Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cbi/3/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108215550
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5108215550.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

žalobcu: žalobcu: NORDNET TRADING LIMITED, so sídlom Chrysorogiatissis & Kolokotroni, P.C. 3040,
Limassol, Cyprus, IČO: 00 185 808, právne zastúpený: JUDr. Ján Slovák, advokát so sídlom Révová
7, 811 02 Bratislava 1, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, so sídlom M. Bela 852, 010 15
Žilina, IČO: 31 624 952, právne zastúpený: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha
Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky
pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizačnom konaní, a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie
pokuty, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie pokuty žalobcom vo výške určenej súdom z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa viacerými samostatne podanými žalobami domáhal na Okresnom súde Žilina určenia
právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky svojich pohľadávok prihlásených v reštrukturalizačnom
konaní dlžníka Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624
952, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/1/2008. Podané žaloby odôvodnil tým, že
uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3R/1/2008 zo dňa 17.03.2008 bola povolená reštrukturalizácia
dlžníka Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 58B/2008 dňa 25.03.2008. Žalobca uviedol, že si prihlásil
svoje pohľadávky prihláškami pohľadávok č. 5 až 41 doručenými v stanovenom počte rovnopisov
Okresnému súdu Žilina, ako aj reštrukturalizačnému správcovi dňa 25.04.2008 s uplatnením poradia
„Iná pohľadávka“. S poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“)
posledným dňom lehoty na prihlásenie pohľadávok bol deň 25.04.2008. V lehote stanovenej zákonom
správca dňa 29.04.2008 poprel právny dôvod a vymáhateľnosť pohľadávok žalobcu s odôvodnením,

že „uplatnený nárok je nevymáhateľný. Prihláška pohľadávky nie je riadne podaná s poukazom na
ustanovenia § 119 ods. 1 a 4, § 120, § 121 v spojení s ustanoveniami § 25 - 27 ZKR. Ide o
prihlášku pohľadávky veriteľom, ktorý ju nadobudol v priebehu reštrukturalizačného konania - Zmluva
o postúpení zo dňa 14.03.2008, ale o jeho vstupe do reštrukturalizačného konania nebolo ku dňupodania prihlášky pohľadávky súdom rozhodnuté. Právo uplatňovať svoje nároky má iba veriteľ, ktorý
spôsobom stanoveným ZKR prihlásil svoju pohľadávku“, pričom správca poprel celú sumu prihlásenej
pohľadávky a ako dôvod popretia uviedol popretie právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žalobca s

poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR z dôvodu popretia pohľadávky správcom
podal incidenčnú žalobu a to z dôvodu, že popretie vykonané reštrukturalizačným správcom žalobca
považuje za nesprávne, nemajúce oporu v zákone. Žalobca uviedol, že jeho prihlásené pohľadávky
majú právny základ v náhrade trov exekučného konania oprávnenému, ktoré mu vznikli v priebehu
exekučného konania vedenom na exekučnom úrade súdneho exekútora V.. Q.. X., V., pričom o

uvedených trovách konaní vydal súdny exekútor upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktoré bolo
doručené povinnému. Proti ďalším trovám mohol povinný - žalovaný vzniesť u exekútora námietky,
a to do troch dní od doručenia upovedomenia. V uvedenej lehote povinný námietky nepodal a tak
upovedomenie vyvolalo stanovené právne účinky a exekútor pristúpil k vydaniu exekučného príkazu.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.06.2005, sp. zn. 5M
Cdo 12/2004, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky č. 3/2007. K namietanej „nevymáhateľnosti“ prihlásených pohľadávok žalobca uviedol, že v
danom prípade nedošlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu, pohľadávky boli žalobcom riadne uplatnené.
Predmetné pohľadávky žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení zo dňa 14.03.2008 a vo väzbe na
citovanú právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 119 ods. 1, 4 ZKR, 25 ods. 1 ZKR žalobca uviedol,
že pohľadávky prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka žalobca nadobudol na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávok dňa 14.03.2008, teda pred zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie
v Obchodnom vestníku dňa 25.03.2008, čo vylučuje aplikáciu zákonného ustanovenia § 25 ods. 1
ZKR, ktoré ustanovenie vychádza z predpokladu, že k prevodu alebo prechodu pohľadávky dôjde
počas konkurzného konania, kedy súd rozhoduje na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe do
konkurzného konania. Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu žalobca považuje popretie právneho

dôvodu prihlásenej pohľadávky žalobcu a popretie jeho vymáhateľnosti v celej výške prihlásenej
pohľadávky reštrukturalizačným správcom za nedôvodné, preto sa žalobca domáha určenia svojich
pohľadávok v poradí „Iná pohľadávka“ voči úpadcovi Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela,
Žilina, prihlásených v reštrukturalizačnom konaní dlžníka vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.
konania 3R/1/2008, a to v rozsahu formulovanom žalobným návrhom v znení doplňujúcich podaní

žalobcu, ktorými žalobca na výzvu súdu upresnil a doplnil svoj žalobný návrh spôsobom uvedeným vo
výzve súdu a vo väzbe na citáciu právnej úpravy ustanovenia podľa § 124 ods. 4 ZKR tak, že žiadal
určiť konkrétnu výšku a vymáhateľnosť svojich pohľadávok vzniknutých z titulu náhrady trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom V.. Q. X. v poradí iná pohľadávka voči
označenému úpadcovi v reštrukturalizačnom konaní.

2. Samostatnými žalobami podanými na Okresnom súde Žilina dňa 24.06.2008 podobne ako v konaní
pod spis. zn. 10Cbi 3/2008, v ktorom sa žalobca domáha určenia svojej pohľadávky v sume 63.716,16
eur, uplatňuje určenie ďalších pohľadávok prihlásených v reštrukturalizačnom konaní úpadcu voči
žalovanému, a to v sume 63.853,81 eur (konanie pod sp. zn. OS Žilina, 10Cbi/4/2008), v sume

270.470,06 eur (konanie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cbi/5/2008), pohľadávky v sume 63.853,81
eur (konanie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 5Cbi/8/2008), pohľadávky v sume 286.618,60 eur (konanie
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 5Cbi/16/2008), pohľadávky v sume 320.789,88 eur (konanie Okresného
súdu Žilina, sp. zn. 5Cbi/17/2008), pohľadávky v sume 321.328,35 eur (konanie Okresného súdu Žilina,
sp. zn. 5Cbi/24/2008). Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10Cbi/3/2008-50 zo dňa 21.06.2012 súd

rozhodol o spojení vyššie označených konaní na spoločné konania z dôvodu hospodárnosti konania a
vzhľadom na skutočnosť, že tieto konania spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých procesných
strán s tým, že predmetné konania budú naďalej vedené pod spoločnou sp. zn. 10Cbi/3/2008.

