Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010141
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114010141.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom v

Prešove dňa 19. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného Z. Z. P. E. F. X. Š. B., H..
X.X.XXXX N. E., R. C. Ď. XX, S. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1 Pv
113/2013 zo dňa 6.2.2014, ktorá bola na neho podaná pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 17.2.2010 si na základe predchádzajúcej dohody požičal od Z. T. sumu 16 760,79 Eur, ktorú mu

Z. T. vyplatil na dvakrát v hotovosti v pobočke N. X. Z. N. S. a ktorú sa mu zaviazal vrátiť najneskôr do
konca roka 2010, avšak v dohodnutej lehote mu peniaze nevrátil a už v čase uzavretia zmluvy vedel,
že tieto nevráti, čím takto svojim konaním uviedol do omylu Z. T.D., H.. XX.X.XXXX, R. C. D. Č.. X, S.
a spôsobil mu škodu 16 760,79 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného Z. T., H.. XX.X.XXXX N. S., R. C.
S., D. X so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.2.2014 bola podaná na obž. Z. Z., obžaloba pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, ako je uvedené vyššie.

Rozsudkom zo dňa 16.1.2015 súd obž. Z. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku
oslobodil. Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn. 1 To/24/2015, zo dňa 19.12.2015 na podklade
odvolania prokurátora, uvedený rozsudok zrušil a vec vráti tunajšiemu súdu na opätovné prejednanie

a rozhodnutie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného Z.
T.D., svedkov MB. E., P. T., N. T., A. Š., E. Š., Z. Š., A. S., E. E., Z. T., P.. E. Z., A. T. a prečítaním
pripojených listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou to čo sa mu kladie za

vinu. On si od pošk. Z. T. dňa 17.2.2010 nepožičal sumu 16.760,79,-Eur. Ďalej uviedol, že je pravdou, že
sa so T. náhodne stretol v X. Z. N. S. a na základe prosby T. s nim čakal v pobočke N. C.. V prípravnom
konaní uviedol, že tak tomu bolo dňa 17.2.2010. Potom ako T. zavolal pracovníčka banky, on sa zdvihol
a odišiel. On nevedel za akým účelom je T. v banke. Na hlavnom pojednávaní po konfrontácií so svojomvýpoveďou z prípravného konanie uviedol, že nevie prečo je v tejto zápisnici uvedený dátum 17.2.2010,
pretože toto vyšetrovateľke neuviedol.

Ďalej uviedol, že v ten istý deň vložil na svoj účet vedený v K. K. B..K., sumu 6.500,-Eur, pričom išlo o
jeho a otcove úspory. K ďalšiemu stretnutiu s poškodeným v X. Z. S. uviedol, že sa s ním stretol za účasti
pána E. a ďalšej osoby, ktorého meno nevie. On nikdy nepotvrdil E., že si požičal peniaze - 17.000,-
Eur od T. a že tie peniaze vráti E..

Čo sa týka auta Z. G. XXX, tak toto kúpil v Č. na začiatku roka 2010, potom ako si od otca dňa 15.1.2010
požičal sumu 10.000,-Eur. Auto zapísal na polícií až 20.4.2010, pričom asi mesiac alebo dva predtým
chodil na aute na prevozných značkách.

Poškodený Z. T. uviedol, že dňa 17.2.2010 ho požiadal obžalovaný o pôžičku v sume 17.000,-Eur.
Obžalovaný vedel, že má peniaze z predaja bytu, ktorý zdedil po babke. On s tým súhlasil a požadoval

od obžalovaného aby bola spísaná písomná zmluva. Obžalovaný ho však presvedčil, že sú kamaráti,
že mu môže veriť, že mu peniaze vráti. Ústnu dohodu uzavreli deň alebo dva dni pred návštevou banky.
Dohodli sa, že mu požičia 17.000,-Eur. Potom v banke, v ktorej bol ohľadom tejto pôžičky iba raz, ho
obžalovaný požiadal, aby mu zmenil z tejto sumy, sumu 7.000,-Eur na české koruny. Keďže bol vtedy
taký kurz ako bol, nakoniec mu zmenil sumu 6.760,79,-Eur. Dohoda bola taká, že mu tieto peniaze vráti

do konca roka. On si zároveň pre svoje potreby vybral sumu okolo 10.000,-Eur.

Neskôr sa stretol s obžalovaným v jednej kaviarni N. X. Z. za prítomnosti pána E. B. Š., pričom na tomto
stretnutí obžalovaný potvrdil E., že mu dlhuje peniaze. Keďže on dlhoval peniaze E., súhlasil s tým aby
obžalovaný vrátil pôžičku priamo E.. Obžalovaný potvrdil, že má od neho pôžičku aj členom jeho rodiny,

keď bol u nich na návšteve.

