Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115231843
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115231843.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci starostlivosti

o maloletú J. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matka
A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, Košice, prechodne N. XX, H., zast. JUDr. Melániou Knopovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a otec S. Č.Á., J.. X.X.XXXX, bytom I. XX, H., zast. JUDr.
Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Maloletú J. Č., J.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. Č., J.. XX.X.XXXX v sume 200 EUR mesačne
od 23.11.2015 do budúcna vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. D l ž n év ý ž i v n é za obdobie od 23.11.2015 do 31.5.2018 vo výške 4.423,31 Eur, povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 EUR pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným
výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

IV. Otec je o p r á v n en ý stretávať sa s maloletou J. P., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň v sobotu
v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste jej bydliska za prítomnosti matky.

V. Otec sa s maloletou J. Č., J.. XX.X.XXXX s t r e t n e v stanovený deň a hodinu v mieste jej bydliska
a matka maloleté dieťa v stanovený deň a hodinu riadne a včas na stretnutie s otcom p r i p r a v í.

VI. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2015 žiadala, aby zveril maloleté dieťa J. Č., nar.
XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 EUR
mesačne od 1.11.2015 do budúcna.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.1.2016. Maloletú

J. Č., J.. XX.X.XXXX navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka
a otec sú povinní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v 2 týždňových intervaloch. Súd
výživné neurčí. Každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.3.Kolíznyopatrovníkpoprešetrenípomerovvrodinemaloletéhodieťaťapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 5.2.2016 navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, výživné upraviť po
zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, finančných, majetkových možností povinného

rodiča. Ohľadne nariadenia striedavej osobnej starostlivosti navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.

4. Z výpovede matky súd zistil, že od roku 2007 žila s S. Č., z ktorého vzťahu sa dňa 26.7.2009 narodila
maloletá J.. Otec dieťaťa bol rozvedený a v čase zoznámenia sa spolu s matkou dieťaťa starali o syna
S.. Uvedené správanie jej imponovalo a sama považovala svojho partnera za rodinne založeného. Otec

sa mohol s dieťaťom stretávať každý druhý víkend s tým, že ju veľmi prekvapilo, že dieťa sa vždy pýtalo
ku matke a nikdy u nich neprespalo. V roku 2009 sa narodila maloletá J., pričom otec stratil akýkoľvek
záujem o syna. Ku synovi sa správal ako keby neexistoval. Uvedené trvá do súčasnej doby, kedy v
čase podania návrhu mal maloletý asi 12 rokov. Od začiatku spolužitia bola starostlivosť o domácnosť
na jej pleciach, počas rodičovskej dovolenky sa otec nestaral o chod domácnosti a o potreby maloletej
dcéry, rovnako ako ani o jej potreby. Platil síce inkasné poplatky a platby do fondu v bytovom dome a od

roku 2011 splácal úver, ktorý si zobrali na zakúpenie bytu, ale pred narodením dcéry musela odovzdať
materskýpríspevok,ktorýsamalakumulovaťnaúhradupotriebdieťaťa,sktorýmiprostriedkaminakladal
výlučne on. Približne od roku 2011, kedy pribudla spoločná hypotéka, otec dieťaťa začal vytýkať, že
musí platiť všetko a že si sama užíva svoj príjem, rodičovský príspevok a začal jej intenzívne vytýkať
každú položku, ktorú investovala do dcéry. Vždy uviedol, že dcéra má dosť, že nič ďalšie nepotrebuje.

5. Od počiatku vzťahu otec požíval alkoholické nápoje, tak ako to robil aj v minulosti. Spočiatku bol
pod vplyvom alkoholu euforický, postupom času čoraz častejšie hľadal príležitosti, aby na nej nachádzal
chyby a psychicky ju začal týrať. Bol schopný sa opiť, pil vždy sám v súkromí a keď sa opil, nemohla
ho nechať samého s dcérou, ani sa spoľahnúť, že by dcéru nevystavoval nebezpečenstvu nejakej ujmy.

