Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614203583
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7614203583.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Tehelňa

STOVA, spol. s r. o., so sídlom: Letecká č. 35, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 703 747, právne
zastúpeného JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou so sídlom Starosaská 6, Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: Intercontinental group Slovakia s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 67/38, Spišský Štvrtok, IČO:
47 691 689, o určenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e v prospech vlastníka stavby súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa v k. ú. W.Š. Š.
postavenej na parcelách číslo XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, druh stavby: garáže, ktorá je
zapísaná na LV č. XXXX, vecné bremeno k pozemkom - parcelám registra „C“ č. XXX/XXX o výmere 2

m2 - zast. plocha a nádvoria, p. č. XXX/XXX o výmere 51 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/
XXX o výmere 13 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané na LV XXXX k. ú. W.W. Š. a k
parcele registra „C“ č. XXX/XXX o výmere 32 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na
LV XXXX k. ú. W. Š., spočívajúce v práve prechodu k stavbe s. č. XXX, a to peši, prejazdu motorovými
vozidlami a i mechanizmami na manipuláciu s prepravovanými tovarmi a materiálmi a v povinnosti
vlastníka týchto pozemkov strpieť výkon tohto práva.

II. Žalobca je povinný uhrádzať žalovanému odplatu za vecné bremeno vo výške 99,67 eur ročne.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28. 2. 2014 domáhal určenia, že ako vlastník
nehnuteľností - garáží zapísaných na LV č. XXXX v kat. území W. Š., má právo zodpovedajúce vecnému

bremenu k parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v kat. území
W. Š., ktoré bude spočívať v jeho práve prechodu k stavbe č. XXX, a to peši, prejazdom motorovými
vozidlami, i mechanizmami, na manipuláciu s prepravnými tovarmi a materiálmi a povinnosti vlastníka
týchto pozemkov - žalovaného strpieť výkon tohto práva. Alternatívnym petitom sa domáhal práva
zriadenia vecného bremena v znení, ako je uvedené v prvom výroku žaloby, a to v prospech žalobcu,
ako vlastníka stavby súp. č. XXX v kat. území W. Š., po preukázaní, že právo vecného bremena žalobca
nadobudol titulom vydržania.

2. V priebehu pojednávania dňa 20. 3. 2018 zobral časť alternatívneho výroku, ktorým sa domáhal
zriadenia práva vecného bremena titulom vydržania späť a trval len na tom výroku žalobného návrhu,
ktorým sa domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve, ako je vyššie uvedené, vprospech žalobcu, ako vlastníka stavieb, do budúcna s povinnosťou žalobcu uhrádzať žalovanému
odplatu za zriadené vecné bremeno vo výške 99,67 eur ročne.

3. Spolu s návrhom žalobca predložil súdu dôkazné listiny, a to výpis z LV č. XXXX v kat. území W. Š.,
ktorým preukázal, že je vlastníkom stavby postavenej na parc. č. XXX/XX, pričom v prírode sa jedná
o 5 garáží, pričom každá má samostatný vstup. Stavba má súpisné číslo XXX, jednotlivé garáže sú
postavené na parc. č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX U. XXX/XXX, ktoré boli v čase podania žaloby
vo výlučnom vlastníctve a v podielovom spoluvlastníctve (parc. č. XXX/XXX) pôvodne označeného

žalovaného.

4. Garáže zapísané na LV č. XXXX v kat. území W. Š. žalobca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 25.
6. 2012 v rámci výkonu záložného práva realizovaného Tatra Bankou, a. s. od pôvodného vlastníka
spoločnosti ISAB, s. r. o.

5. Predmetné stavby boli postavené pôvodne v roku 1985 JRD Spišský Štvrtok na parcelách, ku ktorým
bolo v tom čase zriadené právo socialistického družstevného užívania. Vlastník stavby v tom čase
využíval právo prechodu po parcelách č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX na účely prístupu
ku garážam pre motorové vozidlá, mechanizmy a osoby, ktoré vykonávali pre JRD Spišský Štvrtok
hospodársku činnosť.