3. Z rovnakých dôvodov súd uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 5Cbi/6/2008-73 zo dňa 05.12.2011

rozhodol o spojení veci na spoločné konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 5Cbi/6/2008, predmetom
ktorého je určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky žalobcu uplatnenej v reštrukturalizačnom
konaní žalovaného v sume 73.005,54 eur, pod sp. zn. 5Cbi/13/2008 o určenie pohľadávky v sume
254.001,13eur,konaniepodsp.zn.5Cbi/20/2008ourčeniepohľadávky221.127,30eur,konaniepodsp.
zn. 20Cbi/1/2008 o určenie pohľadávky 63.790,28 eur, pod sp. zn. 20Cbi/3/2008 o určenie pohľadávky

91.708,33 eur, pod sp. zn. 20Cbi/4/2008 o určenie pohľadávky 338.557,46 eur a 20Cbi/5/2008 o určenie
pohľadávky 72.942,01 eur. Následne konajúci súd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cbi
3/2008-132 zo dňa 28.06.2013 rozhodol o spojení konaní pôvodne vedených pod spoločnou sp. zn.
5Cbi/6/2008 na spoločné konanie pod sp. zn. 10Cbi 3/2008.4. Žalobca ako dôkazné návrhy označil Obchodný vestník č. 39B/2008, prihlášky pohľadávok, súhrnný
prehľad k prihláškam pohľadávok, doklady o popretí pohľadávky správcom, upovedomenia o ďalších

trovách exekúcie s doručenkami, exekučné príkazy na úhradu trov exekúcie a doručenkami, Zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2008, ktoré vo fotokópii pripojil k žalobe.

5. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
dňa 25.04.2008 žalobca doručil súdu a reštrukturalizačnému správcovi prihlášky pohľadávok, ktorých

právnym dôvodom vzniku bola náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom V.. Q. X. v prospech oprávneného J. H. B..T..Y.., M. N. X, V., J.: XX XXX
XXX voči povinnému Stavebné bytové družstvo, M. Bela 852, Žilina, IČO: 31 624 952 s označením
čísla exekúcie, ktoré pohľadávky žalobca nadobudol od pôvodného veriteľa J. H. B..T..Y.. postúpením
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008. Ako exekučný titul prihlasovateľ
pohľadávok uviedol jednotlivé poverenia vydané Okresným súdom Žilina, upovedomenia o začatí

exekúcie a upovedomenia o ďalších trovách exekúcie vydané exekútorom V.. Q. X., Q. XX, V. vedené na
Okresnom súde Žilina pod označenými číslami konania. Súčasťou prihlášok bola Zmluva o postúpení
pohľadávok uzatvorená medzi postupcom J. H. B..T..Y.. a postupníkom - žalobcom zo dňa 14.03.2008
a generálne plnomocenstvo pre právneho zástupcu žalobcu, ktoré mu udelil postupník. K vyjadreniu
žalobcu k jednotlivým dôvodom popretia vykonaným reštrukturalizačným správcom žalovaný označil

postup správcu pri popretí pohľadávok za správny a vykonaný spôsobom ustanoveným zákonom.
Žalovaný má za to, že žalobca neprihlásil ním tvrdené pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní
riadne a včas a správcovi nepreukázal nadobudnutie pohľadávok a ani existenciu pohľadávok, nikdy
nebol ani sa nestal veriteľom dlžníka, a teda nikdy nedisponoval právom, ktoré by mohol uplatniť v
reštrukturalizácii, poukazujúc na právny stav platný v čase začatia reštrukturalizačného konania, z

ktorého vychádzal aj reštrukturalizačný správca pri popretí prihlásených pohľadávok žalobcu. Uviedol,
že žalobca preukazoval nadobudnutie svojej pohľadávky prihlásenej u reštrukturalizačného správcu
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008, teda uzatvorenou až po uverejnení uznesenia o
začatíreštrukturalizačnéhokonania,pričomonadobudnutípohľadávkyžalobcomajejvýškesažalovaný
dozvedel prvýkrát až po podaní prihlášky pohľadávky dňa 25.04.2008. To, že nebol nárok riadne

uplatnený, žalovaný dovodzuje nielen z časovej nedôslednosti žalobcu pri prihlasovaní pohľadávky a
absencie formálnych náležitostí prihlášky, ale aj z absencie materiálnej vymáhateľnosti pohľadávky,
ktorou je zistenie neexistencie žalobcom tvrdenej pohľadávky ako aj nedostatku legitimácie osoby
prezentujúcej sa pri prihlasovaní pohľadávky ako veriteľ, ktorému svedčí uplatňované právo. Žalovaný
má za to, že pohľadávky žalobcu boli prihlásené oneskorene, t. j. po lehote na podanie prihlášok

vyplývajúcej z ustanovenia § 121 ZKR. Reštrukturalizácia bola povolená dňa 25.03.2008, kedy bolo
v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o povolení reštrukturalizácie, a teda 30-dňová lehota
na podanie prihlášok začala plynúť dňa 26.03.2008 a uplynula dňa 24.04.2008 poukazujúc na lehotu
počítanúpodľadní(ustanovenie§122Občianskehozákonníka).Žalovanýnamietol,žeprihláškanemala
formálne náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 122 ZKR, keď suma pohľadávky bola uplatnená

jednou sumou a nebola rozdelená na istinu a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu
vzniku. Tieto skutočnosti oprávňovali správcu na to, aby na prihlasované pohľadávky neprihliadal.
Opakovane žalovaný zdôraznil, že žalobca nepreukázal existenciu prihlasovaných pohľadávok a ani
to, že je majiteľom týchto pohľadávok, a teda veriteľom žalovaného. Žalovaný uviedol, že postupca
J. H. sa mal stať až dňa 15.10.2007 vlastníkom pohľadávky postúpenej na postupníka - žalobcu

dňa 14.03.2008. Pohľadávku špecifikovanú v predmete zmluvy mal J. H. nadobudnúť od postupcu
označeného v zmluve, ktorý však túto pohľadávku dňa 15.10.2007 už vlastniť nemohol, nakoľko ju
postúpil dňa 10.01.2007 zmluvou na J. H., na základe čoho táto spoločnosť vystupovala v exekučnom
konaní vedenom súdnym exekútorom od samého začiatku ako oprávnený. Žalovaný uviedol, že
žalobca pri prihlasovaní svojich tvrdených pohľadávok dňa 25.04.2008 nepreukázal ich nadobudnutie

v celom rade. K výške prihlasovaných pohľadávok uviedol, že táto nebola identifikovateľná, nakoľko
suma prihlásených pohľadávok nepredstavuje istinu z takto určených exekučných titulov a prihlásenie
pohľadávok veriteľom nezodpovedá ani formálnym nárokom vyplývajúcim zo zákona, podľa ktorého
v prihláške musí byť uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením
na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku. Uviedol, že

veriteľ prihlásil jednotlivé pohľadávky sumou ako istinu, pričom ako právny dôvod vzniku uviedol tri
exekučné tituly, a to poverenie na vykonanie exekúcie s uvedením čísla a dátumu vydania poverenia,
upovedomenie o začatí exekúcie s uvedením dátumu a upovedomenie o ďalších trovách s uvedeným
dátumom a s označením spisovej značky exekučného konania. Žalovaný má za to, že veriteľ, ktorýsi uplatňuje prihláškou „náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní“, neprihlasuje istinu,
ale príslušenstvo pohľadávky, v súvislosti s ktorou mal tento prihlasovaný nárok veriteľovi vzniknúť. Z
žalobcom podanej prihlášky nie je zrejmé, z ktorého „exekučného titulu“ vyplýva pohľadávka veriteľa

v sume prihlasovanej pohľadávky v uplatnenej výške. Žalobca pohľadávku nesprávne prihlásil, keďže
nebola riadne označená a súčasne nepreukázal právny dôvod vzniku tejto pohľadávky, keď správcovi
žiadnym relevantným dokladom nepreukázal, k akej pohľadávke sa príslušenstvo viaže. Žalobcom
uvádzané „exekučné tituly“ boli datované do obdobia, v ktorom súdny exekútor vykonával exekúciu už v
prospech oprávneného J. H.. Žalovaný ďalej namietol, že súdny exekútor, vykonávajúci exekúcie, nikdy

