Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/235/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233157
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116233157.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
žalobkyne: P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX, XXX XX H., G.: XXX XX XXX, právne zastúpená JUDr.
Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova ulica 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 012 72
Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody vo výške 337,17 € s prísl. a náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 15.000,- €, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2016 proti v žalobe označenému

žalovanému domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobkyni náhradu škody vo výške 265,24 € s prísl. a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- €
a zároveň sa domáhala uloženia povinnosti žalovanémuj písomne sa ospravedlniť žalobkyni vo forme
listu: „Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sa ospravedlňuje P.
O., M. XXX, XXX XX H. za to, že nesprávnym úradným postupom zamestnanca Matričného úradu -
Matriky vedenej Mestom O. A. P. v dňoch 9.4.2015 a 10.4.2015 zasiahla do jej profesionálnej cti, povesti

adobréhomena.“atotitulomzodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocispoukázaním
na zák. č. 514/2003 Z.z.
2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 9.4.2015 vo veci vybavenia zápisu do
matriky vedenej O. A. P. v zmysle splnomocnenia zo dňa 9.4.2015 žalobkyni udeleného pozostalou
manželkou P. U., zosnulého Ľ. U., ako splnomocnená pohrebná služba osobne požiadala príslušný
matričný úrad - matriku vedenú O. A.Ý. P. o vykonanie zápisu do knihy úmrtí zosnulého a následne

vydanieúmrtnéholistu.Žalobkyňakžiadostinamiestedoložilazákonomvyžadovanéaprávneperfektné
náležitosti, a to 3 kópie listu o prehliadke zosnulého, ktoré vydal lekár, občiansky preukaz zosnulého,
občiansky preukaz osoby, ktorá vybavuje pohreb. Po vykonaní vyššie uvedeného poverený úradník -
matrikár, odmietol vykonať zápis do knihy úmrtí a bezplatne vydať úmrtný list zosnulého z dôvodu, že k
vykonaniuzápisudoknihyúmrtíjepotrebnédoložiťďalšie,zákonomnevyžadovanénáležitostiatorodný
list a sobášny list zosnulého. Nakoľko na mieste zamestnanec žalobkyne nedisponoval uvedenými

verejnými listinami, bol zamestnanec žalobkyne nútený dostaviť sa na matričný úrad opätovne v
nasledujúci deň 10.4.2015 a tieto dokumenty zaobstarať a matričnému úradu doplniť. Žalobkyňa má
za to, že uvedený postup matričného úradu bol v rozpore so zákonom, nakoľko v zmysle § 32 ods. 1
Vyhl. č. 302/94 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR o matrikách, matrikár
vykoná na základe oznámenia prehľadajúceho lekára o úmrtí zápis do knihy úmrtí. List o prehliadke
zosnulého bol matričnému úradu predložený už dňa 9.4.2015. Štandardne možno na základe listu o

prehliadkezosnulého,občianskehoprehliadkezosnuléhovykonaťzápisdoknihyúmrtínakaždejmatrike
v Slovenskej republike, keďže tento dokument zákon vyžaduje ako jediný a možno z neho získať všetkyúdaje zapisované do knihy úmrtí (deň, mesiac, rok a miesto úmrtia, meno, priezvisko, rodné priezvisko,
miesto trvalého pobytu, deň, mesiac, rok a miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a štátne občianstvo
zomretého). Postup matričného úradu zo dňa 9.4.2015 a 10.4.2015 považuje žalobkyňa za nezákonný

a teda nesprávny, nakoľko orgány verejnej moci môžu konať len spôsobom, ktorý im zákon umožňuje,
nikdy nie nad rámec zákona, resp. tak ako to zákon nedovoľuje. Postup matričného úradu, kedy
matričný úrad žiadal na vykonanie zápisu do knihy úmrtí sobášny a rodný list zosnulého bol vzhľadom
na vyššie uvedené absolútne v rozpore so zákonom, nakoľko matričný úrad vyžadoval predloženie
dokumentov, ktoré boli jednak k vykonaniu zápisu logicky nepotrebné a jednak ani zákon neumožňuje

matričnému úradu, aby tieto dokumenty pri zápise do knihy úmrtí mohol požadovať. V nadväznosti na
vyššie uvedené žalobkyňa preto podala sťažnosť Mestu O. A. P. zo dňa 13.4.2015, kde poukázala na
nezákonnosť tohto nesprávneho úradného postupu. Ďalej žiadala o prijatie opatrení na nápravu, najmä
preškolenie personálu na matričnom úradu a tiež o písomné ospravedlnenie sa žalobkyni a dotknutému
klientovi v tejto veci za spôsobené obštrukcie a nepríjemnosti. Mesto O. A. P. vybavilo jej sťažnosť
oznámením o vybavení sťažnosti zo dňa 30.6.2015 ako neopodstatnenú. Žalobkyňa poukazovala na

protiústavnosť nesprávneho úradného postupu správneho orgánu, nakoľko správny orgán mal konať
na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tomto prípade sa
jednalo o zákon č. 154/2004 Z.z. o matrikách, v súvislosti s § 32 ods. 1 vyhl.č. 302/1994 Z.z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR o matrikách, kde zákon správnemu orgánu jasne
ustanovuje povinnosť vykonať zápis do knihy úmrtí na základe oznámenia prehliadajúceho lekára o

úmrtí. Správny orgán je pri splnení podmienky pri predložení oznámenia prehliadajúceho lekára o úmrtí
povinnývykonaťzápisdoknihyúmrtí.Vzmysledikciezákonaavykonávaciehopredpisuniejezrejmé,na
základe akého ustanovenia správny orgán žiadal od žalobkyne predloženie sobášneho listu a rodného
listu, keďže sa jedná o verejnú listinu a v prípade, že nie je dané zákonné oprávnenie na vyžiadanie si
takéhoto dokumentu, správny orgán nie je oprávnený si ho vyžiadať a v prípade, že si ho vyžiada, občan

nie je povinný mu ho odovzdať. Správny orgán dospel k záveru, že je oprávnený vyžiadať si sobášny
a rodný list k vykonaniu zápisu do knihy úmrtí a to veľmi rozširujúcim výkladom § 13 vyhl. č. 302/1994
Z.z. Žalobkyňa zdôraznila, že list o prehliadke mŕtveho bol v čase jeho predloženia správnemu orgánu
právne perfektným, pričom správny orgán nenamietol jeho imperfektnosť, ale dožadoval sa predloženia
sobášneho a rodného listu a to od samého počiatku. Vychádzajúc z uvedeného, ak by list o prehliadke

mŕtveho absentoval niektoré náležitosti, správny orgán mal prijať opatrenia, ktorými by vyzval osobu
na doplnenie listu o prehliadke mŕtveho a nie na doloženie sobášneho listu a rodného listu, keďže
týmito by v najmenšej miere zasiahol do sféry práv a oprávnených záujmov pozostalých aj žalobkyne a
dosiahol by sa tak riadny výkon preneseného výkonu štátnej správy. Správny orgán však miesto toho
postupoval absolútne nad rámec zákonného zmocnenia a vyžiadal si verejné listiny, ktoré sú jednak pri