6. Ďalej žalobca predložil k žalobe výpis z LV č. XXXX v kat. území W. Š., podľa ktorého vyššie uvedené
parcely, ktoré sa v prírode nachádzajú pred vchodom do garáží, boli vo výlučnom vlastníctve pôvodne
označeného žalovaného, ktorý ich nadobudol kúpou v roku 2013. Od tej doby je medzi stranami
konania spor o práve žalobcu užívať predmetné parcely ako prístupové k jednotlivým garážam, čo

žalovaný realizuje tým, že pred vchodom do garáží umiestnil nákladné motorové vozidlá spôsobom,
ktoré znemožňujú vstup a používanie jednotlivých garáží, ako aj manipuláciu s tovarom, k čomu žalobca
predložil fotodokumentáciu.

7. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, keď listom zo dňa 20. 11. 2013 navrhol pôvodne

označenému žalovanému podmienky, za ktorých bude žalobca vykonávať právo vecného bremena
nielen k prístupovým parcelám, ale aj k parcelám pod stavbami - garážami, ktoré sú podľa výpisu z LV č.
XXXX a LV č. XXXX (parc. č. XXX/XXX, ktorú žalovaný v priebehu pojednávania odkúpil od pôvodných
podielových spoluvlastníkov) vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

8. V pôvodnej žalobe označený žalovaný previedol všetky sporné nehnuteľnosti, teda pozemky, na
ktorých sú postavené garáže žalobcu a pozemky, ktoré tvoria prístupovú plochu ku garážam, na nový
subjekt Intercontinental group Slovakia, s. r. o. Súd na návrh žalobcu uznesením pripustil v zmysle
ustanovení § 80 C.s.p., aby z konania vystúpil pôvodne označený žalovaný a na jeho miesto vstúpila
spoločnosť Intercontinental group Slovakia, s. r. o. so sídlom Osloboditeľov 67/38, Spišský Štvrtok. Súd

z výpisu z Obchodného registra zistil, že konateľom oboch firiem je P. Y., ktorý sa pojednávaní osobne
zúčastňoval.

9. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu súd zistil, že konateľmi firmy sú H.. Y. W. U. H.. Y. W., ktorý
zastupoval firmu na pojednávaniach.

10. Žalobca v odôvodnení návrhu ďalej uviedol, že ku garážam nie je možné zriadiť iný prístup ako
po parcelách, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného , preto je žalobca nútený domáhať sa určenia práva
vecného bremena súdnou cestou, a to hlavne z toho dôvodu, že nebola možná žiadna iná mimosúdna
dohoda so žalovaným. Nakoľko právo vyplývajúce z vecného bremena je potrebné zapísať do katastra

nehnuteľností a žalovaný nie je ochotný spísať listinu zodpovedajúcu takémuto zriadenému vecnému
bremenu, u žalobcu je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na určení vecného bremena,
teda na predmetnej určovacej žalobe, ktorého sa žalobca domáha s poukazom na ustanovenie § 134
a § 151n,o Občianskeho zákonníka.

11. Na preukázanie pokusu o mimosúdne riešenie sporu žalobca predložil dôkazy, a to jeho odpoveď
na výzvu žalobcu zo dňa 20. 11. 2013, v ktorej navrhuje odplatu za zriadenie vecného bremena vo
výške 0,60 eur ročne za m2, tomu predchádzajúcu výzvu adresovanú pôvodne označeným žalovaným
žalobcovi na uzavretie nájomnej zmluvy k sporným parcelám, ďalšiu predžalobnú výzvu adresovanúžalobcovi P. Y., konateľom firmy TRISTAR OIL & COMPANY s. r. o. zo dňa 10. 12. 2013, v ktorej pôvodný
žalovaný oznámil, že nesúhlasí s cenou, ktorú navrhuje žalobca v prípade uzavretia nájomnej zmluvy,
fotodokumentáciu o umiestnení nákladných motorových vozidiel pred garážami na sporných parcelách

a informatívnu kópiu z mapy vytvorenú cez katastrálny portál zobrazujúcu sporné parcely s vyznačením
stavieb - garáží.

