že trestné stíhanie
bude zastavené. Nakoniec sa tak nestalo. Vtedy býval s mamou v meste C., žalobca v B.Y., rodičia boli

rozvedení.Všadesahovorilo,akojehootecakobývalýprokurátorjetrestnestíhaný,pričomcelétotrvalo
asi 3 - 4 roky. Styky s otcom preto prerušil. S mamou to doma preberali. Bola to hanba, jeho mama najprv
robila tiež na prokuratúre a potom u otca v kancelárii. Bolo to pre nich ťažké, lebo sa na nich každý pýtal.
Mal za to, že otec to neurobil, ale jeho dennodenne konfrontovali rôzni ľudia a nebolo mu to príjemné.
Potom už otcovi aj prestal veriť a vzhľadom na to, že to trvalo tak dlho, bol už vnútorne utvrdený, že to

aj otec naozaj urobil. Aj advokátska komora mu pozastavila činnosť. Vynadal otcovi, že mu zničil život,
pretože bol syn advokáta, ktorý napomáhal mafiánom, keďže žili v malom meste. Verejnosť ho ovplyvnila
tak, že sa otcovi vyhýbal a v kontakte neboli asi dva roky. Tie negatívne nálady trvajú aj dodnes, pretože
ak povie, že pracuje s otcom, tak ľudia to nechápu, pretože otec mal pozastavenú činnosť. Dokonca
počul aj to, že otec mal byť odsúdený. Ľudia nevedia, že bol oslobodený. U otca pracuje necelý rok,

šiel k nemu hneď po škole.

13. Svedkyňa Z. K., dcéra žalobcu, vie o tom, že žalobca bol trestne stíhaný. Dozvedela sa o tom v
práci, keď sa jej pýtali, či je pravda, že otec sedí v base. Spojila sa vtedy so žalobcom, ale povedal jej, že
sa jeho problémy rýchlo skončia. Dovtedy bol ich vzťah normálny, mala už rodinu a bývala v Trebišove.

Otec býval v B.. Riešila to aj s mamou doma. Tiež sa vtedy rozvádzala a žila s deťmi. C. Q.e malé mesto
a všetci ich poznali, takže to bolo ťažké. Kvôli tomu sa jej vzťah s otcom narušil a prerušili styky. Viac ako
tri roky sa vôbec nestretávali, nechcela to aj kvôli svojim deťom. Prerušenie styku iniciovala ona, mala za
to, že napomáha mafiánom, resp. sa o tom hovorila. Verila, že to, čo sa hovorí o otcovi, je pravda. Otec
jej povedal, že je to výmysel, ale ona bola z toho šokovaná a verila, že to urobil, lebo to dlho trvalo. Vie,

že bol oslobodený a že začal pracovať. Vzťahy sa obnovili, ale už nie sú také dobré, dlhšie odlúčenie
zanechalo následky. Dôvera ostala naštrbená. Ľudia si nedajú vysvetliť, že to neurobil, jeho povesť je
už poškodená. S jej deťmi roky nebol. Otec má aj vlastnú rodinu.

14. Svedkyňa Q. R., uviedla, že so žalobcom žije už 15 rokov, je jeho družkou. Vzťahy boli dobré, a to aj s

jeho príbuznými. Raz prišiel domov a povedal, že je trestne stíhaný, ale že to nič nie je, že to bude skoro
skončené. Jej mama jej vtedy zavolala, že ako môže žiť s niekým, kto je trestne stíhaný kvôli kontaktom
s mafiou. Od tej doby sa narušili jej vzťahy s mamou. Žalobcovi verila, že to neurobil. Viacerí ľudia sa
jej pýtali, či jej nevadí, že žalobca je trestne stíhaný, pýtali sa jej na to aj jej dvaja synovia. Snažila sa im
to vysvetliť. Žalobcu v B. každý poznal, pretože predtým bol prokurátor. Ich vzťah sa nezmenil, synom

vysvetlila, že nemajú dať na reči iných ľudí. Ľudia sa im otáčali chrbtom a keď bol oslobodený, tak sa
to zmenilo. Aj v televízii to bolo viackrát, aj že bol stíhaný, aj že bol oslobodený. Negatívne postoje ľudí
trvali asi tri roky. Pochybnosti mala aj ona, ale verila mu.

