Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36Csp/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202057
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118202057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE,

so sídlom: náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČ: 043 55 211, Česká republika, proti
žalovanému: N. N., L.. XX.XX.XXXX, J. A. X, o 100 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 EUR
s prísl., zmluvnej pokuty vo výške 12 EUR a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
18.02.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 461541, na základe ktorej poskytol

žalovanému celkovú sumu úveru 100 EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu s celkovými nákladmi
spojenými s úverom vo výške 28 EUR, do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalobca listom zo dňa
20.09.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlhu.

2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Zmluva o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, súd v

súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o úvere, Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 18.02.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol

žalovanémucelkovýspotrebiteľskýúvervovýške100EUR.Žalovanýmaluhradiťúverspoluscelkovými
nákladmi spojenými s poskytnutým úverom vo výške 28 EUR. RPMN bola určená ( vypočítaná ) 2290,09
% a priemerná hodnota RPMN 11,31 %. Žalovaný do podania žaloby dlh nesplatil.8. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

9. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je,
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

10. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu.

11. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1.

12. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo

pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ust.§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

19. Podľa ust.§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

20. Podľa ust. § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí21. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom
nato, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovaným uzavrel iný právny subjekt. Podľa predloženej
zmluvy o úvere túto uzavrel so žalovaným subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,

Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku
cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město,
Politických věznů 1272/21, Praha 1, Česká republika. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného
registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť
MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku,

nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného
veriteľa na žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola postúpená aj konkrétna
pohľadávka voči žalovanému pri prevode časti podniku, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné
žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
22. Ako ďalšiu otázku súd riešil, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno aplikovať
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm.

l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Pokiaľ
ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá ust.
§ 24 zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ust. § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona
a ust. § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno

aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo
minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.1, 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch a ust. § 11 tohto zákona.

23. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, je teda na stranách sporu, aby tvrdili a

dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno, ako inštitút procesného práva, postihuje tú
stranu, v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, ktorú strana v spore
tvrdí, preukázal. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v
konaní budú preukázané jej tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech strany.

24. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 18.02.2015 uzatvorená
medzi stranami sporu, túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy ( aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná ), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre

ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať, a naopak, ktoré v nej nesmú byť ( neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej strany. Spotrebiteľská zmluva sa uzaviera medzi dodávateľom na strane jednej a
spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba

( fyzická či právnická ), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri
uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

25. Inak povedané, pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou

právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná
zmluva napr. o finančnom leasingu), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v
prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej

strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný,
spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Veriteľom zo spotrebiteľského úveru je
fyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráposkytujespotrebiteľskýúvervrámcisvojhopodnikania,vzávislosti
od formy poskytovania spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania. len v prípade, ako bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania úverového dlžníka, takýto úver je kvalifikovaný ako iný, a teda nespotrebiteľský, ktorý sa
spravuje úpravou v zmluve a v Obchodnom zákonníku.26. V zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, kde s poukazom na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak
je podpísaný konajúcou osobou a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak

je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

27.Možnokonštatovať,žezmluva,ktorábolauzavretámedzistranamisporu,nebolauzavretápísomnou
formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými

prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu
zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad
o tom, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne
elektronicky komunikoval.

28. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou
komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods.
1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle
tohto ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

29. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100,- Eur,
žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovaného boli poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 100,- Eur. Teda žalobca žiadnym spôsobom - dôkaznými prostriedkami
nepreukázal naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, najmä reálne poskytnutie

peňažných prostriedkov vo výške 100 EUR žalovanému ako dlžníkovi. V zmluve sa uvádza, že peňažné
prostriedky poskytne veriteľ do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním z účtu veriteľa
v prospech účtu spotrebiteľa. Žalobca splnenie svojho záväzku nepreukázal výpisom zo svojho účtu, z
ktorého by bolo zrejmé, že peňažné prostriedky poskytol na účet žalovaného dlžníka. Teda nepreukázal,
či a kedy on svoju povinnosť splnil a teda či a kedy vznikla žalovanému povinnosť dlh splniť, resp. či a

kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Ani v žalobe nikde neuvádzal, v ktorý deň peňažné prostriedky
poukázal na účet žalovaného.

30. Žalobca si žalobou uplatňoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur poukazujúc na čl.
18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého ( okrem iného ) je veriteľ

oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s
upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku.

31. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

32. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne, v
ktorej dohode musí byť buď uvedená pevná suma zmluvnej pokuty alebo určený jednoznačný spôsobom

výpočtu zmluvnej pokuty. V predloženej zmluve o úvere žiadna dohoda o zmluvnej pokute nie je a
odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu žalovanému
ako dlžníkovi známe, nemôže zakladať písomnú formu dojednania o zmluvnej pokute medzi zmluvnými
stranami. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach, ktoré neboli podpísané, nie je platným dojednaním a súd zastáva názor, že aj keby išlo

o platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, keďže by išlo o zmluvnú podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a
s ktorou sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Takáto neprijateľná zmluvná podmienka
je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň je potrebné
uviesť aj to, že pokiaľ by dohoda o zmluvnej pokute bola v zmluve o úvere uvedená, takáto dohoda

by musela byť uzavretá písomne, kde tak, ako to bolo uvedené pri otázke samotnej zmluvy o úvere,
žalobca nepreukázal, že by došlo k písomnému uzavretiu samotnej zmluvy o úvere písomnou formou,
buď formou podpisu konajúcimi osobami, alebo elektronickou formou, a preto je možné uzavrieť, žežalobca v tejto súvislosti nepreukázal ani písomnú dohodu o zmluvnej pokute, a preto na túto zmluvnú
pokutu žalobca nemá nárok.

33. Uplatnený nárok žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedôvodný, a preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu

ich náhradu v súlade s citovaným zákonným ustanovením a contrario nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).