Keďže obžaloba súdu nepredložila písomnú zmluvu, ktorou by preukazovala to čo sa v obžalobe kladie
obžalovanému za vinu, musel sa súd dôkladne vysporiadať s dôveryhodnosťou toho čo uvádzal najmä
poškodený, na výpovedi ktorého je postavená obžaloba. Preto súd jeho výpoveď hodnotil vo vzťahu k

ďalším dôkazom, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa listinných dôkazov / čl. 262 až 262 /, ktoré poskytla N. C. B..K.. je zrejmé, že poškodený priamo
v jej pobočke N. X. Z. N. S. dňa 15.2.2010 zadal o 13.00.23 hod. objednávku na výber sumy 170.000,-
CZK a následne o 13.02.08 hod na výber sumy 26.000,-Eur s tým, že obidve sumy vyberie v hotovosti

zo svojho účtu č. 2203336953/0200 dňa 18.2.2010. Následne však hneď o 13.03.39 hod, resp. 13.03.56
hod. zmenil obidve svoje objednávky, a to tak, že uvedené sumy vyberie v hotovosti už dňa 17.2.2010.
Podľa potvrdenia zo dňa 17.2.2010 o 15.33.35 hod. sumu 26.000,-Eur a potvrdenia z toho istého dňa
sumu 170.000,-CZK o 15.33.35 hod., skutočne vybral.

Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že neuveril tvrdeniam poškodeného, že v banke ohľadom
pôžičky bol iba raz, a že na základe požiadavky obžalovaného mu zmenil z vybratej sumy, 6.760,79,-
Eur na sumu 170.000,-CZK, pretože v banke bol podľa listinných dôkazov dvakrát - dňa 15.2.2010 a dňa
17.2.2010 a suma 170.000,-CZK mu bola vyplatená priamo z jeho účtu a nie až po výbere hotovosti v
Euro a následnej zmene na české koruny. Keďže ide o zásadné rozpory medzi tvrdenými skutočnosťami

a objektívnymi dôkazmi, súd neuveril ani ďalšiemu tvrdeniu poškodeného, t.j. že poskytol obžalovanému
dňa 17.2.2010 pôžičku v celkovej výške 16.760,79,-Eur.

Súd považuje za nelogické tvrdenie poškodeného, že obžalovaný od neho chcel zmeniť 7.000,-Eur na
české koruny a že mu on namiesto toho zmenil presne na cent 6.760,79,-Eur.

Poškodený Z. T. na priamu otázku súdu, ktorá mu bola položená na hlavnom pojednávaní dňa 7.4.2017,
aby vysvetlil svoje konanie uviedol, že zotrváva na tom, čo uviedol pri svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a že nerozumie otázke, prečo sa má vyjadriť k spôsobu výberu týchto finančných
prostriedkov.

Čo sa týka svedeckých výpovedí ostatných svedkov, k nim súd uvádza nasledovné:Svedkovia P. T., matka poškodeného a N. T., sestra poškodeného uviedli, že niekedy vo februári 2010
bol poškodený poslaný do banky, aby zistil, či už na jeho účet prišli peniaze z predaja bytu, ktorý zdedil
po babke. Keď sa vrátil z banky žiadne peniaze nepriniesol, ale im povedal, že stretol Z., ktorému požičal

peniaze s tým, že majú spoločne podnikať.

Z ich výpovedí je zrejmé, že o okolnostiach poskytnutia údajnej pôžičky, vypovedali iba na základe toho,
čo im povedal poškodený. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že im poškodený uvádzal svoju
vlastnúverziu,ktorájevrozporestým,akoobjektívnekonal.Poškodenývdeňkeďvybraluvedenésumy,

vedel že na účte sa budú nachádzať finančné prostriedky, pretože deň predtým zadal na to objednávku.
Poškodený teda v ten istý deň uvedenú skutočnosť mohol uviesť svojej rodine. On tak však neučinil
a pred svojimi blízkymi predstieral, že do banky dňa 17.2.2010 ide iba zistiť, či sú na účte peniaze.
Následne podľa tvrdenia jeho matky, svojej rodine uviedol, že nemá žiadne peniaze, hoci podľa jeho
výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že síce pôžičku obžalovanému poskytol, ale pre vlastné
účely vybral sumu okolo 10.000,-Eur. Podľa názoru súdu, obžalovaný uvádzal svojej rodine účelové

tvrdenia, sledujúc súdu, neznámy záujem. V kontexte uvedeného ide aj o tvrdenie, že obžalovanému
poskytol pôžičku, resp. peniaze na spoločné podnikanie v oblasti stavebníctva.

