Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Jana Hullová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/568/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217234
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4312217234.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/3/2013, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15Co/247/2015, 15Co/248/2015-103 z 12. januára

2016 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 15C/3/2013-73 z 11. februára
2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 15C/3/2013-73 z 11. februára 2015
uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny
poplatok za odvolanie v sume 20,- eur s tým, že poplatok je vyrubený podľa § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods.
1, § 7 ods. 10, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a podľa položky č. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) treťou výrokovou vetou
rozsudku č. k. 15Co/247/2015, 15Co/248/2015-103 z 12. januára 2016 napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k
tvrdeniam žalobkyne v podanom odvolaní uviedol, že poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa Sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní

je poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako
v konaní pred súdom prvej inštancie za podanie žaloby. Keďže poplatková povinnosť vzniká podaním
odvolania, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobkyni vyrubil súdny poplatok za odvolanie
vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o
súdnych poplatkoch. K námietke týkajúcej sa prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch k úpravám účinným od 1. októbra 2012 odvolací súd uviedol, že keďže sa odvolacie konanie

začalo podaním odvolania, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 13. augusta 2014, nemožno na
predmetné odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch
v znení účinnom do 30. septembra 2012 (o vecnom oslobodení konania vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od súdnych poplatkov), ale je potrebné aplikovať zákonnú úpravu účinnú v čase začatia odvolacieho
konania. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že spoplatneniu podlieha len podanie

samotnej žaloby a nie aj ďalšie úkony vo veci samej, medzi ktoré patrí i odvolanie. Zdôraznil, že ak by
zákonodarca nemienil spoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to výslovne upraviltak, ako to urobil pri položke č. 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej patrí poznámka, že v
odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal
byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Žiadala
preto napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie

zrušiť.

4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 29. apríla 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,

kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po

zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v
mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods.
2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

6. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací

súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

8. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej
dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods.

1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/
CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.