Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717010096
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2717010096.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci vedenej proti odsúdenej E. K., o
sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, zo dňa 23.04.2018, č. k. 6Nt/19/2017-44,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.07.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej E. K., nar. XX.XX.XXXX,

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona tak, že u odsúdenej
E. K. premenil zvyšok trestu povinnej práce uložený jej trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.
k. 4T/95/2015-105 zo dňa 24.07.2015, právoplatný dňa 09.09.2015, na trest odňatia slobody v trvaní
46 dní. Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil

odsúdenú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že z návrhu a pripojeného spisu
probačného a mediačného úradníka mal preukázané, že odsúdenej bol nariadený výkonu trestu
povinnej práce vo výmere 100 hodín dňa 27.11.2015. Odsúdenej bola doručená výzva na nastúpenie
výkonu tohto trestu dňa 05.12.2015. Odsúdená však na výzvu nereagovala, trest povinnej práce

nenastúpila a z toho dôvodu jej bola opätovne zaslaná výzva, aby trest povinnej práce nastúpila.
Odsúdená ďalšiu výzvu riadne prevzala dňa 11.01.2016.

Odsúdená dňa 09.05.2016 odpracovala 7,5 hodiny z celkového trestu 100 hodín. Následne sa na
výkon trestu povinnej práce už nedostavila, ani žiadnym spôsobom neospravedlnila. Poskytovateľ práce
v Hodnotení výkonu trestu povinnej práce uviedol, že odsúdená trest povinnej práce vykonala iba v

rozsahu 7,5 hodiny.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica doručenej súdu dňa 06.12.2017 mal okresný súd
preukázané, že odsúdená sa v evidencii dočasne práceneschopných nenachádzala v období, kedy mala
vykonať trest povinnej práce.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že odsúdená trest povinnej práce, uložený jej trestným
rozkazom Okresného súdu Skalica č. k. 4T/95/2015-105 zo dňa 24.07.2015, právoplatným u odsúdenej

dňa 09.09.2015 v trvaní 100 hodín, ktorý jej bol nariadený dňa 27.11.2015 nevykonala v plnom rozsahu,
ale iba v časti 7,5 hodiny. Odsúdená teda zavinene nevykonala trest povinnej práce vo výmere 100 hodín
do jedného roka od nariadenia výkonu trestu.
Okresný súd ďalej poukázal najmä na správu ošetrujúceho lekára MUDr. K. V. zo dňa 09.11.2017, v
ktorej skonštatoval, že hoci odsúdená trpí zápalovým ochorením kože na pravej nohe, odmietla plastickú
operáciu a chorobu si „pestuje“ zo zištných dôvodov, aby sa vyhla potrestaniu. Súčasne ošetrujúci

lekár uviedol, že odsúdená bežne chodí po dedine, takže pracovať môže. Rovnako aj z oznámeniaSociálnej poisťovne je zrejmé, že odsúdenej nebol priznaný invalidný dôchodok, o ktorý požiadala až
dňa 26.10.2017, teda jeden deň po vykonaní prvého verejného zasadnutia v predmetnej veci.
Okresný súd v danom prípade zvažoval, či sú u odsúdenej splnené podmienky na upustenie od výkonu

trestu povinnej práce, avšak dospel k záveru, že tieto nie sú splnené, nakoľko odsúdená sa nie z
vlastnej viny stala trvalo práceneschopná alebo invalidná alebo z iných vážnych dôvodov, ktoré rovnako
u odsúdenej s poukazom na vyššie uvedené dôkazy absentujú.

Z uvedeného mal okresný súd preukázané, že odsúdená sa úmyselne vyhýba vykonaniu trestu povinnej

práce a preto rozhodol o premene zvyšku trestu povinnej práce vo výmere 92,5 hodín na trest odňatia
slobody v trvaní 46 dní (za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadil jeden deň nepodmienečného
trestu odňatia slobody), pričom ju zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas sťažnosť odsúdená (č. l. 47).

V písomne podanej sťažnosti uviedla, že nie je pravdou, že by sa chcela vyhnúť trestu povinnej práce.
Nezneužíva svoju chorobu na ospravedlnenie nevykonania trestu povinnej práce. Má panický strach z
lekárov a preto ich nechcela navštevovať a nebyť jej známych, tak k lekárom vôbec nejde. Jej zdravotný
stav jej v tej dobe neumožňoval odpracovať trest, ale vzhľadom na to, že sa jej zlepšil zdravotný stav

je schopná si zvyšok trestu povinnej práce odpracovať.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým podal sťažovateľ sťažnosť ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdenej

nie je dôvodná.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že:

trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č. k. 4T/95/2015-105 zo dňa 24.07.2015, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 09.09.2015, bola odsúdená uznaná za vinnú z prečinu porušovania ochrany rastlín
a živočíchov spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona
a bol jej uložený trest povinnej práce vo výmere 100 hodín.

u odsúdenej bolo vydané nariadenie výkonu trestu povinnej práce vo výmere 100 hodín dňa 27.11.2015.

Odsúdenej bola doručená výzva na nastúpenie výkonu trestu dňa 05.12.2015.

opätovnú výzvu na nástup trestu povinnej práce odsúdená prevzala dňa 11.01.2016.

z hodnotenia výkonu trestu povinnej práce (č. l. 3) vyplýva, že odsúdená vykonala 7,5 hodiny.

Podľa § 422 Trestného poriadku, výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zákon.

Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny
život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo

povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé
dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň
rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Sťažnostný súd, v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia, preskúmal

postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o premene trestu povinnej práce na nepodmienečný trest odňatia
slobody, pričom nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mali dopad na vecnú správnosť napadnutého
uznesenia.

Sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdenej za nedôvodnú a to z dôvodu, že bolo preukázané, že

odsúdená sa úmyselne vyhýbala vykonaniu trestu povinnej práce . Trest povinnej práce si vykonala iba
z časti a to 7,5 hodiny. Zo správy od ošetrujúceho lekára MUDr. K. V. zo dňa 09.11.2017 (č. l. 23) je
zrejmé, že odsúdená je schopná pracovať hoci trpí zápalovým ochorením kože na pravej nohe, odmietlaplastickú operáciu a chorobu si „pestuje“ zo zištných dôvodov, aby sa vyhla potrestaniu. O možnosti
premeny trestu povinnej práce na trest odňatia slobody bola odsúdená poučená.

Sťažnostný súd konštatuje, že okresný súd rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom správne
premenil zvyšok nevykonaného trestu povinnej práce vo výmere 92,5 hodín na trest odňatia slobody
v trvaní 46 dní, keď podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona za každé dve hodiny nevykonaného trestu
povinnej práce nariadil jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktoré do jedného roka od
nariadenia výkonu trestu nevykonala.

Rovnako správne je aj zaradenie odsúdenej podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon
trestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,nakoľkovposledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol
uložený za úmyselný trestný čin, čo je zrejmé z odpisu registra trestov (č. l. 35).

Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdenej, preto jej sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.