úmrtí logicky nepotrebné a jednak mu takýto úradný postup ani zákon neumožňuje. Dokonca sa správny
orgán priamo na mieste vyjadril, že považuje takýto úradný postup za bežný a štandardne pri zápise do
knihy úmrtí vyžaduje sobášny list a aj rodný list ako základnú náležitosť potrebnú na vykonanie zápisu
do knihy úmrtí. Tento nesprávny úradný postup považuje žalobkyňa za šikanózny výkon preneseného
výkonuštátnejsprávysamosprávouanežiadúcinajmäztohodôvodu,ženarúšaexistenciuprávnejistoty

pri výkone tejto konkrétnej právomoci pri prenesenom výkone štátnej správy. Na každom matričnom
úrade je možné zápis do knihy úmrtí uskutočniť na základe predloženého listu o prehliadke mŕtveho,
občianskeho preukazu zosnulého a osoby, ktorá vybavuje pohreb. Dokonca zamestnanec ktorý od
poškodenej žalobkyne verejnú listinu nad rámec zákona vyžiadal, sa žalobkyni na ďalší deň 10.4.2015
ospravedlnil s tým, že si je vedomý, že žiadal verejnú listinu nad rámec a že tento postup bol v rozpore

so zákonom ako nesprávny úradný postup. Keďže poverený úradník - matrikár odmietol vykonať zápis
do knihy úmrtí a bezplatne vydať úmrtný list zosnulého z dôvodu, že k vykonaniu zápisu do knihy úmrtí
je potrebné doložiť ďalšie zákonom nevyžadované náležitosti a to rodný list a sobášny list zosnulého a
nakoľko zamestnanec žalovanej na mieste nedisponoval uvedenými verejnými listinami, bola pohrebná
služba nútená odvolať tohto zamestnanca späť do miesta podnikania, dostaviť sa na matričný úrad

opätovne, nasledujúci deň 10.4.2015, za účelom doplnenia sobášneho a rodného listu k zápisu úmrtia
do knihy úmrtí. Žalobkyňa je toho názoru, že nesprávnym úradným postupom správneho orgánu jej bola
ako poškodenej pohrebnej službe spôsobená škoda podľa §3 ods. 1, písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z. a
to skutočná škoda: pohonné hmoty - 1x cesta O. A. P. - S. Y. S.ená - O. A. P. spolu 200km, cena za
liter - 1,299 € pri spotrebe 9,1 litra, spolu vo výške 23,64 €, náhrada za použitie motorového vozidla v

zmysle zákona, opatrenie MP SV a R č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 €/km, spolu 200km, náhrada
spolu vo výške 36,60 €, mzda zamestnanca pohrebnej služby - osoby vybavujúcej pohreb 25,- €, ušlý
zisk: 2 hodiny čakacia doba, auto+šofér - 1 hodina , spolu 2 hodiny 40,- €, ušlý zisk z vyúčtovanej
vzdialenosti v kilometroch - 0,70/1km, spolu 140,- €. Trovy právneho zastúpenia: 2x úkon po 21,58 €(prevzatie a príprava veci, písomné podanie vo veci samej na správny orgán 43,16 €, 2x režijný paušál
8,39 €, spolu 16,78 €, DPH 20%, čo predstavuje 11,99 €). Okrem skutočnej škody a ušlého zisku bola
žalobkyni spôsobená nemajetková ujma na dobrom mene, profesnej cti, povesti a dôstojnosti, nakoľko

žalobkyňa ako poškodená pohrebná služba bola klientom v danom prípade vnímaná a označená ako
neprofesionálnaanezodpovedná,čobolaumocnenéskutočnosťou,žesajednalooúmrtieblízkejosoby,
pričom takáto udalosť je vážnou a smutnou udalosťou každého človeka a rodiny, ktorá bola v tomto
prípade znepríjemnená a negatívne znásobená nezákonnými obštrukciami a nesprávnym úradným
postupom matričného úradu - matriky vedenej Mestom O. A. P.. Okrem toho riadnym výkonom zákonom

ustanovenýchpovinnostivtakýchtoprípadochniejepotrebnévnímaťlenakozákonnúpožiadavku,aleaj
ako morálnu požiadavku a vyjadrenie úcty k pozostalým. Žalobkyňa klientom poskytuje pohrebné služby
už viac ako 15 rokov, pričom k tejto činnosti pristupuje zodpovedne a profesionálne, a preto konanie
matričného úradu zo dňa 9.4.2015 a 10.4.2018 nepríjemne nezasiahlo nielen rodinu pozostalého,
ale dotklo sa aj žalobkyne a to najmä neodbornosťou personálu matričného úradu a ich arogantným
správaním a ignorovaním akýchkoľvek argumentov o vysvetlenie, že sa jedná o absolútne nezákonný

a protiprávny postup. Žalobkyňa podniká v pohrebných službách v oblasti hornej E. už od roku 2000 a
vypracovala sa na spoľahlivú a diskrétnu pohrebnú službu známu zodpovedným a dôstojným prístupom
ku každému klientovi. Poskytovanie pohrebných služieb je veľmi špecifickým, chúlostivým a vážnym
podnikaním. Úmrtie blízkej osoby je smutnou udalosťou každého človeka a rodiny, pričom úlohou
pohrebnej služby je ušetriť pozostalých klientov nepríjemnosti súvisiacich s vybavovaním pohrebu,

aby mohli pochovať svojho blízkeho v pokoji a dôstojne. Priebeh potrebu bol však v tomto prípade
znepríjemnenýnezákonnýmiobštrukciamianesprávnymúradnýmpostupommatričnéhoúradu-Matriky
vedenej O. A. P.. Napriek zodpovednému a profesionálnemu prístupu žalobkyne bola pozostalými
v dôsledku konania matričného úradu zo dňa 9.4.2015 a 10.4.2015 označená ako nespoľahlivá a
nezodpovedná. Nesprávny úradný postup matričného úradu nepríjemne zasiahol rodinu pozostalého

v ťažkej chvíli a následne sa dotkol aj žalobkyne, pretože neodbornosť personálu matričného úradu,
ich arogantnosť a ignorovanie akýchkoľvek argumentov o vysvetlenie sa jedná absolútne o nezákonný
a protiprávny postup, bolo finálne pripísané žalobkyne ako jej vlastná chyba a nepripravenosť pri
vybavovaní pohrebu. S takýmto konaním sa žalobkyňa ešte nestretla na žiadnom matričnom úrade
na území celej Slovenskej republiky. Rodiny pozostalých sa zvyknú časom v prípade úmrtia inej

osoby k žalobkyni vzhľadom na spokojnosť s predchádzajúcimi službami vracať, pričom žalobkyni bolo
viackrát oznámené, že konkurenčné pohrebné služby majú vedomosť o nesprávnom úradnom postupe
matričného úradu, avšak incident vysvetľujú na úkor žalovanej tým spôsobom, že poskytuje nekvalitné
pohrebnéslužby,nakoľko„nevievybaviťanimatriku“.Kvýškenemajetkovejujmypoukazovalanakritéria
ustanovené v § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. V časti nemajetkovej ujmy zároveň žiadala písomné

ospravedlnenie sa vo vyššie uvedenom rozsahu. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že podala žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
doručenú Ministerstvu vnútra SR dňa 30.7.2015. Ministerstvo vnútra SR zamietlo nárok žalobkyne z
dôvodu nepreukázania existencie nesprávneho úradného postupu, ani existencie nemajetkovej ujmy.
3. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.3.2017 v ktorom

uviedol, že so žalobou žalobkyne nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu
zamietnuť. V článku I. svojho vyjadrenia žalovaný zhrnul popísaný skutkový stav žalobkyňou. V článku
II.poukázal na predpoklady vzniku nároku na náhradu škody stanovené zákonom č. 514/2003 Z.z., ktorý
na vznik zodpovednosti štátu za škodu vo svojich ustanoveniach predpokladá súčasné naplnenie troch
základných predpokladov, a to a) protiprávny úkon (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup),

