Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 38T/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716010155
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Čaniga

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1716010155.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, pred samosudcom JUDr. Zdenkom Čanigom v trestnej veci obž. D..

P. J. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní dňa 25.10.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaná D.. P. J., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom X., X. mája XX

je v i n n á , ž e

dňa 02.12.2014 v čase asi o 06.15h viedla v Pezinku po štátnej ceste č. 11/502 v smere od Bratislavy
do centra Pezinka osobné motorové vozidlo zn. Audi Q5, EČV: X., kde v km 17,50 v dôsledku porušenia
§16 ods. 1 ako aj § 4 ods. 1 písm. f/ s poukazom na §137 ods. 2 písm. r/ Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke nedala na priechode pre chodcov prednosť chodkyni F.., ktorá cez uvedený priechod pre
chodcov prechádzala z pohľadu vodičky z ľavej strany na pravú, v dôsledku čoho prišlo k zrážke, pri
ktorej F. F. utrpela zlomeninu masívu krížovej kosti obojstranne bez podstatnejšej dislokácie /posun/,
zlomeninu horného a dolného ramienka pubickej /Iónovej/ kosti vľavo, zlomeninu horného ramienka

Iónovej kosti vpravo na dvoch miestach - pri symfýze /Iónovej kosti/ a tesne pri acetabule /jamke
bedrového kĺbu/ poúrazové krvácanie pod pavúčnicu v temennej krajine vpravo a obojstranne v oblasti
Sylviovej ryhy, zlomeninu priečneho výbežku tretieho a štvrtého stavca vľavo s miernym posunom do
šírky, pomliaždenie čelovo-temennej a čiastočne aj spánkovej krajiny vľavo, zlomeninu XII. rebra vpravo,
s obvyklou dobou liečenia v trvaní 24 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a to závažnejším spôsobom konania porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 56 ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu
vo výmere 2000,- €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu súd ukladá
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná povinná nahradiť poškodenej F. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., B. XX škodu vo výške XX.XXX,XX € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,

krajská pobočka Bratislava, Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 35937874 škodu vo výške 5.483, 01 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B. XX so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach civilných.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Pezinok dňa 03.05.2016 podala obžalobu na obžalovanú Ing. P. J., pre skutok

právnekvalifikovanýakoprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a/Trestnéhozákona.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní:

Ako z uvedeného vyplýva obžaloba bola podaná na obžalovaného 03.05.2016 a súd reálne vo veci

pojednával dňa 27.09.2016.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú D.. P. J., poškodenú F. F., znalca z odboru
zdravotníctva F.. T. X., znalca z odboru dopravy D.. T. U., svedka D.. T. P., svedkyňu P. O., svedka M.
E., svedkyňu U. J., znalca D.. P. A., znalca doc.D.. X. A., X..,

Ďalej sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to:

- lekárske záznamy
- ohodnotenie zranenej

- dychová skúška
- zápisnica
- fotodokumentácia
- miesto dopravnavnej nehody, náčrt
- registre a posudky

Obžalovaná D.. P. J. v prípravnom konaní poprela spáchanie skutku, keď uviedla, že v čase skutku
bolo zlé počasie, na kraji vozovky boli vodné mláky, cestovala so svojou dcérou , kolóna išla pomaly a
zrazu dcéra zakričala pozor a v tom, v tej chvíli v smere jazdy, na ľavej strane zbadala svetlú čiapku,

v úrovni pár centimetrov nad kapotou. Vedela, že chodkyňa sa pohybovala po priechode pre chodcov ,
teda držala sa pravej časti prechodu. Zorný uhol spolujazdkyne dcéry na chodkyňu bol lepší. Okamžite
vystúpila z vozidla, požiadala dcéru, aby zavolala záchranku , pri nej sa objavila osoba pán Legáth a
išiel jej dávať prvú pomoc. Ako už uviedla, jazdili v kolóne.

Poškodená F. F. uviedla, že v čase skutku, neďaleko reštaurácie Koníček v Pezinku, kde išla vypomáhať
ako kuchárka pred prechodom zastala, išla väčšia kolóna áut, táto prešla , vstúpila na vozovku pre
chodcovapotomsaužnepamätá.Oblečenúmalatmavofialovúvetrovku,šedénohavice,čiernetopánky,
na hlave biely baret, na bledohnedej kabelke mala reflexný pásik, toto mala na ľavej strane.

Znalec F.. T. X. uviedol, že sa pridržiava znaleckého posudku, ktorý vo veci uviedol, poškodená mala
obmedzený obvyklý spôsob života závažným spôsobom a toto trvalo od 02.12.2014 do 31.03.2015 a v
čase vyšetrenia dňa 10.5.2015 bol jej obvyklý spôsob života ovplyvnený, no už nie vážne.

Na otázku obhajcu, či mohla mať poškodená iné zdravotné problémy a tieto mohli mať vplyv na celkový

zdravotný stav znalec uviedol, že rigorózne sa dá posúdiť hustota kostného tkaniva a uviedol, že kostná
štruktúra nebola chorobne riedka.

Znalec D.. T. U. na hlavnom pojednávaní uviedol:techniku jazdy vodičky vozidla znalec posudzoval v dvoch alternatívach v súlade s otázkami z uznesenia
k vypracovaniu ZP č. 25/2015, čo bol ako doplnok ZP č. 8/2015. Nastali tam určité technické zmeny
tým, že vodička vozidla uviedla, že v ľavom odbočovacom jazdnom pruhu stálo alebo sa pohybovalo

pomalou rýchlosťou väčšie vozidlo. Na základe tejto výpovede bol vypracovaný ZP č. 25/2015.