žalovanému neoznámil, nepreukazoval a nevyúčtoval sumu účelne vynaložených trov exekúcie vrátane
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie nespĺňa
zákonné požiadavky na vykonateľné rozhodnutie. Určiť trovy právneho zastúpenia môže exekútor iba na
základe vyúčtovania týchto trov právnym zástupcom oprávneného, ktorým v tomto prípade bol advokát.
Špecifikácia trov právneho zastúpenia s vymedzením základu sadzby tarifnej odmeny v upovedomení
absentuje. Žalovaný spochybnil rozsah úkonov právnej služby, ktoré mali byť vykonané právnym

zástupcom oprávneného niekoľko dní pred konaním exekučnej dražby. V rámci procesnej obrany
žalovaný poukázal na praktiky a činnosť súdneho exekútora a činnosť právneho zástupcu oprávneného
v priebehu celej exekúcie, ktorých dôsledkom bolo aj podanie trestného oznámenia na exekútora
a preverovanie jeho činnosti Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Za správny označil
žalovaný postup správcu pri popretí pohľadávky z dôvodu, že o vstupe veriteľa do reštrukturalizačného

konania nebolo podľa zákona rozhodnuté súdom, a to vo väzbe na citované ustanovenie § 25 ZKR.
Správca na základe vlastných zistení vychádzal zo skutočnosti, že postupca postúpil už raz svoju
pohľadávku judikovanú rozhodcovským rozsudkom, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
10.01.2007, ktorou bolo preukázané nadobudnutie pohľadávky oprávneným v exekučnom konaní J. H.
B..T..Y.. pri podaní návrhu na začatie exekúcie a na základe čoho súd vydal exekútorovi poverenie na

vykonanie exekúcie. Postupca teda už nemohol s tou istou pohľadávkou disponovať 15.10.2007, kedy
údajne mal oprávnený J. H. s.r.o. túto pohľadávku nadobudnúť aj spolu s tvrdeným príslušenstvom, ktoré
jednoznačne malo vzniknúť počas vedenia exekúcie v prospech oprávneného J. H. B..T..Y... Zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008 označil žalovaný za neurčitú a nezrozumiteľnú tak v časti
vymedzenia vlastníctva pohľadávky postupcom, ako aj v časti výšky postupovanej pohľadávky, ktorá

v zmluve vôbec uvedená nebola. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca pri
prihlasovaní si pohľadávok nepreukázal, že niekedy bol alebo sa stal veriteľom žalovaného, nepreukázal
právny dôvod vzniku pohľadávok, nepreukázal platné nadobudnutie pohľadávok a v konečnom dôsledku
ani existenciu pohľadávok a ich výšku. Súčasne tým, že pohľadávky neprihlásil spôsobom stanoveným
zákonom, teda neprihlásil ich riadne, takéto pohľadávky podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii

zákonná úprava spája s nevymáhateľnosťou. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Vo väzbe na citované ustanovenie § 125 ods.
1, 2 ZKR žalovaný si uplatnil voči žalobcovi vzájomný nárok na zaplatenie pokuty vo výške určenej
súdom podľa zákona.

6. Na preukázanie dôvodnosti uplatnenej procesnej obrany žalovaný označil ako dôkaz prihlášky
pohľadávok, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008, zoznam pohľadávok, exekučné spisy
Okresného súdu Žilina a spisy exekútora, účtovnú evidenciu žalobcu na preukázanie vyhlásenia, že
takéto pohľadávky eviduje žalobca v účtovníctve, dražobný spis dražobnej spoločnosti J. B., B..T..Y..
(aktuálne W. T., B..T..Y..).

7. Medzi stranami je nesporné, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na
OkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.3R/1/2008prihlásilsvojepohľadávky,ktorévkonanížiadaurčiť,pričom
tietopohľadávkysúdoloženéprihláškamipohľadávokasúhrnnýmprehľadomkprihláškampohľadávoks
dokladom o popretí správcom, upovedomeniami o ďalších trovách exekúcie s doručenkami, exekučnými

príkazmi na úhradu trov exekúcie s doručenkami a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008.

8. Z konečného zoznamu pohľadávok sú zistiteľné dôvody popretia pohľadávok žalobcu
reštrukturalizačným správcom, keď popretie všetkých pohľadávok žalobcu správcom je vykonané v
rozsahu právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávok, odôvodnené tým, že uplatnený nárok žalobcu

je nevymáhateľný a z ďalších dôvodov, označených žalobcom v podanej žalobe.

9. Vzhľadom na účinky začatia reštrukturalizačného konania dňa 26.02.2008, ktoré nastali zverejnením
uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2018, súd zistenýskutkový stav subsumoval pod ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a
účinnom do 31.12.2011.

10. Podľa § 121 ods. 1, 2 z. č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do
31.12.2011 (ďalej len „ZKR“) s použitím ust. § 206a ods. 1, 2 ZKR
Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie
a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia
reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi

alebolensúdusavreštrukturalizáciineprihliadaapohľadávkavnejuplatnenásadoreštrukturalizačného
plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké
právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis
prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí
mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.

11. Podľa § 124 ods.1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou
porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca
pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri
skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,

zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný
prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

12. Podľa § 122 ZKR,
Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno,

priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky a suma
pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu
vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom.
Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná
alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do

reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.
Ak veriteľ prihlasuje zabezpečenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod
vzniku zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je
zabezpečená.Akprihláškazabezpečenejpohľadávkytietoúdajeneobsahuje,zabezpečenápohľadávka
sa v reštrukturalizácii považuje len za nezabezpečenú pohľadávku a na zabezpečovacie právo, ktorým

je zabezpečená, sa v reštrukturalizácii neprihliada.
Ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku, od ktorej závisí vznik
pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na prihlášku podmienenej
pohľadávky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného
plánu nezahŕňa.

Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. 8a) Ak je pohľadávka uplatnená
v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska
neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.