Nikdy nevedela, keď bol s dcérou sám doma, že sa neopil a nešiel spať a tak nechal dcéru bez dozoru.
Stávalo sa čoraz častejšie, že dcéra v čase, keď bol doma pod vplyvom alkoholu a spal, doviedla domov
neznáme deti, túlavú mačku, deti sa hrali v zime s vodou, boli celé premočené a on bol s nimi ale
značne opitý. Keď bol pod vplyvom alkoholu, jej aj dcére všetko zakazoval, musela navštevovať svoju
starú matku z jej strany. Jej matku otec osočoval, hrubo jej nadával, pľul na ňu, to všetko sa dialo za

prítomnosti dcéry. Rovnako pred dcérou hrubo nadával a osočoval aj matku. Dcére zvykol niečo sľúbiť,
napríklad výlet, návštevu, dieťa sa na návštevu tešilo, ale keď mal sľub otec dieťaťa realizovať, opil sa
a odmietol dcéru na výlet pustiť. Vyhrážal sa dieťaťu, že nikam bez jeho dovolenia nepôjde, že nesmie
odísť z Košíc. Na výlet pôjde iba vtedy, keď jej to sám dovolí. Vyhrážky smerovali aj voči nej. V minulosti
sa opakovane stávalo, že dcére dal sľub, že s nimi niekam pôjde, následne sa opil a ešte pod vplyvom

alkoholu neváhal sadnúť si za volant a odviesť dcéru na miesto, ktoré sľúbil. Často ju tak ohrozoval.
To, že si sadol za volant opitý, robil bežne, jeho opilecké excesy vyvrcholili v auguste 2015, kedy sa
u otca odbúrali všetky sociálne zábrany, opil sa a o tretej nadránom vyšiel na terasu spoločného bytu
a vykrikoval vulgarizmy na jej osobu. Na druhý deň po vytriezvení bol opäť útočný, agresívny, zrejme
sa u neho prejavili abstinenčné príznaky, celý sa triasol. Všetko sa dialo pred maloletou dcérou. V noci

zavolal svoju sestru, ktorá ho odviezla k lekárovi. Dal sa uznať za dočasne práceneschopného na celý
týždeň a celý týždeň sa doma neukázal. Pre pretrvávanie vážnych rodinných problémov nechala dcéru
vyšetriť psychológom, ktorý skonštatoval, že pre dcéru je predovšetkým potrebné zabezpečiť stabilné
rodinné zázemie, kde sa cítila bezpečne a mohla sa sústrediť na školské povinnosti.

6. Matka je zamestnaná, s príjmom vo výške 590 EUR mesačne.

7. Maloletá J. v čase podania návrhu bola žiačkou prvého ročníka základnej školy, vo voľnom čase
navštevovala tanečný krúžok a v rámci školského klubu aj krúžok šikovných rúk, bola zdravá, všetky
poplatky súvisiace so starostlivosťou zabezpečovaním potrieb a školských pomôcok ako aj poplatkov

za voľno časové aktivity uhrádzala matka dieťaťa, školský klub 11 EUR, strava v škole 25 EUR, tanečný
krúžok 15 EUR, krúžok šikovných rúk polročne 10 EUR, ošatenie, liečiva, probiotiká, vitamín C, D 13
EUR mesačne, BB mlieko 33 EUR mesačne, ošatenie, strava, hygienické potreby v domácnosti.

8. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že skutočnosti tvrdené matkou nie sú pravdivé, žili v spoločnej

domácnosti v družobnom vzťahu asi od roku 2008 a spolužitie bolo spočiatku usporiadané. V roku 2009
sa narodila maloletá J., pričom otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou.
Nie je absolútne pravdou, že by vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje a mal útočiť na osobu
matky, jednak si to nemôže dovoliť z titulu zamestnania, kde pracuje, v spoločnosti U.S. Steel Košice ataktiež robil dizertačnú prácu, čo vyžaduje jeho absolútnu sústredenosť a triezvosť. Práve naopak všetky
tieto okolnosti vyvolávala matka maloletej, ktorá sa na odchod zo spoločnej domácnosti pripravovala už
asi 3 mesiace a potom, čo jej povedal, že žiada maloletú do striedavej starostlivosti, začala vyvolávať

hádky a konfliktné situácie priamo pred maloletou aj napriek tomu, že ju prosil, aby to nerobila. Vulgárne
mu nadávala a to v snahe odpútať ho od maloletej J. a J. od neho. O rodinu sa celý čas staral, všetko
zabezpečoval aj finančne aj osobne, matka v rodine nemala o nič záujem, všetko platil on, svoje financie
si nechávala pre seba. Nikdy sa matke maloletej ničím nevyhrážal a už vôbec nie maloletej dcére, keďže
mal s dcérou veľmi dobrý vzťah.

