Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215201895
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215201895.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30,829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: 1./ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
XXXX/XXX, V., 2./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XXX, V., zast. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXX, V., 3./ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, V., o zaplatenie 4.211,84 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/182/2015-129 zo dňa 28.07.2017
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s výnimkou zamietnutia sumy
137,79 eur titulom poplatkov za vedenie účtu a sumy 8,52 eur titulom kapitalizovaných úrokov z
omeškania a poplatkov za vedenie účtu za obdobie od 06.02.2015 do 30.04.2016, ako aj vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti nad sumu 1.827,23 eur s úrokom
zastavil, zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 109,41 eur s
úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 4.211,84 eur s úrokom a úrokom z omeškania titulom zmluvy o stavebnom sporení. Súd uviedol,

že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, je preto potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní uzatvorili so
žalobcom zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere dňa 17.12.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie
medziúveru vo výške 100.000 Sk s tým, že po pridelení cieľovej sumy a dodržaní všetkých zmluvných
podmienok sa mimoriadny medziúver zúčtuje a zmení na stavebný úver vo výške 60.000 Sk. V zmluve
sú zakotvené podmienky odstúpenia od zmluvy, a to okrem iného aj neplnenie si povinnosti riadne a včas

aj nesplácanie splátok a omeškanie so zaplatením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, resp. viac ako s
dvoma splátkami, kedy nastane okamžitá splatnosť úveru. Keďže úver nebol splácaný dlžníkmi riadne
a včas, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 05.02.2015. Dlžná suma podľa žalobcu
k uvedenému dňu činí 4.197,36 eur, podľa prepočtu súdu však činí sumu 4.051,63 eur. Súd uviedol,
že žalobca si po čiastočných späťvzatiach uplatňuje právo na zaplatenie sumy 1.827,33 eur, úrokov
z omeškania či rôznych druhov poplatkov. Úver bol reálne poskytnutý v sume 3.186,61 eur, vklady

žalovaných činia 1.506,31 eur, po odpočítanej dane v sume 21 eur činia 1.485,31 eur. Následne bol
vykonaný vklad v sume 130 eur, spolu vklady teda činia 1.615,31 eur. Súd akceptuje úhrady žalovaných
a ich započítavanie na istinu a úroky. Je však toho názoru, že žalobcovi nepatria náklady na úver,
ktoré označil ako poplatky za vedenie účtu, upomienky, individuálne riešenie omeškaných splátok a
podobne, ktoré spolu činia sumu 1.302,67 eur. Vykonanie úkonov, zaslanie upomienok a pod. žalobca
nepreukázal a nepreukázal, že tieto poplatky zohľadňujú reálne náklady na vykonanie týchto len troch

úkonov. Tieto poplatky neboli osobitne vyjednané a súd ich považuje za neprijateľné, znevýhodňujúce
žalovaných ako spotrebiteľov. Preto sumu 1.302,67 eur súd nemohol započítať na úhradu poplatkov akoto udáva žalobca, ale započítal ich na úhradu dlhu, istiny a úrokov. V zmysle judikatúry súdov, v prípade
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru patria veriteľovi len úroky z úveru do dňa splatnosti (uznesenie
NS SR 4Obdo/143/98), po splatnosti úveru patria len úroky z omeškania. Úroky možno priznať len z

istiny úveru, nie z poplatkov. Vzhľadom k vyššie uvedenému, teda dlh žalovaných predstavoval sumu
5.113,08 eur (istina 3.186,61 eur) a úroky do zosplatnenia 1.926,47 eur. Súd zo stavebného úveru
započítal na medziúver sumu 695,60 eur a odpočítal už započítané sumy na medziúvere, a to 158,11
eur a 41,21 eur. Z medziúveru započítal ako úhradu dlhu 1.726,89 eur evidovanú ako vklady žalovaných.
Po podaní žaloby žalovaná v 3. rade vykonala úhrady v celkovej sume 2.800 eur, ktoré súd taktiež

započítal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní dlhujú žalobcovi na poskytnutom medziúvere sumu 109,41
eur (5.113,08 eur - 695,60 eur - 2.800 eur - 1.726,89 eur). Preto na túto sumu súd zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods.2CSP.Súdvsúlades§232ods.2,3OSPumožnilsplatiťvlehotedvochmesiacovodprávoplatnosti
rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá v prevyšujúcej časti s výnimkou zamietnutého nároku na poplatky za
vedenie účtu v celkovej sume 139,79 eur a kapitalizované úroky z omeškania v sume 8,52 eur a proti
výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok považuje za nejasný a nedostatočne
odôvodnený, nevie z neho, ktoré z uvedených čiastkových súm a v akom rozsahu tvoria súčasť

rozsudkom priznanej istiny a ktoré boli zamietnuté. Absentuje odôvodnenie toho, že súd žalobcovi
nepriznal ani úroky za úver, ktoré boli splatné v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Súd
nesprávne uvádza výšku poskytnutého úveru, keď bez bližšieho odôvodnenia nezohľadnil, že súčasťou
poskytnutého úveru boli aj sumy zodpovedajúce výške poplatku za spracovanie úveru a poplatky
za zmenku. Tieto prostriedky tvoria súčasť poskytnutej sumy, nakoľko žalovaní sa na ich zaplatení

výslovne zaviazali a v zmluve o úvere im tieto boli požičané, aby ich nemuseli osobitne uhrádzať. Súd
uvádza, že celková suma vkladov na medziúvere bola 1.726,99 eur, v skutočnosti však bola zaplatená
suma 1.527,60 eur, teda skutkové zistenie súdu nezodpovedá skutočnosti. Nesúhlasí so záverom
o tom, že nemá nárok na poplatky. Uviedol, že súd opomenul, že žalobou bol uplatnený nárok na
zaplatenie poplatkov iba v sume 678,39 eur, nebol dôvod žalovanú sumu znížiť o sumu zodpovedajúcu