Ak veriteľ podáva viacero prihlášok, k prihláškam pripojí aj súhrnný prehľad. Ak veriteľ podáva ďalšiu
prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške; na súhrnné prehľady
pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k svojim viacerým prihláškam
nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a ním podpísanom predpísanom
tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných prihláškach, na jeho prihlášky

sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávky v nich uplatnené sa do reštrukturalizačného plánu
nezahŕňajú.
K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená
pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak
pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) k

prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku
uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré
prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu.Ak veriteľ nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v
prihláške je povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území
Slovenskej republiky; k prihláške je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na

doručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu
písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.
Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej
prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež
povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno podľa odseku 1 alebo 2 považovať za úplnú; o prípadných

nedostatkoch prihlášky je správca povinný veriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť
alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

13. Podľa § 124 ods.2, 4 ZKR
Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a

rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v
zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely
výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj
vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou
podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie
zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa
veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

14. Podľa § 114 ZKR
Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka
podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o

výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani
pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť

pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím
reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je
neúčinné,
e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom
alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,

f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

15. Podľa § 118 ods. 3 ZKR, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm.
b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený
oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

16. Podľa § 125 ZKR
Veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca pohľadávku veriteľa poprie
a súd v konaní o určení pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo
mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75% z prihlásenej sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech

dlžníka pokutu vo výške určenej súdom, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou; nárok na
zaplatenie pokuty uplatňuje dlžník. Právo veriteľov na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ustanovenie
sa použije rovnako, ak súd v konaní o určení pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie
právo, ktoré uplatnil v prihláške, alebo mal nárok na zabezpečovacie právo vo vyššom poradí, ako
uplatnil v prihláške.

Pokutu podľa odseku 1 určí súd vo výške 0,1% až 0,2% za každý deň od prihlásenia pohľadávky až
do právoplatného skončenia konania o určení pohľadávky z tej sumy prihlásenej pohľadávky, ktorá
prevyšuje sumu určenú súdom v konaní o určení pohľadávky; ak túto sumu nie je možné určiť, pokuta saurčí z celej sumy prihlásenej pohľadávky. Súd pri určení výšky pokuty prihliadne na okolnosti, za ktorých
k nesprávnemu prihláseniu pohľadávky došlo.
Povinnosť veriteľa zaplatiť pokutu podľa odseku 2 vznikne aj vtedy, ak veriteľ pred rozhodnutím súdu v

konaníourčenípohľadávkyvzalnávrhnaurčeniepohľadávkyspäť,aknepodalprihláškudobromyseľne.
Pokuta sa v tom prípade určí z celej sumy prihlásenej pohľadávky.

17. Podľa § 206a ods. 1, 2 ZKR
Konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2

neustanovuje inak.
V konaniach začatých pred 1. januárom 2012 má veriteľ, ktorým je orgán, inštitúcia alebo agentúra
Európskej únie, právo hlasovať na schôdzi veriteľov aj vtedy, ak bola jeho pohľadávka popretá čo do
právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

18. Konanie v tejto veci je konaním o incidenčnej žalobe, za základe čoho súd primárne skúmal včasnosť

podanej žaloby. K povoleniu reštrukturalizácie dlžníka došlo zverejnením uznesenia Okresného súdu
Žilina č. k. 3R/1/2008 v Obchodnom vestníku č. 58B/2008 dňa 25.03.2008 s účinkami zverejnenia
podľa ust. § 199 ods. 1, 9 ZKR s použitím ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka nasledujúci
deň po ich zverejnení, t.j. dňa 26.03.2008. 30 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok začala
plynúť dňa 27.03.2008 a uplynula dňa 25.04.2008. Žalobca preukázateľne prihlásil svoje pohľadávky v

reštrukturalizačnom konaní dlžníka dňa 25.04.2008, tzn. včas. K popretiu pohľadávok žalobcu správcom
došlo dňa 29.04.2008, pričom posledným dňom na popretie pohľadávok bol podľa ust. § 124 ods. 2 ZKR
deň 26.05.2008 a posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby bol deň 25.06.2008. Keďže žaloby
v predmetnej právnej veci boli súdu doručené dňa 24.06.2008, súd konštatuje včasnosť ich podania.

19. Rovnako súd konštatuje, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaný na podanie žaloby ako
veriteľ popretej pohľadávky podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR, pričom žaloba je uplatnená voči dlžníkovi
legitimovanému podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR.

20. K priebehu konania v prejednávanej veci súd konštatuje, že hoci žalovaný ako jeden z dôkazných

návrhov označil oboznámenie exekučných spisov, ku ktorým sa viažu pohľadávky, ktorých určenia sa
žalobca incidenčnou žalobou domáha, a vo vzťahu ku ktorým súd po oznámení súdneho exekútora o
vykonávanej rekonštrukcii spisov predmetné konanie prerušil uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
10Cbi 3/2008 - 216 zo dňa 11.12.2013, na základe následného prehodnotenia zvoleného procesného
postupu súd vykonal úkony v súvislosti s prípravou a nariadením pojednávania smerujúce k prejednaniu

a rozhodnutiu veci.

21. Na výzvu súdu adresovanú procesným stranám na označenie dôkazov a skutočností, o ktoré
procesné strany opierajú dôvodnosť procesnej obrany a procesného útoku s poučením o zákonnej a
sudcovskej koncentrácii konania žalobca učinil voči súdu viaceré podania, ktorými vo väzbe na citované

ustanovenia CSP a viaceré rozhodnutia ústavného súdu namietal porušenie rovnosti procesných strán
v konaní súdom, žiadal zabezpečenie možnosti reálneho uplatnenia procesných práv, zabezpečenie
prekladu všetkých listín a vyjadrení do gréckeho jazyka a prijatie opatrení súdom na umožnenie konať
pred súdom v materinskom jazyku žalobcu.

22. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 10Cbi 3/2008-227 zo dňa 15.03.2017 pribral do konania
prekladateľa a tlmočníka z gréckeho jazyka J.. K. P..

23. Súd má za to, že po podaní žaloby bol obom procesným stranám poskytnutý dostatočný časový

a vecný priestor zhrnúť svoje vyjadrenia k veci a označiť dôkazy, ktoré navrhujú vo veci vykonať,
a to v záujme efektívneho priebehu pojednávania so zabezpečením možnosti uplatniť prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany včas a to v súlade s princípom hospodárnosti konania, pričom
súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, a to že všetky spojené veci sa týkajú tých
istých procesných strán, skutkovo spolu súvisia a vo väčšine spojených vecí boli právnymi zástupcami

strán podané zásadne identické vyjadrenia k veci. Pokiaľ žalobca v konaní opakovane namietal, že
postupom súdu dochádza k porušeniu zásady rovnosti strán, keď stranám nebola poskytnutá rovnaká
možnosť na vyjadrenie sa k veci, súd poznamenáva, že vo vzťahu k obom procesným stranám súd
postupoval rovnako a podľa ustanovenia § 167 CSP vyzýval obe procesné strany na vyjadrenie sa kveci a označenie dôkazov v stanovenej lehote s poučením o možnosti zhrnúť prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany vo väzbe na obsah ust. § 153 CSP. Zvoleným procesným postupom súd
zisťuje stanoviská strán k uplatnenému nároku a nijakým spôsobom tento nesúvisí s hmotnoprávnym

posúdením nárokov zo strany súdu. Rozhodne nemožno považovať postup súdu ako retroaktívny zásah
do nadobudnutých práv strán a pokiaľ žalobcovi bola poskytnutá vymedzená lehota na vyjadrenie sa
k veci , nič nebránilo žalobcovi požiadať súd o predĺženie uvedenej lehoty , ak túto považoval napriek
svojmu postaveniu žalobcu v konaní za nedostatočnú. Vzhľadom na dĺžku konania súd mal za to, že s
prihliadnutím na všetky doterajšie vyjadrenia procesných strán k veci, existuje na strane žalobcu záujem

o čo najefektívnejšie a najrýchlejšie rozhodnutie veci.

