Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 1T/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010348
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8617010348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Matúša Tarcalu a prísediacich JUDr.

D. G. a Mgr. I. U. v trestnej veci proti obžalovaným E. E. a C. T. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 4 písm. b/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. E., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale
bytom T. XX, okres
J.,

X. C., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale
bytom Q. nad Z. XX,

okres J.,

sa uznávajú za vinných, že

začiatkom mesiaca jún XXXX po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli k rodinnému domu č. XX v
obci T., okres J., kde E. E. sa ramenom oprel o uzamknuté vchodové dvere domu, ktoré sa pod tlakom

otvorili a následne spolu s C. T. vošli do uvedeného rodinného domu, z ktorého vzali 3 ks parožie - zhody
na drevených podstavcoch, a to 1 ks 18 - torak, výška 115 cm o hmotnosti cca 4,5 kg, 1 ks 12 - torak,
výška 110 cm o hmotnosti cca 4 kg, 1 ks - pára 14 - torak, výška 100 cm o hmotnosti cca 7 kg a doposiaľ
nepoužitú 12 - dielnu sadu nerezových hrncov zn. Tescoma a jedálenskú súpravu, ktoré odpredali a
takto získané peniaze si rozdelili, čím tak poškodenému D. R. spôsobili celkovú škodu vo výške 413,50
€ a poškodením drevených dverí škodu vo výške 50,- €,

teda

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu a taký
čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním a spoločným konaním neoprávnene vnikli do
obydlia iného,

čím spáchali

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. e/ Tr.
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona. r o z h o d o l :

obž. E. E.

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
§ 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k
l a d á a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa obvinenému určuje skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní
4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/, j/ Tr. zákona sa ukladajú obžalovanému povinnosti spočívajúce v
príkaze

- nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

obž. C. T.

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona, §
41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obž. E. E. a obž. C. T.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovaným Milanovi E. a C. T. u k la dá povinnosť, aby spoločne

a nerozdielne nahradili poškodenému D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, J. škodu v sume
463,50 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, J. so
zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 04.12.2017, sp. zn. Pv
279/17/7712-5 obžalobu na obvinených E. E. a C. T. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že
- začiatkom mesiaca jún 2017 po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli k rodinnému domu č. 46 v
obci T., okres J., kde E. E. sa ramenom oprel o uzamknuté vchodové dvere domu, ktoré sa pod tlakom
otvorili a následne spolu s C. T. vošli do uvedeného rodinného domu, z ktorého vzali 3 ks parožie - zhody
na drevených podstavcoch, a to 1 ks 18 - torak, výška 115 cm o hmotnosti cca 4,5 kg, 1 ks 12 - torak,

výška 110 cm o hmotnosti cca 4 kg, 1 ks - pára 14 - torak, výška 100 cm o hmotnosti cca 7 kg a doposiaľ
nepoužitú 12 - dielnu sadu nerezových hrncov zn. Tescoma a jedálenskú súpravu, ktoré odpredali a
takto získané peniaze si rozdelili, čím tak poškodenému D. R. spôsobili celkovú škodu vo výške 413,50
€ a poškodením drevených dverí škodu vo výške 50,- €.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.02.2018 obaja obžalovaní po poučení o ich právach a
povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, 5 a 8 Tr. por. po ktorom obžalovaníboli poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, tí prehlásili, že poučeniu
porozumeli, urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. kde vyhlásili, že sú vinní zo skutku,

ktorý sa im kladie za vinu.

Keďže obaja obžalovaní po zákonnom poučení vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného skutku,
ktorý je uvedený v obžalobe, preto súd u obžalovaných v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. otázkami zistil:

písm. c/ - či rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im klade za vinu,
písm. d/ - či boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s ním mohli radiť o spôsobe obhajoby,
písm. f/ - či rozumejú právnej kvalifikácií skutku,
písm. g/ - či boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný či
im kladený za vinu,

písm. h/ - či sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa im kladie za
vinu.

Na všetky tieto otázky obaja obžalovaní odpovedali „ÁNO“.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a poškodeného, pričom tí navrhli,
aby súd prijal vyhlásenie obžalovaných.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie
obžalovaných prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali

spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a o náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní tak súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Milana E. a Daniela
T., odbornými vyjadreniami na ocenenie odcudzených vecí, výpismi z evidencie priestupkov a odpismi

z registra trestov obžalovaných, správami Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
správami o povesti Z. T. a spisom Z. súdu J. sp zn. 1T/75/2016.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovaným sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom

spáchania trestných činov a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,
osobami páchateľov, ich pomermi a možnosťou ich nápravy.

U obžalovaného E. E. súd zistil dve poľahčujúce a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcimi
okolnosťami bolo to, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr.

zákona) a že pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona),
keď prakticky od začiatku trestného konania svoju vinu priznával a opísal priebeh spáchania skutku. Na
druhej strane súd u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to tú, že spáchal viac trestných činov (§ 37
písm. h/ Tr. zákona) a to 2 trestných činov, ktoré sú predmetom obžaloby (prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zákona). Pri

prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami (2:1), tak súd v zmysle ustanovenia §
38 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 8 Tr. zákona ukladal trest pri trestnej sadzbe 3 roky až 7 rokov
a 8 mesiacov (horná hranica trestnej sadzby 10 rokov sa znížila o 28 mesiacov, t.j. 1/3 zo 7 rokov ako
rozdielu medzi dolnou hranicou trestnej sadzby 3 roky a hornou hranicou trestnej sadzby 10 rokov).