poplatkom, ktoré ani neboli predmetom konania. Súd prekročil svoju právomoc, keď rozhodol, ako keby
žalovaní podali vzájomnú žalobu a žiadali vrátenie zaplatených poplatkov. Nie je pravdou, že žalobca v
rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa započítaval vklady primárne na sankcie, až následne
na istinu. Do zosplatnenia úveru boli vklady na účte medziúveru započítavané primárne na úhradu
úrokov, čo je v súlade so zmluvou o úvere a všetky poplatky boli účtované na účte medziúveru a

zostali neuhradené, a preto si ich žalobca uplatnil žalobou. Vklady prijaté po zosplatnení boli v celej
výške započítavané na úhradu istiny. Jediné poplatky na účte medziúveru bol poplatok za spracovanie
úveru a poplatok za zmenku, ktoré boli uhradené na účte medziúvere, čo bolo však dohodnuté priamo
v zmluve. Pokiaľ by žalovaní žiadali vrátenie uvedených poplatkov, ktoré boli uhradené 27.12.2007,
ich nárok by bol premlčaný. Nesúhlasí so záverom, že žalobca si nemôže účtovať poplatok za

upomienky. Poukázal na § 7 ods. 5 zákona 310/1992 Zb. a uviedol, že ak by účelom zákonodarcu
bolo zakázať tieto poplatky, boli by v tomto ustanovení spomenuté. Výšku poplatkov považujú za
porovnateľnú s poplatkami vyberanými inými bankami. S vyhotovením upomienky sú samozrejme
spojené výdavky, ktoré zďaleka nezodpovedajú len cene poštovného, obálky a nákladov na vytlačenie
samotného listu. K nim treba zaradiť aj mzdové náklady zamestnanca, ktorý upomienky pripravuje, ale

nepriamo aj na jeho nadriadených zamestnancov personálneho a ekonomického oddelenia, náklady
súvisiace so zabezpečením a prevádzkou softvéru, ktorý eviduje údaje o klientoch, taktiež náklady na
prevádzkovanie budovy, kancelárii, tlačiarní atď.. Zo žiadneho právneho predpisu žalobcovi nevyplýva
povinnosť preukázať aké reálne náklady mal s vyhotovením upomienky. Nesúhlasí so záverom, že po
zosplatnení úveru nemá žalobca nárok na úrok, s čím sa stotožňuje odborná literatúra a nevylučuje

tu žiadne ustanovenie platných právnych predpisov. Rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený,
arbitrárnyanepreskúmateľný.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmeniltak,žepriznánárok
žalobcovi v celom rozsahu alebo aby ho zrušil.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou, že z rozhodnutia
nevyplýva aká časť uplatnenej sumy bola žalobcovi priznaná a aká časť nie. Súd vykonával vlastnéprepočty nároku žalobcu, pričom jeho prepočty nie je možné skontrolovať. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že poplatky za upomienky, individuálne riešené omeškaných splátok,
predžalobné upomienky a za zmenu splátkového plánu z upomienok a individuálne riešenie omeškania

splátok môžu byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takéto
poplatky by mali odrážať náklady žalobcu na ich vyhotovenie, nemali by byť samostatnou majetkovou
sankciou za porušenie zmluvných povinností. Pokiaľ súd nepriznal uplatnené poplatky, je jeho
rozhodnutie správne. Podľa názoru odvolacieho súdu správne nepriznal súd prvej inštancie aj poplatky,
ktoré neboli priamo predmetom konania, ale z dokazovania vyplynulo, že si ich žalobca zaúčtoval v

minulosti. Zaúčtovaním neprijateľných poplatkov nemožno považovať za platné a oprávnené, a preto
správne súd prvej inštancie aj sumy, ktoré boli v minulosti započítané na úhradu poplatkov, odpočítal od
sumy istiny, resp. úrokov, na ktoré mal žalobca nárok. Správne podľa názoru odvolacieho súdu nepriznal
súd žalobcovi úrok z úveru za čas po zosplatnení úveru, aj podľa názoru odvolacieho súdu, od tohto
obdobia patria žalobcovi len úroky z omeškania. Nie je však možné posúdiť správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, aj keď s viacerými závermi sa aj odvolací súd stotožňuje, pretože súd pri hodnotení

žaloby neodôvodnil zamietnutie toho, čo bolo predmetom konania, a teda že to bola suma 1.827,23 eur
tvorená istinou 435,44 eur, úrokmi 225,16 eur a poplatkami 678,39 eur a ďalej sumou 268,59 eur ako
kapitalizovanými úrokmi za úver za obdobie po zosplatnení a sumou 219,65 eur ako kapitalizovanými
úrokmi z omeškania za obdobie od 06.02.2015 do 30.04.2016 a nie je preto možné posúdiť správnosť
rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v tej časti, ktorého sa odvolanie

týkalo, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Rozsudok bol zrušený aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie zistí aká bola
výška pohľadávky žalobcu po všetkých realizovaných úhradách zo strany žalovaných, pričom bude
vychádzať z vyššie uvedených právnych názorov odvolacieho súdu. Za súčasť úveru je potrebné v
zásade považovať aj sumy dojednané ako poplatok za zmenku a poplatok za spracovanie zmluvy,

pretože zo zmluvy vyplýva, že aj táto suma je súčasťou úveru. Pokiaľ je súd prvej inštancie toho názoru,
že sa jedná o neprijateľné dojednania, tak tento názor odôvodní.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.