b) škoda - v tomto prípade aj v podobe nemajetkovej ujmy, c) príčinná súvislosť. K prvému predpokladu
zodpovednosti za škodu žalovaný uviedl, že postup zamestnanca matriky bol šetrený v rámci podanej
sťažnosti, ktorú žalobkyňa doručila dňa 15.4.2015 na Mestský úrad O. A. P.. Po vykonanom prešetrení
podanej sťažnosti bolo zistené, že v predloženom liste o prehliadke zosnulého absentovali náležitosti
vyžadované zákonom a predmetný list o prehliadke zosnulého nebol úplný. Na základe tejto skutočnosti

vyzvala matrikárka povereného zamestnanca žalobkyne o predloženie dokumentov, a to rodného listu
a sobášneho listu zosnulého z dôvodu, aby mohla relevantne doplniť chýbajúce údaje a následne
vykonať zápis do knihy úmrtí. V zmysle vyššie uvedeného bola sťažnosť v rámci šetrenia vyhodnotená
ako neopodstatnená a daný úradný postup zamestnanca matriky ako správny. Žalobkyňa v žalobe
uvádza, že k žiadosti na mieste doložila zákonom vyžadované a právne perfektné náležitosti. S týmto

tvrdením však nie je možné súhlasiť, nakoľko ak by boli perfektné, t.j. v súlade s právom a obsahujúce
všetkým zákonom požadované náležitosti, nenastala by situácia, ktorá je predmetom žaloby, t.j. že
matrikárka vybavujúca žiadosť o zápis do knihy úmrtí vyzvala na predloženie dokumentov - rodného
a sobášneho listu a to z dôvodu doplnenia chýbajúcich, resp. neúplných údajov chybne vyplnených vdokumente o prehliadke zosnulého. Pokiaľ by bol tento dokument vyplnený správne a úplne, nemusela
by osoba vykonávajúca zápis do knihy matrík pristúpiť k ich doplneniu. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že
žiadosť zamestnankyne o predloženie úradných listín, rodného a sobášneho listu bola v rozpore so

zákonom a predloženie daných dokumentov malo byť podľa úvah žalobkyne nelogické a zákonom
nepovolené. Tieto právne závery sú mylné a nemajú oporu v zákonnej úprave a to s poukazom na
právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona o matrikách č. 154/1994 Z.z. a v spojitosti s ust. § 32 ods.
1 vyhl.č. 302/1994. Žalovaný zároveň poukazoval na skutočnosť, že zápis z matričnej udalosti sa
vykoná do papierovej matričnej knihy a zároveň aj do informačného systému matrík. S poukázaním

na to čo obsahuje kniha úmrtí, pri žiadosti o zápis do knihy úmrtí údaje o zomretom kontroluje osoba
vykonávajúca zápis do matriky a to z predloženého dokladu totožnosti zomrelého. Za správnosť vyššie
uvedených údajov zodpovedá osoba vykonávajúca zápis do knihy úmrtí. Ak sú nezrovnalosti v údajoch,
čo bol aj tento prípad, preveruje ich osoba vykonávajúca zápis z príslušných verejných (t.j. z rodného
listu a sobášneho listu alebo z inej verejnej listiny) a to z dôvodu získania správnych údajov. Je
pravdou, že v súčasnej dobe má možnosť matrikár využiť aj príslušné informačné systémy na zistenie

údajov, avšak treba zdôrazniť, že nie všetky matričné udalosti sú zapísané v informačnom systéme
matrík. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v zmysle ust. § 13 vyhlášky č. 302/1994, matrikár ma
neodkladne urobiť opatrenia na zistenie chýbajúcich údajov. Vyhláška uvádza, že matrikár má možnosť
predvolať člena rodiny zomretej osoby a požiadať ho o doplnenie chýbajúcich údajov a to predložením
relevantnej listiny. Žalobkyňa predložila oznámenie prehliadajúceho lekára o úmrtí. Táto skutočnosť nie

je sporná, avšak v predloženom dokumente absentovali nasledujúce údaje: rodné priezvisko zosnulého,
rodinný stav zosnulého - v prípade rodinného stavu - rodné číslo manželky, meno zosnulého na liste o
prehliadke zosnulého sa nezhodovalo s menom uvedeným na občianskom preukaze. V danom prípade
zamestnankyňa matriky požiadala povereného zamestnanca žalobkyne o predloženie relevantných
dokumentov verejných listín, odkiaľ by zistila potrebné informácie. Čo sa týka prvého nedostatku, v liste

o prehliadke zosnulého ktorý vydal lekár bolo uvedené len jeho priezvisko, chýbalo vyplnenie rodného
priezviska. Na základe sobášneho listu bolo zistené, že zosnulý prijal priezvisko po manželke, žalobkyňa
túto skutočnosť neuviedla matrikárke, nakoľko zjavne ňou nedisponovala a táto skutočnosť vyplynula až
z predloženého sobášneho listu. V liste o prehliadke zosnulého nebola vyplnená informácia o rodinnom
stave, až na základe predloženého spoločného listu bola doplnená informácia. Ďalším sporným bodom

bolo meno zosnulého uvedené v liste o prehliadke zosnulého a rozdielne meno uvedené na občianskom
preukaze. Rozdiel v uvedenom mene na liste o prehliadke a na občianskom preukaze skutočne nie
je výrazný, avšak pri takej žiadosti ako je zápis do knihy úmrtí, nie je možné hovoriť o chybách v
písaní. Meno sa zjavne líšilo a preto bolo v danej situácii nutné overiť si skutočnú totožnosť zosnulého
a to potvrdením z inej listiny, kde opäť predložením, či už rodného listu alebo sobášneho listu bola

daná situácia nesporne poriešená. Žalovaný mal jednoznačne za to, že zamestnankyňa matričného
úradu postupovala správne, keď v prípade absencie požadovaných informácií, žiadala o predloženie
daných dokumentov a to rodného a sobášneho listu. V prípade, ak by boli povereným zamestnancom
žalobcu predložené právne perfektné listiny - dokumenty tak ako to tvrdí v žalobe žalobkyňa, čo však
nebola pravda, nebolo by nutné, aby zamestnankyňa musela vykonať opatrenia takého charakteru

ako vykonala, a to žiadať predloženie iných verejných listín na doplnenie a následne na vykonanie
zápisu do knihy úmrtí. V danej situácií nie je možné klásť vinu a hodnotiť postup zamestnankyne
matriky ako nesprávny, nakoľko postupovala výlučne v zmysle zákona o matrikách. Pokiaľ by bol úmysel
zákonodarcu v intenciách, aký ho prezentuje žalobkyňa, nebol by zákonodarca vo vyhl. č. 302/1994
Z.z. výslovne ustanovil ustanovenia o doplnení chýbajúcich údajov, kde upravil, že osoba, ktorá má

oznamovaciu povinnosť, neoznámi všetky údaje potrebné na zápis narodenia alebo úmrtia, alebo ak
chýba listina potrebná na zápis, matrikár neodkladne urobí opatrenia na zistenie chýbajúcich údajov
alebo na predloženie listiny, najmä predvolá člena rodiny narodenej alebo zomretej osoby. Žalovaná
zároveň poukázala na skutočnosť, že bez preukázania existencie nesprávneho úradného postupu tak
ako je definovaný v § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nemôže nikdy dôjsť k vzniku škody podľa § 3 cit. zákona. V

čl. III. vyjadrenia sa žalovaný vyjadroval ku škode a to aj napriek tomu, že neuznáva naplnenie základnej
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, pričom poukázal na ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.
S poukazom na uvedené trval na tom, že žalobkyňa nielen že škodu riadne nevyčíslila, ale ani neuniesla
dôkazné bremeno ohľadom jej preukázania. Žalobkyňa výdavky, ktoré uviedla vo svojej žalobe nijakým
spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani ich úhradu. V čl. IV. predmetného vyjadrenia sa

