Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jana Halušková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/22/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205750
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416205750.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne Y. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom XXX XX L. M. XXX, právne zastúpenej Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou
so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom C. XXXX/XX, XXX XX F. F., právne zastúpeného Advokátska kancelária PRUŽINOVÁ, s.r.o.,
so sídlom Námestie Matice slovenskej 2/408, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 244 119, o zaplatenie
3.324,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 5C/128/2016-54 zo dňa 31. októbra 2017 takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný m
á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa
31. októbra 2017 zastavil konanie (prvý výrok) o zaplatenie náhrady škody 3.324,- eur s príslušenstvom
z dôvodu späťvzatia žaloby. Zároveň žalovanému priznal náhradu trov konania v pomere 100% (druhý
výrok) s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a zásadu úspechu. Konštatoval, že
žalobkyňa zavinila zastavenie konania, pretože žalobu vzala späť po tom, čo bola v trestnom konaní sp.
zn. 1T/36/2016 uznaná za vinnú, z čoho vyplýva, že škodu, náhrady ktorej sa domáha v tomto súdnom
konaní, si spôsobila sama. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
2. Proti výroku o trovách konania podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie s procesným návrhom,
aby odvolací súd rozsudok (správne má byť uvedené uznesenie, pozn. odvolacieho súdu) súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh do výroku o náhrade trov konania zamietne, prípadne žalovaného zaviaže
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Za odvolacie dôvody označila nesprávne právne posúdenie
veci a inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1
písm. h/, d/ CSP).
S odkazom na § 257 CSP sa podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne právne vysporiadal
s otázkou náhrady trov konania, pretože § 257 CSP priznáva súdu moderačné absolučné právo čo
do posúdenia dôvodov osobitného zreteľa, kedy náhradu trov konania neprizná. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa možno považovať aj dlhodobo nepriaznivú finančnú situáciu žalobkyne. Jej jediným
príjmom je invalidný dôchodok v mesačnej výške cca 250,- eur, z ktorého hradí všetky výdavky
súvisiace so zabezpečením riadneho chodu domácnosti aj náklady na jej živobytie. Nie je vlastníčkou ani
spoluvlastníčkou žiadnej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci s väčšou nominálnou hodnotou. Ako osobe
v materiálnej núdzi jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnejpomoci Žiar nad Hronom zo dňa 16.03.2016 sp. zn. 2N 5714/2016-KaZH, R.z: 16858/2015-KaZH; je
preto povinná požadovať náhradu trov, ktoré jej v priebehu súdneho konania vzniknú. Argumentovala
aj rozhodnutiami ÚS SR sp. zn. II.ÚS 563/2011-14 zo dňa 08.12.2011, I.ÚS 230/04 z 02.12.2004,
rozhodnutímR66/1995,akoajuznesenímNSSRsp.zn.4MCdo2/2008z25.02.2009,ktorésazaoberali
sudcovským moderačným právom aj dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a ich posudzovaním.
Argumentovala aj nálezom ÚS SR sp. zn. I.ÚS 248/2010, v zmysle ktorého by odôvodnenie aplikácie
§ 150 Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti § 257 CSP) malo byť precízne, pričom sa ex
lege vyžaduje bezpečné preukázanie skutočností, na základe ktorých je aplikované v súdnom konaní.
Podľa odvolateľky je rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmätočné, nie je
zrejmé, čo bolo jeho podkladom a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol, keď sa
nesprávnevyporiadalsmožnosťouaplikácie§257CSPavnadväznostinauvedenésanesprávne,resp.
nedostatočne vysporiadal aj so súčasnou sociálnou situáciou žalobkyne, jej finančnými a zárobkovými
schopnosťami hradiť žalovanému trovy konania.
Tvrdila tiež porušenie jej práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia rozhodnutia, pričom poukázala na argumentáciu Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn.