24. K procesným podmienkam pojednávania konaného dňa 18.09.2018 súd konštatuje, že pojednávanie
sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu za účasti právneho zástupcu
žalovaného. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 17.09.2018 opakovane poukazoval na ním
tvrdené prekážky v zákonnom postupe súdu a požiadavku na zabezpečenie tlmočníka v konaní s

tvrdením, že ku dňu pojednávania žalobcovi nebolo doručené uznesenie o pribratí tlmočníka, z ktorého
dôvodu žalobca nemôže realizovať svoje procesné práva ani sa k osobe tlmočníka a jeho odbornej
spôsobilosti vyjadriť. Opakovane namietol, že procesným stranám nie sú dané rovné podmienky pre
uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktorým postupom je zvýhodnená len
jedna procesná strana. Žalobca má za to, že postupom súdu nie je zabezpečená rovnosť zbraní

vzhľadom na nepribratie tlmočníka, neumožnenie konať v materinskom jazyku a vzhľadom na procesný
návrh vykonať výsluch žalobcu považuje žalobca uskutočnenie pojednávania vzhľadom na namietané
procesné nedostatky za neúčelné a neefektívne. Žiadosť o odročenie pojednávania bola konajúcemu
sudcovi predložená dňa 18.09.2018 po overení elektronických podpisov na dokumentoch žalobcu
s odoslaním potvrdenky dňa 17.09.2018 o 23:00 hod. V deň uskutočnenia pojednávania (t.j. deň

nasledujúci po doručení žiadosti o odročenie pojednávania) súd e-mailovou poštou oboznámil žalobcu,
že súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, nakoľko neboli tvrdené a preukázané
podmienky odročenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 CSP a súčasne súd upovedomil
žalobcu, že pojednávanie sa uskutoční v nariadenom termíne a čase.

25.Naoznámeniesúdužalobcareagovale-mailovýmpodanímzodňa18.09.2018,vktoromkonštatoval,
že vzhľadom na to, že žiadosť o odročenie pojednávania zaslal súdu dňa 17.09.2018, pričom
pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 18.09.2018 o 10:00 hod., informácia o neakceptácii žiadosti
žalobcu o odročenie pojednávania v deň pojednávania 18.09.2018 o 08:53 hod. neumožňuje žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania vzhľadom na vzdialenosť kancelárie právneho zástupcu. Súd poznamenáva,

že v zmysle ustanovenia § 183 CSP je odročenie pojednávania možné na návrh strany alebo jej
zástupcu len z dôležitého dôvodu, t. j. ak strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
sa dostaviť na pojednávanie a zároveň od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby sa pojednávania
zúčastnila, príp. nechala zastúpiť. Dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania súd posudzuje podľa
konkrétnych okolností prípadu a zo skutočností, ktoré sú súdu oznámené v čase posudzovania žiadosti

o odročenie pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo 19/2014). Žalobca podanú
žiadosť odôvodnil tým, že má ústavné právo k veci a okolnostiam prípadu sa vyjadriť. Rovnako uviedol,
že vo veci bol navrhnutý dôkaz výsluchom žalobcu. Žalobca však neoznačil spornú skutočnosť, ktorá
by mala byť výsluchom strany objasnená. Žalobca poukázal na požiadavku jazyka v konaní vo väzbe
na ustanovenie § 155 ods. 1 CSP a povinnosť súdu pribrať tlmočníka. Uviedol, že procesné strany

majú právo vedieť, kto bol ustanovený za tlmočníka, preskúmať jeho odbornú spôsobilosť a tiež všetky
okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na riadny a nestranný výkon funkcie tlmočníka. Uviedol, že žalobca trvá
na svojej účasti na pojednávaní, na ktoré sa potrebuje primerane pripraviť.

26. K jednotlivým žalobcom namietaným skutočnostiam súd uvádza, že procesným stranám bol

poskytnutý dostatočný časový priestor a dodržaná zákonná lehota na prípravu pojednávania, ktorého
sa majú právo procesné strany zúčastniť. Žalobca je v konaní povinne právne zastúpený. V podanej
žiadosti o odročenie pojednávania nie sú uvádzané žiadne dôležité dôvody, ktoré by žalobcovi ako
procesnej strany bránili zúčastniť sa pojednávania. Pokiaľ zo strany žalobcu je namietaný nedostatok
zabezpečenia konania v materinskom jazyku, takúto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako tendenčnú v

snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej, keďže o pribratí prekladateľa a tlmočníka z gréckeho jazyka
do konania rozhodol Okresný súd Žilina uznesením 10Cbi 3/2008-227 zo dňa 15.03.2017, o čom bol
žalobca vyrozumený uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 10Cbi 3/2008-231 zo dňa 24.04.2017 pod
bodom 8 odôvodnenia uznesenia, v ktorom bol žalobca riadne oboznámený s uznesením o pribratítlmočníka do konania. Súd má za to, že vzhľadom na predmet sporu, ktorým je incidenčná žaloba s
povinným právnym zastúpením žalobcu, v rámci ktorého ako zásadnú otázku pre rozhodnutie veci súd
posudzuje existenciu právneho dôvodu žalobcom prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní

z titulu trov právneho zastúpenia, t.j. existenciu právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní náhrady trov
konania, právne zastúpenie žalobcu v danej veci je dostatočnou zárukou zabezpečenia práva žalobcu
na spravodlivý súdny proces predpokladaný Ústavou Slovenskej republiky ako aj Listinou základných
práv a slobôd. Právo konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie, obsahuje najmä právo na
zabezpečenie tlmočníka počas súdnych pojednávaní, príp. iných úkonov, ktoré dotknutá osoba realizuje.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca realizuje svoje procesné práva prostredníctvom
podaní právneho zástupcu žalobcu, ktorý nepochybne ovláda slovenský jazyk, a preto s prihliadnutím
na povahu a okolnosti prejednávanej veci a s prihliadnutím na okolnosti rozhodné pre posúdenie veci
ani potreba súčinnosti tlmočníka v konaní nevyvstala. Posúdenie, či do konania súd priberie alebo
nepriberie tlmočníka, zásadne závisí od povahy a okolností veci a na rozhodnutí súdu a to vo väzbe
na zásadu hospodárnosti a účelnosti konania, s prihliadnutím na jej potrebnosť vyplývajúcu z okolností

prejednávanej veci. Z rozhodovacej činnosti súdu vo veci 11Cbi 4/2008 je súdu známa okolnosť, že
napriekzabezpečenejúčastitlmočníkanaviacerénariadenétermínypojednávania,žalobcasažiadneho
z nariadených pojednávaní osobne ani prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu nezúčastnil
a svojim procesným postupom množstvo nariadených termínov pojednávania zmaril. Žalobca bol v
konaní 11 Cbi 4/2008 zo strany súdu upozornený na zabezpečenú prítomnosť tlmočníka, ktorý poskytne