žalovaný vyjadroval k uplatnenej nemajetkovej ujme vo výške 15.000,- € pričom poukázal na to, že takto
uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol predmetom predbežného prerokovania podľa
§ 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku požadovala
ako nemajetkovú ujmu len písomné ospravedlnenie. Žalobkyňou uplatnený nárok, ktorým sa domáhaospravedlnenia v uvedenom znení nie je možno posudzovať inak, ako na základe ust. § 11 a nasl.
Obč. zákonníka. Žalovaný teda mal za to, že nie je možné, aby bol základ nároku posudzovaný podľa
ustanovení občianskeho zák. a peňažné nároky podľa zák.č. 514/2003 Z.z., a teda má za to, že pri

posúdení žalobcom uplatneného nároku je aplikácia 514/2003 Z.z. vylúčená (išlo by o iný subjekt, ktorý
by bol pasívne legitimovaný). K nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
15.000,- € uviedol, že existenciu a závažnosť následkov nemajetkovej ujmy nestačí len tvrdiť, ale je
nutné ich hodnoverne a bez pochybnosti preukázať. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce
sa preukázania samotnej existencie následkov nemajetkovej ujmy, jej výšky a taktiež nepreukázala,

že ňou tvrdená nemajetková ujma jej vznikla v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu a
keďže nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- € ani nebol predmetom prerokovania, nie
je možné úspešne ho uplatniť na súde. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu
žalobkyne zamietnuť.
4. K vyššie uvedenému písomnému vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa podaním doručeným
súdu dňa 12.4.2017 repliku, v ktorej v čl. 1 uviedla, že žalovaný sa vo vyjadrení venuje dôvodom,

pre ktoré dňa 9.5.2015 matričný úrad prostredníctvom svojej zamestnankyne nevykonal zápis do knihy
úmrtí, ale nezákonne žiadal o predloženie rodného a sobášneho listu a to: a) absencia rodného
priezviska zosnulého v liste o prehliadke zosnulého - toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé a ničím
nepreukázané, nakoľko zamestnanec žalobkyne na mieste touto informáciou - rodným priezviskom
disponoval. Žalovaný nijako nepreukázal toto svoje skutkové tvrdenie, preto ho považujú za neúčinn,

b) absencia informácie o rodinnom stave v liste o prehliadke zosnulého - uvádza, že toto tvrdenie
žalovaného je nepravdivé a ničím nepreukázané, nakoľko žalobkyňa na mieste touto informáciou
disponovala - informáciou o rodinnom stave disponovala. Žalovaný nijako nepreukázal toto svoje
skutkové tvrdenia a preto považuje popretie skutkového tvrdenia žalobkyne zo strany žalovanej za
neúčinné,c)absenciasprávnehomenanalisteoprehliadkezosnulého-žalovanývtomtoprípadeanilen

vôbec neuvádza aké meno bolo vyplnené v liste o prehliadke zosnulého a aké malo byť správne meno
zosnulého, v tomto nesúhlasí s týmto skutkovým tvrdením žalovaného a uvádza, že meno bolo nesporne
vyplnené správne, pričom ešte pripomína vyjadrenie z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti zo
dňa 30.6.2015, kde správny orgán vytýka žalobkyni ako vadu nesprávne znenie mena „Ľ., nakoľko v
občianskom preukaze, mimochodom, ktorým zamestnanec žalobkyne disponoval priamo na mieste je

uvedené meno „Ľ.. Takýto postup správneho orgánu je nielen nesprávny, ale úplne šikanózny. Zároveň
poukázala na to, že žalovaný nesplnil svoju procesnú povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti ohľadom
tohto tvrdenia (zrejme z procesno strategických dôvodov, nakoľko by iba odhalil a potvrdil šikanu zo
strany správneho orgánu) a preto popretie skutočnosti uvedených žalobcom zo strany žalovaného je
neúčinné. Na druhej strane žalovaný takto len potvrdzuje len nelogicky a šikanózny postup zo dňa

9.5.2015, pretože zamestnanec žalobkyne disponoval občianskym preukazom zosnulého a teda bolo
možné priamo na mieste z verejnej listiny tento údaj zistiť a v prípade údajnej vadnosti opraviť. V
čl. 2 svojho vyjadrenia žalobkyňa poukázala na to, že poverený zamestnanec žalobkyne na mieste
bol priamo splnomocnený blízkou osobou zosnulého - jeho manželkou, bol oboznámený a disponoval
potrebnýmiinformáciami,ktorémalvpísomnýchdokumentochprisebe,rovnakobolvybavenýmobilným

telefónom a telefónnym číslom na manželku zosnulého. Poverený zamestnanec splnomocnený priamo
manželkou zosnulého oznámil všetky potrebné údaje na priamy dopyt zamestnankyne žalovaného,
pričom táto odmietla vykonať zápis do knihy úmrtí aj po oznámení týchto údajov. Tieto údaje boli priamo
na mieste telefonicky potvrdené priamo manželkou zosnulého, avšak napriek všetkému zamestnankyňa
matričného úradu nezákonne trvala na predložení rodného a sobášneho listu. V tomto kontexte zároveň

poukázala na možnosť správneho orgánu využiť elektronický informačný systém matrík a ďalšie
príslušné informačné systémy. Žalovaný pripúšťa, žeby zamestnanec matričného úradu v danej situácii
mohol využiť tento systém, následne je preto nezrozumiteľné, prečo zamestnankyňa matriky nevyužila
prístup do informačných systémov na overenie dát, ak mala o týchto dátach pochybnosti, ale namiesto
toho šikanózne vyslala zamestnanca žalobkyne na opakovanú 200-kilometrovú cestu S. - O. A. P.,

za účelom predloženia sobášneho a rodného listu. Opätovne poukázala na nelogickú argumentáciu
žalovaného, ktorý zákonnú potrebu predloženia sobášneho listu a rodného listu odôvodňuje samotnou
fakticitou rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom povereného zamestnanca. Je zrejmé, že
správny orgán vôbec nezohľadňuje pri svojej interpretácii ústavokonformný výklad, nakoľko absolútne
nerozoberá možnosti, ktoré mal v danej situácii správny orgán pri použití diskrečnej právomoci. Správne

orgány pri výkone štátnej správy a prenesenom výkone štátnej správy majú povinnosť postupovať tak,
aby v čo najmenšej miere zasahovali do práv a oprávnených záujmov osôb. Ak litera zákona znie, že
správny orgán „môže“ konať istým spôsobom, nerozumie sa tým absolútne a neobmedzené oprávnenie
správneho orgánu zasiahnuť do chránenej sféry jednotlivca bez akéhokoľvek limitu. Správny orgánmá v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami garantujúcimi základné ľudské práva a slobody
postupovať tak, aby práva a právom chránené záujmy boli poškodené čo najmenej. Tento princíp
primeranosti a zdržanlivosti vlastný správnemu konaniu možno krásne aplikovať aj v tomto prípade,

kedy zákon síce nešpecifikuje akým spôsobom má matrikár urobiť opatrenia, a preto sa uplatňuje
tzv.diskrečná právomoc správneho orgánu v rozsahu tohto ústavného a zákonného priestoru. Okrem
uvedeného správnemu orgánu boli zo strany povereného zamestnanca žalobkyne ako osobou priamo
splnomocnenej pozostalou manželkou navrhnuté viaceré možnosti riešenia: zamestnanec žalobkyne
okamžite poskytol všetky požadované údaje o zosnulom, zamestnanec žalobkyne kontaktoval manželku

zosnulého, pričom tá potvrdila správnosť všetkých údajov poskytnutých žalobkyňou matričnému úradu.
Zamestnanec žalobkyne ponúkol okamžité zaslanie kópií požadovaných dokumentov matričnému
úradu. Zamestnankyňa matričného úradu však napriek všetkým týmto možnostiam neprijala ani jedno z
uvedených navrhovaných opatrení a trvala na predložení sobášneho a rodného listu. Z dôvodu uvedenej
nezmyselnosti takto donútila žalobkyňu opakovane sa dostaviť na matričný úrad dňa 10.5.2015,
žalobkyňa je preto presvedčená, že týmto došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu k vzniku

