Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712210169
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8712210169.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu O. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX O., P. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom
Poprad, Nám. sv. Egídia 3006/116, IČO: 47 238 941, proti žalovanej SR - Slovenská správa ciest, so
sídlom 826 19 Bratislava, Miletičova 19, IČO: 003328, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
35.955,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 26.7.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.921,79 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od podania návrhu do zaplatenia.
Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z titulu neuhradeného nájmu za
pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcely
č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, to všetko zapísané na LV č. XXXX

vedenom A. katastra O. pre obec O. a k.ú. Z. a parcelu č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere X.XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom O., odborom katastrálnym
pre obec O. a k.ú. Z., ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty I/XX O., k.ú. Z.. Parcely žalobca
nadobudol na základe kúpnych zmlúv s tým, že tieto napriek výlučnému vlastníctvu nemôže užívať z
dôvodu existujúcej zástavby. S ohľadom na to si voči žalovanej uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to z titulu nájmu za obdobie od 24.2.2010 do 21.10.2011. Na preukázanie dôvodnosti
návrhu žalobca predložil znalecký posudok T.. Jozefa Zahradníka č. 120/2011, z ktorého si uplatnil voči

žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v neuhradenom nájomnom za
obdobie od 24.2.2010 do 21.10.2011. V zmysle znaleckého posudku hodnota nájmu za parciel činí za
jeden deň sumu 59,43 eur. Túto znalec určil ako priemer hodnoty nájmu za roky 2008 a 2009. Žalobca
si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24.2.2010 do 21.10.2011, teda
605 dní.

2. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že žalobcom označené pozemky boli

zastavané cestou I. triedy, pričom sa jedná o trvalý záber pozemkov pre líniovú stavbu. Predložila
žalobcovi návrh kúpnej zmluvy po tom, čo mu pre vyporiadanie formou odkúpenia boli pridelené
finančné prostriedky avšak žalobca uzavretie zmluvy odmietol. Žalovaná sa domnieva, že žalobca
vedel, že kupuje pozemky zastavané cestným telesom a konal účelovo s úmyslom získať finančnéprostriedky. Žalovaná ako majetkový správca majetkoprávne vysporadúva nevysporiadané pozemky v
minulosti zastavané formou kúpnych zmlúv podľa svojich finančných možnosti, pričom prostriedky sú mu
ako rozpočtovej organizácii prideľované zo štátneho rozpočtu. Žalovaná uviedla, že majetkovoprávne

vysporiadanie so žalobcom pripadá do úvahy formou uzavretia kúpnej zmluvy, avšak so zaplatením
nájmu, či bezdôvodného obohatenia nesúhlasí, nakoľko má za to, že sa jedná o trvalý záber pozemkov
cestnými telesami, ktorých žalovaný nie je vlastníkom ale správcom. Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Rozsudkom zo dňa 16.11.2012 súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 26.921,79 eur a v

prevyšujúcej časti konanie zastavil. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a uznesením Krajského
súduPrešovzodňa28.1.2014bolrozsudoksúduI.stupňavovyhovujúcejčastizrušenýavecvrátenána
ďalšie konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu mal súd I. stupňa posúdiť, aké práva vznikli právnym
predchodcom žalobcu a či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo žalobcovi aj vtedy, ak
nehnuteľnosti už kúpil s existujúcimi komunikáciami. Súčasne mal súd I. stupňa posúdiť súlad práva
žalobcu s dobrými mravmi.

4. Rozsudkom zo dňa 21.3.2016 súd opätovne žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného povinnosťou
zaplatiť žalobcovi sumu 26.921,79 eur spolu s úrokom z omeškania. Po odvolaní podanom žalovaným
Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.Vzmyslepokynusúdudruhejinštanciemalsúdprvejinštancieopätovneposúdiťčibolokonania

žalobcu v súlade s dobrými mravmi.

5. Súd po vrátení veci vo veci doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými
v spise z čoho zistil tento skutkový stav:

6. V rámci výsluchu strany sporu žalobca uviedol, že sa k majetkoprávnemu vysporiadaniu nedošlo.
Naďalej je vlastníkom pozemkov a aby sa jeho právo nepremlčovalo, podáva opätovné žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Parcely nadobudol v roku XXXX, dostal ponuku na kúpu viacerých
nehnuteľností. Už viac ako 13 rokov sa venuje realitnej činnosti, čo znamená, že má možnosť byť v
kontakte s ľuďmi, ktorí chcú predávať nehnuteľnosti, pôdu, objekty. Predmet sporu nadobudol od roku

