Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Pc/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209471
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417209471.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky:
M. U., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. E.. Š. XX/XX, Ž. O. B., v konaní zastúpená JUDr. Mgr.
Tatianou Štulrajterovou, nar. 27.01.1968, bytom Strakovo 732/6, Čierny Balog, proti povinnému: L. U.,
O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. XX/XX, Ž. O. B., v konaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.08.2003 č.k. 4C/146/2003
- 19 tak, že povinný Jaroslav Michalka, nar. 15.08.1962 je p o v i n n ý počnúc dňom 04.09.2017
prispievať na výživu oprávnenej Kataríny Michalkovej, nar. 03.06.1997 sumou 140,- Eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Zročné výživné za obdobie od 04.09.2017 do 20.03.2018 vo výške 390,- Eur je povinný Jaroslav
Michalka, nar. 15.08.1962 p o v i n n ý zaplatiť oprávnenej Kataríne Michalkovej, nar. 03.06.1997
v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým,
že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, pričom omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.09.2017 žiadala navrhovateľka zvýšiť vyživovaciu povinnosť
povinného, ktorý je jej otcom na sumu 250,- Eur mesačne s odôvodnením, že naposledy bolo výživné
určované ešte v súvislosti s rozvodovým konaním tunajšieho súdu sp. zn. 4C/146/2003, kedy rozsudkom
zo dňa 05.08.2003 ona ešte ako maloletá bola zverená do starostlivosti matky a otec - povinný bol
zaviazaný na výživné v sume 1.000,- Sk mesačne. Toho času jej platí výživné v sume 40,- Eur mesačne,
pričom všetky jej potreby zabezpečuje matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V akademickom

roku 2017/2018 sa stala študentkou Slovenskej zdravotníckej univerzity v V., odbor zubné lekárstvo.
Matka doteraz hradila jej mesačné náklady a takisto jej uhradila v minulom roku pomaturitné štúdium v
Brne v celkovej sume 1.646,- Eur. Matka je zamestnaná ako stredoškolská učiteľka s príjmom 1.000,-
Eur mesačne, ktorý však bude v tomto roku nižší, lebo bude pracovať na kratší pracovný úväzok. Od
01.09.2017 jej vzniknú ďalšie výdavky súvisiace so štúdiom na vysokej škole, a to podnájom bytu v
sume 200,- Eur mesačne, lebo nedostala internát, poplatky za knihy, cestovné náklady, strava. Výživné

v sume 40,- Eur aktuálne nepokrýva jej potreby a je neprimerané výživnému poskytovanému matkou.2. Povinný čiastočne s návrhom súhlasil poukazujúc na to, že výživné pri štúdiu dcéry na vysokej škole
je v pôvodne určenej výške evidentne nepostačujúce a aj preto bez akéhokoľvek donútenia platil od
01.12.2017 na účet navrhovateľky sumu 100,- Eur mesačne. Navrhol zvýšiť svoju vyživovaciu povinnosť

na sumu 120,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku poukazujúc na to, že má mesačný príjem
na úrovni 636,- Eur v čistom a má mesačné výdavky v sume 130,- Eur za byt, ktorý obýva iba ako
nájomný, strava 300,- Eur až 350,- Eur mesačne, výdavky na telefón 40,- Eur, životné poistenie a bežné
výdavkynaosobnúhygienu,ošatenie70,-Eur.StarásaobezvládnumatkuvNevoľnom,ktorúprimerane
jej potrebám a svojim možnostiam navštevuje a stará sa o jej domácnosť, lebo je jej jediným synom.

CestujeautobusomnatraseŽ.O.B.-O.,kedyhojednacestastojí1,35Eur.Smatkoujespoluvlastníkom
rodinného domu súpisné číslo 43. Za súčasnej situácie je návrh dcéry na výživné v sume 250,- Eur
nerealizovateľný a nevykonateľný.

3. Súd na pojednávaní dňa 20.03.2018 prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neúčasť
ospravedlnila. Jej zástupkyňa prítomná na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu korigujúc ho v tom

smere, že žiadala určiť výživné na úrovni minimálne 200,- Eur mesačne poukazujúc na príjmy otca i jeho
majetkové pomery, kedy on je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy k. ú. Nevoľné, či už výlučným alebo
podielovým spoluvlastníkom a užívaním svojho majetku si môže príjem zvýšiť.

4. Otec na pojednávaní zotrval na svojom písomnom stanovisku opakujúc, že vyššie výživné ako 120,-

Eur mesačne nie je schopný platiť.

5.Súdpotomvykonaldokazovanierozsudkomtunajšiehosúduč.k.4C/146/2003-19zodňa05.08.2003,
ktorým bolo naposledy upravené výživné povinného ako otca navrhovateľky na sumu vtedajších 1.000,-
Sk mesačne v súvislosti s rozvodovým konaním rodičov. V tom čase ako vyplýva z odôvodnenia

rozsudku mala matka mesačný príjem 13.109,- Sk, priemerný príjem otca činil 8.435,- Sk mesačne,
navrhovateľka mala šesť rokov, nastupovala do prvého ročníka základnej školy.