Analýzou pohybu vozidla je možné stanoviť , že vodička v čase reakcie na chodkyňu jazdila rýchlosťou
38,3 až 47,3 km v hodine, na chodkyňu reagovala v okamihu , keď sa chodkyňa objavila v jej zornom
poli , keď vyšla z poza stojaceho vozidla v ľavom odbočovacom jazdnom pruhu a reagovala v čase 1,44

až 1,84 sekúnd pred zrážkou . Musela brzdiť pretože nárazová rýchlosť vozidla do chodkyni bola 30,5
až 30,6 km v hodine a reagovala v mieste 14,87 metra až 22,38 metra pred miestom zrážky.

K technike jazdy sa znalec vyjadril, že vzhľadom na priechod pre chodcov bola jej technika nesprávna
pretože v obci má vodič predvídať, že po priechode sa bude pohybovať chodec a avizovalo to stojace
vozidlo pred priechodom pre chodcov tiež a samozrejme aj oproti stojace vozidlá pred priechodom pre

chodcov, že po priechode sa pohybuje chodec. Preto som stanovil, že technika jazdy bola nesprávna a
je otázkou právnou , že či mala povinnosť jazdiť takou rýchlosťou, aby za každých okolností zabránila
nehode. To je z techniky jazdy. Samozrejme technika jazdy bola nesprávna v tom, že mohla predvídať
vzhľadom na stojace vozidlá pred priechodom pre chodcov, že sa tadiaľ pohybuje chodec a mala
povinnosť pred priechodom pre chodcov zastaviť. Vodička reagovala na chodkyňu v okamihu keď ju

mohla spozorovať vyjsť z poza vozidla v ľavom jazdnom pruhu.

Podotkol, že ľavý jazdný pruh je odbočovací do ľava ale všetky vozidlá, ktoré chcú odbočiť do ľava
nestoja pred priechodom pre chodcov ale za ním preto na danom mieste stanovil , že technickou
príčinou vzniku nehody bola jej nesprávna technika jazdy, ktorá bola v tom, že nedala prednosť chodkyni

pohybujúcej sa po prechode pre chodcov.

Vodička by zabránila nehode, ak by jazdila v mieste, ktoré znalec stanovil ako miesto začiatku reakcie
rýchlosťou 19,3 až 31,35 km/h a ďalej správnou technikou jazdy, kedy by zastavila pred priechodom pre
chodcov, pretože tam stáli aj iné vozidlá.

Znalec uviedol, že vypracoval dve varianty pre rýchlosť pohybu chodkyne 4,68 km/h a pre rýchlosť
pohybu chodkyne 2,7 km/h, pretože v podkladoch , ktoré mal bolo uvedené niektorou svedkyňou, že sa
pohybovala pomaly, normálnou chôdzou na svoj vek a niekto tam uviedol, že sa pohybovala rýchlo k
svojmu veku, a z toho vyplývajúce dve alternatívny pohybu vozidla.

Prvý posudok č. 8/2015, kedy nebola výpoveď vodičky vozidla vypracoval bez vplyvu stojaceho vozidla
v ľavom jazdnom pruhu, posudok č. 25/2015 po obdržaní výpovede vodičky vozidla vypracoval vplyvom
stojaceho vozidla pred prechodom pre chodcov v ľavom jazdnom pruhu a v tomto posudku č. 25/2015
je to na stranách č. 9 až č. 21 a na prvú otázku pani prokurátorky som odpovedal všetky technické

údaje k technike jazdy z analýzy pohybu vozidla v prípade, že neznáme vozidlo stálo v ľavom jazdnom
pruhu. Všetko čo som doteraz povedal týkalo sa analýzy, že vozidlo v ľavom jazdnom pruhu stálo pred
priechodom pre chodcov.

Chodkyňa mohla zabrániť nehode, ak by nevstúpila na jazdný pruh vozidla Audi (obžalovanej) a takisto

mohla zabrániť nehode aj vtedy ak by nevstúpila do koridoru pohybu tohto vozidla. Vždy uvádzam
v týchto prípadoch, že chodec má väčšiu možnosť spozorovať vozidlo ako vodič vozidla chodca. V
posudku som uviedol, že chodkyňa preto , že stáli vozidlá v jednom aj druhom smere pred priechodom
pre chodcov mohla predpokladať, že ak by sa nejaké vozidlo pohybovalo v pravom jazdnom pruhu, v
ktorom sa pohybovalo vozidlo Audi (obžalovanej).

Je nedostatočne zaužívané a to zdôraznil, že musí povedať aj u príslušníkov polície, čo je vlastne vstup
na vozovku, ak by si niekto prečítal zákon tak ako znie o cestnej premávke, tak by zistil, čo je vozovka.
Chodkyňa vstupom na vozovku nevytvorila nebezpečenstvo pre vozidlo Audi (obžalovanej).

Svedkyňa D.. T. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si pamätá, že bola tma, že pršalo a viedla svoje
motorové vozidlo, stála oproti a na bližšie okolnosti si nepamätá.Bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že ako sa blížila k prechodu pre
chodcov tak zrazu na prechod vstúpila z jej pohľadu z pravej strany chodkyňa, s vozidlom ihneď zastala
a chodkyňa pokračovala v prechádzaní cez priechod.

Svedkyňa P. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pre odstup času si nepamätá skutok ako taký len
vie, že bolo zlé počasie a oproti jazdiace vozidlo jazdilo po ľavej strane.

Bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že zrážku popísať nevie, nakoľko sa

jednalo o krátky časový okamih, videla, že bola zrazená staršia pani, bolo tam veľa ľudí a za krátky čas
prišla RZP. Chodkyňa sa pohybovala ako babka.

Svedok M. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka samotnej dopravnej nehody tak k stretu
auta a chodkyne určite došlo na mieste priechodu pre chodcov, presnú polohu auta uviesť nevie, on so
svojím autom Škoda Octavia išiel rýchlosťou 50 km/hod., boli zlé poveternostné podmienky.

Svedkyňa U. J., ktorej výpoveď bola prečítaná z prípravného konania lebo využila svoje právo
nevypovedať (dcéra obžalovanej) a v prípravnom konaní tiež odmietla vypovedať.