škody.Včl.3replikyžalobkyňauviedla,žežalovanýnapádaškodučodojejvýšky,avšaknezrozumiteľne
neuvádza žiadne argumenty, pre ktoré sa domnieva, žeby výška škody nebola riadne preukázaná a
zdokladovaná. Je nesporné, že žalobkyňa na dopravu na matričný úrad motorové vozidlo Huyndai
H1, zároveň predložila súdu technický preukaz, pričom rovnako je nesporné, že toto vozidlo viedol
zamestnanec žalobkyne, pričom žalobkyňa má vedomosť o tom, koľko účtuje za svoje služby, ktoré

musela takto poskytnúť bezplatne druhýkrát z dôvodu nezákonného a nesprávneho postupu správneho
orgánu. Nesporná je aj vzdialenosť, ktorú žalobkyňa musela s motorovým vozidlom absolvovať dvakrát
za účelom vyhovenia žiadosti v zmysle nezákonného postupu zamestnankyne matričného úradu. V čl. 4
repliky sa žalobkyňa vyjadrila k námietke žalovanej k uplatňovanému nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy s tým, že tento nárok nebol predbežne prerokovaný. Poukázala na to, že nárok na náhradu

škody nemožno stotožňovať s nárokom na náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotný zákon
vyčerpávajúco definuje, čo predstavuje nárok na náhradu škody, pričom osobitne definuje nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Zákon č. 514/2003 Z.z neukladá povinnosť poškodenému uplatniť si
náhradu nemajetkovej ujmy pri predbežnom prerokovaní, resp. neuvádza, že v prípade, že si tento
nárok neuplatní pri predbežnom prejednaní, nemôže ho uplatniť neskôr žalobou. Legitímne vzhľadom na

dikciu zákona nemožno požadovať uplatnenie takéhoto nároku pri predbežnom prejednaní sporu, a teda
argumentácia žalovaného nemý žiadnu zákonnú oporu. Zároveň žalobkyňa zdôraznila, že jej najväčším
záujmom v tomto konaní nebolo pôvodne uplatňovať nemajetkovú ujmu, ale preukázať nesprávnosť
úradného postupu správneho orgánu, pričom rozhodnutie ktorým bude konštatované porušenie a
nesprávny postup správneho orgánu chce používať v prípade, že sa bude situácia opakovať. Žalobkyňa

si bola vedomá, že ak okamžite uplatní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v takej výške v akej
pociťuje zásah do jej dobrého mena, povesti a profesnej cti, žalovaný určite nevyhovie jej nároku a
nikdy nebude konštatovať nesprávny úradný postup a to účelovo z dôvodu, aby sa vyhol náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotný následný postup správneho orgánu pri prešetrení sťažnosti a
odpoveď žalovaného na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ešte viac prehĺbi

neoprávnenýzásah,najmäzdôvodu,žežalobkyňažiadalaibaspravodlivéospravedlneniezanesprávny
úradný postup na vlastnú ochranu pred budúcim prípadným nesprávnym úradným postupom a aby
očistila svoje meno, povesť a profesnú česť v očiach vlastného klienta a okolia. V čl 5 svojej repliky
navrhol vykonať dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov.
5. Žalovaný k replike žalobkyne podal písomnú dupliku doručenú súdu dňa 15.5.2017 v ktorej uviedol,

že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 15.3.2017. Poukázal na to, že žalobkyňa
v replike zo dňa 6.4.2017 uvádza tvrdenia, ktoré však nie sú ničím relevantným podložené a sú
výlučne tendenčného charakteru. Postup správneho orgánu po predmetnom posudzovaní a v rámci
sťažnosti, ktorú podala žalobkyňa a výsledkom prešetrenia bol jednoznačný záver, že správny orgán
postupoval v súlade so zákonom. Na základe uvedeného bola predmetná sťažnosť vyhodnotená

ako neopodstatnená. Žalobkyňa napáda diskrečnú právomoc správneho orgánu a chabým spôsobom
argumentujeaspochybňujeúvahusprávnehoorgánu,ktorápredstavujezákonomdovolenýrozhodovací
proces. V konečnom dôsledku však aj samotná žalobkyňa v replike uvádza, že správny orgán má
možnosť správnej úvahy. Vo vzťahu k petitu, v ktorom sa žalobkyňa domáha ospravedlnenia uvádza,
že podľa zák. č. 514/2003 Z.z. možno štát zaviazať iba na náhradu škody, prípadne nemajetkovej ujmy.

Žalobkyňou uplatnené nároky ktorými sa domáha konštatovania, že štátny orgán postupoval nezákonne
(čím jej mala údajne vzniknúť škoda) a ospravedlnenia, nie je preto možné posudzovať inak, ako na
základe ust. § 11 a nasl. obč. zákonníka a preto má za to, že nie je možné, aby bol základ nároku
posudzovaný podľa ust. občianskeho zákonníka a peňažné nároky žalobkyne podľa zák.č. 514/2003Z.z.,apretozotrvalnatom,žepriposúdenížalobkyňouuplatnenýchnárokovjeaplikáciazák.č.514/2003
vylúčená, nakoľko v tomto prípade ide o nárok žalobcu uplatnený v zmysle § 11 a nasl. obč.zákonníka
žalovaným a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom nemôže byť v tomto prípade štát, teda

Slovenská republika. Štát priamo zo zákona nemôže byť pôvodcom zásahu do osobnostných práv a
nemôže byť nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie v sporoch vedených na základe § 11 a nasl.
obč. zákonníka. Štát, teda Slovenská republika zastúpená ústredným orgánom štátnej správy nemôže
vystupovaťakožalovanývkonaniach,ktorýchpredmetomjeochranaosobnosti.Žalovanápretovzniesla
námietku nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Čo sa týka žalobkyňou uplatnenej

náhrady škody, žalovaná opätovne poukázala na ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a preto zotrvala
na tom, že žalobkyňa škodu nielenže riadne nevyčíslila, ale ani neuniesla dôkazné bremeno ohľadom
jej preukázania. Žalobkyňa výdavky ktoré uviedla vo svojej žalobe nijakým spôsobom nepreukázala a
nedokladovala ich a rovnako nepreukázala ani ich úhradu. Žalobkyňa teda v konaní nepreukázala, že v
súvislosti s predmetným konaním utrpela ujmu spočívajú v zmenšení jej majetku. K nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 15.000,- € žalovaný zdôraznil skutočnosť, že žalobkyňa tento

nárokpredbežneneprerokovala.Tátoskutočnosťniejespornámedzistranami,nakoľkosamažalobkyňa
v replike uvádza, že „najväčším záujmom žalobkyne nebolo pôvodne uplatňovať nemajetkovú ujmu ale
preukázať nesprávny úradný postup...“. Argument právneho zástupcu žalobkyne spočívajúci v tvrdení,
že pokiaľ by si žalobkyňa uplatnila nemajetkovú ujmu pri predbežnom prerokovaní návrhu, nebude
vyhovenéjejnároku,automatickysanedáoznačiťinak,akovýlučnetendenčnétvrdeniežalobkyne,ktoré