15. Svedok R. B. je starostom obce E. v okrese C. asi 20 rokov a žalobca bol právnym zástupcom obce

už aj predtým, ako sa on stal starostom, takže v spolupráci s ním pokračoval, lebo bol s jeho prácou
spokojný. Žalobca je rodák z E., poznajú sa teda odmalička, chodili aj do rovnakej školy. Potom sa
dozvedel z W. X F. o jeho trestnom stíhaní, aj po dedine kolovali škaredé reči. Nepamätá si presne,
z čoho bol žalobca obvinený, ale vie, že mu bola odobratá advokátska licencia. Po tom, čo na nehotlačili poslanci obecného zastupiteľstva, aj on vypovedal plnú moc žalobcovi a hľadal nového právneho
zástupcu pre obec. Keď sa dozvedel, že žalobca bol oslobodený, opätovne s ním uzavrel zmluvu a
spolupráca funguje aj teraz veľmi dobre. Odmena žalobcu bola najprv 5 000,00 Sk a potom 200,00

Eur až doteraz. Žalobca mal v obci dobrú povesť, ale po tom, keď sa to obyvatelia mohli aj o tom
dočítať v novinách, bolo od nich počuť škaredé reči, nadávali na neho, ako to mohol urobiť. Jeho meno
bolo poškodené. Postoj ľudí v obci sa zmenil po tom, čo bol oslobodení a ľudia sa dozvedeli, že bol
nespravodlivo stíhaný, čím sa jeho povesť napravila a ľudia si ho vážia.

16. Svedkyňa P. W. je družkou A. P. a žalobcu pozná asi od roku 1995 alebo 1996. Už vtedy žalobca
zastupoval jej druha A., bol jeho obhajca aj v minulosti, ale je ním aj doteraz. Odmenu za jeho činnosť
platila osobne, A. P. ho platil vtedy, keď bol doma. Vie, že v zmluve bola dohodnutá odmena vo výške 2
000,00 Eur mesačne, ktorú riadne platila. Niekedy zaplatila aj tri mesiace naraz. Od roku 2000 podniká,
vlastní solárium, zberné suroviny a záložne. Má z čoho túto odmenu platiť. Vlastní aj herňu od roku
2007. Vlastnili aj šrotovisko v rokoch 2005 - 2012, kde boli miliónové obraty v korunách a 100 - 200

tisícové obraty v eurách. Právne zastupovanie P. bolo prerušené len počas doby, keď bol žalobca trestne
stíhaný.ŽalobcaďalejzastupujeP.vštyrochtrestnýchveciachaajnaZ.B..Ponahliadnutídopríjmových
dokladov, ktoré predložil žalobca, uviedla, že na všetkých príjmových dokladoch sú jej podpisy a pamätá
si, že tieto sumy boli vyplácané. Vie aj o zálohe vo výške 500,00 Eur.

17. Svedkyňa V. P. je matkou Z. P. A. P. a žalobcu pozná asi 20 rokov, odkedy začali mať synovia
problémy. Žalobca zastupoval aj syna Z., pričom odmenu za zastupovanie platili ako rodičia. Vie, že bola
podpísaná zmluva, kde bola určená odmena vo výške 1 500,00 Eur mesačne. Najprv bola zamestnaná v
zdravotníctve a potom začala podnikať. Najprv to bol obchod so športovým oblečením, potom aj solárium
a požičovňa DVD s tým, že s Z. sa dohodla, že tieto príjmy budú na jeho obhajobu. Manžel už zomrel, ale

predtým pracoval na tranzitnom plynovode, takže mal nadštandardné príjmy. Vedela, že syn má podiel v
záložniach a aj na šrotovisku v Č. N. C.. Žalobca synov nezastupoval, keď mal pozastavenú činnosť, ale
odvtedy ich znova zastupuje. Trovy hradí on a dlžní neboli. Svedkyňa je už na dôchodku, ale predtým
dobre investovali, takže má našetrené.

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/20003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

20.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

24. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

25. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

26. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo.

27. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

28. Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré
určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú
skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú:
1. subjekt (orgán štátu),

2. predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah),
3. správanie subjektu (jeho rozhodnutie),
4. výsledok spočívajúci v škode,
5. príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a
6. protiprávnosť - nezákonnosť.

29. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní, teda polícia,
vyšetrovateľ a prokurátor konali v súlade so zákonom a ich právami a povinnosťami v zmysle Trestného
poriadku. Vzhľadom na trestné oznámenia a svedecké výpovede svedkov V. Č. P. S. S., ktoré
usvedčovali žalobcu zo spáchania daného trestného činu ako aj ďalšie dôkazy bolo vyhodnotené

podozrenie zo spáchania trestného činu žalobcom, na základe čoho bolo vznesené obvinenie voči
žalobcovi a po vykonaní prípravného konania aj obžaloba. Je pravdou, že už počas prípravného konania
jeden z hlavných svedkov V. Č. zmenil svoju výpoveď v prospech obžalovaného, teda že daný skutok
obžalovaný nespáchal, resp. že skutok sa nestal. Druhý z dvoch hlavných svedkov S. S. však svoju
výpoveď nezmenil ani po vzájomnej konfrontácii. Uvedenú dôkaznú situáciu vyhodnotila prokuratúra

tak, že aj napriek zmene výpovede jedného z kľúčových svedkov, ktorú považuje za účelovú, existuje
dostatok dôkazov na obžalovanie obvineného, pričom práve zmenou výpovede na konfrontácii svedka
s obvineným sa podrobne zaoberá na stranách 12 - 13 obžaloby. Po podaní obžaloby bola táto súdom
prijatá a v konaní pre Okresným súdom T. bol obžalovaný uznaný vinným v zmysle obžaloby a odsúdený.
Až následne po podaní odvolania obžalovaného a vrátení veci a zrušení rozsudku Krajským súdom v K.

okresný súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, čo následne krajský súd potvrdil, resp.
zamietol odvolanie prokurátora. Z hľadiska trestného práva nemožno konštatovať, že by trestné konanie
nebolo začaté dôvodne. Až súd rozhodol tak, že obžalovaný bol oslobodený z dôvodu použitia zásady
„in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže, ako je uvedené v rozsudku
Okresného súdu T. zo dňa 23. 11. 2012, nie je možné na základe vykonaných dôkazov jednoznačne

konštatovať, že obžalovaný spáchal daný trestný čin, z čoho vyplýva, že súdy inak vyhodnotili dôkaznú
situáciu než obžaloba (ale aj okresný súd pri prvom rozhodnutí), pričom spochybnili jeden z hlavných
dôkazov, a to výpoveď svedka Č.. Tu teda nemožno hovoriť o svojvôli orgánov činných v trestnom
konaní, ktorí by nezákonne stíhali obžalovaného. Žalovaný si podľa názoru súdu plnil svoju povinnosťv zmysle Trestného zákona a Trestného poriadku. na základe vtedy známych dôkazov a či už konal
alebo nekonal bez prieťahov, súd v tejto veci neposudzuje. Napriek tomu, čo tvrdí žalobca je zrejmé, že
nešlo od počiatku o žiadnu istotu ohľadne jeho neviny, ako to podsúva súdu v tejto civilnej veci, pretože

okresný súd pri prvom trestnom rozsudku žalobcu odsúdil a teda uznal jeho vinu v zmysle obžaloby,
čo možno dôvodne predpokladať, že súd nemohol urobiť bez podstatných dôkazov proti žalobcovi. To
že následne na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu neskôr žalobcu oslobodil, len hovorí o
inom právnom názore krajského súdu, resp. o zmene dôkaznej situácie. Súd teda má za to, že tu nešlo
o nejakú svojvôľu orgánov činných v trestnom konaní založenú na neexistujúcich alebo nezákonných

dôkazoch,pričomtentonázorfaktickyprezentovalsúdvtejtocivilnejvecivpredchádzajúcomrozhodnutí,
kedy túto žalobu zamietol.