2006 do roku 2010 v celkovej výmere cca XX XXX m2. V XXXX v k. ú. Z. nadobudol asi XX XXX m2
s tým, že bol upozornený na to, že je tam nejaká zástavba, alebo do pozemkov niečo zasahuje. Mal
záujem kúpiť nehnuteľnosti v dvoch lokalitách, jedna lokalita je smerom na Tatry pri odpočívadle, kde
mala byť pristávacia plocha vetroňov a druhý zámer bol za ulicou Z. pri vodojeme. V uvedenej lokalite
sú vykonávané pozemkové úpravy. Kupoval celé pozemky, následne zistil, alebo bol časti upozornený,

že na predmete kúpy môže byť nejaká zástavba. Na dotaz zástupkyne žalovanej žalobca uviedol, že
je spoločníkom a konateľom spoločnosti RECOMP, s.r.o., ktorá má v premete činnosti realitnú činnosť.
Jeho zamestnancom je Mgr. L. a J. I. je jeho svokra. V tomto smere žalovaná poukázala na skutočnosť,
že obaja sú, či v minulosti boli žalobcami v obdobných sporoch a obaja potvrdili vedomosť o existujúcej
zástavbe v čase kúpy nehnuteľností, pričom kúpu nehnuteľností im sprostredkoval či odporučil žalobca.

Na to žalobca, na dotaz žalovaného či ako realitný maklér keď kupuje pozemky nevie, či sú zastavané
alebo nezastavané, uviedol, že ak má možnosť kúpiť, tak ich kúpi, ak je cena výhodná.

7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.9.2007 (č.l. 536) súd zistil, že žalobca uvedenou zmluvou nadobudol
spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku k parcelám parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X a XXXX/X za kúpnu cenu 3.704,44 eur (111.600,- Sk).

8. Z kúpnej zmluvy zo dňa 5.9.2007 (č.l. 539) súd zistil, že žalobca uvedenou zmluvou nadobudol
spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku k parcelám parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/X za kúpnu cenu 5.561,64 eur (167.550,- Sk).

9. Z kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2007 (č.l. 542) súd zistil, že žalobca uvedenou zmluvou nadobudol
vlastnícke právo k parcelám parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XXX za kúpnu cenu 26.555,13
eur (800.000,- Sk).

10. Z geometrických plánov č. XX/XXXX (č.l. 534) a č. XXX/XXXX (č.l. 541) súd zistil, že k parciel
získaných zmluvami zo dňa 8.2.2007, 5.9.2007 a 14.9.2007 boli následne vytvorené o.i. parcely parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2,to všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra O. pre obec O. a k.ú. Z. a parcela parc.
č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom O., odborom katastrálnym pre obec O. a k.ú. Z.. Geometrické plány vytvorili parcely

zastavané cestným telesom.

11. Zo vzájomnej písomnej komunikácie strán sporu je zrejmé, že žalobca sa od roku 2009 opakovane
snažíadomáhamajetkoprávnehovysporiadaniakpozemkomvosvojomvlastníctve,stým,žejetopráve
žalovaná, ktorý svojim aktívnym konaním zmarila uzatvorenie kúpnych zmlúv. Žalobca dňa 12.2.2009

požiadal žalovanú o majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, na ktorú žalovaná reagovala dňa 7.7.2009
s tým, že majetkoprávne vysporiadanie nevie zabezpečiť, pretože nemá finančné prostriedky. Následne
v roku 2011 žalovaná doručila žalobcovi návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ku ktorému zaujal žalobca
svoje stanovisko písomným podaním zo dňa 25.11.2011 v tom smere, že obdržal návrh kúpnej zmluvy,
upozornil na súdny spor ohľadne nájmu, po ukončení ktorého bez výhrad pristúpi k uzatvoreniu návrhu
kúpnej zmluvy. Žalobca tak v reakcii na návrh kúpnej zmluvy súhlasil s návrhom kúpnej zmluvy,

mal však záujem vysporiadať problém komplexne. Podaním zo dňa 28.12.2012 žalovaná odstúpila
od svojho návrhu kúpnej zmluvy s tým, že žalobcovi oznamuje, že okamihom doručenia tohto listu
nie je žalovaný žiadnymi svojimi návrhmi viazaná. Žalovaná vzala späť svoj návrh a podľa žalobcu
zmarila uzatvorenie kúpnej zmluvy. Keďže k majetkovému právnemu vysporiadaniu nedošlo, požadoval
žalobca majetkoprávne vysporiadanie ďalšími písomnými podaniami zo dňa 10.7.2013, 25.9.2013,

na ktoré mu žalovaná listom zo dňa 30.10.2013 oznámila, že žiadosť eviduje, návrh kúpnej zmluvy
nepredkladá. Na tieto podania reagoval žalobca opätovnou výzvou na majetkoprávne vysporiadanie
pozemkov písomným podaním zo dňa 18.11.2013, kde uviedol, že nesúhlasí s postojom žalovanej ani s
jej konštatovaním, že by žalovaná mala nedostatok finančných prostriedkov. Ďalším písomným podaním
zo dňa 10.4.2014 vyzval žalobca opätovne žalovanú na majetkoprávne vysporiadanie, vzhľadom na