I.ÚS 230/04 z 02.12.2004.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý výrok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na zásadu úspechu, ktorou sa v sporovom konaní spravuje povinnosť nahradiť jeho trovy.
Aplikácia§257CSPjeprípustnávovýnimočnýchprípadoch;výnimočnosťmôžespočívaťvokolnostiach
veci alebo v okolnostiach u strán sporu. Aplikácia § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť
voči stranám sporu a nesmie odporovať dobrým mravom. Priznanie právnej pomoci žalobkyni nebráni
žalovanému ako úspešnému v konaní uplatniť si náhradu jeho trov od žalobkyne.
Uviedol aj, že pri rozhodovaní o trovách konania treba brať do úvahy, okrem okolností vedúcich
k súdnemu uplatneniu nároku, aj postoj strán sporu v konaní. Právna zástupkyňa žalobkyne mala
vedomosť o vedenom trestnom konaní sp. zn. 1T/36/2016 proti žalobkyni, v ktorom ju zastupovala.
Žalobkyňa si vymáha škodu, ktorú sama spôsobila, od žalovaného podaním žaloby. Dňa 21.09.2017
bol Okresným súdom Žiar nad Hronom vydaný rozsudok č. k. 1T/36/2016-327, ktorým bola žalobkyňa
uznaná za vinnú, uplatňovanie náhrady škody voči žalovanému v konaní okresného súdu sp. zn.
5C/128/2016bolovrozporesozisteniamiztrestnéhokonania.Uvedenýmprávoplatnýmrozsudkombola
žalobkyňa označená za osobu, ktorá spôsobila dopravnú nehodu a ňou ujmu na majetku a zdraví sama
sebe. V zmysle zásady hospodárnosti konania mohla právna zástupkyňa žalobkyne v dostatočnom čase
urobiť kroky smerujúce k tomu, aby žalobkyni ani žalovanému nevznikli ďalšie trovy spojené s právnym
zastupovaním. Konanie žalobkyne spôsobilo, že žalovanému vznikol nárok na uplatnenie náhrady trov
konania,vrátanetrovprávnehozastúpenia.Nepriznanietrovkonaniažalovanýpovažujezaneprimerane
tvrdé voči jeho osobe. Zaviazanie žalovaného na náhradu trov konania v konaní neúspešnej žalobkyni
by odporovalo dobrým mravom.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa nie je možné považovať zlú finančnú situáciu žalobkyne, nakoľko
jej právna zástupkyňa mala možnosť uskutočniť v súdnom konaní kroky, ktoré by sa bránili navyšovaniu
trov konania obidvoch strán sporu.
4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 CSP), proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ CSP) krajský
súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c/ CSP a dospel k záveru, o potrebe jeho formálnej zmeny v
zmysle § 388 CSP, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Odvolací súd
sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalobkyne v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné dôvody.
5. Z obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že dňa 24.06.2016 bolo začaté
konanie, ktorým sa žalobkyňa od žalovaného domáhala zaplatenia 3.324,- eur z titulu náhrady škody
(na zdraví 824,- eur a na hnuteľných veciach 2.500,- eur), ktorá jej mala vzniknúť dňa 27.06.2014 pri
dopravnej nehode, ktorú mal podľa jej tvrdení zaviniť žalovaný ako vodič druhého motorového vozidla.