6. Aktuálne je situácia evidentne zmenená, čo uznal aj samotný otec vyjadriac sa písomne i na
pojednávaní tak, že si uvedomuje, že doteraz určené výživné nie je adekvátne a aj preto uvádzal v

písomnom vyjadrení, že platil zvýšenú sumu 100,- Eur mesačne od decembra 2017.

7. Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. v platnom znení) v takýchto prípadoch
hovorí, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom
okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri určení

výživného súd podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zákonnou povinnosťou rodičov plnenie vyživovacej povinnosti
k deťom a táto povinnosť rodičov trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.

2 Zákona o rodine prispievajú obaja rodičia na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Zároveň dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom podľa §
62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Súd mal teda preukázanú zmenu pomerov nielen na strane navrhovateľky ako výživou oprávneného
dieťaťa, ale aj na strane rodičov, pretože v porovnaní s časom posledného určenia výživného sa zvýšili
príjmové pomery oboch rodičov. Aktuálne otec dosahuje priemerný príjem v čistom 640,- Eur mesačne
(potvrdenie na č.l. 21 spisu), matka má čistý príjem na úrovni 980,- Eur mesačne, ako to vyplýva

z predloženého potvrdenia Strednej odbornej školy obchodu a služieb (č.l. 8 a nasl. spisu), kde je
zamestnaná.

10. Zohľadniac potom výdavky navrhovateľky ako dospelej osoby a súčasne plnoletého dieťaťa
pripravujúceho sa štúdiom na svoje budúce povolanie (vysokoškolské štúdium na Lekárskej fakulte SZU

v V.), zohľadniac tiež príjem otca ako výživou povinného rodiča a takisto príjem matky navrhovateľky
ako druhého výživou povinného rodiča, dospel súd k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 140,- Eur mesačne. Táto sumu zodpovedá pomeru akým
by mala prispievať na výživu navrhovateľky aj matka. Súd nepovažoval za primeraný výdavok otca, žena stravovanie vynakladá mesačne 300,- až 350,- Eur, pretože je to suma privysoká a neadekvátna.
Ostatné výdavky, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení súd považuje za primerané a adekvátne,
pričom po odpočítaní výdavkov zo sumy 636,- Eur, t.j. nájomné 130,- Eur mesačne, telefón 40,- Eur

mesačne, životné poistenie 40,- Eur, hygiena a ošatenie 70,- Eur a primeraná čiastka na stravu, je v
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu navrhovateľky sumou 140,- Eur mesačne, čo
predstavuje približne necelú štvrtinu čistého mesačného príjmu otca. To mu dovoľuje starať sa aj o svoju
bezvládnu matku a vynakladať náklady na cestovné. Pokiaľ ide o majetok otca, tento vlastní spolu so
svojou matkou polovicu rodičovského domu a tiež nehnuteľnosti v k.ú. O., pričom nemožno podľa súdu

spravodlivo od otca vyžadovať, aby si zlepšil svoju situácii predajom polovice domovej nehnuteľnosti (čo
uznala aj zástupkyňa navrhovateľky). Nehnuteľnosti v k.ú. O. vlastnené otcom v celosti, resp. v určitých
podieloch sú pritom charakteru poľnohospodárskych pozemkov, ktoré nadobudol dedičstvom po svojich
predkoch a súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by tieto boli likvidné do tej miery, že by z ich
prenájmu či predaja otec mohol dosiahnuť konkrétny príjem.

11. Matka navrhovateľky má vyšší príjem než otec, a to na úrovni takmer 1.000,- Eur mesačne a teda je
vyššou mierou než otec povinná prispievať na výživu navrhovateľky. Preto pokiaľ náklady navrhovateľky,
ktoré nijakým spôsobom neboli otcom spochybnené predstavujú mesačne v priemere sumu okolo 360,-
Eur,taktútojeotecschopnýpokryťčiastkou140,-Eurmesačnepredstavujúcoupribližne20až25%jeho
mesačného príjmu a zase matka zvyšok nákladov navrhovateľky, a to nielen formou peňažného plnenia,

ale aj naturálneho plnenia, keďže ako navrhovateľka uvádza, býva s ňou v spoločnej domácnosti.

12. Súd pri zvýšení výživného prihliadal aj na § 78 ods. 3 Zákona o rodine v tom smere, že od posledného
určovania výživného sa nepochybne zvýšili životné náklady a teda bolo potrebné zohľadniť aj túto tzv.
valorizačnú klauzulu. Výživné totiž nebolo zvyšované takmer pätnásť rokov.

13. Za obdobie od podania návrhu (odkedy navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné) od 04.09.2017 do
vyhlásenia rozsudku dňa 20.03.2018 sa stalo splatným výživné za šesť a pol mesiaca krát 140,- Eur,
čo je 910,- Eur mínus otcom uhradené 3 mesiace po 40,- Eur (september, október, november) a štyri
mesiace po 100,- Eur, čo je spolu úhrada sumy 400,- Eur. Teda rozdiel 910,- Eur mínus 520,- Eur je

suma 390,- Eur, ktorú súd povolil otcovi vzhľadom na jeho príjem uhradiť v primeraných splátkach po
20,- Eur mesačne.

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr
podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak

(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.