30. Napriek uvedenému, s prihliadnutím na právne záväzný názor Krajského súdu v A. A. v tejto veci,
zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je objektívnou zodpovednosťou a v zásade má
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení

obvinenia. Pokiaľ teda ide o naplnenie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti (viď bod 26.
odôvodnenia), voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie uznesením Prezídia Policajného zboru dňa 03.
09. 2009, nad ktorým v zmysle Trestného poriadku vykonávala dozor X. W. B. T., ktorá v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. je zodpovedným orgánom štátu, t. j. konajúcim orgánom v zmysle § 4 ods. 1 písm. f)
citovaného zákona (subjekt). Nezákonným rozhodnutím je uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi

sp. zn. Č.: W.-X/BOK-B.-XXXX zo dňa 03. 09. 2009, voči ktorému žalobca podal sťažnosť, ale táto bola
uznesením X. W. B. T. B.. D.. J. X. XX/XX - X zo dňa 23. 10. 2009 zamietnutá ako nedôvodná. Na základe
tohto rozhodnutia bolo vedené voči žalobcovi trestné stíhanie, ktoré po podaní obžaloby pokračovalo
aj ako konanie pred súdom, a teda nebyť rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, nebola by
ani podaná obžaloba a vo veci by nerozhodoval súd. Preto sú naplnené aj ďalšie predpoklady, a to

predmet, správanie subjektu a nezákonnosť rozhodnutia (v tomto bližšie pozri uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XMcdo XX/XXXX, na ktoré súd v podrobnostiach o nezákonnosti
rozhodnutia odkazuje).

31. Čo sa týka samotného výsledku tohto trestného konania spočívajúceho v škode, z výsluchu svedkov

(najmä R. B., P. W. P. V. P.) bez pochýb vyplynulo, že žalobca ako advokát zastupoval minimálne troch
klientov (obec E., A. P. P. Z. P.), pričom ich takto zastupoval dlhodobo s výnimkou doby, keď mu bola
pozastavená činnosť (od 04. 12. 2009 do 14. 02. 2013), keďže po oslobodení a rozhodnutí B. o možnosti
znova vykonávať advokátsku činnosť týchto klientov žalobca znova zastupuje. Výpovede týchto svedkov
jednoznačne preukazujú, že keby žalobca nemal pozastavenú advokátsku činnosť, zastupoval by ich aj

počas uvedeného obdobia, a teda nepretržite. Nie je sporné ani to, že výkon advokácie bol žalobcovi
pozastavený práve z dôvodu vedenia trestného stíhania voči žalobcovi Prezídiom Policajného zboru sp.
zn. Č.: W.-X/BOK-B.-XXXX. Následne po vyhlásení rozsudku Okresného súdu T. B.. D.. XT/XXX/XXXX
zo dňa 23. 11. 2012 bolo žalobcovi oznámené, že sa rozhodlo o zrušení pozastavenia výkonu advokácie.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobcovi vznikla v dôsledku vedenia trestného stíhania

voči jeho osobe škoda spočívajúca v ušlom zisku, t. j. to, čo žalobcovi ušlo v dôsledku spôsobenia škody;
inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri
predpokladanej činnosti dalo očakávať. Je tiež nepochybné, že medzi vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia a vznikom škody je daná príčinná súvislosť, pretože bez vedenia trestného stíhania žalobcu
by mu nebola prerušená advokátska činnosť. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že boli splnené aj

posledné dva predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to výsledok spočívajúci v škode a príčinná
súvislosť.

32. Žalobca tvrdil, že ušlý zisk predstavuje sumu vo výške 198 000,00 Eur (tri roky pozastavenej
činnosti advokáta x 66 000,00 Eur), čo má predstavovať jeho minimálny zisk z činnosti, ktorú nemohol

počas trestného konania vykonávať. Podľa názoru súdu toto tvrdenie spolu s predloženými príjmovými
dokladmi, príkaznými zmluvami ako aj s výpoveďou R. B., P. W. P. V.Á. P. preukázané nebolo. Podľa toho
by totiž žalobca musel mať mesačný príjem vo výške 5 500,00 Eur, čo ale nie je pravdou, pretože podľa
svedkov bola odmena pri zastupovaní 200,00 Eur od obce a 2 000,00 Eur a 1 500,00 Eur od bratov P., t. j.
celkom v sume 3 700,00 Eur. Avšak ani toto súd nepovažoval za preukázané v celom rozsahu, pretože z

príjmových dokladov nevyplýva, že by odmeny od A. P. mu boli vyplácané mesačne a navyše ani jeden z
predložených príjmových dokladov nie je ani len z doby blízkej obdobiu trestného stíhania (2009 - 2013),
pretože ide o príjmové doklady z rokov 2001, 2004, 2015 a 2016. Jedna vec je teda znenie príkaznej
zmluvy, v ktorom je uvedené mesačné plnenie odmeny, ale druhá vec je to, že ani reálne k pravidelnémuvyplácaniu odmeny evidentne nedochádzalo, a to v čase pred a aj po začatí trestného konania. Žalobca
to totiž žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa názoru súdu by toto nepreukazovali ani prípadné daňové
priznania žalobcu, ktorý mal počas troch rokov pozastavenú činnosť advokáta, a teda reálne nemohol

vykázať za toto obdobie žiadny zisk a ani odviesť daň (keďže neposkytol žiadnu službu).