žalobcovi plné uplatnenie práva konať pred súdom v materinskom jazyku, avšak aj napriek tomuto
poučeniu zo strany súdu žalobca sa pojednávania nezúčastnil. V situácii, že nosná časť vyjadrení
procesných strán je založená na právnej argumentácii, pričom obsah spisového materiálu umožňuje
súdu rozhodnúť o podanej žalobe bez potreby osobného výsluchu žalobcu, žalobcom adresovanú
požiadavku na preklad všetkých listín, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, ako aj vykonanie výsluchu

žalobcu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, neúčelnú, nehospodárnu a rozpornú s obsahom čl. 17 CSP,
podľa ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, a by vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd komunikoval so žalobcom prostredníctvom ním zvoleného
právneho zástupcu, ktorému bol v priebehu konania poskytnutý dostatočný časový a vecný priestor

uviesť všetky podstatné skutočnosti a označiť dôkazy, preto aj s prihliadnutím na povahu uplatneného
nároku a predmet konania sa postup žalobcu v konaní a ním opakovane predkladané požiadavky
adresované súdu javia ako zjavné zneužívanie procesných práv vedúcich k nedôvodným prieťahom
v konaní, a preto tieto nemôžu požívať právnu ochranu (Článok 5 Civilného sporového poriadku).
Toho dôkazom sú aj opakované žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, namietanie zákonného

sudcu a spochybňovanie procesného postupu súdu vo vzťahu k procesným stranám a poskytnutým
možnostiam uplatňovania všetkých procesných práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prejednal
vec v neprítomnosti žalobcu postupom podľa ustanovenia § 180 CSP.

27. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval dôvodov procesnej obrany tak, ako

tieto špecifikoval vo svojich písomných vyjadreniach k veci s konštatovaním, že pohľadávky, ktoré
žalobcauplatnilvreštrukturalizačnomkonanídlžníka,nikdynevznikli,tietožalobcanemoholnadobudnúť
zmluvou o postúpení pohľadávok, keďže súčasťou prihlášok pohľadávok žalobcu v reštrukturalizačnom
konaní bola jediná listina, a to upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktorá má preukazovať
dôvod vzniku ním uplatnených pohľadávok. Takáto pohľadávka nikdy nevznikla voči žalovanému ani zo

záväzkového vzťahu, ani zo zodpovednostného vzťahu. Žalovaný uviedol, že upovedomenie o ďalších
trovách exekúcie je len procesným úkonom súdneho exekútora v rámci prebiehajúceho exekučného
konania. Po skončení exekúcie bola exekúcia zastavená ex offo a preto je nutné, aby o trovách exekúcie,
t. j. o tom, kto je povinný nahradiť trovy konania, komu a v akej výške, rozhodol súd, pričom takéto
rozhodnutie neexistuje.

28. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že popretím pohľadávky vymedzuje správca predmet incidenčného
sporu. Súd preto preskúmal prihlásené pohľadávky len z hľadiska dôvodnosti dôvodu popretia
(rešpektujúc a zohľadniac pri svojom rozhodovaní aj nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2014-49
z 11. septembra 2014).

29. Za skutočnosť medzi procesnými stranami nespornú súd považuje účinky začatia
reštrukturalizačného konania a povolenie reštrukturalizačného konania dlžníka - žalovaného, v súvislosti
s ktorým si žalobca uplatnil voči žalovanému v reštrukturalizačnom konaní dlžníka pohľadávky, a toprávnym dôvodom trov právneho zastúpenia vzniknutých v rámci exekučného konania vedeného pre
pohľadávky žalobcu nadobudnuté Zmluvou o postúpení pohľadávok voči žalovanému ako dlžníkovi.
K začatiu reštrukturalizačného konania dlžníka Stavebné bytové družstvo, IČO: 31 624 952 došlo

zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3R/1/2008 v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2008
s účinkami zverejnenia dňa 26.02.2008 a k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka došlo zverejnením
uznesenia Okresného súdu Žilina v Obchodnom vestníku dňa 25.03.2008 s účinkami zverejnenia dňa
26.03.2008.

30. Z hľadiska procesnej obrany žalovaného súd preskúmal náležitosti prihlášky podanej žalobcom v
zmysle ust. § 121, 122 ZKR. Podľa vyššie citovaného ust. § 122 ZKR, prihláška pohľadávky predstavuje
procesné podanie ako spôsob uplatnenia práva, ktorý musí mať zákonom stanovené obsahové a
formálne náležitosti potrebné na zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnená prihláškou, a to v rozsahu
stanovenom zákonom. Na základe podanej prihlášky reštrukturalizačný správca dlžníka skúma právny
dôvod, t.j. skutočnosť, či pohľadávka vznikla a v akej výške. Veriteľ prihlásenej pohľadávky musí opísať

všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých ním prihlásená pohľadávka vznikla. Zásadne platí, že
veriteľ sa môže dovolávať v incidenčnom spore len tých skutočností, ktoré uviedol ako právny dôvod
vzniku pohľadávky. Predmet incidenčného konania je vymedzený nielen určovacou žalobou, ktorá tvorí
podklad pre posúdenie prihlásenej pohľadávky, ale aj popretím pohľadávky správcom, ktoré musí byť
vykonané určitým a zrozumiteľným spôsobom umožňujúcim posúdenie prihlásenej pohľadávky. Žalobca

sa incidenčnou žalobou domáha určenia, že existujú jeho prihlásené pohľadávky z titulu trov právneho
zastúpenia v označených exekučných konaniach v poradí iná pohľadávka, v žalobou určenej sume.
Právne dôsledky nedodržania obsahových a formálnych náležitostí prihlášky špecifikované v ust. § 122
ods.1poslednávetaZKRsavzťahujúlennanedostatkyvymedzenévust.§122ods.1ZKR.Pokiaľideo
námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku prihlášky pohľadávok s tvrdením, že prihláška pohľadávok

ajejprílohykprihláškenevykazovaližiadnuzhoduavôbecnievčastivýškypohľadávky,pričomprihlášky
žalobcu neobsahujú vymedzenie nároku sumou istiny a príslušenstva a v prípade príslušenstva jeho
rozdelením podľa právneho dôvodu, súd poznamenáva, že existencia žalobcom tvrdených pohľadávok
vymedzenýchprávnymdôvodomvprihláške,jepredmetomkogníciesúdu,apretožalovanýmuvádzané
námietky k formálnemu nedostatku prihlášok nezbavujú súd povinnosti nárok uplatnený žalobcom vecne

prejednať. Predmetom incidenčného konania môže byť posúdenie len toho právneho dôvodu, ktorý
žalobca ako veriteľ pohľadávky uviedol v písomnej prihláške, a to v rozsahu uplatneného nároku a v
rozsahu popretia vykonaného správcom.