nie je absolútne ničím podložené. Žalovaný zdôrazňuje, že pri predbežnom prerokovaní uplatňovaní
nároku je viazaný dikciou zákona, ktorú aj aplikuje, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v prípadoch keď
sú splnené podmienky stanovené zákonom sa náhrada nemajetkovej ujmy priznáva. Zotrval však aj na
tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania samotnej existencie následkov
nemajetkovej ujmy jej výšky a taktiež nepreukázala, že ňou tvrdená nemajetková ujma jej vznikla v

dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu. Zo žiadneho tvrdenia žalobkyne nevyplýva ako
dospela k sume 15.000,- €.
6. Na pojednávaní zotrvali sporné strany prostredníctvom svojich zástupcov na svojich vyjadreniach.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti

poskytuje pohrebné služby a bolo jej udelené splnomocnenie pozostalou P. U., S. W. E. Q. Č.. XXX
Q.o veci vybavenie zápisu do knihy úmrtí zosnulého Ľ. U. a následné vydanie úmrtného listu. Medzi
sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 9.4.2015 sa poverený pracovník žalobkyne dostavil na
matričný úrad - Matriku vedenú O. A. P. a požiadal o vykonanie zápisu do knihy úmrtí zosnulého
a následné vydanie úmrtného listu. K žiadosti doložil tri kópie listou o prehliadke zosnulého, ktoré

vydal lekár, občiansky preukaz zosnulého a svoj občiansky preukaz. Po predložení požadovaných
dokladov matrikárka nevykonala zápis do knihy úmrtí zosnulého a požadovala predloženie sobášneho
listu a rodného listu zosnulého. Zamestnanec žalobkyne uvedenými listinami nedisponoval. Tieto listiny
zabezpečil v mieste bydliska zosnulého a predložil ich na nasledujúci deň, t.j. 10.4.2015, kedy došlo k
zápisu do knihy úmrtí zosnulého.

9.Žalobkyňalistomzodňa13.4.2015adresovanomMestuO.É.A.P.,primátorovimestapodalasťažnosť
na nesprávny úradný postup a žiadosť o prijatie opatrení a písomné ospravedlnenie vo veci zápisu do
knihy úmrtí zosnulého Ľ. U., v ktorom poukazovala na to, že dňa 9.4.2015 požiadala matričný úrad -
MatrikuvedenúO.A.P.ovykonaniezápisudoknihyúmrtízosnuléhoĽ.U.Y.následnevydanieúmrtného
listu. K žiadosti doložila zákonom vyžadované náležitosti a to tri kópie listu o prehliadke zosnulého,

ktoré vydal lekár, občiansky preukaz zosnulého a občiansky preukaz osoby, ktorá vybavuje pohreb.
Po vykonaní vyššie uvedeného poverený úradník matrikár odmietol vykonať zápis do knihy úmrtí a
bezplatne vydať úmrtný list zosnulého z dôvodu, že k vykonaniu zápisu do knihy úmrtí je potrebné
doložiť ďalšie zákonom nevyžadované náležitosti a to rodný list a sobášny list zosnulého. Nakoľko na
mieste nedisponovala uvedenými verejnými listinami, bola nútená sa na matričný úrad dostaviť opätovne

v nasledujúci deň, t.j. 10.4.2015 a tieto dokumenty doplniť. V uvedenej sťažnosti poukazovala na to,
že má za to, že postup matričného úradu bol v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 32 ods. 1
vyhl. 302/1994. Matričný úrad vyžadoval predloženie dokumentov, ktorý boli jednak k vykonaniu logicky
nepotrebné a jednak ani zákon neumožňuje matričnému úradu, aby tieto dokumenty pri zápise do knihy
úmrtí mohol požadovať. Z uvedených dôvodov teda podáva sťažnosť na nesprávny úradný postup

matričného úradu, pričom žiadala o prijatie opatrení na nápravu a odstránenie vytýkaných nedostatkov,
najmä však preškolenie personálu na matričnom úradu - Matrike vedenej Mestom O. A. P. v súvislosti
so zák.č. 420/2006 Z.z. a vyhl. 302/1994 Z.z. Zároveň požiadala o písomné ospravedlnenie Mesta O.A. P., jej pohrebnej službe za spôsobené obštrukcie a nepríjemnosti adresované na adresu uvedenú v
záhlaví jej podania.
10. Mesto O. A. P. zo dňa 30.6.2015 k vyššie uvedenej sťažnosti žalobkyne oznámilo výsledok

prešetrenia sťažnosti. V uvedenom liste uviedlo, že po prešetrovaní podanej sťažnosti bolo zistené,
že dňa 9.4.2015 sa dostavil na Mestský úrad O. A. P. muž, ktorý sa nepredstavil, nepreukázal svoju
totožnosť a predložil list o prehliadke mŕtveho, splnomocnenie pre Pohrebnú službu - P. O. a občiansky
preukaz zosnulého. Po prekontrolovaní listu o prehliadke mŕtveho bol dotyčný muž pracovníčkou matriky
vyzvaný, aby doložil rodný list zosnulého a v prípade ak bol zosnulý rodinného stavu ženatý aj sobášny

list, nakoľko na základe predloženého listu o prehliadke mŕtveho nebolo možné pracovníčkou matriky
vykonať zápis do matričnej knihy - knihy úmrtí a následne vystaviť matričný doklad - úmrtný list z
dôvodu nezrovnalosti a neúplnosti údajov, ktoré sa zapisujú do knihy matriky. Po prešetrení sťažnosti
bolo zistené, že v predloženom liste o prehliadke mŕtveho chýbali alebo boli nesprávne uvedené, resp.
prečiarknuté údaje: rodné priezvisko zosnulého (v liste o prehliadke mŕtveho bolo uvedené len jeho
priezvisko U. a chýbalo rodné priezvisko), miesto narodenia a okres narodenia zosnulého, rodinný

stav zosnulého, v prípade rodinného stavu - ženatý, rodné číslo manželky, meno zosnulého v liste o
prehliadke mŕtveho sa nezhodovalo s menom na občianskom preukaze zosnulého - v liste o prehliadke
mŕtveho bolo uvedené meno zosnulého Ľ. Y. v občianskom preukaze bolo uvedené Ľ.. Z uvedeného
dôvodu bola pracovníčka matriky oprávnená vyžiadať doklady, aby správne zapísala údaje do knihy
úmrtí. Uvedené oprávnenie vyplýva z ust. § 15 ods. 2 zák.č. 154/1994 Z.z.. Tak isto poukázal na ust.

§ 13 vyhl. č. 303/1994. Ďalej je v liste uvedené, že pri prešetrovaní predmetnej sťažnosti bolo tiež
zistené, že k uvedeným nezrovnalostiam došlo aj z toho dôvodu, že keď uzatváral manželstvo prijal
priezvisko po manželke. Tento údaj nebol zapísaný v liste o prehliadke zosnulého a bol doplnený až
na základe sobášneho listu, ktorý bol predložený pracovníčke matriky až dňa 10.4.2015. Z uvedených
dôvodov vyhodnotilo Mesto O. A. P. ako orgán verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala túto

za neopodstatnenú, nakoľko nebol porušený postup, ktorý upravuje zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách
a tiež vykonávacia vyhl.č. 302/1994 Z.z.
11. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 14.7.2015 doručeným
Ministerstvu vnútra SR dňa 30.7.2015 podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na tom istom
skutkovom základe ako uvádzala v sťažnosti na nesprávny úradný postup adresovanej Mestu O. A.

