Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207903
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115207903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ T. S., W.. X.X.XXXX, F. S.
XX, XXX XX M., 2/ Y. S., W.. XX.X.XXXX, S. XX, XXX XX M., 3/ R. L., W.. XX.X.XXXX, F. T. XX, XXX
XX J., o zaplatenie 2.038,41 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 9C/134/2015-163 zo dňa 7.9.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalovaní v 1. až 3. rade m a j ú proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„I. Žalovaní v 1., 2.a 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2 038,41 eur, pričom žalovaní v 1.a 2.rade
sú povinní tak urobiť spoločne a nerozdielne a vo vzťahu medzi žalovanými v 1.a 2.rade a žalovaným v
3.rade platí, že plnením jedného z dlžníkov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných dlžníkov.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaným v 1., 2.a 3.rade sa povoľuje suma uvedená vo výroku č. I. tohto rozsudku splácať v
mesačných splátkach vo výške 90 eur splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca
počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri nezaplatení čo len jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné

plnenie.

IV. Žalobca má proti žalovaným v 1., 2.a 3.rade ako povinným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 50 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom došlým súdu dňa 02.04.2015,
sa žalobca domáhal na žalovaných zaplatenia sumy 2038,41 eur s prísl. spočívajúcom v úroku z

omeškania.Vžalobeuviedol,žepohľadávku,ktorúvkonaníuplatňuje,nadobudolnazákladepostúpenia
od postupcu Slovenská sporiteľňa, dňa 27.06.2013. Ide o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 10.10.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi. Vzhľadom nato, že žalovaní úver riadne nesplácali, žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje
nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

3. Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe písomne nevyjadrili. Žalovaný 3. ako ručiteľ uviedol, že dlh by primárne
mali splácať žalovaní 1. a 2. Všetci žalovaní v priebehu konania uviedli, že sú v nepriaznivej finančnej
situácii a žijú iba zo sociálnych dávok.

4. Následne súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2017 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, a na základe vykonaného dokazovania mal za to, že je dôvodné priznať
žalobcovi uplatnenú istinu 2 038,41 eur v celom rozsahu. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto však
súd nepriznal. Súd vychádza z tzv. zákazu anatocizmu, to znamená, že úroky z omeškania nepatria z
príslušenstva pohľadávky, teda z úrokov, pričom žalobca požadoval úroky z omeškania z celej splátky.
Nejvyšší soud České republiky v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z
právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného

súdnou praxou, definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania
sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle
tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka
rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku

ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo
zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého
vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným
zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť
zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania

s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od
dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá
preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani
obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže
nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z
príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení
(§ 517 ods. 2 ObčZ), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč.Z viedol k absurdnému

záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou
samostatnoupohľadávkou.Úpravaobsiahnutáv§517ods.2Obč.Zakoúpravavšeobecnávovzťahuku
všetkýmobčianskoprávnymzáväzkom,pomenovávapríslušenstvo,ktorémožnopriomeškanísplnením
peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon
o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania,

má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Ďalej odôvodnenie cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú
k názoru, že dojednané úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia. Na základe vyššie
uvedeného pre priznanie úrokov z omeškania bolo teda podľa súdu prvej inštancie potrebné vedieť aká
suma istiny je obsiahnutá v jednotlivých anuitných splátkach a z tejto sumy istiny by potom následne boli
priznané úroky z omeškania. Keďže však ani na výzvu súdu žalobca tento rozpis splátok neposkytol,

nebolo mu možné úroky z omeškania priznať. Pri svojom rozhodovaní okresný súd nebral do úvahy
listiny v počte 16 ks formátu A4 predložené žalobcom krátkou cestou až na pojednávaní, a to z dôvodu
aplikáciesudcovskejkoncentráciekonania,keďžerozpissplátokbolodžalobcupožadovanýeštevýzvou
zodňa26.05.2017,atentorozpismalbyťsúduzaslanývlehote10dníoddoručeniavýzvy.Oboznámenie
s predloženými listinami vzhľadom na ich počet by si vyžadovalo odročenie pojednávania. (§ 153 ods.1

C.s.p. - Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. § 153 ods.2
C.s.p. - Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu. § 153 ods.3 C.s.p. - Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.).5. Žalovaní 1. a 2. boli na plnenie zaviazaní ako dlžníci spoločne a nerozdielne v zmysle § 293 ods.
Obchz.. Pre vzťah medzi dlžníkmi a ručiteľom navzájom však platí, že ich nemožno zaviazať spoločne a
nerozdielne, preto okresný súd určil, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká

záväzok žalovaných ostatných (R 2/1975).

6. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných povolil im súd prvej inštancie zaplatiť dlžnú
sumu v splátkach vo výške 90 eur (vo vnútornom pomere 30 eur každý).

7. Náhrada trov konania priznal súd prvej inštancie podľa § 251 C.s.p., v spojení s § 255 ods.1 C.s.p.
a § 262 ods.1 C.s.p.. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 2038,41 eur + 406,47 eur + 262,57 eur
(úroky z omeškania 8,5% ročne zo sumy 2038,41 eur od 19.02.2015 až do rozhodnutia súdu dňa
07.09.2017), spolu 2707,45 eur. Žalobcovi bola priznaná suma 2038,41 eur. Úspech žalobcu - 75%,
úspech žalovaných - 25%, čistý úspech žalobcu - 50%. Žalobca tak má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 50%.