Na ďalšom hlavnom pojednávaní vo veci bol vypočutý znalec Ing. P. A., ktorý uviedol

Znalecký posudok vypracoval na základe objednávky Advokátskej kancelárie P.. O. pričom mu boli
predložené podklady, ktorých súhrn je citovaný na str. 2 a 3. Po preštudovaní spisového materiálu
a po obhliadke miesta nehody pristúpil k vypracovaniu analýzy priebehu nehodového deja, pričom
vzal do úvahy aj skutočnosť, že v čase obhliadky miesta nehodového deja bola celková situácia už

pozmenená, bola pozmenená poloha priechodu pre chodcov ako aj celková situácia v mieste dopravnej
nehody. Pri vypracovaní analýzu priebehu nehodového deja musel zobrať do úvahy aj skutočnosti,
ktoré v podkladových materiáloch neboli jednoznačné, týkalo sa to najmä údajov o spôsobe pohybu
chodkyne pri prechádzaní priechodom pre chodcov, t.j. jej rýchlosti pohybu ako aj skutočnosť, či v
ľavom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov sa nachádzalo alebo nenachádzalo nejaké vozidlo.

Posledným rozporom bol údaj o tom, či predmetné miesto dopravnej nehody bolo osvetlené pouličným
verejným osvetlením. S výnimkou poslednej poznámky osvetlenie miesta dopravnej nehody, pri ktorom
bral do úvahy fotodokumentáciu zhotovenú policajtom na mieste dopravnej nehody uvažoval s tým, že
miesto dopravnej nehody bolo pouličným osvetlením čiastočne osvetlené, pričom intenzita osvetlenia
sa vzhľadom na skutočnosti, ktoré už spomenul nedala zistiť. Pokiaľ sa týka rýchlosti pohybu chôdze

chodkyne uvažoval nad dvomi alternatívami a to je, že chodkyňa sa pohybovala rýchlosťou normálnej
chôdze, resp. rýchlosťou rýchlej chôdze.

Pokiaľ sa týka prítomnosti vozidla v ľavom jazdnom pruhu uvažoval s tým, že vozidlo sa v tomto pruhu
buď nachádzalo alebo nenachádzalo. Z uvedeného dôvodu bola teda analýza priebehu nehodového

deja vypracovaná v 4 alternatívach, a každá alternatíva bola samostatne vyhodnotená.

Vo všetkých alternatívach boli použité spoločné východiskové údaje z ktorých je potrebné spomenúť
najmä to, že počiatočná rýchlosť jazdy vozidla Audi bola v úrovni 50 km/hod. t.j. v úrovni maximálne
dovolenej rýchlosti v danom úseku.

Ďalej predpokladal a analýzou jednotlivých alternatív bol tento predpoklad aj potvrdený, že k stretu
vozidla Audi s chodkyňou došlo počas plného brzdného spomalenia vozidla Audi ako aj skutočnosť, že
k stretu vozidla Audi s chodkyňou došlo pri plnom prekrytí.

Vzhľadom na tieto vstupné údaje bolo možné pre všetky alternatívy priebehu nehodového deja zistiť , že
rýchlosť pohybu vozidla Audi tesne pred stretom vozidla s chodkyňou bola v rozsahu 25,3 a 28,0 km/hod.

Ďalej bolo možné pre všetky alternatívy ustáliť miesto stretu vozidla Audi s chodkyňou, toto miesto sa
nachádzalo na priechode pre chodcov vo vzdialenosti 8,2 metra od pravého okraju vozovky smerom

do Bratislavy.

K vyhodnoteniu techniky jazdy vodičky vozidla Audi a správania sa chodkyne pri prechádzaní cez
vozovku podľa jednotlivých alternatív znalec uviedol:1/ v prvej alternatíve t.j. chodkyňa sa pohybovala po priechode pre chodcov rýchlosťou normálnej
chôdze a v ľavom jazdnom pruhu sa pred prechodom pre chodcov nenachádzalo žiadne vozidlo v tomto

prípadenebolatechnikajazdyvodičkyvozidlaAudisprávna,nesprávnymprvomvtechnikejazdyvodičky
vozidla Audi bola neskorá reakcia na chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku. Správanie sa chodkyne
vo vozovke pred vstupom do vozovky podľa 1 alternatívy nebolo správne , chodkyňa síce prechádzala
po prechode pre chodcov ale do vozovky vstúpila v čase keď to celková dopravná situácia v mieste
nehody neumožňovala. Chodkyňa svojim spôsobom prechádzania vytvorila vodičke vozidla Audi kolíznu

situáciu.

2/ podľa druhej alternatívy chodkyňa prechádzala cez prechod pre chodcov rýchlosťou rýchlej chôdze a
v ľavom jazdnom pruhu sa pred prechodom pre chodcov nenachádzalo žiadne vozidlo potom posúdenie
techniky jazdy vodičky vozidla Audi a správanie sa chodkyne počas prechádzania cez prechod pre
chodcov je totožné s alternatívnou 1.

3/ chodkyňa sa cez prechod pre chodcov pohybovala rýchlosťou normálnej chôdze a v ľavom
jazdnom pruhu sa pred prechodom pre chodcov nachádzalo vozidlo nebolo správanie sa chodkyne
pri prechádzaní cez vozovku z technického hľadiska správne. Chodkyňa do jazdného pruhu vozovky
smerom von z centra mesta vstúpila v čase keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej situácie

neumožňovala. Chodkyňa pri vstupe do tohto jazdného pruhu sa mala opakovane presvedčiť o tom,
či do tohto jazdného pruhu môže vstúpiť bez nebezpečenstva. Pokiaľ sa týka techniky vodičky vozidla
Audi vodička vozidla Audi začala na chodkyňu reagovať včas , t.j. v okamihu keď chodkyňa vyšla z
oblasti zakrytého výhľadu , kt. jej tvorilo vozidlo nachádzajúce sa v odbočovacom jazdnom pruhu pred
prechodom pre chodcov. Pokiaľ vodička vozidla Audi vyhodnotila situáciu tak, že toto vozidlo znižuje