12. Žalovaný v zastúpení konateľom P. Y.Ý. pripustil možnosť, aby do budúcna bolo súdom zriadené
vecné bremeno v prospech žalobcu tak, ako on navrhol, avšak nesúhlasil s odplatou za zriadenie

vecného bremena. Žiadal od žalobcu, aby mu za užívanie pozemkov pod garážami a prístupových
parciel uhrádzal 300,- eur/m2 za jeden rok. Túto cenu za zriadenie vecného bremena odôvodňoval
tým, že jeho firma mienila na uvedených parcelách vybudovať umyvárku, preto považuje cenu, ako on
navrhol, za adekvátnu.

13. V priebehu pojednávania súd uznesením prerušil pojednávanie do ukončenia sporu vedeného na

tunajšom súde v konaní pod sp. zn. 5C/62/2014. Firma TRISTAR OIL & COMPANY, s. r. o. sa v tomto
konaní domáhala voči žalovanému odstránenia garáží zapísaných na LV č. XXXX v kat. území W. Š..
Predmetná žaloba bola zamietnutá, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť spolu s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/414/2016 dňa 9. 2. 2018. Potom, čo odpadol dôvod
prerušenia konania, súd pokračoval v prejednávaní veci.

14.Prevedenýmdokazovaním,vypočúvanímúčastníkovkonaniaazvyššiepopísanýchdôkaznýchlistín
súd zistil tento skutkový stav:

15. Žalobca je podľa výpisu z LV č. XXXX výlučným vlastníkom stavieb so súp. č. XXX (stavieb piatich

garáží) stojacich na parc. č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX U. XXX/XXX, vedených v LV č. XXXX kat.
územie W. Š., Obec W. Š., okres J..
Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. území W. Š., Obec W.
Š., okres J., a to parc. č. XXX/XXX o výmere 2 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XXX
o výmere 51 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 13 m2 - zastavané plochy

a nádvoria, a parc č. XXX/XXX o výmere 32 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na
LV č. XXXX v kat. území W. Š..

16. Strany sporu nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnymi zmluvami, pričom žalobca pri kúpe mal
vedomosť o tom, že kupuje garáže, ktoré sú postavené na pozemkoch jemu nepatriacich a žalovaný

mal vedomosť o tom, že kupuje nehnuteľnosti, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti pri stavbách garáží
postavených na pozemkoch, ktoré sú tiež v jeho vlastníctve, a to parc. č. XXX/XX, XXX/XXX U. XXX/
XXX zapísané na LV č. XXXX.

17. Z dôkazného spisu tunajšieho súdu a konečného právoplatného rozsudku sp. zn. 5C/62/2014 súd

zistil, že žalovaný sa snažil riešiť daný stav, kedy vlastník stavby je iný ako vlastník pozemku, žalobou
o vypratanie nehnuteľnosti - garáží, a to odstránenia garáží, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a ktoré sú
postavené na pozemkoch žalovaného. Predmetnú žalobu podal potom, čo sa mimosúdne nedohodol o
výške nájmu za zastavané pozemky pod garážami.

18. Z vyššie uvedeného dôkazného spisu súd dospel k záveru, že žalovaný sa nesprávne domnieval,
že žalobca postupoval nezákonne pri nadobudnutí, resp. kúpe garáží, čo nebolo v konaní preukázané a
predmetná žaloba bola zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musí rešpektovať tú skutočnosť,
že žalobca aj naďalej bude vlastníkom stavieb postavených na jeho pozemku. Má právo predmetné
nehnuteľnosti užívať a žalovaný mu nesmie v užívaní jeho vlastníctva brániť takým spôsobom, ako to

robil doteraz, napr. stavaním prekážok - motorových vozidiel pri vstupe do garáží a podobne.