to, že za rok 2013 a 2014 žalovaná na jeho žiadosti nereagovala a k jeho žiadostiam nezaslala
žiadne vyjadrenie. Opakovane písomným podaním zo dňa 16.9.2014 vyzval žalobca žalovanú na
majetkoprávne vyporiadanie pozemkov, s tým, že na všetky tieto žiadosti dostal až 28.10.2014 odpoveď
žalovanej, kde žalovaná opätovne uvádza, že v dôsledku odmietnutia návrhu kúpnej zmluvy zo strany
žalobcu nepredložila organizácia iný návrh pretože sa snažili vyhnúť podobným rizikám. Zároveň

žalovaná oznámila žalobcovi tú skutočnosť, že nie je schopná odhadnúť či v roku 2015 bude môcť
pristúpiť opätovne k zaslaniu návrhu kúpnej zmluvy.

12. V zmysle zriaďovacej listiny č. 316/M-2005 je žalovaná rozpočtovou organizáciou, zriadenou k
1.1.1996 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, pričom základným účelom a predmetom

činností žalovanej je o.i. správa ciest I. triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu, plnenie
povinností ustanovených predpismi o správa majetku štátu, údržba a prevádzka ciest I. triedy ako
majetku vo vlastníctve štátu, v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený. V zmysle čl. V
zriaďovacej listiny žalovaná spravuje cestný majetok t.j. cesty I. triedy vo vlastníctve štátu, vrátane
súvisiacich pozemkov, na ktorých sú vybudované a ostatný majetok, potrebný pre plnenie predmetu

činnosti organizácie alebo v súvislosti s ním. V zmysle čl. VI žalovaná disponuje v plnom rozsahu
všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovno-právnych vzťahov a z iných právnych
vzťahov ako aj pohľadávkami a záväzkami, ktoré jej vznikli, s výnimkou vzťahu k diaľničnej sieti.

13. Z listinných dôkazov súd mal preukázané, že na parcelách označených v návrhu bola realizovaná

stavba a to štátna cesta I/18 na ktorú bolo vydané rozhodnutia o prípustnosti stavby ONV odborom
dopravy č. XXX/XX zo dňa 19.02.1975. Územné rozhodnutia na uvedenú stavbu bolo vydané ONV v
Poprade, odborom výstavby a územného plánovania dňa 24.06.1974 č. XX/XX-ZE a taktiež vyňatie
pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bolo vydané v decembri 1974 ONV - OPLVH v O.. V tomto
smere súd poukazuje na skutočnosť, že vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby cestného telesa

dávalo stavebníkovi povinnosť majetkoprávneho vyporiadania vlastníckych vzťahov, táto povinnosť
stavebníkom, napriek výzvam splnená nebola.

14. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

15. Podľa § 3d zákona č. 135/1961 Zb., diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane
ich prejazdových úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.16. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.

17.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

24. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

26. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych
vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius
disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 ústavy
teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu
vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo
a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené
priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.

29. Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj
potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1 ústavyaktorýchnedodržaniemôžemaťzanásledokjehoporušeniepopriporušeníprávanasúdnuainúprávnu
ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (I. ÚS 23/01).

30.Článok20ods.1ústavyzabezpečujekaždémurovnakézákonnépredpokladyamožnostinadobúdať
veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke
právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát,
právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno
však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania

predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana
spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke
právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho
dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/09-33, IV. ÚS 94/2011-44).

31. Z predmetu návrhu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie pozemku zastavaného líniovou stavbou vo
vlastníctve štátu a správe žalovanej. Obrana žalovanej spočíva o.i. v tom, že za bezdôvodné obohatenie
nezodpovedá, nakoľko sa neobohacuje.
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné

obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať(§451ods.1Občianskehozákonníka)
tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením;aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného
obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor

iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

32. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku
nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

33. Žalovaná mala zákonný prostriedok na to, aby vyporiadala práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu,
resp. jeho právnych predchodcov. Neiniciovala však sama ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy
na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov, s výnimkou návrhu kúpnej zmluvy, ktorá však neriešila

vzájomný vzťah účastníkov za obdobie pred uzavretím zmluvy.

34. Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale
žalovaná uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť sa na súde
domáhaťsvojichzákonnýchprávžalobounavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.„Možnosťdomáhaťsa“

automaticky neznamená oprávnenosť a odôvodnenosť nároku, je potrebné skúmať tiež otázku dobrých
mravov strán sporu.