rýchlosť jazdy z dôvodu odbočenia doľava potom jej techniku jazdy je možné hodnotiť z technického
hľadiska ako správne.
Analýzou nehodového deja podľa tretej alternatívy bola zistená skutočnosť, že za predpokladu za ktorý
boli vypracované všetky alternatívy t.j. za predpokladu že vodička vozidla Audi začala na chodkyňu
reagovať v tom istom mieste potom je možné vyhodnotiť, že vozidlo nachádzajúce sa v ľavom jazdnom

pruhu pred prechodom pre chodcov nestálo ale bolo v pohybe. Toto konštatovanie okrem iného vyplýva
zo skutočnosti, že pokiaľ by vozidlo vo vedľajšom jazdnom pruhu stálo , potom by vodička vozidla Audi
nemohla začať reagovať z technického hľadiska na pohyb chodkyne pretože túto by vôbec nevidela.

4/ je vypracovaná za predpokladu, že chodkyňa sa pohybovala po priechode pre chodcov rýchlosťou

rýchlej chôdze a v odbočovacom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov sa nachádzalo vozidlo.
Pre 4 alternatívu sú závery o technike jazdy vodičky vozidla Audi a o správaní sa chodkyne pri
prechádzaní cez vozovku totožné so závermi podľa alternatívy 3.

V ďalšej časti ZP boli hodnotené možnosti zabránenia stretu vozidla Audi s chodkyňou zo strany oboch

účastníkov dopravnej nehody.

Možnosti zabránenia stretu vozidla Audi s chodkyňou zo strany vodička vozidla Audi sú vypracované
pre možnosť zabránenia za použitia plného brzdného spomalenia a za použitia brzdného spomalenia
vozidla Audi rovnajúce sa polovičnej hodnote max. dosiahnutia brzdného spomalenia.

Je samozrejmé, že pri odvracaní stretu vozidla je vodič povinný zabrániť stretu spôsobom ktorý
umožňujú fyzikálne zákony t.j. brzdením na hranici max. dosiahnuteľného brzdeného spomalenia.
Súčasne je však potrebné zobrať do úvahy aj fakt, že pri brzdení maximálnym dosiahnuteľným
brzdným spomaleným z dôvodu odvracania stretu zo strany vodiča vozidla sa dostáva vodič vozidla
do nebezpečenstva hlavne vtedy, keď je povrch vozovky mokrý. Pri súčasne platných predpisoch pre

kontrolu vozidiel na staniciach technickej kontroly platí , že nesúmernosť brzdového účinku na kolesách
jednej nápravy v úrovni 30 percent je stav kedy sa vozidlo hodnotí ako spôsobilé na prevádzku na
pozemných komunikáciách, na druhej strane však je potrebné zdôrazniť, že táto hodnota nesúmernosti
na mokrej vozovke môže vyvolať šmyk vozidla t.j. môže vyvolať kolíznu situáciu vodičovi vozidla, kt.
zabraňujestretuschodcom.Zuvedenéhodôvodutedasompoužilprimožnostizabráneniastretuvozidla

Audi s chodkyňou zo strany vodičky vozidla Audi obe hodnoty brzdného spomalenia.Čo sa týka zabránenia podľa prvej aj druhej alternatívy mohla vodička vozidla Audi stretu s
chodkyňou zabrániť skoršou reakciou na chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku pri použitý maximálneho
dosiahnuteľného brzdeného spomalenia.

Toto konštatovanie platí pre prvú aj druhú alternatívu aj za predpokladu, že vodička vozidla Audi by
brzdila brzdným spomalením rovnajúcej sa jednej polovici maximálneho brzdeného spomalenia.

Podľa tretej a štvrtej alternatívy v priebehu nehodového deja nemohla vodička Audi stretu z chodkyňou

zabrániť ani pri max. dosiahnuteľnom brzdnom spomalení t.j. logicky vyplýva, že nemohla zabrániť ani
pri polovičnej hodnote maximálne dosiahnuteľného brzdného spomalenia.

Čo sa týka zabránenia nehode zo strany chodkyne, chodkyňa mohla zabrániť stretu podľa 1 až 4
alternatívy (vo všetkých prípadoch) priebehu nehodového deja len tak, že by prerušila svoj pohyb počas
prechádzania cez vozovku skôr ako by sa dostala do koridoru pohybu vozidla Audi.

Vypracoval aj ďalšiu alternatívu, ktoré sa netýka ani jednej z predmetných a to vodička vozidla Audi
mohla z technického hľadiska zabrániť stretu s chodkyňou za inak nezmenených parametrov za
predpokladu, že jej počiatočná rýchlosť vozidla Audi bola v rozsahu 40,4 až 44,6 km/hod. , za tohto
predpokladu by vozidlo Audi pred prechodom pre chodcov zastavilo t.j. došlo by k tzv. priestorovému

zabráneniu. Je však otázkou právnou , či vodička mala povinnosť sa pohybovať v úseku dopravnej
nehody rýchlosťou nižšou ako je maximálna dovolená rýchlosť v danom úseku.

Čo sa týka technických príčin vzniku dopravnej nehody vychádzal som z definície používanej znaleckej
praxe podľa ktorej technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, kt. vznikli v

rozpore z technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu alebo
znemožnili zabrániť dopravnej nehode.

Podľa prvej aj druhej alternatívy priebehu nehodového deja bola príčinou dopravnej nehody z
technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Audi v súčinnosti s nesprávnym

správaním sa chodkyne pri prechádzaní cez vozovku.