Vzhľadom na vyššie uvedenú trestnú sadzbu súd v zmysle § 34 ods. 6 Tr. zákona musel obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody. Pri rozhodovaní o výške trestu a spôsobe jeho výkonu súd riadiac sa
základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona dospel k záveru, že úhrnný trest odňatia
slobodynadolnejhranicitrestnejsadzbyspodmienečnýmodkladomjehovýkonuzasúčasnéhouloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním je trestom primeraným a dostatočným na dosiahnutie účelu

trestu u obžalovaného E.. Obžalovaný síce v minulosti bol odsúdený, avšak všetky jeho tresty sú
zahladené, a tak sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený (naposledy v r. 2011 za prečin zanedbania
povinnej výživy). Štvorročná skúšobná doba u obžalovaného môže byť dostatočnou na to, aby v rámci
nejobžalovanýajpoddohľadomprobačnéhoamediačnéhoúradníkapreukázal,ževieviesťriadnyživot,aby nahradil škodu spôsobenú trestnou činnosťou a aby sa zamestnal a zabezpečoval si prostriedky
na obživu, ako aj obživu svojej rodiny (podľa správy o povesti má manželku a 7 detí), prácou a nie
trestnou činnosťou (aj keď obžalovaný uviedol, že by mal nastúpiť do zamestnania, túto skutočnosť bude

musieť v rámci probačného dohľadu preukázať). Nakoniec uložené povinnosti (zamestnať sa a nahradiť
spôsobenú škodu v skúšobnej dobe) s hrozbou nariadenia výkonu trestu odňatia slobody v prípade ich
nesplnenia by mohli byť spôsobilé zabezpečiť uspokojenie nárokov poškodeného na náhradu škody
skôr, ako výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného. Obžalovaný tak bude motivovaný, aby sa
zamestnal a nahradil spôsobenú škodu, pretože inak mu hrozí výkon uloženého trestu odňatia slobody.

U obžalovaného Daniela T. súd zistil dve poľahčujúce a dve priťažujúce okolnosti. H. okolnosťami bolo
to, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a že pri
objasňovanítrestnejčinnostinapomáhalpríslušnýmorgánom(§36písm.n/Tr.zákona),keďpraktickyod
začiatku trestného konania svoju vinu priznával a opísal priebeh spáchania skutku. Na druhej strane súd
u neho zistil dve priťažujúce okolnosti a to tie, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona)

a to 2 trestných činov, ktoré sú predmetom obžaloby (prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zákona a zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zákona) a že už bol za trestný
čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) a to trestným rozkazom zo dňa 14.07.2016, právoplatným
27.08.2016, pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona. U obžalovaného C. T. tak súd zistil rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a tak

vychádzal z trestnej sadzby 3 až 10 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedenú trestnú sadzbu súd v zmysle § 34 ods. 6 Tr. zákona musel obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody. Pri rozhodovaní o výške trestu a spôsobe jeho výkonu súd riadiac sa
základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona dospel k záveru, že nie je možné uložiť

trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Z. C. T. bol totiž pred spáchaním skutku
trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/75/2016 zo dňa 14.07.2016, právoplatným
27.08.2016 odsúdený a to za prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 miesiac s podmienečným
odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok, t.j. do 28.08.2017 a trest prepadnutia veci.

Obžalovaný sa tak počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil v júni 2017
ďalších úmyselných trestných činov v úmysle neoprávnene sa obohatiť. U obžalovaného C. T. teda
podmienečnéodsúdenieevidentneneviedlokjehonápraveaopätovnesaajnaďalejdopúšťalúmyselnej
trestnej činnosti, pričom v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona nie je možné podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia.

Pri rozhodovaní o výške trestu ale súd zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol nikdy vo
výkone trestu odňatia slobody, a teda na jeho prevýchovu aj napriek odsúdeniam nepôsobil výkon trestu
odňatia slobody, ktorý môže pôsobiť účinnejšie ako len hrozba premeny podmienečného odsúdenia.

Súd aj s ohľadom na charakter obžalovaným spáchanej trestnej činnosti považoval úhrnný trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. 3 roky, za trest primeraný a dostatočný pre naplnenie jeho
účelu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný Daniel T. doposiaľ nebol nikdy vo výkone trestu odňatia slobody, súd

ho na výkon uloženého trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Súd taktiež rozhodoval o náhrade škody, ktorú si poškodený Jozef R. uplatnil vo výške 495,- eur.
Odbornými vyjadreniami Slovenskej poľovníckej komory a Nákupného strediska D. bola stanovená

hodnota odcudzených vecí spolu na sumu 413,50 eur (76,50 eur za 1ks 18-torak, výška 115 cm o
hmotnosti 4,5kg + 68,- eur za 1ks 12-torak, výška 110 cm o hmotnosti 4kg + 119,- eur za 1ks páru
14-torak, výška 100 cm o hmotnosti 7kg + 100,- eur za 12 dielnu súpravu hrncov zn. Tescoma + 50,-
eur za jedálenskú súpravu). Pokiaľ ide o výšku škody na poškodených dverách, tak tá síce nebola
podložená žiadnymi dôkazmi (išlo len o tvrdenie poškodeného) a nešlo ani o znak trestných činov,

avšak pri rozhodovaní o náhrade škody v rámci trestného konania (v tzv. adhéznom konaní) súd aplikuje
ustanovenia a inštitúty civilného práva. Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní uznali aj tento nárok
čo do dôvodu a výšky (50,- eur za poškodené dvere), a preto súd priznal poškodenému aj tento nárok
bez potreby ďalšieho dokazovania.Súd tak podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému škodu vo výške spolu 463,50 eur (413,50 eur na odcudzených veciach + 50,- eur za

poškodené dvere) a vo zvyšku uplatneného nároku odkázal poškodeného na civilný proces. Poškodený
si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 495,- eur, no sám uviedol, že nemá žiadne dokumenty
týkajúce sa uplatnenej škody.

Poučenie:

P o u č e n i e Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.