9. Matka odišla zo spoločnej domácnosti dňa 1.11.2015 po nezhode medzi nimi spolu s maloletou
dcérou. Od odchodu zo spoločnej domácnosti mu matka nedovolí stretávať sa s maloletou a brániť mu
v styku s ňu a to napriek tomu, že má o styk záujem s tým, že neustále kontaktuje matku, aby mu
umožnila styk s maloletou ale nedvíha mu telefón, taktiež jej píše SMS, na ktoré ona v deň stretávania
tiež nereaguje. Matka vyberá maloletú zo školy skôr, aby ju nemohol vyzdvihnúť, keď po ňu nemôže

ísť ona, chodí pre ňu svokra. Nemá záujem maloletú stresovať situáciou, ktorá sa deje medzi nimi,
ktorú matka vytvára tým, že mu nedovolí sa stretávať s maloletou, preto pre ňu nechodí a nesnaží
sa manipulovať s dcérou aj napriek tomu, že nie je nikomu zverená do výchovy. Od kedy sa matka s
maloletou zo spoločnej domácnosti odsťahovali, s maloletou sa stretol iba párkrát a to na 15 minút. S
maloletou dcérou mal vytvorený vždy dobrý vzťah, pravidelne ju vyberal od jej 3 rokov zo škôlky aj zo

školy, pričom maloletá navštevuje v čase vyjadrenia prvý ročník základnej školy. S maloletou dcérou
kreslil, chodil von, na krúžky, vozil ju, na prechádzky so psom, taktiež chodil s maloletou korčuľovať,
pričom ju korčuľovať naučil. Dovtedy, kým sa matka odsťahovala spolu s dcérou, trávili spolu veľa času.
S maloletou mali dobrý vzťah, maloletá ho mala rada a taktiež sa s ním chcela stretávať, matka ju však
ovplyvňuje aj v jeho prítomnosti ho očierňuje.

10. Otec žije v 4-izbovom átriovom byte, maloletá má u neho vytvorené prostredie, v ktorom doteraz
žila, navštevuje základnú školu v mieste bydliska, má v mieste bydliska aj kamarátky, je zvyknutá na
prostredie. Otec sa vie o maloletú postarať, vie navariť, prať, vie ju zabezpečiť. Otec platí úver, ktorý si
zobrali na byt vo výške 354 EUR mesačne, plyn 90 EUR mesačne, elektrina 50 EUR mesačne, voda

35 EUR mesačne, internet 16 EUR mesačne. Platí výživné na v tom čase maloletého S. vo výške 110
EUR mesačne. Má problémy s tlakom v súvislosti s vytvorenou situáciou, kde za lieky doplácal 5 EUR
mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti U.S. Steel Košice s čistým príjmom 1.200 EUR mesačne.
Tak ako uviedol, okrem maloletej J. mal vyživovaciu povinnosť k synovi S., nar. 27.12.2002.

11. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie.

12. Súdom ustanovená znalkyňa PhDr. I. Y., PhD. vypracovala znalecký posudok pod č. XX/XXXX zo
dňa 18.10.2016.

13. V závere znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že vzťahy medzi rodičmi sú emocionálne vysoko
negatívne, narušené bez možnosti rekonštrukcie ich vzťahu, ak aj prehodnotia ich postoj k výchove
maloletej. Podľa informácií získaných znaleckým dokazovaním rodičia medzi sebou nekomunikujú,
ak tak iba jednostranne, otec posiela SMS rôzneho tvaru a obsahu matke. Osobnostné predpoklady
rodičov sú determinované predchádzajúcou skúsenosťou maloletej s oboma rodičmi. S matkou má

maloletá vytvorený pozitívny citový vzťah, priamu emocionálnu väzbu, k otcovi sa správa v odpore,
nechce s ním komunikovať, spomína na to zlé, čo im urobil v čase spoločného spolunažívania v jednej
domácnosti. Je teda ťažké zhodnotiť osobnostné predpoklady bez kontextu k maloletej J.. U oboch
rodičov by bol za normálnych podmienok vytvorený vhodný výchovný a priemerný model na to, aby
dieťa progredovalo psychicky aj fyzicky. Na základe zistených skutočností psychologickým vyšetrením a