P. a na tom istom skutkovom základe, na ktorom podala aj predmetnú žalobu s tým, že má za to, že
nesprávnymúradnýmpostupomsprávnehoorgánubolapoškodenejpohrebnejslužbespôsobenáškoda
podľa§3ods.1,písm.d/zák.č.514/2003Z.z.atoskutočnáškoda,ušlýziskatrovyprávnehozastúpenia
vo vyčíslení tak ako ich vyčíslila aj v predmetnej žalobe, v čl. 6 a to v celkovej výške 337,17 € a ďalej
uviedla, že okrem skutočnej škody a ušlého zisku bola jej pohrebnej službe spôsobená nemajetková

ujma na povesti a dôstojnosti, ktorú popísala zhodne tak, ako túto popísala v čl. 7 žaloby. V závere svojho
listu uviedla, že v časti majetkovej ujmy preto žiada zároveň o písomné ospravedlnenie sa správneho
orgánu poškodenej pohrebnej službe ako uspokojenie nemajetkovej ujmy spôsobenej vyššie uvedeným
nesprávnym úradným postupom.
12. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 20.10.2015 adresovanom žalobkyni a jej právnemu zástupcovi

zaslalo odpoveď vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v ktorom k uplatnenému
nároku s odkazom na § 3 ods. 1, § 17, s odkazom na predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci uviedol tú istú
argumentáciu aká bola žalobkyni oznámená P. O. A. P. vo veci oznámenia výsledku prešetrenia
sťažnosti. V závere uvedeného listu ministerstvo skonštatovalo, že na základe uvedených nezrovnalosti

a chýbajúcich údajov v predloženom liste o prehliadke mŕtveho a podľa vyššie uvedených predpisov sa
žiadalo predložiť matričné doklady, rodný list a sobášny list na doplnenie a opravu údajov potrebných
pre zápis do knihy úmrtí a na vystavenie úmrtného listu. Matričný úrad postupoval v súlade s
citovanou právnou úpravou správne, keď vzhľadom na nedostatočné a chybné údaje potrebné pre
zápis do knihy úmrtí neakceptoval a vyzval žiadateľku na doplnenie údajov potrebných pre riadny

zápis a až po ich predložení vystavil úmrtný list zosnulému. Vzhľadom na túto skutočnosť nepovažoval
postup matriky za nezákonný. Ďalej je v liste uvedené, že nakoľko žiadateľka nepreukázala existenciu
nesprávneho úradného postupu ani existenciu nemajetkovej ujmy, nie je možné posúdiť existenciu
tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinnú súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo vnútra SR žiadateľke oznámilo, že

uplatnená žiadosť je neopodstatnená a neodôvodnená, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne
predpoklady náhrady škody a žiadosti nie je možné vyhovieť.
13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že vykonáva činnosť ako pohrebná služba.
Na túto činnosť máva všeobecné splnomocnenie, ktoré jej udeľujú pozostalí. Manželka zosnulého jejdala splnomocnenie a na základe tohto splnomocnenia robila všetky úkony, išli na pitvu, telo sa pitvalo
v Žiline a s listami o prehliadke zosnulého sa potom zastavili na matrike. Všetky doklady dala šoférovi,
ktorý išiel po telo a ktorý to vždy vybavuje, zájde na matriku, na matrike mu hneď pani povedala, že to

nevybaví, lebo treba sobášny a rodný list a pritom na občianskom preukaze mali všetky údaje. List o
prehliadke mŕtveho vypĺňa obhliadajúci lekár a keď je tam nejaká nezrovnalosť, hneď sa vracia za týmto
lekárom a tento lekár jej to doplní. Musí tam byť miesto úmrtia, dátum úmrtia, aby vedela matrikárka čo
tam má napísať a ostatné údaje, buď odpíše z občianskeho alebo ju vráti za tým obhliadajúcim lekárom.
Tam problém však nebol a prebiehalo to tak, že prišiel šofér, ktorý jej zavolal, že sa to vybaviť nedá, lebo

mu nedala všetky doklady. Telefonicky matrikárku prosila, avšak ona jej povedala, že si za tým stojí. V
podstate problém bol v tom, že mal byť cirkevný pohreb a kňaz nechcel vykonať obrad bez toho, aby
mal úmrtný list. Potom volala aj primátorovi, ešte aj s nejakou pracovníčkou, ale nedalo sa to vybaviť,
tak potom išla k rodine, zobrala doklady a na ďalší deň to vybavila osobne aj so šoférom, a preto teda
účtovali aj dopravu, lebo tam boli druhýkrát. Bola sklamaná z takého prístupu, pretože vybavuje pohreby
po celej republike a takéto problémy nemá, toto sa stalo prvýkrát v O. A. P., preto si myslela, aby sa jej

aspoň ospravedlnila, pretože utrpelo jej meno. Keď na druhý deň prišli, matrikárka už bola spokojná, že
predložili to čo požadovala keď sa s ňou o tom bavila tak povedala, že ona tieto doklady požaduje vždy.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že potom sa ešte zastavila u pohrebnej služby u p. F., bola to pohrebná služba
ktorá zvážala, pretože to bola nehoda v lese a tá pani jej povedala, že aby sa nečudovala, že matrikárka
si to pýta od všetkých pohrebných služieb, že je dôsledná osoba, že je taká zásadová, že tie doklady

musia byť. Poukazovala na to, že pozostalej rodine sľúbila, že všetko vybaví a na druhý deň keď od nich
pýtala požadované doklady, tak vyzerala tak, že to nevie a že je neschopná a radšej si druhýkrát zoberú
inú pohrebnú službu. Keďže to išli vybaviť hneď ráno a pohreb bol poobede, tak pohreb sa uskutočnil v
plánovanom čase. Urobila všetky služby tak ako robí, akurát táto vec sa nepodarila. V podstate nejaká
spätná väzba tam nebola, prvý deň sa pozostalí hnevali, ale potom keď to doniesla, tak nebol problém,

boli len také odpovede, že si to mohla pýtať už skôr, že prečo to nevie a pod. Náklady druhého výjazdu
išli na jej úkor, toto neúčtovala v rámci služby ktorú poskytovala pozostalým.
14. Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
16. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
17. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.Z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 11 písm. b Zákona č. 575/2001 Z.z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je
ústredným orgánom štátnej správy pre všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho

usporiadania Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne
občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých právnických
osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania
o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné

zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do Európskeho parlamentu, vojnové
hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy
uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy.
19. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
20. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.21. Podľa § 15 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
22. Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.
23. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
24. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z vprípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
26. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,

podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Medzi sporovými stranami bol
sporný právny základ nároku žalobcu, ako aj výška uplatnenej náhrady, vyčíslenie ušlého zisku ako aj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
27. V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím žalobkyňa vymedzila skutkový rámec, z ktorého
vyvodzovala svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je zrejmé, že pre uplatnenie nároku

v súdnom konaní považovala za podstatné, že pracovníčka matriky O. A. P. postupovala v rozpore
so zákonom keď odmietla vykonať zápis do knihy úmrtí na základe predložených dokladov ( List o
prehliadke zosnulého, občiansky preukaz zosnulého) a požadovala doložiť zákonom nevyžadované
náležitosti a to rodný list a sobášny list zosnulého. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového
vymedzenia návrhu základ uplatneného nároku posudzoval podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm.

d) Zákona č. 514/2003 Z.z.
28. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle cit. ust. uvedeného zákona je
predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, ďalej existencie škody ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
29. Platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu čo sa rozumie pod nesprávnym úradným

postupom, zákon v § 9 vymedzuje nesprávny úradný postup len demonštratívnym spôsobom avšak
všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgán, resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s
ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Podľa konkrétnych okolností

môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu
alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. O "úradný" postup ide vtedy, ak tak
postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej)
moci.