Podľa 3 a 4 alternatívny priebehu nehodového deja bola príčinou dopravnej nehody z technického
hľadiska nesprávne správanie sa chodkyne pri prechádzaní cez vozovku za predpokladu , že vodička
Audi vyhodnotila , že vozidlo pohybujúce sa v odbočovacom jazdnom pruhu pred prechodom pre

chodcov spomaľuje z dôvodu dania prednosti v jazde protiidúcim vozidlám. Za predpokladu , že vodička
vozidla Audi mala povinnosť predpokladať , že vozidlo jazdiace v ľavom jazdnom pruhu dáva prednosť
chodkyni pohybujúcej sa po vozovke potom bola podľa 3 a 4 alternatívy príčinou dopravnej nehody
nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Audi.

Na určenie počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Audi v predloženom spisovom materiály nenachádzali
žiadne údaje na základe ktorých by bolo možné z technického hľadiska určiť jednoznačne počiatočnú
rýchlosť vozidla Audi. Z uvedeného dôvodu preto uvažoval, že počiatočná rýchlosť vozidla Audi bola
v úrovni max. dovolenej rýchlosti jazdy v uvedenom úseku. V konečnom dôsledku to však možno
zdôvodniť aj tak, že skutočná počiatočná rýchlosť vozidla Audi mohla byť aj nižšia. resp. vyššia

Znalec pri analýze priebehu nehodového deja vychádzal z rýchlosti 50 km/ hod. t.j. vyššej ako uviedla
vodička Audi vo svojej výpovedi a údaj o rýchlosti 50 km/hod. bol vzhľadom na ďalšie zistené skutočnosti
z technického hľadiska prijateľný. Čiže v tomto prípade znalec podotkol, že by sa dalo povedať, že
„poškodil“ vodičke vozidla Audi.

Vodička by zabránila dopravnej nehode priestorovým zabránením pri správnej reakcii pri akejkoľvek
počiatočnej rýchlosti vozidla Audi nižšej ako 44,6 km/hod.

Nedá sa jednoducho povedať, že pri jej rýchlosti 44,6 km/ hod by vodička bol priebeh nehodového deja

rovnaký ako je vypracovaný v analýze dopravnej nehody podľa 4 alternatív. Pretože pri počiatočnej
rýchlosti 44,6 by bolo určite inde miesto začatia reakcie vodičky vozidla Audi na chodkyňu tým pádom
by bola iná nárazová rýchlosť vozidla Audi do chodca teda pri počiatočnej rýchlosti 44,6 km/h by bolo
potrebné vypracovať novú analýzu priebehu nehodového deja vo všetkých alternatívach a na základenovej analýzy by bolo možné určiť rýchlosť pri ktorej by došlo k priestorovému zabráneniu a z toho by
vyplynulo, a o tom bol znalec uviedol, že je presvedčený bez akéhokoľvek výpočtu, že pri priestorovom
zabránení by došlo pri rýchlosti nižšej ako 40 km/ hod. ale tak ako uviedol pri predchádzajúcom

svojom konštatovaní - je otázkou právnou, či sa mala vodička vozidla Audi pohybovať rýchlosťou nižšou
ako max. povolenou v danom úseku, čiže na túto otázku nie je možné zodpovedať jednoznačne bez
vypracovania inej analýzy.

Podľa znaleckej praxe je vodič vozidla povinný reagovať na chodca keď je jednoznačné, keď je chodec

v pohybe a smeruje do dráhy vozidla, v znaleckej praxi sa podľa konkrétnej situácie miesta dopravnej
nehody uvažuje so vzdialenosťou 0,8 až 1,0 metra od okraja vozovky z ktorého vstúpil vodič do vozovky,
čiže ak sa chodec nachádza v tejto vzdialenosti od okraja vozovky vzniká z technického hľadiska
povinnosť vodiča reagovať na chodca.

Znalec ďalej uviedol, že z technického hľadiska sa môže pohybovať vozidlo v zmysle zákonných

ustanovení rýchlosťou , ktorá je daná zákonom, vzhľadom na celkovú dopravnú situáciu, ktorú vyhodnotí
vodič sa môže pohybovať rýchlosťou nižšou , ktorú je možné nazvať rýchlosťou primeranou ale určenie
primeranej rýchlosti je určenie práva.

Chodkyňa vstúpila do vozovky v čase keď to celková dopravná situácia dopravnej nehody

neumožňovala.

Analýza priebehu nehodového deja 3 a 4 je vypracovaná za predpokladu, že vozidlo vo vedľajšom
jazdnom pruhu sa pohybovalo a teda nezastavilo pred prechodom pre chodcov , z uvedeného
dôvodu podľa zákona o cestnej premávke nemuselo vozidlo jazdiace v súbežnom jazdnom pruhu pred

priechodomprechodcovzastaviťvzmysletohtozákonabolovozidlo povinnéspomaľovať,čoajvodička
vozidla spravila.

Znalec D.. T. U.

Znalec vypracoval dodatok k znaleckému posudku a na hlavnom pojednávaní uviedol, že sú rozdiely,
v technických parametroch priebehu nehody nie sú výrazné rozdiely , rozdiely sú iba v posudzovaní
techniky pohybu chodkyne a techniky jazdy vodičky vozidla na danom mieste.

Čo sa týka zásadných rozdielov:

1/ vstup chodkyne na vozovku bol vzhľadom k pohybu vozidla Audi technicky správny , samozrejme za
predpokladu , že by vodička vozidla mohla na vzdialenosť na ktorej sa v tom okamihu vstupu chodkyne
na vozovku nachádzala ju vidiel , techniku pohybu chodkyne vyhodnotil ako správnu preto, že v jazdnom
pruhu smere na Bratislavu zastavili vozidlá, ktoré jej dávali prednosť a v jazdnom pruhu v smere do
centra Pezinka zastavovalo alebo stálo vozidlo , ktoré uviedla vodička vozidla Audi. Preto chodkyňa

mohla predpokladať, že jej vozidlá všetky dajú prednosť v pohybe.