znaleckým dokazovaním nie sú u rodičov v súčasnosti vytvorené predpoklady na striedavú starostlivosť.
Maloletá je v súčasnosti už čiastočne emocionálne stabilizovaná, odchodom zo spoločnej domácnosti sa
negatívne spomienky a prežité udalosti pomaly spracuvávajú aj pri asistencii pedopsychiatra. Maloletá
napriek stabilizácii je vo vysokom ohrození a akýkoľvek negatívny zážitok ju môže ohroziť a ovplyvniť
jej psychickú pohodu. Citová väzba maloletej k matke je výrazne pozitívne orientovaná, saturovaná

priamym citovým kontaktom bez prípravy, sú k sebe spontánne, majú intenzívny očný ako aj taktilný-
dotykový kontakt. Maloletá sa k matke túli, pri odchode sa držia za ruky. Citovú väzbu maloletej k otcovi
posúdila na základe ich vzájomnej interakcie, ktorá prebiehala na báze rozhovoru, teda otec sa maloletej
pýtal a ona mu odpovedala. Citová väzba otca k maloletému dieťaťu je pozitívna, podľa jeho vyjadrenia.Citová väzba matky k dieťaťu je vysoko pozitívna a má priamy dosah na prax v reálnom živote, čo
reflektuje aj maloleté dieťa. Vzhľadom na udávaný alkoholizmus otca, jeho nekontrolovateľné správanie
ako aj jazda pod vplyvom alkoholu, za ktorú mu bol odobratý aj vodičský preukaz, by malo byť vyšetrenie

otca, u psychiatra sa otec odmietol podrobiť odberu krvi na zistenie miery užívania, škodlivého užívania,
či zneužívania návykovej látky - alkoholu. Znalkyňa považuje toto správanie otca za determinujúce a
rovnako ho považuje za istú formu nepriameho poukazu, pretože odberom krvi by toxikologická skúška
jasne preukázala to, akým spôsobom otec alkohol užíva.

14. Prípadný negatívny vzťah maloletej k otcovi je na základe znaleckého vyšetrenia a dokazovania
založený na skúsenosti dieťaťa s otcom. Vzťah si maloletá k otcovi rekonštruovala po prežitých
udalostiach, ktoré zhodnotila v priebehu pol roka a to vo výpovedi troma slovami u pedopsychiatra ako
aj na znaleckom dokazovaní a to: pitie, fajčenie a krik u otca ako správanie opakujúce sa. Maloletá
odmieta kontakt s otcom sama na základe prežitej skúsenosti s ním, od obdobia, kedy sa problémy v
rodine začali riešiť aj v jej prítomnosti.

15. Znalkyňa v závere uviedla, že maloletá si želá byť zverená do osobnej starostlivosti matky, styk s
otcom špecifikovala tak, že sa s otcom stretávať toho času nechce. Vzhľadom na potrebu diagnostiky
alkoholizmu u otca bude kompetentnejšie vedieť posúdiť na základe psychiatrického vyšetrenia znalec
psychiater. Znalkyňa však navrhla zákaz styku otca s maloletým dieťaťom.

16. So závermi znaleckého dokazovania nesúhlasil otec.

17. Následne súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Mgr. I. H., ktorý vypracoval znalecký posudok
pod č. X/XXXX dňa 6.4.2018.

18. Po štúdiu spisového materiálu a odbornom vyšetrení konštatoval zistenie týchto skutočností:
Osobnosť matky je extrovertovaná, vysoko senzitívna a vysoko vnímavá na vonkajšie podnety.
Osobnosť disponuje i črtami nedôverčivosti a cieľavedomosti. Prítomná je zvýšená hladina úzkosti
a potreba uisťovať sa. Matka aktuálne netrpí a podľa dostupných informácií ani netrpela závažnými

psychopatologickými problémami. Osobnosť matky nemá patologickú štruktúru a spĺňa kritériá duševnej
zrelosti dospelého človeka.

19. Osobnosť otca je extrovertovaná, dominantná, senzitívna, aktívna. Osobnosť má i črtu neistoty a
vzťahovačnosti.Prítomnýjezvýšenýsklonkprežívaniuúzkosti,pričomnievždyvietaktovyprodukovanú

tenziu konštruktívne spracovať a následne môže reagovať impulzívne. Otec aktuálne netrpí a podľa
dostupných informácií ani netrpel závažnými psychopatologickými problémami. Osobnosť otca nemá
patologickú štruktúru a spĺňa kritériá duševnej zrelosti dospelého človeka.

20. Vzájomný vzťah rodičov je v základoch narušený, komunikácia viazne a opakovane prechádza do

priamychčinepriamychkonfrontácií.SporadickyačiastočnefungovalanepriamakomunikáciacezSMS.