19. Zmenenou žalobou sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu, resp. vstupu do predmetných garáží, s čím žalovaný v tomto konaní v konečnom dôsledku
súhlasil, aj keď toto stanovisko v priebehu pojednávaní menil.

20.Zvýpovedežalobcusúdzistilavzalzapreukázané(samozrejmepodporneajzovšetkýchdôkazných
listín ním predložených - fotodokumentácie, kópie katastrálnej mapy, výpisov z LV), že žalobca nemá
inú možnosť vstupu do garáží, ako cez parcely, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný nesúhlasilso zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby, teda v prospech žalobcu s tvrdením, že do
garážísadávojsťzvedľajšejbudovy,ktorejvlastníkomježalobca,aleboktorúmávnájme,kde„bysadal
prebúrať prechod“. Žalovaný o tomto tvrdení nepredložil, ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy, preto

súd na takúto argumentáciu neprihliadal. Žalovaný nesúhlasil v prípade zriadenia vecného bremena s
odplatou, akú navrhuje žalobca. Zotrvával na požiadavke, aby mu žalobca vyplácal 300,- eur ročne za
m2 užívaných pozemkov. Túto sumu odôvodnil tvrdením, že ich firma naďalej má v záujme, aby garáže
žalobcu boli odstránené, nakoľko do budúcna mieni na týchto pozemkoch vystavať automatizovanú
umyvárku áut a predmetné stavby vo vlastníctve žalobcu sú prekážkou ich budúceho projektu (dôkazy

o existencii projektu súdu nepredložil ani v súvislosti s tvrdením o budúcom projekte žiadne dôkazy
nenavrhoval).Vzáverevšakuviedol,žefirmasarozhodla,žeautoumyvárkuvybudujenainompozemku.

21. Žalobca výšku odplaty za zriadenie vecného bremena odvíjal od znaleckého posudku, ktorý bol
vypracovaný v priebehu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/38/2014, v ktorom sa firma
Intercontinental group Slovakia, s. r. o. domáhala od žalovaného - firmy Tehelňa STOVA, spol. s r. o.

zaplatenia sumy 3.218,88 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť tým, že v
uvedenom konaní žalovaný užíva 120 m2 rozlohy pozemkov od 21. 8. 2015, resp. od 10. 12. 2013, ktoré
sa nachádzajú pod garážami žalobcu a za užívanie neposkytuje žiadne protiplnenie, a preto sa na úkor
žalobcu obohacuje. V predmetnom konaní po rozsiahlom dokazovaní súd určil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 46.066,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol tak potom, čo vo

veci ustanovil znalca H.. X. J.K., ktorý v znaleckom posudku č. 25/2015 z 14. 7. 2015 určil všeobecnú
hodnotu nájmu za užívanie pozemkov pod garážami (ktoré sú bezprostredne susediacimi pozemkami s
tými,ktorésúpredmetomtohtosporu),nasumu1,017eur/m2/rok.Stranysporuprotitomutoznaleckému
posudku v uvedenom konaní nepodali žiadne námietky.

22. Na návrh žalobcu súd v tomto konaní aj z dôvodu hospodárnosti konania, a predovšetkým z
toho dôvodu, že znalec v uvedenom znaleckom posudku vyjadril trhovú hodnotu nájmu hodnotnejších
pozemkov, ktoré sú zastavané stavbou, teda ktoré sú hodnotovo vyššie ako pozemky, ktoré tvoria
prístupovú cestu ku garáži, dospel k záveru, že v tomto konaní nie je potrebné ustanovovať nového
znalca na vyčíslenie všeobecnej hodnoty nájmu, resp. zriadenia vecného bremena v znení, ako je

uvedenévovýrokutohtorozsudku. Nazákladevyššieuvedenéhosúdvychádzalpriurčenívýškyodplaty
za zriadené vecné bremeno zo znaleckého posudku č. 25/2015 H.. X. J.. K tomu treba podotknúť, že
žalovaný ani v tomto konaní predmetný znalecký posudok nerozporoval a nenavrhoval, aby súd v tomto
konaní ustanovil nového znalca, resp. aby mu bola poskytnutá súdna lehota na predloženie súkromného
znaleckého posudku.

23. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

24. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

25. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

26. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

27. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.28. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Súd má zato, že žalobca preukázal danosť naliehavého právneho záujmu na predmetnej žalobe,
ktorou sa určuje, resp. zriaďuje právo vecného bremena v prospech žalobcu zaťažujúce žalovaného.
Nakoľko žalovaný preukázateľne bráni žalobcovi využívať prístupovú cestu k stavbám, ktoré sú v
jeho výlučnom vlastníctve, medzi stranami sporu nebola možná mimosúdna dohoda (písomná zmluva

a pod.), preto iným spôsobom, ako zriadením vecného bremena rozsudkom súdu, nie je možné
zabezpečiť zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností.

30. Súd vykonaným dokazovaním, z výpovedí strán sporu, za použitia informatívnej kópie z mapy a
výpisov z LV zistil, že k nehnuteľnostiam - stavbám „piatim garážam nachádzajúcim sa vo výlučnom
vlastníctve žalobcu“ nie je možná iná prístupová cesta ako po bezprostredne nadväzujúcich parcelách

na parcely, ktoré sú pod stavbami, a ktoré sú tak isto vo vlastníctve žalovaného a za užívanie ktorých
žalobca bol rozsudkom súdu zaviazaný platiť nájomné (rozsudok sp. zn. 5C/62/2014). Súd má zato,
že je nereálny návrh žalovaného, aby sa žalobca dostával do garáží prebúraným vchodom cez jeho
ďalšiu stavbu, pričom žalovaný o takejto možnosti vstupu do garáží žalobcu nepredložil súdu žiadne
relevantné dôkazy).

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a
za použitia ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka po zistení, že prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka v znení, ako uvádza
enunciát tohto rozsudku. Predmetom vecného bremena je teda právo prechodu, resp. cesty, cez
priľahlý pozemok ku stavbe žalobcu, čo predstavuje jediný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom

stavby, ktorému nie je možný iný prístup a vlastníkom priľahlého pozemku. V danom prípade nebolo
potrebné vyhotovovať geometrický plán, ktorý by mal vytyčovať prístupovú cestu, nakoľko z predmetnej
informatívnej mapy a z fotodokumentácie je zrejmé, že je nevyhnutné, aby mohol užívať prístupové
pozemky v celom rozsahu, ktoré majú spolu výmeru 98 m2. Pri používaní mechanizmov a motorových
vozidiel, ktoré ku svojej činnosti potrebuje firma žalobcu, je nereálne, aby tieto využívali prístupové

pozemky v akomkoľvek zúženom rozsahu. V závere súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj právny
predchodca žalobcu užíval sporné parcely na účely prístupu ku stavbám, a to nákladnými autami,
mechanizmami na manipuláciu s dovážanými tovarmi, materiálmi a na prechod osobami, ktoré
vykonávali pre JRD Spišský Štvrtok poľnohospodársku činnosť.

31. Čo sa týka odplaty za zriadenie vecného bremena, súd vyhovel aj tejto časti žalobného návrhu
za použitia ustanovení § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vecné bremeno zaberá
pozemky vo vlastníctve žalovaného v celosti vo vyššie uvedenej výmere. Je teda žiaduce, aby žalobca
znášal primerané náklady za užívanie predmetných pozemkov, pričom pri určení výšky odplaty súd
analogicky vychádzal z výšky nájmu, aký je žalobca povinný uhrádzať žalovanému za zastavané

pozemky garážami, ku ktorým je vstup riešený zriadením predmetného vecného bremena. Preto súd
určil žalobcovi povinnosť uhrádzať žalovanému odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 99,67
eur (1,017 eur x 96).

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania od žalovaného,
o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.