Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Pc/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206196
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206196.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v právnej veci navrhovateľky V. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C.. XX. V. XXXX/X, X., proti odporcovi D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q.
XXX/X, T., za účasti mal. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny X., v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že D. P., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletej V. P., nar. XX.X.XXXX z matky V. P., nar.
XX.XX.XXXX.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Súd zveruje maloletú V. P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.

Otec maloletej D. P., nar. XX.X.XXXX sa zaväzuje platiť na jej výživu sumou 50,- eur mesačne vždy do
20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od narodenia dieťaťa.

Zameškané výživné za obdobie od 12.2.2017 do 31.10.2018 v sume 978,- eur súd povoľuje otcovi
maloletej splácať v pravidelných mesačných splátkach 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia k rukám matky pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len
jednej z nich.

Zastavuje konanie v časti o zaplatenie výdavkov spojených s narodením dieťaťa v sume 400,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 26.05.2017 návrh ktorým žiadala, aby súd určil, že

odporca je otcom jej maloletej dcéry V., zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, zaviazal odporcu
prispievať na výživu maloletej sumou po 150 eur mesačne a zároveň zaviazal odporcu prispieť
navrhovateľke na výdavky spojené s narodením dieťaťa vo výške 400 eur.

2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom mala vzťah, ktorý trval len krátku dobu, počas ktorej však
otehotnela. O tehotenstve sa dozvedela až po rozpade ich vzťahu. Krátko po ich odlúčení jej odporca
sľuboval, že jej pomôže, no potom zmenil názor a odmieta s ňou akýkoľvek kontakt. Snažila sa s

ním dohodnúť aj na výživnom do budúcnosti, no odmietol to, dokonca poprel i otcovstvo. Odporca je
súkromný podnikateľ, ona žije so svojou starou matkou a poberá len rodičovský príspevok a prídavky na
dieťa vo výške 226,72 eur mesačne. Zo svojho príjmu zabezpečuje všetky potreby pre maloletú, tento
príjem je však nízky, nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb dieťaťa.3. Odporca vo vyjadrení zo dňa 28.08.2017 uviedol, že návrh sa celkom nezakladá na pravde, podľa jeho
zistení navrhovateľka v období, ktorému svedčí domnienka otcovstva podľa § 94 ods. 2 ZR udržiavala

známosť aj s iným mužom. Preto navrhol, aby v záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností bolo vo
veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom a s obsahom ďalších v
spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutočný stav veci:

5. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie Analýza DNA za
účelom preukázania otcovstva k maloletej V.. Znalkyňa I.. D. L. doručila súdu dňa 19.06.2018 znalecký
posudok č. XX/XXXX zo záverov ktorého vyplýva, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou -
otcovstvo označeného muža D. P. voči maloletému dieťaťu V. P. treba považovať za prakticky dokázané,
keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 99,99 %.

6. Na pojednávaní súdu dňa 12.11.2018 účastníci konania navrhli ohľadom úpravy práv a povinností k
maloletej V. schváliť rodičovskú dohodu v znení tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku.

7. Navrhovateľka vzala návrh v časti o zaplatenie výdavkov spojených s narodením dieťaťa vo výške

400 eur späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť, s čím odporca a kolízny opatrovník súhlasil.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že schválenie rodičovskej dohody je v záujme maloletého
dieťaťa.

9. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.

10. Podľa § 29 ods. 2,3 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v

konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

11. Vzhľadom na to, že navrhovateľka vzala na pojednávaní svoj návrh v časti o zaplatenie výdavkov
spojených s narodením dieťaťa späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť, nejde o konanie, ktoré sa

mohlo začať aj bez návrhu a účastníci konania so späťvzatím súhlasili, súd v tejto časti konanie zastavil.

12. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

13. Podľa § 94 odsek 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ak nedošlo k
určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,
navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

14. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že odporca je otcom maloletej V. P., nar.
XX.XX.XXXX, čo je zrejmé zo znaleckého posudku, podľa ktorého je otcovstvo prakticky preukázané.
Keďže odporca túto skutočnosť nerozporoval, súd určil, že je otcom maloletej.

15. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26

sa použijú primerane.

16. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajúna výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností účastníci tohto konania uzavreli dohodu, s
ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník maloletej. Súd tak predmetnú dohodu rodičov o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností a o výživnom schválil.

19. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože nebol podaný návrh (§ 57 CMP).

Poučenie:

Proti výroku, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu odvolanie nie je prípustné (§122 CMP).

Proti výroku, ktorým súd určil otcovstvo k maloletému dieťaťu a čiastočne zastavil konanie je možné
podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský
súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), a ak ide
o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, o výkon

rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného
mimosporového poriadku.