2/ v technike jazdy vodičky vozidla Audi uviedol , že jej technika bola nesprávna preto, že mohla vidieť
stáť vozidlá v protismere pred priechodom pre chodcov a videla uvedené vozidlo v ľavom odbočovacom
jazdnom pruhu, ktoré stálo alebo spomaľovalo, alebo sa pohybovalo pomaly, pred priechodom pre

chodcov a preto mohla predpokladať pohyb chodca po priechode pre chodcov a technicky správne
mala zastaviť pred prechodom pre chodcov.

To sú dva hlavné rozdiely v záveroch ich znaleckých posudkov.

K tomu znalec Ing. A. uviedol, že polovičné brzdné spomalenie je použité z dôvodu, aby bolo možné
vyhodnotiťsprávaniesachodkynenavozovke.Znalecužvosvojejvýpovediuviedol,žeakvodičnemôže
zabrániť polovičným brzdným spomalením, potom chodec vytvorí kolíznu situáciu pre vodiča a z toho
dôvodu je správanie sa chodca na vozovke nesprávne.

V 3 a 4 alternatíve priebehu nehodového deja je spracovaný pohyb vozidla v ľavom jazdnom pruhu v
takom rozsahu , že vozidlo je v pohybe a na základe jeho polohy je odvodená reakcia vodičky vozidla
Audi, je samozrejmé, že pohyb tohto vozidla do konečnej polohy nie je spracovaný, nakoľko nie sú v
podkladových materiáloch uvedené žiadne použiteľné podklady a tieto dve alternatívny slúžili okreminého k tomu, aby bolo poukázané, že vozidlo pohybujúce sa v ľavom jazdnom pruhu pred prechodom
pre chodcov nestálo ale pohybovalo sa pretože za predpokladu, keby toto vozidlo stálo, nemohla by
vodička voz. Audi na chodkyňu reagovať v takom okamihu ako reagovala pri ostatných alternatívach.

Na danom mieste vozidlá, ktoré odbočujú v ľavo zastavia z dôvodu dania prednosti jazde protiidúcim
vozidlám minimálne na priechode alebo až za priechodom pre chodcov.

Vzhľadom k rozporom v znaleckých posudkoch do konania bol pribratý znalec z Ústavu súdneho

inžinierstva, ktorý na hlavnom pojednávaní k znaleckému posudku č. 114/2018 uviedol:

Na základe predložených podkladov bola spracovaná komplexná analýza nehodového deja, pričom
niektoré okolnosti nebolo možné technicky vyhodnotiť a to napr. či v odbočovacom pruhu stálo vozidlo v
smere jazdy vozidla Audi alebo nestálo a takisto z hľadiska rýchlosti pohybu chodkyne pričom v týchto
skutočnostiach sa opis nehodového deja zo strany účastníkov a svedkov líšil preto sme spracovali dva

varianty a to variant A, ktorý bol v súlade s opisom nehodového deja zo strany vodičky vozidla Audi kedy
v odbočovacom pruhu malo stáť vozidlo a chodkyňa sa pohybovala zrýchlenou chôdzou. Tiež spracovali
variant B za predpokladu, že chodkyňa sa pohybovala normálnou chôdzou a v odbočovacom pruhu
nestálo iné vozidlo , bolo vypočítané, že nárazová rýchlosť vozidla Audi do chodkyne bola cca 30 km/
hod., bolo vyhodnotené, že s ohľadom na aktuálne poveternostné podmienky je technicky prijateľné, že

vodička reagovala na samotnú chodkyňu včas, vodička však nereagovala včas na vzniknutú dopravnú
situáciu a to v prípade variantu A kedy pred priechodom pre chodcov malo stáť neznáme vozidlo v
takomto prípade bola technika jazdy vodičky nesprávna , nakoľko vodička nemohla vedieť , či sa po
priechode nepohybuje prípadný chodec, ktorému je potrebné dať prednosť a k priechodu sa pohybovala
takou technikou jazdy, pri ktorej nebolo možné dať prednosť prípadným chodcom.

Rovnako aj v prípade variantu B bola technika jazdy vodičky nesprávna nakoľko sa približovala k
priechodu pre chodcov kde v protismernom jazdnom pruhu stálo pred priechodom vozidlo, pričom z
tejto situácie bolo odôvodnené predpokladať, že po priechode sa môže pohybovať chodec, ktorému je
potrebné dať prednosť.

Následne bol vyhodnotený spôsob prechádzania chodkyne cez priechod, ktorý nebol správny nakoľko
chodkyňa prechádzala pomerne široký úsek vozovky pričom pri vstupe do vozovky ešte nemohla vedieť,
či vozidlo Audi chodkyňu registruje a plynule zastaví pred priechodom preto bolo opodstatnené zo
strany chodkyne počas prechádzania vyhodnocovať situáciu na vozovke nakoľko od okamihu vstupu
do vozovky po okamih zrážky prekonala chodkyňa dva jazdné pruhy a vstúpila do tretieho jazdného

pruhu , pričom počas takéhoto dlhého úseku sa mohla situácia na vozovke výrazne zmeniť, oproti
okamihu vstupu do vozovky a keďže každý účastník cestnej premávky má povinnosť dopravnej nehode
zabraňovať aj chodkyňa mala možnosť rozpoznať prichádzajúce vozidlo Audi a rozpoznať okolnosť ,
že pri vstupe do jazdného pruhu vozidla Audi už toto vozidlo vzhľadom k svojej rýchlosti a vzdialenosti
nemôže zastaviť do miesta zrážky. S ohľadom na uvedené bolo vyhodnotené, že v oboch variantoch

bola technickou príčinou dopravnej nehody súčinnosť nesprávnej techniky vodičky a to oneskorenej
reakcie na vzniknutú dopravnú situáciu, kedy vodička jazdila takým spôsobom , že si znemožnila svojou
technikou jazdy dať prednosť prípadným chodcom pohybujúcim sa po priechode a tiež nesprávneho
pohybu chodkyne cez priechod, kedy chodkyňa oneskorene reagovala na prichádzajúce vozidlo Audi,
pričom počas pohybu po priechode mala možnosť vidieť toto vozidlo, mala možnosť zastaviť vo vozovke.