33. Keďže súd je toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na ušlý zisk (viď bod 31. odôvodnenia), avšak
tento ho nepreukázal v tvrdenej výške 198 000,00 Eur, súd má za to, že je spravodlivé, ak pri určení
ušlého zisku do úvahy vezme výšku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za roky 2010,

2011 a 2012 (počas týchto rokov žalobca vôbec nemohol vykonávať advokátsku činnosť). Od výšky tejto
mzdy každoročne zverejňovanej aj Štatistickým úradom Slovenskej republiky sa v konečnom dôsledku
odvíja aj odmena a náhrady advokáta v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

34. V roku 2010 bola priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve vo výške 769,00 Eur, v roku

2011 vo výške 786,00 Eur a v roku 2012 vo výške 805,00 Eur. Žalobcovi tak v roku 2010 mohol vzniknúť
ušlý zisk vo výške 9 228,00 Eur, v roku 2011 vo výške 9 432,00 Eur a v roku 2012 vo výške 9 660,00
Eur, t. j. za tri roky v celkovej výške 28 320,00 Eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd tak neuznal
žalobcom uplatnenú výšku ušlého zisku v celom rozsahu aj preto, že ide o hypotetický zisk založený
na určitom predpoklade, že by dané peniaze zarobiť mohol, ak by pokračoval v advokátskej činnosti.

Ale či by ich aj skutočne zarobil, je len v uvedenej hypotetickej rovine, pretože to, že dané peniaze
od daných klientov zarobil, automaticky neznamená, že by ich zarábal aj v rozhodnom období. Preto
súd považoval za spravodlivejšie určiť výšku zisku tak, ako ju určil, aj s poukazom na už uvedené, že
podľa názoru súdu žalovaný si plnil svoje povinnosti v zmysle Trestného zákona a Trestného poriadku
na základe vtedy známych dôkazov. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol aj preto, že

žalobca nepreukázal výšku ním tvrdeného ušlého zisku.

35. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Z uvedeného vyplýva,

že poškodený má nárok aj náhradu nemajetkovej ujmy, ak k nej došlo v súvislosti s nezákonným
rozhodnutím a ak nepostačuje samotné konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia.

36.Kritériamiprenáhradunemajetkovejujmysúa)osobapoškodeného,jehodoterajšíživotaprostredie,
v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, a d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora môže byť
finančná kompenzácia substantial (podstatná, zásadná, výrazná - napr. rozsudok Z. M. M. N.J. W. T.,
B. Č.. XXXX/XX) alebo token (symbolická - napr. rozsudok Z. M. M. Z. P. B.. W. S., sťažnosť č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX). Spravodlivým zadosťučinením však môže

byť tiež samotné konštatovanie porušenia práva garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (napr. rozsudok Z. M. M. A. proti B. K., sťažnosť č. XXXX/XX). Z judikatúry Z. ale
tiež vyplýva, že zmluvným štátom je daná pomerne široká voľnosť v tom, akú formu odškodnenia zvolí,
aby taká forma odškodnenia dostatočne vyvážila ujmu, ktorá bola spôsobená. Je vždy nutné postupovať
podľa konkrétnych okolností individuálneho prípadu a spravidla i tam, kde už štátne orgány k nejakej

kompenzácii pristúpili, zvážiť možnosť poskytnutia aj inej formy odškodnenia ako len v peniazoch.
Peňažnú formu odškodnenia podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je ale vždy treba považovať za subsidiárnu vo vzťahu k iným satisfakčným prostriedkom. Jej poskytnutie
sa preto viaže na také okolnosti individuálneho prípadu, voči ktorým by iná forma odškodnenia sama o
sebe nebola adekvátnou (primeranou).

37. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca pôsobil ako prokurátor a neskôr ako advokát v dvoch mestách
na východnom Slovensku - C. P. B., pričom sám pochádza z obce E.. Žalobca má vzdelanie v odbore
právo, pričom sa tomuto odboru aktívne venoval. Nepracoval v žiadnej inej sfére a ľudia z jeho
okolia ho poznajú ako právnika (prokurátora, advokáta). Žalobca pôsobí na východnom Slovensku,

čím sa zmenšuje prostredie, v ktorom žije a aj pracuje. Pokiaľ ide o jeho rodinu, z výpovedí svedkov
vyplynulo, že je rozvedený (čo ale nemá súvis s trestným stíhaním) a jeho dve deti - dcéra a syn s
ním počas trestného konania nekomunikovali, nedôverovali mu, prerušili s ním kontakt. Syn dokonca
nadobudol vnútorné presvedčenie, že žalobca skutok spáchal. Napriek tomu v súčasnej dobe je u nehokoncipientom, aj keď vnímal to, že o jeho otcovi sa v tom čase hovorilo ako o osobe, ktorá nadržiava
mafiánom. Dcéra má so žalobcom až doteraz nie celkom pevné a dôverné zväzky, poznačilo ju trestné
stíhanie otca, pretože mu nedôverovala a nestýkala sa s ním aj kvôli svojím deťom. Sama sa v tom čase

rozvádzala. Jedinou osobou, ktorá žalobcovi dôverovala a verila v jeho nevinu, bola a je jeho družka,
ktorá pri ňom v podstate stála a aj svojich synov viedla k tomu, že nemajú veriť rečiam ľudí. Jej matka
to však vnímala tak, že jej dcéra by nemala žiť s osobou, ktorá je trestne stíhaná. Zo subjektívneho
hľadiska žalobcu ako aj jeho najbližších nepochybne vyplynulo, že trestné stíhanie malo na súkromný
život žalobcu vplyv. Jeho dve deti mu prestali dôverovať a v celom rozsahu sa táto dôvera neobnovila

dodnes. Pri dcére žalobcu je však možné predpokladať, že ich vzťahy neboli ideálne ani pred trestným
stíhanímžalobcuapočastrestnéhostíhaniaicheštemoholzhoršiťajrozvoddcérysmanželom.Naopak,
z objektívneho hľadiska, najmä výpoveď svedka R. B. preukazuje, že ľudia (aspoň z obce E.) začali
žalobcovi dôverovať a vnímať ho pozitívnejšie, hoci v čase trestného stíhania tiež o ňom tvrdili, že
ide o osobu, ktorá sa stýka s mafiánmi. Aj tu nemožno hovoriť o tom, že by sa nič nezmenilo, ale v
konečnom dôsledku povesť žalobcu v očiach iných ako blízkych ľudí až tak neutrpela. Je prirodzené,

že najbližší poškodeného vždy vnímajú akýkoľvek zásah do osobných práv intenzívnejšie a často aj
po dlhšiu dobu ako ostatní. Nemožno však prikladať jednému alebo druhému pohľadu väčšiu vážnosť,
ale je potrebné to vnímať komplexne. Žalobca v podstate vedeným trestným konaním prišiel o možnosť
formálne získať finančné prostriedky vykonávaním právnických povolaní (prokurátor alebo advokát). V
konečnom dôsledku, ale svoje povolanie dodnes vykonáva a žalobca ani len netvrdil, ani to nevplynulo

z dokazovania, skôr naopak, že by v dôsledku trestného stíhania došlo k poklesu jeho klientely alebo k
poklesu jeho zárobku. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že len počas tri a pol roka bolo zasiahnuté
do jeho osobných práv, súkromného a pracovného života, čo je ale k celkovej dĺžke jeho praxe nie až
také rozhodujúce. Žalobca aj svedkovia tvrdili, že sa o ňom aj písalo, ale súd nepoznal rozsah týchto
správ, keďže žalobca ani svedkovia žiadne články alebo mediálne výstupy nepredložili. Z vyjadrení

svedkov vyplývalo, že išlo zrejme o pár článkov a teda súd má za to, že nedochádzalo k opakovanému
a dlhodobému opisovaniu udalostí a osoby žalobcu, a teda táto skutočnosť nemôže mať až taký vplyv
na určenie celkovej výšky nemajetkovej ujmy.

