Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413205496
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4413205496.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: M. obchodná
banka, a.s., so sídlom W. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, zast.: U. A., s.r.o., M. XX, XXX 03 T.-
mestská časť J. E., proti žalovanému: S. R., nar.X.XX.XXXX, bytom F. W., o zaplatenie sumy XXX,XX
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 603,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 522,66 eur od 30.1.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobcu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovnárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej
sumy 705,72 eur a úroku vo výške 14,4 % ročne zo sumy 489,61 eur od 30.1.2013 do zaplatenia a

úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 489,61 eur od 30.1.2013 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 135,58 eur od 30.1.2013 do zaplatenia. Súčasne žiadal
priznať náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o ČSOB
spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.8.2006, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný.
2. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.2.2018 sa nedostavil žalobca ani
jeho právny zástupca. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil cestou právneho zástupcu, o odročenie

pojednávania nepožiadal. Neprítomný bol žalovaný, ktorý mal predvolanie doručené podľa § 106 ods. 3
C.s.p., o odročenie pojednávania nepožiadal, svoju neúčasť neospravedlnil.
3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:
6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že žalobca ako banka uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom, dňa

18.8.2006 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 00245103R, na základe ktorej sa banka zaviazala
poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky
úverového limitu 100.000,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 3.319,39 eur/. Peňažnéprostriedky sa mohli čerpať ku dňu 18.8.2006 jednorazovo. Úver bol poskytnutý bez uvedenia účelu.
Z pripojenej histórie úverového účtu bolo preukázané, že žalovaný úver čerpal dňa 18.8.2006, t.j. v
dohodnutej výške a v dohodnutom čase. Podľa zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal úver splácať

formou 60 - tich mesačných splátok, po 2.346,- eur / v prepočte na menu euro 77,87 eur/, splatných vždy
k 15- emu dňu v mesiaci, počnúc 15.9.2006 a končiac 15.8.2011. Úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške 14,4 % ročne, RPMN bola uvedená vo výške 19,44 %. Nakoľko si žalovaný ako dlžník zo zmluvy
riadne svoju povinnosť zo zmluvy neplnil, žalobca mu listom zo dňa 11.9.2011 oznámil, že vyhlásil ku
dňu 15.8.2011 celý úver za splatný. Ku dňu vyhlásenia splatnosti celého dlhu bola pohľadávka žalobcu

vyčíslená na sumu 675,82 eur a na úhradu tejto sumy bol súčasne žalovaný aj vyzvaný. Písomnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril žalobca- banka a dlžník ako spotrebitelia. Súd túto posudzoval
ako zmluvu úverovú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko je zrejmé, že úverovú zmluvu
ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach § 497 a nasl.. Podľa 497
Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky. Napriek tomu, že zmluva, ktorú zmluvné strany uzavreli, je ako zmluvný typ
upravená v Obchodnom zákonníku, nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že účastníci zmluvného
vzťahu uzatvorili zmluvu, ktorú žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ. Preto súd posudzoval zmluvu aj
podľa príslušných ustanovení § 52 a nsl. OZ a tiež skúmal, či má zmluva náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1.sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2.poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3.poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4.členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,5.poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené

veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d)ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem

úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f)meno a adresu spotrebiteľa,
g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;
ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto

nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6 ,
b)sankcie za porušenie zmluvy,

c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b)dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

8. Z vyššie cit. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy
sa považovali akékoľvek zmluvy uzavreté medzi obchodníkom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na ich
formu, t.j. aj úverová zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Ako bolo uvedené, je zrejmé, že
žalovaný uzatvoril vyššie uvedenú zmluvu, ktorú súd posúdil ako zmluvu o úvere, ktorú však treba
s prihliadnutím na cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka posudzovať aj ako spotrebiteľskú zmluvu.

Preto súd vyššie uvedený zmluvný vzťah posudzoval podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
ale vzhľadom na charakter žalovaného - dlžníka a súčasne spotrebiteľa, súd zmluvu posudzoval aj s
prihliadnutímnaustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníkaaustanoveniazákonač.258/2001Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazovpredložených žalobcom mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli
zmluvu o úvere, na základe ktorej bol zo strany veriteľa poskytnutý žalovanému úver vo výške 3.319,39
eur, t.j. veriteľ si svoje povinnosti zo zmluvy splnil, úver v dohodnutom rozsahu žalovanému poskytol.

Žalovaný ako dlžník si však svoje povinnosti z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere riadne
neplnil- prestal splácať dohodnuté splátky úveru vo výške 77,87 eur, preto žalobca listom zo dňa
11.9.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.8.2011 a to v súlade s čl. 9 bod 9.1. písm. d)
Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku
dňu 15.8.2011. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu predstavujúcu pohľadávku z uvedeného úverového

vzťahu vyčíslenú ku dňu 29.1.2013 v sume 705,72 eur, ktorá má pozostávať z istiny úveru 489,61 eur,
riadneho úroku z úveru vo výške 120,22 eur, úroku z omeškania vo výške 80,53 eur a poplatkov v sume
15,36 eur. Podľa názoru súdu žalobcovi prináležia úroky z úveru len ku dňu zosplatnenia. V prípade,
že dôjde k zosplatneniu dlhu, je totiž dlžník už v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nie však
dohodnuté zmluvné úroky. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn.
4Obo 143/98). Preto má súd zato, že nárok na úroky z úveru , ktoré boli rátané z obdobia po zosplatnení

úveru , žalobcovi nevznikol. Z prehľadu čerpania úveru, úhrad a zostatkov založených v spise na č.l.87
až 88 súd zistil, že ku augustu 2001, kedy bol úver zosplatnený, bol dlh na úroku z úveru vo výške
17,69 eur a na tieto úroky žalobcovi aj vznikol nárok. V tejto časti je čo s týka úrokov z úveru žaloba
dôvodná. Okrem toho žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému aj na ďalšiu pohľadávku , vyčíslenú
ku dňu 29.1.2013, pozostávajúcu z úverovej istiny 489,61 eur, úrokov z meškania vo výške 80,53 eur a

poplatkov vo výške 15,36 eur. T.j. žalobcovi vznikol nárok na úhradu žalovanej sumy vo výške 603,19
eur / 17,69 eur+489,61 eur +80,53 eur +15,36 eur/. Keďže súd nemal preukázané, že žalovaný túto
dlžnú sumu žalobcovi už zaplatil, súd zaviazal žalovaného na úhradu pohľadávky z vyššie uvedeného
úverovej zmluvy v sume 603,19 eur. Keďže je žalovaný s úhradou sumy 522,66 eur/ istina úveru 489,61
eur + priznaný vyčíslený úrok 17,69 eur+ poplatky podľa zmluvy 15,36 eur / v omeškaní , súd priznal

žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vo
výške 9 % ročne od 30.1.2013 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania výške 15% ročne ,
súd však priznal úrok z omeškania podľa Občianskoprávnej úpravy a to v súlade s § 52 ods. 2 veta
tretia OZ, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že v časti žalobe vyhovel a vo zvyšku / požadovaný
úrok z omeškania po zosplatnení a úrok z omeškania nad 9 %/ súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p Žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 705,72 eur s prísl., čo predstavuje 100 % uplatneného nároku. Úspešný bol v časti o zaplatenie
603,19 eur s prísl., čo predstavuje 85 % z celkovej uplatnenej sumy. Berúc do úvahy pomer úspechu

účastníkov konania, keď žalobca bol úspešný v rozsahu 85% a žalovaný v rozsahu 15%, úspešnejší
v konaní bol žalobca. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov jeho konania a to v rozsahu 70% /
85%-15%/. O konkrétnej výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia a to
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.