Konečné posúdenie miery vplyvu nesprávnej techniky jazdy vodičky a nesprávneho pohybu chodkyne
po vozovke na príčinu dopravnej nehody považujeme za otázku právnu.

Čo sa týka ZP D.. U. v jeho prvotnom znaleckom posudku je technická príčina dopravnej nehody
podmienená obrovským množstvom podmienok, čím sa ZP označuje ako nezrozumiteľný, čo sa týka

doplnku tak znalec správne stanovil nesprávne prvky techniky jazdy vodičky a správaní chodkyne.

Čo sa týka ZP D.. A. znalec ustálil 4 varianty pričom konštatuje, že v dvoch variantoch bola technika
jazdy vodičky nesprávna v dôsledku oneskorenej reakcie a v dvoch variantoch konštatuje, že technika
jazdy vodičky bola správna , s týmto sa však nestotožňujeme s ohľadom na okolnosti danej dopravnej

nehody kedy k zrážke došlo na priechode za okolnosti kedy bolo dôvodné predpokladať, že po priechode
sa môžu pohybovať prípadný chodci a túto okolnosť Ing. A. nezohľadnil , takisto Ing. Korbeľ nezohľadnil
skutočnosť, že pred priechodom sa pri dvoch variantoch malo nachádzať stojace vozidlo , kedy vodič zatýchto okolností má povinnosť spomaliť prípadne zastaviť vozidlo, aby dal prednosť prípade chodcovi.
To boli najväčšie rozdiely v posudku.

Znalec ďalej uviedol, že v prípade varianty A by vodička zastavila ak by sa pohybovala rýchlosťou do 31
km/hod.,pričomjazdarýchlosťounad31km/hod.jejvskutočnostineumožňovaladaťprednosťchodcom
pohybujúcich sa po priechode pre chodcov , prípadne varianty B by vodička zabránila, ak by sa vodička
pohybovala do 36 km/ hod, v okamihu kedy rozpoznala kolíznu situáciu , v oboch prípadoch by došlo k
zastaveniu do miesta zrážky, vzhľadom k tomu, že chodkyňa sa pohybovala po priechode pre chodcov

za okolností, kedy bolo dôvodné predpokladať, že sa na priechode môžu vyskytovať prípadný chodci ,
rýchlosť jazdy vodičky na začiatku nehodového deja nemožno považovať za primeranú okolnosti, že na
priechode sa môže pohybovať prípadný chodec.

Znalec sa ďalej zameral na odlišnosti čo je vozovka, kde uviedol, že:
Vozovka je časť cesty, ktorá je určená predovšetkým pre jazdu vozidiel, to znamená, že okamih vstupu

chodkyne do vozovky je zobrazený na str. 80 obr. 21, čiže od tohto okamihu už chodkyňa určite vstúpila
do vozovky.

Znalec v ďalšej časti uviedol, že:

považuje za potrebné uviesť, že chodkyňa vstúpila na priechod v čase cca 7,5 sekundy pred okamihom
zrážky. V danom úseku mala chodkyňa v úmysle prekonať tri jazdné pruhy , pričom za čas 7,5 sekundy
je vozidlo pohybujúce sa rýchlosťou 40 km/hod. schopné prekonať vzdialenosť 82 metrov, t.z. že od
okamihuvstupuchodkynenapriechodpookamihzrážkysatásituácianavozovkemohlavýraznemeniť,
taktiež s ohľadom na skutočnosť, že boli výrazne zhoršené poveternostné podmienky je zrejmé, že

chodkyňa nemohla vedieť pri vstupe do vozovky , či ju aj vozidlá pohybujúce sa rovnako ako vozidlo
Audi registrujú automaticky zastavia pred priechodom pre chodcov. Z uvedeného teda vyplýva, že v
okamihu vstupu chodkyne na priechod ešte chodkyňa nemohla vedieť, či ten priechod cez vozovku
môže uskutočniť bez nebezpečenstva.

V prípade variantu A kedy v odbočovacom pruhu malo stáť neznáme vozidlo považujem za správny
spôsob vyhodnotenia situáciu zo strany chodkyne vyhodnotenie tesne pred vstupom do jazdného pruhu
vozila Audi.

Nie je potrebné situáciu vyhodnocovať pri každom kroku, nakoľko v dvoch jazdných pruhoch, ktorými

chodkyňaprechádzalamalipredpriechodomnachádzaťstojacevozidlá,ktoréjejdávaliprednosť.Jediná
zmena nastávala do tretieho jazdného pruhu.

V prípade variantu B považoval za správne zo strany chodkyne takisto situáciu vyhodnotiť tesne pred
vstupom do jazdného pruhu vozidla Audi v odbočovacom jazdnom pruhu sa v tomto variante nemalo

nachádzať žiadne vozidlo a v prvom jazdnom pruhu pred priechodom malo stáť vozidlo , ktoré chodkyni
dávalo prednosť.

V zmysle popisu nehodového deja sa malo začať pohybovať vozidlo, ktoré malo stáť pred priechodom
z protismernej strany jazdy vozidla Audi a to až kedy chodkyňa opustila jazdný pruh tohto vozidla.

Chodkyňa následne prekonávala šírku jedného jazdného pruhu a to odbočovacieho a ak uvažujeme
o zastavení chodkyne tak sa jedná o posúdenie možnosti zabránenia nehody zo strany chodkyne,
chodkyňa túto možnosť mala a mohla zastaviť pred vstupom do jazdného pruhu vozidla Audi. Čiže taká
možnosť by objektívne bola.
Čo sa týka prípadnej nebezpečnosti tohto manévru zastavenia tak uviedol, že sa nejedná o obvyklú

situáciu,kedyjechodecnútenýzastaviťpočasprechádzaniacezpriechod,jednásavšakovyhodnotenie
možnosti zabránenia nehody zo strany chodkyne pričom každé zabraňovanie môže byť spojené s
určitým prvkom nebezpečnosti , v prípade, že sa posudzuje zabránenie zo strany vodičky, posudzujeme
jeho možnosti z hľadiska jeho maximálnych možností, posudzujeme , či vodič má možnosť zabrániť aj
za okolností vzniku prípadného nebezpečenstva.

Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ sa jedná o chodkyňu, chodkyňa po okamihu zrážky prekonala približne
polovicu jazdného pruhu vozidla Audi.Čo sa týka okolnosti státia prípadne pomaly sa pohybujúceho neznámeho vozidla pred priechodom táto
okolnosť nijakým spôsobom nevstupuje do vyhodnotenia či už techniky jazdy vodičky alebo technickej
príčiny a to už pre to, že v zmysle pravidiel cestnej premávky má vodič pred priechodom pre chodcov

jazdiť tak, že pred priechodom pre chodcov iné vozidlo zastavilo alebo zastavuje má povinnosť vodič tak
istospomaliťprípadeajzastaviťvozidloabydalprednosťchodcompohybujúcimsapopriechodeaztejto
okolnosti vyplýva aj odpoveď na otázku, či mala vodička technickú možnosť predpokladať, že popred
toto neznáme vozidlo sa môže pohybovať chodec , daná dopravná situácia jednoznačne nasvedčovala
tomu, že po priechode pre chodcov sa môže pohybovať chodec nakoľko práve priechod pre chodcov je

určený pre pohyb chodcov a vodička vozidla Audi nemohla vedieť , či neznáme vozidlo zastavuje alebo
stojí v dôsledku prípadného dania prednosti v jazde protiidúcim vozidlám alebo v dôsledku toho, že po
priechode sa pohybuje chodec. V takomto prípade je technicky správne jazdiť tak, aby v prípade pohybu
chodca po priechode mu bolo možné dať prednosť.

Ako znalec už uviedol, vodička Audi nemohla vedieť, či vozidlo zastavujúce alebo stojace v ľavom

jazdnompruhudávaprednosťprotiidúcimvozidlámalebochodcoviapretonebolosprávnepohybovaťsa
po priechode tak, že nie je možné dať prednosť prípadnému chodcovi , ktoré má na prechode prednosť.

V prípade varianty A sa vozidlo Audi pohybovalo rýchlosťou cca 40 km/ hod v prípade varianty B cca
45 km/hod. a to v okamihu počiatku reakcie vodičky.

V ďalšej časti znalec uviedol, že z hľadiska dohľadnosti je viacero faktorov , ktoré ovplyvňujú na
akú vzdialenosť je chodkyňa viditeľná. napr. faktor bielej baretky spôsobuje predĺženie dohľadovej
vzdialenosti, pouličné osvetlenie spôsobuje taktiež predĺženie dohľadovej vzdialenosti, prípadne
reflexný pásik, ak bol viditeľný z pohľadu vodičky, takisto predlžuje dohľadovú vzdialenosť. Pri

spracovaní nehodového deja bolo vychádzané z predpokladu najnepriaznivejších podmienok z hľadiska
rozpoznania chodkyne nakoľko počas nehodového deja mohol byť oblečenie chodkyne zmáčané
dažďom a táto okolnosť naopak znižuje dohľadové pomery rovnako i výskyt protiidúcich vozidiel v určitej
fáze vzdialenosti medzi vozidlo Audi a tým neznámym vozidlom zlepšuje viditeľnosť na chodkyňu a v
určitej vzdialenosti naopak zhoršuje a dochádza k efektu oslnenia.

Ak by sme uvažovali, že podmienky by boli lepšie, ako bolo uvažované tie najnepriaznivejšie, potom
by vodička mala buď oneskorenú reakciu aj na chodkyňu , prípadne by sa pohybovala ešte vyššou
rýchlosťou, ako bolo vypočítané.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príčinou nehodového deja bolo
nesprávna technika jazdy obžalovanej , ktorá včas nereagovala na danú dopravnú situáciu, neznížila
rýchlosť jazdy pred priechodom pre chodcov tak, aby mohla dať prednosť prípadným chodcom ale tiež aj
nesprávnym konaním chodkyne, ktorá vstúpila do jazdného pruhu a následne do jazdnej dráhy vozidla
Audi tak, že vodička už nemala možnosť zrážke zabrániť.

Znalec z Ústavu súdneho inžinierstva podrobne rozobral všetky okolnosti prípadu a potvrdil, že vodička
- obžalovaná mala dostatočné technické signály, na základe ktorých mohla včas upraviť techniku jazdy ,
z ktorej by dokázala zastaviť pred miestom zrážky, prípadne dať prednosť chodkyni.

Rýchlosť jazdy obžalovanej bola nesprávnym prvkom v jej technike jazdy.

Znalec v oboch variantoch priebehu nehodového deja konštatoval, že príčinou dopravnej nehody bola
súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodičky vozidla Audi a tiež nesprávneho konania chodkyne, ako
je to z hora uvedené.

V zmysle pravidiel cestnej premávky, kde je uvedené, že účastník cestnej premávky je povinný správať
sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť, alebo plynulosť cestnej premávky, pritom
je povinný prispôsobiť svoje správanie, najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojich schopnostiam.

Nazákladeuvedenéhotedasúduznalobžalovanúvinnouvzmyslepodanejobžalobyauložiljejpeňažný
trest vo výmere 2.000,-eur.Keďže skutok sa stal v príčinnej súvislosti s následkom bola obžalovaná zaviazaná nahradiť poškodenej
F. F. škodu vo výške 15.645,70 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni škodu vo výške 5.483,01 eur.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti a závažnosť konania bola odzrkadlená v treste.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví
potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 2 roky.

Odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

S poukazom na skutočnosť, že miera zavinenia obžalovanej nebola vysoká, spôsob spáchania skutku
bol taký, že aj poškodená sa pričinila k nehodovému deju, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.