31. K právnemu dôvodu vzniku pohľadávok žalobcu prihlásených v reštrukturalizačnom konaní dlžníka

súd konštatuje, že podľa rozhodovacej praxe súdov a záverov právnej teórie nárok na náhradu trov
konania má svoj základ v procesnom práve a vzniká na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré má
z hľadiska trov konania konštitutívnu povahu. V prípade súdneho konania ide o rozhodnutie súdu,
ktorým sa priznáva právo na náhradu trov konania v podobe platobného rozkazu, rozsudku alebo
uznesenia. Pokiaľ je nárok na náhradu trov konania nárokom procesným, až okamihom rozhodnutia

súdu o priznaní náhrady trov konania vzniká jednej z procesných strán proti druhej procesnej strane
pohľadávka. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho a
obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Cdo 488/2009 uverejnené pod č.
146/2011 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nárok na náhradu
trov konania má základ v procesnom práve a vzniká na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý

má v tomto smere konštitutívnu povahu. Rozhodnutie o trovách konania je ako procesný nárok z pravidla
závislé na rozhodnutie vo veci samej; v takom prípade potom platí, že pokiaľ rozhodnutie vo veci
samej nenadobudne právoplatnosť, nie je možné ani hovoriť o vzniku práva na náhradu trov konania.
Preto pohľadávka z titulu práva na náhradu trov konania v konaní pred súdom spravidla vzniká po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

32. Vo vzťahu k popretiu pohľadávky žalobcu reštrukturalizačným správcom súd konštatuje, že správca
je oprávnený uznať prihlásenú pohľadávku za predpokladu, že takáto pohľadávka existuje, hoci sa
doposiaľ nestala splatnou alebo jedná sa o podmienenú pohľadávku. Vzhľadom na rozhodovaciu prax
súdov, ktorá viaže moment vzniku pohľadávky z titulu náhrady trov konania na okamih právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým bolo priznané právo na náhradu trov konania, je možné takúto pohľadávku či
už v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní uplatniť za predpokladu, že táto pohľadávka
bola priznaná žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu, a to najneskôr k momentu prihlásenia tejto
pohľadávky. Ak takáto pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím nebola, nie je možné prihlásiť sipohľadávku v reštrukturalizačnom alebo konkurznom konaní ani ako podmienenú pohľadávku, nakoľko
na podmienku je možné viazať len existujúcu pohľadávku. Vo vzťahu k podmienke vzniku pohľadávky
súd poznamenáva, že podmienka ako vedľajšie ustanovenie právneho úkonu, s ktorým sa spája vznik,

zmena alebo zánik subjektívnych práv a povinností, spôsobuje závislosť účinnosti právneho úkonu
na skutočnosti, ktorá je subjektom právneho úkonu v čase jeho uskutočnenia neznáma, príp. neistá.
Splnenímodkladacejpodmienkynadobúdaprávnyúkonprávneúčinkyatododobysplneniapodmienky,
pokiaľ nebolo medzi stranami dohodnuté niečo iné. Nesplnenie odkladacej podmienky znamená,
že doposiaľ neúčinný právny úkon účinnosť nenadobudne. V pomeroch prejednávanej veci je však

žalobcom uplatnená pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou viazanou na splnenie odkladacej podmienky
dojednanej medzi veriteľom a dlžníkom, ale je svojou povahou príslušenstvom pohľadávky, pričom
právna teória vychádza z predpokladu, že trovy konania, ktoré vznikajú procesným stranám osobne a
ich zástupcom, každá z procesných strán znáša z vlastných finančných prostriedkov. Ani na základe
úspechu procesnej strany v konaní bez ďalšieho nevzniká pohľadávka z titulu náhrady trov konania, ale
táto pohľadávka vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým súd pohľadávku úspešnej strane

prizná. Pokiaľ vzniká nárok na náhradu trov konania až právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré má
konštitutívnu povahu, potom pred okamihom vzniku, t. j. pred právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým
sa nárok priznáva, neexistuje táto pohľadávka ani v podobe pohľadávky viazanej na splnenie odkladacej
podmienky. Z uvedeného vyplýva, že pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd priznáva strane
súdneho konania nárok na náhradu trov konania, pred vznikom tohto nároku nie je možné takýto nárok

prihlásiť do konkurzného alebo reštrukturalizačného konania ani ako pohľadávku viazanú na splnenie
odkladacej podmienky. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že pohľadávka žalobcu uplatnená v
reštrukturalizačnom konaní dlžníka z titulu náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní ani
v čase povolenia reštrukturalizačného konania, ani v čase, kedy žalobca prihlásil v reštrukturalizačnom
konaní svoju domnelú pohľadávku a ani k okamihu rozhodovania súdu, neexistovala.

33. Procesnými stranami nebolo v konaní tvrdené a ani z vykonaných listinných dôkazov preukázané,
že by v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom V.. Q. X. v prospech oprávneného J. H.
B..T..Y.. voči povinnému Stavebné bytové družstvo, Mateja Bela 852, Žilina, bolo súdom o náhrade
trov konania rozhodované. Pohľadávka procesných strán na náhradu trov konania voči úpadcovi vzniká

až právoplatným rozhodnutím súdu o trovách exekučného konania, ktorým je tento nárok účastníkovi
konania priznaný. Keďže sa jedná o procesný nárok, výška týchto trov môže byť určená najskôr
právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní ich náhrady. Takéto rozhodnutie o náhrade trov konania má
potom konštitutívny charakter tak vo vzťahu k vzniku práva na náhradu trov konania, ako aj vo vzťahu k
určeniu výšky tejto náhrady (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I ÚS 3923/11). Z uvedeného

tak vyplýva, že nárok na náhradu trov konania môže vzniknúť až právoplatným rozhodnutím o priznaní
tohto nároku, ktorý má v uvedenom smere konštitutívnu povahu. Ak má ísť o pohľadávku, musí byť
právoplatne priznaná rozhodnutím súdu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo 4857/2007,
sp. zn. 31Cdo 488/2009, sp. zn. 29Cdo 238/2007). Konajúci súd rovnako poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo 62/2014 zo dňa 31.03.2015 a obdobne rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline 13CoKR/5/2015 zo dňa 24.09.2015, v zmysle ktorých rozhodnutí pred právoplatnosťou
rozhodnutia, ktorým súd prizná účastníkovi občianskeho súdneho konania nárok na náhradu trov
konania, t. j. pred okamihom vzniku nároku na náhradu trov konania, nie je možné takýto nárok prihlásiť
do konkurzného konania ani ako pohľadávku viazanú na splnenie odkladacej podmienky. Obdobne
súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v obdobnej veci vedenej pod sp.

zn. 8CoKR/34/2012 prijal záver, že v prípade uplatnenia nákladov konania v súvislosti s konaním,
ktoré je prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na úpadcu, táto pohľadávka nie je preukázaná bez
právoplatného súdneho rozhodnutia o týchto nákladoch.

34. Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,

že pokiaľ žalobca v súvislosti so zastavením exekučného konania ako zákonného dôsledku povolenia
reštrukturalizácie dlžníka, návrh na rozhodnutie o trovách exekučného konania na exekučnom súde
nepodal, takéto oprávnenie konajúceho súdu (konkurzného súdu) posudzovať výšku a dôvodnosť trov
exekučného konania z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu ako oprávneného neprislúcha, teda o
tom kto a v akej výške zaplatí trovy zastavenej exekúcie, prináleží výlučne exekučnému súdu.

35. Rozhodnutie exekučného súdu v podobe exekučného titulu žalobca na preukázanie dôvodnosti
svojho nároku a existencie prihlásených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní s prihláškami
pohľadávok a ani v priebehu incidenčného konania netvrdil, nepredložil a ich existenciu nepreukázal.Nevyhnutným predpokladom rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie či už
súdnemu exekútorovi alebo inému účastníkovi exekučného konania je riadna špecifikácia nároku čo do
dôvodu a výšky, ktorá umožňuje exekučnému súdu jeho následné vecné preskúmanie, a preto exekučný

súd zásadne nepriznáva tieto nároky, ak si je súdny exekútor alebo účastník exekučného konania
neuplatní. Podľa názoru konajúceho súdu trovami exekúcie treba rozumieť v zmysle ustanovenia §
200 ods. 1 Exekučného poriadku predovšetkým trovy vzniknuté v exekúcii poverenému súdnemu
exekútorovi (§ 196 Exekučného poriadku) a pravidelne i trovy vynaložené na účelné vymáhanie
nároku prostredníctvom exekúcie oprávneným, ktoré pravidelne uhrádza povinný ako účastník, ktorý

dobrovoľne nesplnením povinnosti uloženej exekučným titulom spôsobil dôvodné začatie exekučného
konania (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Trovami
exekučného konania, keďže exekúcia sa vždy vedie proti povinnému, v niektorých prípadoch sú za
splnenia zákonom stanovených podmienok i trovy vzniknuté povinnému a to v zmysle osobitnej úpravy v
Exekučnom poriadku výslovne v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii a len v prípade, ak
sa námietkam vyhovelo (§ 200 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku) alebo v súvislosti s oprávneným

zavineným zastavením exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo exekučného konania pred
poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie (napr. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, § 256
ods. 1, 2 CSP). Medzi trovy exekúcie (oprávneného) resp. trovy exekučného konania (povinného)
nepochybnepatriaitrovypreukázaneaúčelnevynaloženéztituluprávnehozastúpeniazaprávneslužby
spojené s obranou práv a právom chránených záujmom účastníka v exekučnom konaní. Opätovne

však aj v tomto prípade o dôvodnosti takto uplatnených trov a ich výške prislúcha rozhodovať výlučne
exekučnému súdu a nie súdu v rámci incidenčného konania a podanej incidenčnej žaloby.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia dospel súd k záveru o dôvodnosti
popretia pohľadávok žalobcu správcom, nakoľko upovedomenie o ďalších trovách exekúcie a exekučný

príkaz nie sú exekučnými titulmi ani rozhodnutiami, ktoré by zakladali vznik pohľadávky žalobcu
na náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Ustálenie predbežných
trov exekúcie v priebehu exekučného konania môže sledovať záujem, umožniť ich nútený výkon
v priebehu exekúcie na krytie vynaložených nákladov súdneho exekútora. V upovedomení o začatí
exekúcie určuje súdny exekútor predbežné trovy exekúcie podľa osobitného predpisu, ktoré by mali

korešpondovaťtrovámexekúciepridobrovoľnomplnenípovinného podľapokynuexekútoraavprípade,
ak počas exekúcie vyvstane potreba ďalších trov exekúcie v dôsledku toho, že vymožená suma bola
spotrebovaná, exekútor vydá upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Pri zastavení exekúcie musí
o trovách konania rozhodnúť súd, pričom rozhodnutie obsahuje výrok o výške priznaných účelne
vynaložených trov konania tej ktorej procesnej strane s vymedzením povinného subjektu. Vo vzťahu

k trovám právneho zastúpenia, predpokladom ich uplatnenia v reštrukturalizačnom príp. konkurznom
konaní je ich priznanie oprávnenému právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý predpoklad úspešnosti
incidenčnej žaloby splnený nebol.

37. Z hľadiska procesnej ekonómie súd ďalej neposudzoval ostatné žalovaným uvedené námietky

v rámci jeho procesnej obrany, keďže ich skúmanie by malo relevanciu len za prijatia záveru, že
oprávnenému v exekučnom konaní vznikla pohľadávka z titulu náhrady trov právneho zastúpenia.

38. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného súd konštatoval jej nedôvodnosť , keď vzájomný nárok
žalovaného uplatnený v rámci písomného vyjadrenia k veci, vyhodnotil ako uplatnený predčasne.

Žalovaný sa domáha zaplatenia pokuty vo výške určenej súdom s poukazom na právnu úpravu ust.
§ 125 ods. 1, 2 ZKR.

39. Ustanovenia § 125 ZKR bolo zrušené z. č. 348/2011 Z.z. od 01.01.2012, avšak podľa prechodných
ustanovení k zákonu č. 348/2011 Z.z. , § 206a ods. 1 ZKR, konania začaté pred 1. januárom 2012 sa

dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Súd preto žalovaným uplatnený
nárok právne posúdil podľa ust. § 125 s použitím ust. § 206a ods. 1 ZKR.

40. K obsahu vzájomnej žaloby žalovaného sa žalobca nevyjadril.

41. Ustanovenie § 125 ZKR predstavuje právny inštitút, ktorý sankcionuje žalobcu za uplatnenie práva,
v rámci ktorého sa žalobca domáha určenia svojej pohľadávky v incidenčnom konaní napriek tomu, že
bola správcom popretá, o.i. za predpokladu, že pohľadávka veriteľa je neoprávnená celkom alebo viac
ako 25% z prihlásenej sumy. Zákonná úprav obsahuje určenie výšky pokuty percentuálnou sadzbouvo väzbe na sumu nedôvodne prihlásenej pohľadávky a lehotu od jej prihlásenia do právoplatného
skončenia konania o incidenčnej žalobe. O uložení pokuty súd rozhoduje na návrh, ktorého podanie
je viazané na skončenie incidenčného konania a jeho výsledok. Keďže súd v rozhodnutí musí presne

určiť výšku základu, z ktorého sa pokuta platí, výšku sadzby stanovením presného percenta a obdobie
od prihlásenia pohľadávky do právoplatnosti rozhodnutia o určení pohľadávky, je možné z právnej
konštrukcie tohto nároku vyvodiť viazanosť žaloby o uloženie pokuty na právoplatné skončenie konania
o určenie popretej pohľadávky, a z toho vyplývajúcu predčasnosť žaloby, čo viedlo k jej zamietnutí v
celom rozsahu.

42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Nakoľko súd žalobu žalobcu a vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol, úspešnej
strane v konaní súd priznal voči neúspešnej strane v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu

trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%) tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).