38. Po zvážení vyššie uvedeného možno konštatovať, že trestné stíhanie malo následky v osobnej

sfére žalobcu a aj v pracovnom živote. Výška požadovanej nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 000,00
Eur je ale neadekvátna (neprimeraná) a neodráža skutočnú intenzitu, rozsah a následky trestného
stíhania v osobnej sfére žalobcu. Nemajetková ujma nemá byť nástrojom odškodnenia rodiny a profesie
(ani nástrojom získania finančných prostriedkov na zaplatenie dane či nedoplatkov na zdravotnom a
sociálnom poistení). Jej účelom je len zmierniť následky zásahu, pričom peňažná forma zadosťučinenia

je až sekundárna. Nemajetková ujma má odzrkadľovať skutočný a vážny zásah do osobnej sféry
konkrétnej osoby. Nemajetková ujma je zákonom limitovaná do výške päťdesiat násobku minimálnej
mzdy, čo by v súčasnej dobe (za predpokladu, že minimálna mzda v roku 2018 je vo výške 480,00 Eur)
predstavovalo sumu 24 000,00 Eur. Ide pri tom o odškodnenie obetí násilných trestných činov. Podľa
názoru súdu je táto suma morálnym limitom vo vzťahu k obetiam.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje v prejednávanom prípade sumu vo výške 1 000,00
Eur za primeranú, postačujúcu, rozumnú a nie ako prejav svojvôle. Pri jej určení vzal súd do úvahy
kritériá, ktorými sú (1) osoba poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
(2) závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, (3) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenému v súkromnom živote, (4) závažnosť následkov, ktoré vznikli v spoločenskom uplatnení,
(5) povaha trestnej veci a (6) celková dĺžka trestného stíhania. Žalobca bol obvinený z menej závažného
trestného činu (trestný čin marenia spravodlivosti), ktorý pre spoločnosť neznamená väčšie riziko
nebezpečenstva vzniku ujmy na zdraví alebo živote. Žalobca nebol počas trestného konania vo väzbe.
Celé trestné konanie trvalo takmer štyri roky (od 03. 09. 2009 do 29. 05. 2013). Pred aj po skončení

trestného konania žalobca pracoval v právnickom povolaní, v tomto čase nedošlo k poklesu zárobku
a žalobcov zdravotný stav je rovnaký, nedošlo k jeho zhoršeniu či poškodeniu. S výnimkou dcéry sa
jeho vzťahy v rodine tiež až tak nezmenili. Pri výške nemajetkovej ujmy treba do úvahy zobrať aj fakt,
že aj samotné konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia a priznanie škody v podobe náhrady ušlého
zisku je zadosťučinením (ESĽP pritom v rozsudku P. W. C., sťažnosť č. XXXXX/XX, odčítal 30 % ako

„hodnotu“ konštatovania porušenia práva). Nemajetková ujma vo výške 1 000,00 Eur je nižšia aj preto,
lebo súd dostatočne nahradil žalobcom jeho nemožnosť pracovať ako advokát priznaným ušlým ziskom,
ktorý mu prináleží bez toho, aby prácu skutočne vykonal. Finančné odškodnenie je dôsledkom toho,
že konštatovanie nezákonnosti (t. j. porušenia práva) a priznanie majetkovej škody súd nepovažovalza dostatočné a po zohľadnení okolností prípadu a osoby poškodeného (vrátane následkov v osobnej
sfére) súd priznal aj nemajetkovú ujmu v časti 1 000,00 Eur a v prevyšujúcej ju zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 9,84 %, pretože z uplatneného
nárokuvovýške298000,00Eurmubolpriznanýlennárokvovýške29320,00Eur.Žalovanýbolúspešný
v časti 90,16 %. Miera úspechu žalovaného je 80,32 % a v tomto rozsahu by mu súd mal aj priznať

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého,
ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu
trov konania neprizná. Keďže žalovanému trovy konania doteraz žiadne nevznikli, súd rozhodol tak, že
mu náhradu trov konania ani nepriznal. Žalovaný svojím zastupovaním poveril prokurátorov Okresnej

prokuratúry A. A., a teda týmto reálne nevznikli žiadne trovy (ani v podobe cestovného). Súd však
zároveň uvádza, že o výške trov žalovaného už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 21. 11. 2018