8. Proti rozsudku časti zamietavých úrokov z omeškania z priznanej sumy 2.038,41 eur, podal včas
odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Malzato,žeriadnyúrok,ktorýjesúčasťoukaždejsplátky, predstavujeodplatuzaposkytnutiefinančných
prostriedkov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/1998, zmluvou o úvere

sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného
záväzku dlžníka, pretože v dôsledku omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť
platiť úroky z omeškania. Z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaných uhrádzať splátky riadne a včas,
vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Keďže odmena za poskytnutie finančných
prostriedkov v podobe riadnych úrokov obsiahnutá v každej splátke je súčasťou peňažného záväzku

dlžníka, a teda sa stáva súčasťou istiny, vzniká žalovanému v dôsledku omeškania povinnosť uhradiť aj
úrokzomeškaniazcelejsumysplátky.VtejtosúvislostižalobcapoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúdu
v Prešove vo veci XCob/XX/XXXX, pričom podľa žalobcu, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný
sa zaviazal k úhrade jednotlivých splátok k zmluve určeným termínom, čo nedodržal, preto sa dňom
nasledujúcim dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.

9.Preúplnosťvšakžalobcauviedol,žeksvojmupodaniuzodňa4.9.2017,priložilamortizačnútabuľku,v
ktorej uviedol rozpis splátky na istinu a riadne úroky. Súd na predmetné podanie neprihliadal s poukazom
na koncentráciu konania. Citujúc ustanovenia § 153 ods. 1, 2, § 154 a § 470 ods. 2 CSP, mal žalobca za
to, že napriek tomu, že nedodržal sudcovskú lehotu na doručenie požadovaných dôkazov, je potrebné

vzhľadom na tieto uvedené ustanovenia prihliadať aj na neskôr predložené dôkazy, resp. dôkazy, ktoré
boli uplatnené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorými sa dokazovanie končí. Ustanovenie § 153
CSP o sudcovskej koncentrácii konania nie je v danom prípade možné použiť s ohľadom na ustanovenie
§ 470 ods. 2 CSP, keďže jeho aplikácia je v neprospech žalobcu.

10. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na úrok z omeškania, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie na nové rozhodnutie.

11. Žiaden zo žalovaných sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), t. j. vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol, a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu prechádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám
uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.14. Odvolacie námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné. Je síce pravdou, že podľa ustanovenia
§ 470 ods. 2 CSP nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona u sudcovskej koncentrácii konania, ak
by bola v neprospech strany, s tým, že toto konanie začalo ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej

normy - Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako je však potrebné uviesť, že žalobca bol uznesením
zo dňa 22.6.2015, ktoré mu bolo doručené 26.6.2015, poučený v zmysle § 120 ods. 1, 4 O.s.p. o tom,
že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ako aj o tom, že všetky dôkazy sa musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na
dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Dňa 30.5.2017 bola doručená výzva žalobcovi,

aby preukázal, že pred zosplatením úveru sa postupovalo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
a to preukázať doručenie upozorňujúcej výzvy dlžníkom, aby žalobca vysvetlil sumy, z ktorých sú
požadované úroky z omeškania a zaslali rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky. Žalobca
napriektomu,žetátolehotakončiladňa10.6.2017,ažnapojednávaníkonanomdňa7.9.2017,t.j.takmer
3 mesiace po skončení lehoty, predložil súdu podanie, v ktorom uviedol, že ho jeho právny predchodca
Slovenská sporiteľňa, a. s. informovala, že výzva pre žalovaných o zaplatenie celej pohľadávky tak, aby

si mohol uplatniť právny predchodca žalobcu právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, bola
žalovaným doručovaná obyčajnou poštovou zásielkou, t. j. nevie preukázať doručenie tejto písomnosti
žalovaným. Prílohou tejto písomnosti žalobcu mal byť aj rozpis všetkých splátok tak, aby bolo zrejmé,
čo bolo hradené na istinu, úroky a poplatky, pričom žalobcom predložený rozpis označený ako „Zostava
prehľadutransakciíúverunadarchívom“,jeokremtoho,žejeabsolútnenepreskúmateľný,atozdôvodu,

že názvy transakcií nie sú uvedené v celosti, ale len v dĺžke, ktorá sa vojde do kolónky „kód a názov
storno“, bez uvedenia dátumov transakcií, s viackrát uvedenou cenou transakcie „0“, kde ako číslo úveru
je uvedené X,XXE+XX, pričom Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená s právnym predchodcom žalobcu
so žalovanými má číslo XXXXXXXXXX, preto súd prvej inštancie správne nebral do úvahy túto listinu,
kde však mylne aplikoval ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania, ale podľa odvolacieho súdu

je táto listina a jej prílohy nepreskúmateľná, nie je z nej možné zistiť výšku jednotlivých splátok úveru,
poplatkov, úrokov z omeškania, dátumy úhrady týchto splátok, a preto žalobca aj napriek tomu, že na
to súd prvej inštancie vyzval osobitnou výzvou, neuniesol dôkazné bremeno v časti, ktorou bola žaloba
zamietnutá.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nevzhliadol v rozhodnutí súdu prvej inštancie nič, v čom by
spočívalo nesprávne právne posúdenie veci na základe zisteného skutkového stavu.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným ako plne úspešným účastníkom odvolacieho konania, priznal

proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).