21. Rodičia aktuálne nie sú schopní kooperovať a nekonfliktne komunikovať v otázkach výchovy
maloletej. Vzájomnú komunikáciu je preto žiaduce minimalizovať a podľa možnosti ju realizovať bez
prítomnosti maloletej J., nakoľko práve silne negatívne vzájomné postoje rodičov v nej podnecujú

prežívanie strachu a ďalších nepríjemných emócií. Obaja rodičia disponujú predpokladmi pre
zabezpečenie primeraných a vhodných podmienok na výchovu maloletej.

22. Vzhľadom na nefunkčnú vzájomnú komunikáciu rodičov, pretrvávajúce prežívanie vzájomných
partnerských ukrivdení, prítomnosť zvýšenej senzitivity a pohotovosti v interpersonálnych konfliktoch

u oboch rodičov a prítomnosť prežívaných negatívnych emócií mal. J. voči svojmu otcovi konštatuje
absenciu predpokladov na striedavú výchovu u rodičov maloletej.

23. Psychický vývin maloletej J. je primeraný jej veku, celkovo je sociálne i kognitívne zrelá, intelektovo
nadpriemerná. Psychický vývin je komplikovaný a neprimerane zaťažovaný neurotickým prežívaním

otca ako existenčnej hrozby pre ňu a jej matku.

24. Citová väzba maloletej k matke je vysoko pozitívna, intenzívna. U matky vyhľadáva bezpečie a
ochranu pred subjektívne vnímanou hrozbou zo strany otca. Citová väzba maloletej k otcovi je aktuálnesýtená emóciami hnevu a strachu. Maloletá J. v sebe rozvinula strach, že ju otec od matky zoberie,
unesie a už nevráti. Tento strach matka podporuje svojimi vyjadreniami. Najmä pred matkou sú reakcie
na otca výrazne odmietavé. Citová väzba mal. J. k otcovi však nie je úplne negatívna, zahŕňa aj pozitívne

emočné prežívanie.

25. Vzťah maloletej k matke je blízky, preferenčný, spontánny, nie však nekritický. Vzťah maloletej k
otcovi je odmietavý. Chýba jej prežívanie dôvery voči otcovi. Vzťah maloletej J. k otcovi však nie je
úplne negatívny. Zahŕňa aj pozitívnu zložku, ktorá sa okrem iného manifestuje v prítomnej túžbe po

znovuobnovení vzťahu rodičov.

26. Maloletá prežíva prevažne negatívne svoj vzťah k otcovi. Príčiny sú viaceré. Uvedený vzťah pramení
z nepríjemných skúseností maloletej s otcom v minulosti, ďalej s matkou posilňovaného vnímania otca
ako existenčnej hrozby. Ďalším zdrojom je absencia bezpečnej a pozitívnej atmosféry pri stretnutiach
dcéry s otcom v minulosti. Na základe porovnania vyjadrení rodičov i maloletej konštatuje, že obaja

rodičia svojimi vyjadreniami priamo alebo nepriamo ovplyvňujú maloletú negatívnym smerom voči osobe
druhého rodiča. Názory maloletej sú kontaminované, ovplyvnené aj interpretáciou matkiných názorov
a postojov voči otcovi.

27. Styk maloletej s ktorýmkoľvek z rodičov sám o sebe neohrozuje psychické a fyzické zdravie, zdravý

vývoj a výchovu maloletej. Jej zdravý psychický vývoj ohrozuje styk s otcom, pokiaľ je maloletou otec
vnímaný ako bezprostredná hrozba. Ako niekto, kto môže jej alebo jej matke ublížiť na zdraví či živote.
Uvedené vnímanie otca maloletú neurotizuje. Maloletá J. aktuálne odmieta kontakt s otcom, úplne
otca odmieta pravdepodobne od leta 2017, kedy sa uskutočnilo posledné stretnutie otca s maloletou.
Dôvodom je masívny strach maloletej z otca. Maloletá si aktuálne neželá stretávať sa s otcom. Jej vôľa

je ovplyvňovaná vyššie vnímaným masívnym strachom z otca, ktorý je posilňovaný matkinými postojmi
a vyjadreniami.

