Medzitýmny rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214577
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6412214577.8

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: X.
I., K.. XX.XX.XXXX, bytom E. S. XXXX/XX, Ž., v konaní právne zastúpený JUDr. Ivanom Mikloškom,
advokátom so sídlom Hodžova 13, Žilina, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, za účasti intervenienta na
strane žalovaného: X. P., K.. XX.X.XXXX, bytom J. Č.. X, Ž., v konaní právne zastúpený JUDr.

Jaroslavom Spáčom, advokátom, so sídlom ul. SNP 96, Žiar nad Hronom, o zaplatenie 16.500,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e,že základ žalovaného nároku je daný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovanému 1/ X. P. a žalovanému 2/ Allianz -
Slovenskápoisťovňa,a.s.zaplateniasumy16.500,-Eursúrokomzomeškania9%ročneod14.03.2012

do zaplatenia z titulu peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy utrpenej tým, že dňa 30.10.2009 žalovaný
X. P. spôsobil pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu ako vodič motorového vozidla EČ: G.-XXXAC,
ktorým zachytil matku žalobcu Q. I. a táto utrpela ťažké zranenia, ktorým následne dňa 05.11.2009
podľahla. Žalovaný X. P. tým neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti, konkrétne
do jeho práva na súkromie a rodinný život, lebo v dôsledku usmrtenia jeho matky ako blízkej osoby došlo
k nenávratnej a neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych väzieb tvoriacich základ

ichsúkromnéhoživota.Žalobcanavždystratilmožnosťviesťsmatkourodinnýasúkromnýživot.Nakoľko
predmetné motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovanej Allianz - Slovenskej
poisťovne, a.s. povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou,
cestou svojho zástupcu písomne vyzval poisťovňu na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume
16.500,- Eur, táto však plniť odmietla.

2. Pôvodný žalovaný 1/ X. P. a ani pôvodne žalovaná 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so žalobou
nesúhlasili.Žiadalijuzamietnuť,keďprvýžalovanýnepopieral,ževdôsledkujehoprotiprávnehokonania
došlo k úmrtiu matky žalobcu, no poukazoval na neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne
toho, že mu vôbec vznikol nárok na žalovanú náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná poisťovňa sa
zasa bránila tým, že nie je vecne pasívne legitimovaná, pretože žalovaný nárok podľa právnej úpravy
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení,“, resp. aj „zákon o PZP“) nie je
týmto poisteným krytý.

3. V konaní teda nebola spornou skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo v čase dopravnej
nehody dňa 30.10.2009 poistené v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. povinným zmluvným
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Podstatou sporu bola otázka, či

žalobcovi vzniklo v dôsledku usmrtenia matky pri dopravnej nehode právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch a či potom takýto nárok spadá pod poistné krytie povinným zmluvným poistenímzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - inými slovami, či žalovaná
poisťovňa je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore, pretože žalobca svojim podaním zo dňa
14.05.2014 zobral žalobu späť voči pôvodnému žalovanému 1/ X. P. argumentujúc tým, že rozhodnutím

Súdneho dvora EÚ zo dňa 24.10.2013 (prípad č. C-22/12 vo veci Haasová) bolo jednoznačne ustálené,
že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je pokrytý z povinného zmluvného poistenia, čím je daná
pasívna vecná legitimácia poisťovne Allianz v tomto spore v súlade s § 15 ods. 1 zákona o povinnom
zmluvnom poistení.

4. Súd tak vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom zastavil konanie voči pôvodnému
žalovanému 1/ uznesením zo dňa 03.06.2014. Týmto uznesením súčasne súd ale na návrh žalovanej
poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako pôvodného žalovaného 2/ pripustil, aby pôvodný
žalovaný 1/ vystupoval ďalej v konaní ako vedľajší účastník na žalovanej strane. Po týchto procesných
úkonoch účastníkov a po uznesení zo dňa 03.06.2014 teda zostal žalovaný nárok v sume 16.500,- Eur
žalobcom uplatnený len voči žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a pôvodný žalovaný 1/ X.

P. zostal v konaní v postavení vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 OSP účinného do 01.07.2016. Tu
súd dodáva, že s menovaným ako bývalým vedľajším účastníkom po zmene procesnej právnej úpravy
(ku ktorej došlo od 01.07.2016 nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku) pokračoval ako s
intervenientompodľa§81Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP)vychádzajúczprechodnéhoustanovenia
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP a z toho, že tento dovtedajší vedľajší účastník nemohol stratiť svoje predtým

nadobudnuté procesné postavenie len v dôsledku toho, že nová procesná úprava už takýto inštitút
neupravuje a upravuje názvom síce odlišný, no svojou podstatou porovnateľný inštitút „intervenienta“.

5. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.06.2014 č.k. 6C/1/2013-179 tak, že žalobu
zamietol, priznal žalovanej poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. trovy konania vo výške 990,-

Eur a vedľajšiemu účastníkovi X. P. náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z názoru, že výkladom
ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení nemožno dospieť k záveru, že
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jedna z foriem satisfakcie za neoprávnený zásah do
osobnej integrity fyzickej osoby je krytá poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, lebo ust. § 4 uvedeného zákona taxatívne vymedzuje nároky, ktoré sú z tohto

poistenia kryté a pod pojem škody nemožno zaradiť nemajetkovú ujmu.

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 07.06.2017 č. k.
16Co/235/2016 - 227 zrušil rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd v odseku 7. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia sa stotožnil s poukazom tunajšieho

súdu na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C - 22/12 zo dňa 24.10.2013, v zmysle
ktorého povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu má pokrývať aj náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Nestotožnil sa však odvolací súd s právnym záverom, že vnútroštátna právna úprava (zákon č.

381/2001 Z. z.) náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jednu z foriem satisfakcie za neoprávnený
zásah do života a zdravia fyzickej osoby neupravuje a že takýto nárok nie je krytý poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odvolací súd v odsekoch 7. až
9. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia (na ktoré súd týmto odkazuje a ktoré teda nepovažuje za
potrebné znovu opakovať v plnom rozsahu) okrem iného konštatoval, že je mu známa nejednotnosť

rozhodovania súdov Slovenskej republiky v otázke priznávania nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Poukázal na vývoj judikatúry v tejto právnej otázke
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR predovšetkým akcentujúc rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 - 36, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu
v spojení i s predchádzajúcimi rozhodnutiami Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2015, III. ÚS

645/2015, III. ÚS 646/2015 odstránil nejednotnosť rozhodovania súdov SR poukazom na nutnosť
eurokonformného výkladu zákonov. Odvolací súd poukázal, že v súdenej veci bol súd povinný skúmať
možnosť implementácie eurokonformného výkladu prostredníctvom tzv. nepriameho účinku relevantnej
únijnej regulácie. Odvolací súd dospel k záveru o nutnosti extenzívneho výkladu pojmu škoda použitého
v zákone o povinnom zmluvnom poistení a zároveň zdôraznil, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré

upravujú náhradu škody pri dopravných nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel,
nemôžu odňať smernici jej potrebný účinok. V odseku 11. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia potom
odvolací súd poukázal na úlohu okresného súdu vykonať eurokonformný výklad ustanovení zákona č.381/2001 Z.z., najmä výkladu pojmu škoda, rešpektovať nepriamy účinok európskych smerníc a na
základe toho znovu rozhodnúť o nároku žalobcu.

7. Po vrátení veci súd teda nariadil pojednávanie a ako už bolo uvedené, pokiaľ bola pripustená účasť
bývalého vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (teda pôvodného žalovaného 1/ X. P. ako vodiča
motorového vozidla), tak s ním súd pokračoval po nadobudnutí účinnosti CSP ako s intervenientom (ako
už bolo uvedené). Tento sa na pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavil.

8. Právny zástupca žalobcu sa plne stotožnil so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, naopak
zástupkyňažalovanejpoisťovnesavyjadrila,žehoberúnavedomieuvedomujúcsiviazanosťokresného
súdu právnym názorom krajského súdu, no stále trvajú na názore, že náhrada nemajetkovej ujmy nie
je povinným zmluvným poistením krytá. Poukázala na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/219/2016 (vydané po rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016),
v ktorom opätovne Najvyšší súd potvrdil svoj právny názor, že nemajetková ujma nie je krytá povinným

zmluvným poistením. Majú tak za to, že judikatúra je na Najvyššom súde SR ustálená. Vo vzťahu k
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR poukázala na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR
X.. Q. vo veci sp. zn. II. ÚS 847/2016, ktorý takisto vyjadril názor, že poistné krytie z titulu poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel nezahŕňa náhradu nemajetkovej
ujmy.

9. V ďalšom konaní bol teda súd v zmysle § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení, že náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Tunajší súd to vzhľadom na nezmenený skutkový i právny stav veci bol povinný

rešpektovať a z toho vychádzať, i keď žalovaná predložila spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
ktoré v zásade rieši totožnú otázku zodpovednosti poisťovne za nemajetkovú ujmu rovnakým spôsobom,
aký zaujal aj tunajší súd v zrušenom rozsudku zo dňa 03.06.2014 (preto v zásade, lebo Najvyšší súd
vybavil dovolanie tým, že ho odmietol neriešiac meritórne zodpovednosť poisťovne) a i keď odlišný
právny názor sudcu Ústavného súdu SR JUDr. J. Q. vo veci sp. zn. II. ÚS 847/2016 sa zo subjektívneho

hľadiska tunajšiemu súdu javí pomerne presvedčivý (čo súd dodáva iba v súvislosti s tým, že aj odvolací
súd pripustil nejednotnosť rozhodovania súdov ohľadne tejto prejednávanej právnej otázky).

10. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
upravuje zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ako to vyplýva z § 1 ods. 1 i zo samotného názvu zákona). Ust. § 1
ods. 2 cit. zákona stanovuje, že ak neurčuje tento zákon inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti
osobitné predpisy, t.j. zákon o poisťovníctve a Občiansky zákonník.

11. Ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. určuje, že poistený má z poistenia zodpovednosti

právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Poškodený je definovaný v § 2 písm. g) cit. zákona ako ten,
kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,
poistený je definovaný v § 2 písm. f) cit. zákona ako ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
V tej súvislosti § 4 ods. 1 cit. zákona stanovuje, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) platí, že každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ platí, že fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky a

rovnako tak zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

13. V zmysle týchto ustanovení preto či už vodič motorového vozidla alebo prevádzateľ (prevádzkovateľ)
motorového vozidla zodpovedá poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a poistenie zodpovednosti za škodu potom kryje zodpovednosť osoby, ktorá zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Môže pritom ísť tak o objektívnu zodpovednosť za škodu
prevádzateľa motorového vozidla založenú na ust. § 427 OZ ako aj o subjektívnu zodpovednosť za
škodu vodiča motorového vozidla podľa § 420 OZ.14. Prevádzateľ alebo vodič motorového vozidla poisteného povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou má právo, aby poisťovateľ za neho nahradil

poškodenému vzniknutú škodu v rozsahu uvedenom v § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a súčasťou
tohto rozsahu je aj už spomínaný nárok poškodeného na náhradu škody na zdraví a nákladov pri
usmrtení (okrem ďalších nárokov definovaných v § 4 ods. 2 písm. b) až d) cit. zákona).

15. Ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje následne tzv. priamy nárok poškodeného, v

zmysle ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, na druhej strane je však poškodený
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k všeobecnej občianskoprávnej úprave ust. § 823
OZ, podľa ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému, pričom však poškodený právo na plnenie proti
poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

16. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má poškodený podľa uvedenej úpravy právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo voči poisťovateľovi a ten je potom povinný, ak je daná zodpovednosť za škodu poisteného,
poškodenému náhradu škody poskytnúť. Zákon v súlade s únijným právom (bod 10 úvodných
ustanovení a čl. 3 smernice č. 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16.05.2000) posilňuje

postavenie poškodených pri dopravných nehodách tým, že im umožňuje podať žalobu priamo voči
príslušnej poisťovni. Poškodený si v zmysle citovaných ustanovení môže vybrať, či nárok na náhradu
škody uplatní priamo voči osobe zodpovednej za vzniknutú škodu (prevádzateľovi, resp. vodičovi
motorového vozidla) alebo voči poisťovni, u ktorej je v čase vzniku škody motorové vozidlo poistené
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou.

17. Uvádzané relevantné ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení operujú len s pojmom
„škoda“. Teda tento zákon neuvádza výslovne, že by povinným zmluvným poistením bola krytá aj
náhrada nemajetkovej ujmy majúca právny základ v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako jedna
z foriem satisfakcie neoprávneného zásahu do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti.

18. Hoci teda gramatický výklad pojmu „škoda“ používaného v zákone č. 381/2001 Z.z. evokuje,
že má ísť len o „tradičné“ chápanie tohto pojmu v zmysle platného Občianskeho zákonníka ako
základného predpisu súkromného práva (teda ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným hodnotovým ekvivalentom), v situácii kedy zákon

o povinnom zmluvnom poistení je výsledkom transpozície tzv. európskych motorových smerníc, ktoré
boli nahradené aktuálne platnou Smernicou EP a Rady ES č. 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009, treba pri
výklade pojmu škoda použitého v zákone o povinnom zmluvnom poistení vychádzať z (extenzívneho)
chápania škody v komunitárnom práve. Tieto smernice uvedené (aj) v prílohe zákona č. 381/2001 Z.z.
v rámci zoznamu preberaných právne záväzných aktov EÚ síce takisto nedefinujú pojem „škoda“, no

z ich textu vyplýva, že sa ňou rozumie osobná ujma i ujma (škoda) na majetku, lebo sa používajú
slovné spojenia ako utrpenie ujmy alebo škody, akákoľvek ujma alebo škoda, resp. akákoľvek škoda.
Komunitárne právo chápe škodu ako ujmu majetkovú aj ako ujmu nemajetkovú.