35. Aj podľa Stavebného zákona, by vlastníkovi pozemku bola za obmedzenie alebo pozbavenie
vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Preto akékoľvek

obmedzenie výšky bezdôvodného obohatenia, oproti výške, ktorú navrhovateľka žiada na základe
znaleckého posudku vypracovaného podľa rovnakých zásad, ako sa určujú náhrady podľa § 111
Stavebného zákona je v rozpore s Občianskym zákonníkom, Ústavou SR aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv.

36. Námietku, že cesta I/XX slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať
bez ďalšieho do úvahy, nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
vlastníka pozemku bez právneho dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má
nepochybne aj ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 ústavy).37. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom parciel parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 749 mX, parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

m2 a parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, to všetko zapísané na LV
č. XXXX vedenom Správou katastra O. pre obec O. a k.ú. Z. a parcelu č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere X.XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom O., odborom
katastrálnym pre obec O. a k.ú. Z., ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty I/XX O., k.ú. Z..
Parcely žalobca nadobudol na základe kúpnych zmlúv s tým, že tieto napriek výlučnému vlastníctvu

nemôže užívať z dôvodu existujúcej zástavby (žalobca snahu pozemky užívať nijako nedokazoval).
Spornou zostala otázka súladu konania žalobcu, ktorý si uplatnil voči žalovanej nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia za užívanie cestného telesa zriadeného na pozemku žalobcu, s dobrými
mravmi a prípadne výška bezdôvodného obohatenia.

38. Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa T. došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva

právnych predchodcov žalobcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene
osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených
práv vlastniť majetok (II. ÚS 8/97). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a
rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či
dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je

dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (II. ÚS
28/96).
V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské
práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č. 1087), že otázka

proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným
účelom,aleboinýmislovami,čiboladocielenáspravodlivárovnováhamedzipožiadavkamivšeobecného
záujmu a záujmami jednotlivca.

39. Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské

práva vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých okolností nenarušila rovnováhu medzi
záujmami sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade s čl. 1 dodatkového protokolu.

40. V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak
niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny

právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah
vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92,
nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44). Žalovaná ako vlastník stavby je obohatená o
čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou.

41. Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je
problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo
všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej
spoločnosti na určitom stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých

spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých
spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu
sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného
zachovania). Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však
možno s použitím § 3 cit. zákona hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v

demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie.

42. Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok
napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie žalobcu je voči žalovanému

šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromného
práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie
obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu
normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí vždy od prípadu k prípadu.
Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj

z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla
obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať
v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j.

nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).

43. Žalobca odkúpil parcely zastavané cestným telesom v celosti. Jednalo sa o ornú pôdu sčasti
zastavanú cestným telesom a hodnota pozemkov uvedená v kúpnych zmluvách predstavovala sumu
35.821,21 eur pri výmere 4.242 m2. Následne si žalobca nechal vyhotoviť geometrické plány, ktorými

o.i. boli vytvorené parcely parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/
XXX, ktoré sú zastavané cestným telesom.

44. Súd má za to, že žalobca nepreukazoval a nepreukázal, že mal skutočný záujem pozemky
využiť na zástavbu či akékoľvek iné využitie. Sám žalobca uviedol, že sa venuje už dlhé roky

realitnej činnosti a teda musel vedieť, že kupované pozemky sú zastavané cestným telesom. Je teda
zrejmé, že zo strany žalobcu, je podaný návrh v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym výkonom
práva a jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie žalobcu vo
forme získania ďalších finančných prostriedkov od žalovanej, a to z titulu kúpnej ceny, resp. vydania
bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie v prospech žalobcu by spôsobilo hospodársku ujmu žalovanej,

ktorá v prejednávanej veci spočiatku aktívne pristupovala na podmienky žalobcu a parcely zastavané
cestným telesom mala v úmysle odkúpiť, avšak následne od kúpy odstúpila po tom, čo žalobca nemal
záujem uzavrieť kúpnu zmluvu bez vysporiadania jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vyhovujúce rozhodnutie súdu by s prihliadnutím na konštatované skutočnosti nepochybne odporovalo
zásadám spravodlivosti.

45. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných

ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

46. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým,
že nemá možnosť využiť kúpené pozemky, nakoľko na nich žalovaná spravuje cestné teleso. Ako
konštatoval súd druhej inštancie, bolo v konaní potrebné zistiť, či žalobca tieto nehnuteľnosti kúpil
s úmyslom získať od žalovanej peňažné prostriedky z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. tietopozemky so ziskom predať žalovanej, alebo naopak bolo jeho úmyslom nezastavané časti pozemkov
(nakoľko odstránenie stavby cestného telesa neprichádza do úvahy), využiť a ak áno, na aký účel.
Predmet zamýšľaného využitia pozemkov žalobcom preukazovaný a preukázaný nebol.

Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

47. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

48. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu v
celom rozsahu zamietol.

49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom

súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.