28.Psychickápohodaastabilitamaloletejjevpriamejúmerekprežívaniustrachuzotca.Pokiaľtentonie
je aktivovaný, čo sa v súčasnosti deje elimináciou vzájomných stretnutí dcéry a otca, psychická stabilita

maloletej J. sa posilňuje a úzkostné prežívanie sa vytráca. Pri reálnych či očakávaných stretnutiach s
otcom je tomu naopak.

29. Znalec odporučil maloletú J. zveriť do starostlivosti matky, odporučil upraviť styk otca s maloletým
dieťaťom takým spôsobom, ktorý bude postupne zmenšovať mieru subjektívne prežívanej hrozby z otca

u maloletej. Odporučil, aby sa maloletá s otcom stretávala každý druhý víkend v rozsahu 2 hodín.

30. Matka sa k vypracovanému znaleckému posudku vyjadrila v rozsiahlom podaní zo dňa 27.5.2018,
pričom navrhla ďalšie dokazovanie a to výsluchom znalcov PhDr. Y., MUDr. V., Mgr. H., prípadne zistiť
názor maloletej J..

31.Advokátmatkyvzáverečnejrečinavrholmaloletédieťazveriťdoosobnejstarostlivostimatky,výživné
určiť vo výške 200 EUR mesačne od 1.11.2015 do budúcna, k úprave styku sa nevyjadril.

32. Otec v záverečnej reči prostredníctvom advokáta uviedol, že súhlasí s tým, aby maloletá J. bola

zverená do osobnej starostlivosti matky, na výživu je ochotný prispievať sumou 100 EUR mesačne,
ohľadne úpravy styku navrhuje, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú druhú a
štvrtú sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.

33. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného

určiť s prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery oboch rodičov a potrieb maloletého dieťaťa.
Úpravu styku ponechal na úvahu súdu.

34. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2017 do 3/2018 vo výške 1.187 EUR netto.

35. Zamestnávateľ otca v písomnom podaní zo dňa 5.6.2017 oznámil, že u otca bola zmena pracovného
zaradenia k 1.6.2016 z pracovného miesta procesný inžinier pre výrobu valcovní na pracovné miesto
velinár - žíhač z dôvodu zrušenia pracovného miesta (organizačné dôvody).36. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem bol vo výške 525,77 EUR.

37. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

38. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak

sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z
manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v

rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo
manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

39. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna

časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

40. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

41. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví

rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

42. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.43. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

44. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

45. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa

rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,
u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky

s prihliadnutím na závery znaleckých posudkov ako i stanovisko otca, ktorý so zverením maloletého
dieťaťa do starostlivosti matke súhlasil.

46. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

47. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnejvýšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

48. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

49. Súd po podrobnom a dôslednom zisťovaní pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k

záveru, že výživné vo výške 200 EUR mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov s odôvodnením potrieb
maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i
na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto
upravené výživné je primerané a otec môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb

a domácností. Maloleté dieťa je školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené
s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú
zamestnaní, pričom príjem matky činí v priemere 525 EUR netto a príjem otca v priemere 1.187 EUR
netto.
Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku

a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu.
Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale
vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru

uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie

vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v
súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby
spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je
uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal.

deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a)
Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby
dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného

stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním
nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže
byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa
dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu
pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v
minimálnom rozsahu.

50. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská

pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200
Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané.

51.Podľaust.§232ods.2,3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúduložilvrozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

52. Na strane otca vzniklo dlžné výživné za obdobie od 23.11.2015 vypočítané do 31.2018 vo výške
4.423,31 EUR. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: určené výživné po 200 EUR mesačne,
alikvotná časť za mesiac 11/2015, 200 EUR: 30 dní= 6,66 EUR x 7 dní= 46,62 EUR, 12/2015 do 5/2018,
30 mesiacov po 200 EUR, spolu 6.000 EUR, dlžné výživné takto predstavuje 6.046,62 EUR. Od dlžného
výživného súd odpočítal platby otca, ktorý mal prispievať na výživu maloletej po 100 EUR mesačne
na základe neodkladného opatrenia. Otec s výnimkou mesiacov november 2015, december 2015, apríl

2017, máj 2017, júl 2017, január 2018 a február 2018 platil po 100 EUR mesačne, takto vypočítal súd.
Otec v prípade, že by platil po 100 EUR mesačne, tak by mal zaplatených za uvedené obdobie alikvotná
časť za mesiac november 2015 100 EUR: 30 dní= 3,33 EUR x 7 dní= 23,31 EUR, 30 mesiacov x 100
EUR= 3.000 EUR, takto by mal otec zaplatených 3.023,31 EUR, od uvedenej sumy však odpočítal
mesiace, kedy otec výživné nezaplatil, spolu 1.400 EUR, výživným, ktorým prispel na výživu maloletého

dieťaťa predstavuje sumu 1.623,31 EUR. Túto sumu súd odpočítal od celkového dlžného výživného a
to 6.046,62 EUR - 1.623,31 EUR, dlžné výživné takto predstavuje sumu 4.423,31 EUR. Dlžné výživné
súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 EUR mesačne spolu s bežným výživným s
prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery na strane otca.