19. Rešpektujúc preto názor krajského súdu a ním uvádzané súdne rozhodnutia tunajší súd nemôže

urobiť v prejednávanej veci iný záver než ten, že z hľadiska nepriameho účinku motorových
smerníc (záväzných pre členský štát ako adresáta smernice), ktorých odrazom je (resp. má byť) v
rovine vnútroštátneho zákonodarstva zákon o povinnom zmluvnom poistení, treba použitím metódy
eurokonformného výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. dospieť k záveru, že pod
pojmom škoda sa rozumie aj nemajetková ujma ako následok zásahu do osobnosti fyzickej osoby,

a to predovšetkým z dôvodu, že vnútroštátne ustanovenia upravujúce náhradu škody pri dopravných
nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel nemôžu odňať smernici jej potrebný účinok.
Inými slovami, ak v zmysle komunitárnej úpravy sa rozumie ujmou na zdraví akákoľvek ujma spôsobená
zásahom do osobnej integrity fyzickej osoby pri dopravnej nehode, tak povinné zmluvné poistenie má
náhradu za takýto zásah pokrývať (viď aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-22/12). Súd preto uzavrel,

že aj náhrada nemajetkovej ujmy je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a
poisťovňa, ktorá motorové vozidlo poistila povinným zmluvným poistením je pasívne vecne legitimovaná
vo vzťahu k takémuto uplatnenému nároku.20. Ako už súd uvádzal, v prejednávanej veci nebolo sporné, že pôvodný žalovaný 1/ X. P. (terajší
intervenient) zapríčinil pod vplyvom alkoholu dňa 30.10.2009 ako vodič dopravnú nehodu, v dôsledku
ktorej došlo dňa 05.11.2009 k úmrtiu matky žalobcu Q. I., čo bolo konštatované aj právoplatným a

vykonateľným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.03.2010 sp. zn. 3T/43/2010. Rovnako nebolo
sporné, že motorové vozidlo, ktoré menovaný viedol bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovanej
Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
jeho prevádzkou.

21. V danom prípade mal súd potom výpoveďou žalobcu preukázané, že pred dopravnou nehodou žil
so svojou matkou a sestrou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v J.. Matka so sestrou tvorili jeho
najbližšiu rodinu, pretože otec umrel v roku 2007 a žalobca počas života matky nemal priateľku a ani
deti (družku si našiel po smrti matky a po smrti matky sa mu narodil aj syn). Jeho sestra bola chorá a
invalidná, matka ako nezamestnaná sa o ňu starala a teda on bol v podstate živiteľom rodiny. Z jeho
výpovede možno konštatovať, že tvorili bežnú rodinu.

22. Podľa súdu preto bezpochyby došlo konaním pôvodného žalovaného (jeho trestným činom) k
neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na súkromný a rodinný život, ktoré sú ako čiastkové
oprávnenie chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má fyzická osoba právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. I bez toho, aby žalobca siahodlho opisoval fungovanie rodiny
pred smrťou svojej matky, z jeho výpovede na pojednávaní vyplynulo súdu, že s matkou mal harmonický
a blízky vzťah vyznačujúci sa vzájomnou pomocou a podporou. Pre žalobcu, ktorý v tom čase nemal
ešte vlastnú rodinu bola matka významnou súčasťou rodinného života a jej neočakávaná smrť pre neho
znamenala náhlu stratu prirodzených vzťahov s najbližším príslušníkom fungujúcej rodiny a súčasne s

posledným z rodičov (vzhľadom na úmrtie otca v roku 2007). Takto vyvolaný následok je trvalý a ničím
neodstrániteľný a preto sa žalobca dôvodne domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je postačujúce primerané zadosťučinenie, má
fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom podľa ods. 3 cit. ustanovenia
sa výška tejto náhrady určuje s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo.

23. Usmrtenie matky žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou zapríčinenou terajším intervenientom
znamenalo neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu a tento zásah nie je možné
reparovať, prípadne kompenzovať podľa názoru súdu iným spôsobom než poskytnutím peňažnej

náhrady, a to aj s prihliadnutím na fakt, že nehodu spôsobil intervenient pod vplyvom alkoholu. Preto súd
dospel k presvedčeniu, že je spravodlivé, aby žalobcovi za takýto zásah do práva na ochranu osobnosti
bola poskytnutá peňažná náhrada vzniknutej nemajetkovej ujmy, za ktorú z vyššie uvedených dôvodov
zodpovedá aj žalovaná poisťovňa, u ktorej bolo predmetné motorové vozidlo poistené z titulu povinného
zmluvného poistenia. Pretože súd považoval za potrebné vyriešiť si predovšetkým otázku pasívnej

legitimácie žalovanej poisťovne, rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom (§ 214 ods. 1 CSP) určiac,
že základ (právny dôvod) žalovaného nároku žalobcu je daný (pričom výška nároku bude predmetom
ďalšieho konania a dokazovania, ako na to poukazovala aj žalovaná aj intervenient).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.