30. V danej veci tak ako už bolo uvedené vyššie namietala žalobkyňa nesprávny úradný postup
matrikárky matriky O. A. P. pri zápise do knihy úmrtí a vydaní úmrtného listu. Právnu úpravu vedenia
matrík a s tým súvisiacich práv a povinností fyzických osôb a úloh orgánov štátnej správy upravujeZákon č.154/1994 Z.z. o matrikách a Vyhláška MV SR č. 302/1994z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách .
31. Podľa § 15 Zák.č. 154/1994 Z.z.

(1) Do knihy úmrtí sa zapisuje
a) deň, mesiac, rok a miesto úmrtia,
b) meno, priezvisko, rodné priezvisko, miesto trvalého pobytu, deň, mesiac, rok a miesto narodenia,
pohlavie, rodné číslo a štátne občianstvo zomretého,
c) deň, mesiac a rok zápisu.

2) Úmrtie je povinný oznámiť matričnému úradu prehliadajúci lekár neodkladne, najneskôr do troch
pracovných dní po prehliadke mŕtveho. Ďalšie údaje, ktoré sa zapisujú do knihy úmrtí, poskytne
matričnému úradu osoba, ktorá vybavuje pohreb, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, keď
sa dozvedela o úmrtí, a to aj prostredníctvom matričného úradu v mieste jej trvalého pobytu. Do knihy
úmrtí sa zapisuje aj rozhodnutie súdu o vyhlásení občana za mŕtveho. Narodenie mŕtveho dieťaťa sa
nezapisuje do knihy úmrtí.

32. Podľa § 17a Zák.č. 154/1994 Z.z. matrikár po doručení podkladov na zápis do matriky vykoná zápis
do matričnej knihy bez zbytočného odkladu; ak je potrebné zisťovať údaje, ktoré majú byť zapísané,
vykoná matrikár zápis najneskôr do dvoch mesiacov od oznámenia o narodení, uzavretia manželstva
alebo oznámenia o úmrtí.

33. Podľa § 13 Vyhl. MV SR č. 302/1994 Z.z. ak osoba, ktorá má oznamovaciu povinnosť, neoznámi
všetky údaje potrebné na zápis narodenia alebo úmrtia, alebo ak chýba listina potrebná na zápis,
matrikár neodkladne urobí opatrenia na zistenie chýbajúcich údajov alebo na predloženie listiny, najmä
predvolá člena rodiny narodenej alebo zomretej osoby.

34. Podľa § 32 ods. 1 veta prvá Vyhl. MV SR č. 302/1994 Z.z. na základe oznámenia prehliadajúceho
lekára o úmrtí a po prípadnom doplnení v ňom chýbajúcich údajov vykonáva matrikár zápis do knihy
úmrtí.

35. Zákon o matrikách vo vyššie cit.zák. ust. § 15 upravuje čo sa zapisuje do matriky - knihy úmrtia ,

neupravuje aké konkrétne listiny alebo doklady je potrebné predložiť, upravuje kto má oznamovaciu
povinnosť oznámiť úmrtie a ďalšie údaje pre zápis do knihy úmrtí. Vykonávací predpis k zákonu
o matrikách v cit. ust. § 32 bližšie stanovuje postup pri zápise do knihy úmrtí keď stanovuje vykonať
zápis do knihy úmrtí na základe oznámenia prehliadajúceho lekára a po prípadnom doplnení v ňom
chýbajúcich údajov a vo všeobecnom ustanovení v § 13 ukladá matrikárovi povinnosť urobiť neodkladné

opatrenia na zistenie chýbajúcich údajov.

36. Žalovaný v rámci svojej obrany uvádzal, že Oznámenie o prehliadke zosnulého neobsahovalo
všetky potrebné údaje pre zápis do knihy úmrtí, absentovalo rodné priezvisko zosnulého, rodinný stav,
meno zosnulého na liste o prehliadke sa nezhodovalo s menom uvedeným na občianskom preukaze,

preto matrikárka požadovala rodný a sobášny list zosnulého. Žalobkyňa k uvedenej procesnej obrane
žalovanéhouvádzala,žeideonepravdivé aničímnepreukázanétvrdenia,menobolovyplnenésprávne,
poukazovala na to, že žalovaný nesplnil svoju procesnú povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti ohľadom
tohto tvrdenia, a preto popretie skutočností uvedených žalobkyňou zo strany žalovaného je neúčinné.

37. Súd sa nestotožnil s vyššie uvádzanou argumentáciou žalobkyne o neúčinnosti popretia skutkových
tvrdení žalobkyne žalovaným. Podľa § 151 CSP žalovaný vo vyjadrení k žalobe aj v duplike k replike
žalobkyne popieral uplatnený nárok žalobkyne, na základe ňou uvedených skutkových dôvodov a
uvádzal vlastné skutkové tvrdenia k postupu matrikárky.

38. V danom prípade ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a
kontradiktórnosti, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy
je zásadne vecou strán sporu. Stranu sporu zaťažuje v zmysle ust. čl. 8 CSP dvojaká povinnosť, a
to jednak povinnosť tvrdenia (pravdivo opísať všetky právne významné skutočnosti, z ktorých strana
sporu vyvodzuje ňou v konaní uplatnené právo, resp. popretie uplatneného práva protistrany) a súčasne

dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované
rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej
spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuťsúdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti).
Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté napriek všetkým vo

veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového
stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena
dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti
sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti
uloženej strane sporu ust. čl. 8 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.

33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009).

39. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti. V danom prípade bolo na žalobkyni aby preukázala, že oznámenie o úmrtí
obsahovalovšetkypotrebnéúdajeprezápisdoknihyúmrtí,anieprenášaťtútopovinnosťnažalovaného.
Žalobkyňa toto svoje tvrdenie nepreukázala. Obidve sporové strany boli pri postupe podľa § 167 CSP
poučené o sudcovskej koncentrácii konania, boli vyzvané aby v súdom stanovenej lehote sa vyjadrili
k vyjadreniu protistrany a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa až v priebehu

pojednávania po oznámení súdu ako sa mu javí predbežné právne posúdenie veci navrhla aby súd
vyzval žalovaného na predloženie dokumentov o ktorých tvrdí, že na nich absentujú údaje. Súd na
uvedený návrh s poukazom na ust. § 153 CSP neprihliadal, nakoľko ho žalobkyňa neuplatnila včas,
hoci tak mohla urobiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania,
navyše by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonania ďalších úkonov súdu.

40. Súd dospel k záveru, že pokiaľ oznámenie o úmrtí neobsahovalo všetky potrebné údaje k zápisu
do knihy úmrtí, bolo v oprávnení matrikárky túto skutočnosť preveriť a urobiť potrebné opatrenia aby
chýbajúceúdajedoplnila.Pokiaľmatrikárkažiadalapredložiťrodnýasobášnylistzosnulého,tátočinnosť
smerovala k doplneniu údajov a teda smerovala k vykonaniu zápisu do matriky, za ktorý osoba, ktorá

zápis vykonáva zodpovedá. Na základe doplnených údajov bol zápis do matriky neodkladne vykonaný.
Postup matrikárky sa teda prejavil v samotnom zápise do knihy úmrtí. Matrikárka teda postupovala v
súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami, ktoré v prípade neúplných údajov ukladajú matrikárovi urobiť
opatrenia na ich doplnenie.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základnej
podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to existenciu nesprávneho úradného postupu tak,
ako to skutkovo vymedzila vo svojej žalobe. Keďže v danom prípade chýbal prvý a základný predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup, súd sa ďalšími zodpovednostnými
podmienkami nezaoberal.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Žalovanýmalvkonaníplnýúspech,pretomusúdpriznalnároknanáhradutrovkonaniaprotineúspešnej
žalobkyni v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.