Poškodenému mali prísť na účet peniaze z odpredaja bytu od kupujúcich, manželov T.. Z výpovede Z..
Z. T. B. Z.. A. T. vyplýva, že si nespomínajú, či pošk. T. sa ich pýtal, kedy mu zašlú peniaze na účet.

Z ich výpovede však vyplynulo, že o kúpe bytu , resp. o všetkých veciach, ktoré sa týkali tejto veci,
komunikovali s matkou poškodeného, pani P. T..

Svedkyňa P. T. - matka poškodeného vo svojej výpovedi uviedla, že asi po dvoch dňoch, ako jej syn
povedal, že dal peniaze Z., stretla Z., ktorý jej povedal, že peniaze nevráti, že ich investoval a že z tej

sumy dostane ona milión a Z. dva milióny.

Svedkovia Z. E., A. Š., E. Š., vo svojich výpovediach uvádzali, že pri stretnutí s obžalovaným a
poškodeným v kaviarni X. Z. S., obžalovaný potvrdil, že od poškodeného si požičal sumu 17.000,-Eur.

Z výpisu účtu obžalovaného vedeného v K. K. B..K.., / čl. 154 / je zrejmé, že obžalovaný dňa 17.2.2010
vložil na tento účet sumu 6.500,-Eur. Obžaloba naznačovala, že táto suma bola práve časť sumy z
poskytnutej pôžičky. K tomu súd uvádza, že pokiaľ by tomu bolo skutočne tak, tak obžalovaný by túto
sumu vložil v pobočke K. K. B..K.. priamo v X. Z. S., a nevložil by ju v pobočke na ul. Z. Č..X.

Čo sa týka osobného vozidla zn. Z. G. XXX, kde obžaloba naznačovala, že toto vozidlo mal obžalovaný
zakúpiť práve z poskytnutej pôžičky, tak súd mal za preukázané, že peniaze na túto kúpu požičal
obžalovanému jeho otec E. Z.Š. na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.1.2010. / čl. 27 /.Túto
skutočnosť potvrdil E. Z. aj vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní.

Tvrdenie obžalovaného Z., že od poškodeného T. si požičal iba sumu 6.000,-Eur, a to na kúpu motorky,
potvrdzuje výpoveď svedka A. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že o tom vedel, avšak on bol proti
tomu aby si obžalovaný vzhľadom na svoj zdravotný stav, túto motorku kúpil. Nakoniec túto kúpu
vyhovoril obžalovanému aj jeho otec a následne obžalovaný tieto peniaze poškodenému vrátil. Svedok
S. uviedol, že sa tak stalo za jeho prítomnosti v Prešove v reštaurácii Z. B..

Na základe takto vykonaného dokazovania má preto súd zato, že na jednej strane sú tu dôkazy, ktoré
nasvedčujú tvrdeniu poškodeného ( tak ako je toto pretransformované v skutkovom tvrdení obžaloby ) -
výpoveď svedkov P. T., N. T., Z. E., A. Š. B. E. Š. ( tzv. svedkovia obžaloby ) a na druhej strane dôkazy,
ktoré nasvedčujú tvrdeniu obžalovaného - výpoveď svedkov E. Z. a A. S.. U svedkov obžaloby ide o

tzv. svedectvá z počutia, pretože nikto z nich nebol dňa 17.2.2010 v pobočke N. B..K.. N. X. Z. S., keď
malo dôjsť k spáchaniu činu. Vo svojich výpovediach uvádzali len to, čo mali počuť od obžalovaného
resp. poškodeného.

Výpovede týchto svedkov sú tzv. nepriame dôkazy, pričom tieto výpovede netvoria logickú a ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú obžalovaného, a zároveň
súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.Tieto výpovede idú tzv. po ruke verzii poškodeného, avšak samotná verzia poškodeného o tom, čo sa
v ten deň stalo v pobočke N. B..K.. N. X. Z. S. je v rozpore s tým, čo bez pochýb osvedčujú objektívne
listinné dôkazy, t.j. spôsob výberu peňažných prostriedkov poškodeným v tento deň a zadávanie

objednávky na ich výber dva dni predtým.

Z tohto dôvodu preto súd nenadobudol vnútornú istotou o vine obžalovaného v zmysle obžaloby a preto
v súlade zo zásadou in dubio pro reo, obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku
oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného Z. T. s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces.
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a
druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v dvoch
vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.