53. Pri výpočte dlžného výživného súd vychádzal z oznámenia a listinných dôkazov predložených
matkou.

54. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
55. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

56. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2
Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

57. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,

aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté
deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale

aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe
udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože

aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska
súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými
deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich
pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí

je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá
má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na
stretávanie sa s druhým rodičom.58. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

59. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

60.Právostykurodičasdieťaťomjeprávo,ktorévzniknetomurodičovi,ktorémuniejedieťarozhodnutím

súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď
podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; „deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od
rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z
viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať

svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie
jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v čl. 29 bod 1,
podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä čl. 9 bod
3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od
jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to

bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim čl. 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je
základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať
aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie alebo

zákaz styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom. Je len logické, že v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi rodičmi
sa dieťa stáva nástrojom na vypovedanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre vyslovenie
obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z
ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením

predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Teda
výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad,
keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že

ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie
obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa,
z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ani takéto rozhodnutie však nemôže byť definitívne a súd sa
po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z intenzity tohto
zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená

vytváranie predpokladov preto, aby zrušený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.
Táto požiadavka je navyše zosilnená povinnosťami súdu podľa § 115 CMP, ktorý explicitnou úpravou
presadzuje možnosť vykonania procesných úkonov pred začatím konania, nota bene, aby v konaní
starostlivosti o maloletých viedol rodičov detí k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloleté
dieťa. Pri tejto činnosti súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb ohľadne

výchovy maloletého a robí iné vhodné opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na
obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo
odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh uplatnený. Judikatúra sa s týmto postojom vysporiadala už
v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom
skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením

rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (R 96/1967). Zásadne nemožno
obmedzenia alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi
rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča
vočidruhémurodičovi,ktorésatýkajújehopostojaakopartnera,nemôžubyťdôvodomnazásahdostykus dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená
nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom
vyvolať takéto správanie dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča,

ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie
dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Dôvodom teda na zákaz styku
môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma
inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho
telesnáintegrita.Psychickézdraviecharakterizujeduševnápohodadieťaťa,knarušeniudôjdevprípade,

ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj
osobnosti dieťaťa. Zo všetkých uvedených dôvodov by dôsledné odhalenie a posúdenie skutočnej
príčiny, ktorá viedla jedného z rodičov k podaniu návrhu na súdne obmedzenie alebo zákaz styku
druhého z rodičov, malo byť pilierom, na ktorom bude rozhodnutie súdu postavené, aby bol zachovaný
najlepší záujem dieťaťa.

61. Súd dospel k záveru s prihliadnutím na znalecký posudok vypracovaný Mgr. I. H. a upravil stretávanie
sa otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste
bydliska matky za prítomnosti matky. Vzhľadom na dlhý časový odstup odkedy otec nebol s dieťaťom
v kontakte, súd sa priklonil k realizácii styku otca s maloletým dieťaťom zatiaľ v intervale každý
párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod.. Citová väzba maloletej k matke je pozitívna,

u matky vyhľadáva bezpečie a ochranu pred hrozbou zo strany otca. Väzba maloletej k otcovi je
síce na emóciami hnevu a strachu, pričom maloletá rozvinula v sebe strach, že ju otec od matky
zoberie, unesie a už nevráti. Tento strach však podporuje matka svojimi vyjadreniami. Najmä pred
matkou sú preto reakcie maloletej na otca výrazne odmietané. Citová väzba mal. J. k otcovi však nie
je úplne negatívna, zahŕňa aj pozitívne emočné väzby. Maloletá prežíva prevažne negatívny postoj