Súd prvej inštancie dňa 11.07.2016 vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote
podal odpor s poukazom na to, že dňa 20.04.2016 bola na žalobkyňu podaná Okresnou prokuratúrou
Žiar nad Hronom obžaloba na okresný súd, vedená pod sp. zn. 1T/36/2016. Za osobu, ktorá dopravnúnehodu spôsobila, bola označená žalobkyňa, čím si sama spôsobila ujmu na majetku a zdraví. K odporu
pripojil fotokópiu obžaloby aj uznesenie o začatí trestného stíhania voči žalobkyni, vrátane odborného
vyjadrenia č. 19/2015 znalca K.. E. A. z odvetvia cestná doprava. Vo vyjadrení k odporu doručenom súdu
prvej inštancie dňa 10.11.2016 žalobkyňa v plnom rozsahu trvala na žalobe s poukazom na prezumpciu
neviny.Poprerušeníkonaniauznesenímz23.11.2016č.k.5C/128/2016-44doprávoplatnéhoskončenia
trestného konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 1T/36/2016 bola do
súdneho spisu pripojená kópia rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 1T/36/2016-327 z
21.09.2017 o uznaní žalobkyne za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
ktorého sa dopustila dňa 27.06.2014, keď začala predchádzať pred ňou jazdiace osobné motorové
vozidlo v čase, keď bola predchádzaná za ňou jazdiacim osobným motorovým vozidlom vedeným Z.R..
Na výzvu okresného súdu žalobkyňa podaním, ktoré mu bolo doručené 17.10.2017, vzala žalobu v
celom rozsahu späť s návrhom, aby súd prvej inštancie podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania
žalovanému, čo odôvodnila svojou finančnou dlhodobou nepriaznivou situáciou.
6. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody,
pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím).
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 MCdo 4/2009).
8. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Nedostatok nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo spočívať v neaplikovaní § 257 CSP,
odvolací súd nezistil. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie nároku na
náhradu trov konania sú okolnosti sporu (napr. okolnosti vedúce k súdnemu uplatneniu nároku), ale
aj okolnosti jeho strán (napr. ich postoj v priebehu konania, majetkové, osobné a sociálne pomery).
Nezanedbateľnéjeajposúdenie,čiprávneslužbyboliposkytovanésodbornoustarostlivosťou(§24ods.
6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).
Jedným, ale nie jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie nároku na
náhradu trov konania je teda aj nepriaznivá sociálna situácia osoby, ktorá by náhradu trov konania mala
platiť, ale nejde o dôvod jediný. V prípade žalobkyne nemožno opomenúť, že podala žalobu 24.06.2016
napriek jej vedomosti a faktu, že už 20.04.2016 bola na ňu podaná obžaloba (na základe predošlého
trestného stíhania a aj znaleckého posudku), z ktorej bolo zrejmé, že osobou dôvodne podozrivou zo
zavinenia dopravnej nehody, pri ktorej jej vznikla škoda, je ona sama. Žalovaný sa v občianskom súdnom
konaní voči tvrdeniam žalobkyne musel brániť a iba v dôsledku takéhoto jej procesného postupu mu
vznikli trovy spojené so súdnym konaním. Okolnosti sporu a správanie žalovaného (ktorý nedal príčinu
pre vedenie súdneho sporu) aplikáciu § 257 CSP neodôvodňujú.
10. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil v rozhodnutí napadnutom odvolaním
zavinenie žalobkyne na zastavení konania o náhradu škody, ktorú si v zmysle záverov trestného konania
spôsobila sama a správne ustálil, že náhrada trov konania patrí protistrane, teda žalovanému. Súd prvej
inštancie však pochybil, keď vo svojom rozhodnutí citoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, zakotvujúce
rozhodovanie o trovách konania podľa tzv. zásady úspechu v spore, ktorá sa v prípade zastavenia
konania neaplikuje. Súd prvej inštancie teda v odôvodnení uznesenia citoval nesprávne ustanovenie
zákona, o ktoré ale neopiera svoje odôvodnenie. Zároveň okresný súd neprihliadal na § 262 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne aj bez návrhu o nároku na
náhradu trov konania, vyjadrujúce dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania, (opätovne) zavedenúdo slovenského právneho poriadku od 01.07.2016. Tieto pochybenia okresného súdu odstránil odvolací
súd formálnou zmenou odvolaním napadnutého druhého výroku uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Existenciu procesnej vady podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolateľka neprecizovala a odvolací
súd žiadnu nezistil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný (zmena odvolaním
napadnutého druhého výroku uznesenia súdu prvej inštancie je len formálnou), preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.