k otcovi, príčiny sú však viaceré. Vzťah pramení z nepríjemných skúseností maloletej s otcom v
minulosti a matkou posilňovaného vnímania otca ako existenčnej hrozby. Napokon obaja rodičia svojimi
vyjadreniami priamo alebo nepriamo ovplyvňujú maloletú negatívny smerom voči osobe druhého rodiča.
Názory maloletej sú kontaminované ovplyvnené aj interpretáciou matky, ich názorov a postojov voči
otcovi. Styk maloletej s ktorýmkoľvek z rodičov sám o sebe neohrozuje psychické a fyzické zdravie,

zdravý vývoj a výchovu maloletej. Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj vypracovaný znalecký
posudok Mgr. I. H. a súd už ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a to výsluchom znalcov, prípadne
nariadením opätovného znaleckého dokazovania súd nevykonal, nakoľko ich považuje za nedôvodné.
Je toho názoru, že znalecký posudok Mgr. I. H. je vypracovaný v konaní, jasne diagnostikuje vzájomné
vzťahy rodičov a dieťaťa, na čo sú bez ďalšieho potrebné odborné vedomosti. Tento znalecký posudok

dáva dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci a z odbornej diagnostiky vzájomných
vzťahov nepochybne vyplýva, že zákaz styku s maloletou nie je v jej záujme, ale naopak je v jej
záujme úprava styku s otcom za účelom obnovenia ich vzájomného vzťahu po dlhšej dobe odlúčenosti,
pričom súd na túto skutočnosť pri určení frekvencie stretávania sa prihliadol. Právo otca participovať na
osobnej starostlivosti dieťaťa a jeho výchove je obmedzené už samotnou skutočnosťou, že dieťa bolo

zverené do osobnej starostlivosti matky. Zásadne súd určuje rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie
vykoná, len on má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z obsahu základného
práva čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonať dôkazy, ktoré
označil účastník konania (uznesenie Ústavného súdu SR IÚS75/96). Súd nevykonal ďalšie znalecké
dokazovanie, pretože za daného stavu to nepovažoval za vhodné. Výsledky dokazovania a vykonané

dokazovanie dáva dostatočný základ pre rozhodnutie v merite veci a to aj vypracovaným znaleckým
posudkom ako i správou kolízneho opatrovníka. Okrem iného poukazuje aj na to, že neustále znalecké
dokazovanie a vyšetrenie maloletého dieťaťa nepochybne zaťažuje jeho psychiku. Aj keď znalecký
posudok vypracovaný PhDr. I. Y. je nepochybne vypracovaný v súlade s právnymi predpismi, záverom
znaleckéhoposudkusanepriklonil,nakoľkojetohonázoru,žezákazstykuotcasmaloletýmdieťaťomnie

je v jeho záujme. Autoritatívne súd upravil styk otca s maloletou, pretože súčasné vzťahy medzi rodičmi
maloletej akúkoľvek dohodu vylučujú a participácia otca na starostlivosti o maloletú je nepochybne v jej
záujme(poukazujepritomajnazáujemmaloletejoosobuotca).Komunikáciaotcasdieťaťombysamala
viesť v duchu prítomnosti a nie návratu do minulosti. V ďalšom súd poznamenáva, že znalecký posudok
je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187 CSP), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy a je

treba ho hodnotiť ako každý dôkaz (§ 191 ods. 1 CSP) jednotlivo a tiež v súvislosti s ďalšími vykonanými
dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len
presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia
a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Rovnako poukazuje na ust. § 209 ods. 2 CSP, ktorýustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si
je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, čo platí pre vykonávanie súkromného
znaleckého posudku predloženého aj v priebehu konania. Súkromný znalecký posudok je nevyhnutné

hodnotiť komplexne, t.j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca,
priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje
závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd
ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca,
znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov a poprelo by to

možnosť súdu hodnotiť ho podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť
zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného
hľadiska neakceptovateľný.

62. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnoprávneho osobného styku

s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu
k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zabezpečuje bezproblémový výkon styku s maloletým
dieťaťom. Pri rozhodovaní vzal súd do úvahy najmä na plnenie potrieb maloletej v rámci psychickej a
fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletej s tým, že
bude mať možnosť kontaktovať sa so svojim otcom, zatiaľ čo bude žiť v stabilnom prostredí, v ktorom

je zvyknutá, má vytvorené väzba a kde po návrate s otcom pociťuje istotu a bezpečie.

63. Podľa ust. § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy
konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

64. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie,
kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby
zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu
účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol
súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

65. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.